Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 12P/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415220940
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kovácsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4415220940.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti Y.: Z.,

nar.XX.XX.XXXX,Z.,nar.XX.XX.XXXXobebytomuotca,vkonanízastúpenéÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matka R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. bez uvedenia
konkrétnej adresy, t.č. C. XX - E. V., K., zastúpená advokátkou JUDr. Sabínou Barciovou, Nitra, Coboriho
2, otec Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., P. 6, o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súdzmeňujerozsudoktunajšiehosúdu10C/154/2009-147zodňa06.07.2010včastivýškyvýživného
a to tak, že zvyšuje výživné zo strany matky na maloletého Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 66,- eur na
sumu100,-eurmesačneanamaloletúZ.,nar.XX.XX.XXXXzosumy43,-eurnasumu80,-eurmesačne

počnúc od 01.09.2015 do 31.08.2016 a následne od 01.09.2016 na maloletého Z., nar. XX.XX.XXXX zo
sumy 100,- eur na sumu 130,- eur mesačne a na maloletú Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80,- eur na
sumu 100,- eur mesačne vždy do 20.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

Zročné výživné na maloletého Z., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2015 do 30.06.2017 spolu
vo výške 1.048,- eur je matka povinná zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

Zročné výživné na maloletú Z., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2015 do 30.06.2017 spolu
vo výške 1.014,- eur je matka povinná zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 06.11.2015 domáhal zvýšenia výživného na maloletého Z.
zo sumy 66,- eur na sumu 150,- eur mesačne a maloletú Luciu zo sumy 43,- eur na sumu 150,- eur
mesačne počnúc od 01.11.2012. Návrh odôvodňoval tým, že od posledného rozhodnutia súdu, ktorým
boli zverené obe deti do jeho starostlivosti matka o deti nejaví žiadny záujem, nekontaktuje sa s nimi a
okrem určeného výživného iným na nich neprispieva a popritom sama si žije nad pomery. Od poslednej
úpravy sa podstatne zmenili pomery na strane detí tým, že sú vekovo staršie, vyspelejšie a ich potreby sa
zvýšili po každej stránke. Maloletý Z. navštevuje 2.ročník strednej školy a maloletá Z. 5.ročník základnej

školy. On poberá pomoc v hmotnej núdzi vo výške 25,40 eur. Ďalšími písomnými podaniami poukazoval
nato,žematkaakoživnostníčkajezaregistrovanávmesteLienz,apretožiada,abysisúdodpríslušných
rakúskych úradov zadovážil doklady, z ktorých bude vyplývať výška jej zárobku.2. Matka sa na vytýčené pojednávania nedostavila, o prebiehajúcom konaní mala vedomosť
prostredníctvom telefonického následne mailového kontaktu s tým, že doručenie predvolania mala
zakaždým zákonným spôsobom vykázané v súlade s § 47 odsek2 O.s.p a od 01.07.2016 v súlade

s § 106 odsek 3 CSP. Vo svojich mailových podaniach nesúhlasila so zvýšením výživného v takom
rozsahu ako otec v návrhu požadoval. Navrhla výživné zvýšiť na maloletého Z. zo sumy 66,- eur na
sumu 100,- eur a na maloletú Z. zo sumy 43,- eur na sumu 80,- eur počnúc od 01.03.2016. Jej právna
zástupkyňa uviedla, že podľa matky detí nenastala žiadna taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala
zvýšiť výživné 2 roky po tom, ako bolo naposledy určované výživné. Mala za to, že s poukazom na

možnosti a schopnosti matky by bolo dôvodné zvýšiť výživné o sumu 71,- eur spolu na obe deti počnúc
od právoplatnosti rozsudku. Mala za to, že z dokazovania vyplýva to, že čistý príjem matky je vo výške
650,- eur, z ktorej sumy uhrádza náklady spolu vo výške 480,- eur a doposiaľ neprispela na zvýšené
výdavky detí, nakoľko otec jej nepredložil žiadne doklady o takýchto výdavkoch. V súčasnosti na základe
dohody s otcom prispeje na zubný strojček mal. sumou 100,- eur, naviac počas týchto prázdnin si zoberie
k sebe deti na tri týždne čím jej vzniknú výdavky.

3. Kolízna opatrovníčka s poukazom na vykonané dokazovanie a dĺžku obdobia, ktoré uplynulo od
poslednej úpravy výživného, nakoľko okrem neho matka inýmspôsobom na deti neprispievala, navrhla
výživné u maloletého Z. zvýšiť na sumu 150,- eur a u maloletej Z. na sumu 120,- eur a to najmenej odo
dňa podania návrhu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, svedkyne E. Y., pripojeným spisom 10C/154/2009 a
ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Naposledy rozsudkom tunajšieho súdu 10C/154/2009-147 zo dňa 06.07.2010 s právoplatnosťou

dňom 23.07.2010, bol vyslovený rozvod manželstva rodičov detí, maloleté deti Z., nar. XX.XX.XXXX
a Z., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná na platenie
výživného na Z. sumou 66,- eur a na Z. sumou 43,- eur počnúc od právoplatnosti rozsudku. V čase
tejto úpravy výživného súd vychádzal u matky zo zárobku zo zamestnaneckého pomeru za obdobie
september až august 2009 v priemere 248,- eur a za obdobie február až apríl 2010 v priemere vo výške

267,- eur s tým, že okrem pracovného pomeru vykonávala aj prácu na dohodu s čistým mesačným
príjmom65,-eur,apretojejčistýpríjemvroku2010predstavoval331,70eur,bolabezďalšejvyživovacej
povinnosti, výdavky na bývanie nemala žiadne, keďže v čase rozhodovania nemala vyriešenú otázku
bývania. U otca súd vychádzal z jeho zárobku za obdobie január až december 2008 vo výške 561,- eur
s tým, že tento jeho pracovný pomer skončil dňa 04.12.2008 podľa § 60 Zákonníka práce vzájomnou

dohodou, následne od 19.01.2009 bol vedený v evidencii nezamestnaných, od januára 2010 poberal
dávku v hmotnej núdzi vo výške 146,31 eur, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Z., nar.
XX.XX.XXXX vo výške 26,56 eur mesačne. Maloletá Z. v čase rozhodovania navštevovala materskú
školu, kde za jej návštevu z dôvodu hmotnej núdzi sa nič neuhrádzalo, celomesačná strava v tomto
zariadení stála 2,40 eur. Maloletý Z. bol žiakom základnej školy, kde navštevoval športovú triedu so

zameraním na ľadový hokej.

6. Čo sa týka miery súčasnej životnej úrovne rodičov, ich majetkových a osobných pomerov z
dokazovania v tejto veci vyplýva:
M a t k a maloletých detí od 03.10.2011 je zamestnaná na živnosť v zahraničí, kde opatruje starých

ľudí, pracuje na 3-týždňové turnusy, jej denný zárobok činí 45,- eur, čo za tri týždne predstavuje
945,- eur, z ktorých peňazí uhrádza svoje potreby na ďalšie 3 týždne, keďže uvedený zárobok má na 6
týždňov. Zo zadovážených ako aj matkou predložených dokladov ďalej mal súd za preukázané, že podľa
potvrdenia o príjme za obdobie od 25.02.2015 do 11.05.2016 vždy za trojtýždňové opatrovanie mala
za odpracovaných 21 dní vyplatenú sumu 945,- eur s tým, že počas následnej trojtýždňovej prestávky

si hradila nájomné vo výške 200,- eur. Za živnosť, ktorú má registrovanú s dňom vzniku oprávnenia
03.10.2011, uhrádza ročný poplatok, ktorý bol za rok 2016 stanovený vo výške 89,- eur, ďalej do
Sociálnej poisťovne štvrťročne poukazuje vymeranú sumu kde za rok 2016 ju mala vo výške 552,24 eur
čo na mesiac predstavuje 184,- eur. Daňová povinnosť jej v zahraničí za roky 2011 až 2015 nevznikla,
podľa oznámenia Daňového úradu Nitra daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie

obdobie rok 2013, 2014,2015 nepodala. Podľa predloženého daňového priznania matky za rok 2016 v
zahraničí, táto v ňom vykázala ročný príjem vo výške 10.168,85 eur, z tejto sumy po odpočítaní odvodov
do fondov a iné vyplýva, že mala na uvedený rok vykazovaný čistý príjem vo výške 6.773,82 eur čo na
mesiac predstavuje 564,48 eur. Vyživovacia povinnosť jej nepribudla.O t e c maloletých detí v čase od 16.09.2010 do 15.09.2011 bol zamestnancom Železničnej spoločnosti
Cargo Slovakia a.s. s tým, že tento pracovný pomer mu skončil dohodou. V čase od 18.04.2012 do
31.10.2012 bol zamestnaný v spoločnosti INZI s.r.o. Šurany s priemerným čistým mesačným zárobkom

396,90 eur, tento jeho pracovný pomer skončil podľa § 71 Zákonníka práce. V čase od 23.09.2011 do
11.10.2011, následne od 23.11.2011 do 17.04.2012, následne od 14.09.2012 do 16.03.2014 a naposledy
od 01.02.2015 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v roku 2015 v mesiacoch marec
až august poberal dávku v hmotnej núdzi 131,80 eur mesačne a od septembra do decembra 25,40
eur mesačne, v roku 2016 za január 52,10 eur a od februára do mája 114,60 eur mesačne. V období

od 17.04.2014 do 31.01.2015 bol zamestnancom Mestského úradu Nové Zámky na určitú dobu s
priemerným mesačným zárobkom 194,02 eur. V čase od 06.09.2016 do 02.05.2017 bol zamestnaný v
pekárni Juraj Orémus s.r.o. Bánov s priemerným čistým mesačným zárobkom 277,- eur, pričom počas
práceneschopnosti od 30.01.2017 do 01.05.2017 poberal nemocenské dávky od 09.02.2017 vo výške
10,906775 eur za deň. V súčasnosti je od 16.05.2017 zamestnaný v spoločnosti Cikautxo s.r.o. Nové
Zámky, kde za mesiac máj 2017 mal vyplatenú čistú mzdu vo výške 253,40 eur. Otec detí žije v rodinnom

dome, ktorý vlastnícky patrí jeho otcovi, na základe zmluvy o nájme od 01.02.2013 s tým, že mesačné
nájomné si dohodou stanovili na sumu 30,- eur mesačne, v ktorej sume nie sú zahrnuté ceny služieb
súvisiacich s bývaním, ktoré si hradí otec detí sám. V uvedenom dome býva sám s maloletými deťmi.
Podľa tvrdenia otca od septembra 2015 neplatí nájomné, nakoľko nemá na to finančné prostriedky.
V súčasnosti nie je odberateľom plynu, v nehnuteľnosti kúri drevom, mesačný poplatok za elektrinu

uhrádza vo výške 28,- eur, okrem toho spláca nedoplatky vzniknuté na odbere plynu, okrem toho spláca
mesačne pôžičku vo výške 54,- eur a kontokorentný úver po 42,- eur mesačne. Napriek deklarovanému
zdravotnému stavu, otec doposiaľ nebol uznaný za invalidného ani za občana s ťažkým zdravotným
postihnutím.

7. Maloletý Z. v školskom roku 2016/2017 navštevuje 3. triedu Strednej školy elektrotechnickej, náklady
na jeden školský rok u neho predstavujú príspevok do nadácie 30,- eur, do triedneho fondu 10,- eur, na
divadelné predstavenia 20,- eur, učebnice cudzieho jazyka spolu vo výške okolo 45,- eur a okrem toho
poplatky za absolvované triedne výlety či exkurzie (napr. v druhom ročníku triedny výlet 30,- eur, exkurzia
do Viedne 15,- eur), na uvedenej škole maloletý od 01.09.2014 mal priznané štipendium vo výške 45,21

eur, ktoré poberal 6 mesiacov a následne od 01.03.2016 vo výške 45,21 eur. Otec mu platí mesačný
poplatok za internet 20,- eur, maloletý chodí na gymnastiku, kde pravidelné poplatky sa neuhrádzajú.

8.Maloletá Z. v školskom roku 2016/2017 navštevuje 6.triedu Základnej školy Mostná, kde za kalendárny
rok 2015 otec prispel na ZRPŠ 20,- eur, hradil príspevok do školského klubu 76,- eur, za stravu v jedálni

109,24 eur, za školu v prírode 120,- eur, za účasť na školských podujatiach (tábor, divadlo) 26,- eur a
za učebné pomôcky 35,- eur čo na jeden mesiac školského roka predstavuje v priemere 38,62 eur. V
čase, keď bol otec nezamestnaný hradil maloletej mesačne poplatok za obedy 3-4 eurá, v súčasnosti
odkedy je zamestnaný tento poplatok sa pohybuje vo výške od 27 do 28,- eur. Maloletá navštevuje
krúžok gymnastiky, kde otec platí 10,- eur mesačne,

9. Otec maloletých detí vo svojej výpovedi uviedol, že býva v tých istých bytových pomeroch, ako
v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Jeho pracovný pomer v spoločnosti OSRAM, kde
bol zamestnaný asi dva roky ( od 21.08.2006 do 04.12.2008 t.j. ešte pred rozhodnutím o rozvode
manželstva) skončil dohodou. Za tréningy maloletého Z. ani iné poplatky súvisiace s tým neplatí,

zakupuje však synovi botasky prípadne športové oblečenie a v prípade súťaží, na ktoré chodí v priemere
6 krát do roka mu dáva vreckové aspoň 10,- eur. Uviedol, že výživné žiada zvýšiť od 01.11.2012 a
predmetný návrh preto nepodával skôr, nakoľko nevedel kde sa matka detí nachádza, až neskôr ju deti
vypátrali na facebooku, pričom on si myslí, že matka detí si žije nad pomery. Nesúhlasil so stanoviskom
matky ohľadom výšku výživného, mal za to, že jej príjem je vyšší ako matka tvrdila a deklarovala. Po

rozvode manželstva upravený styk matky s deťmi sa realizoval prvé dva či tri mesiace a od toho času
deti nevidela.

10. Matka v písomnom podaní poukázala na to, že na Slovensko chodí zriedkavo, nakoľko jedna cesta
ju stojí okolo 180,- eur, mesačne na stravu, kozmetiku a lieky minie okolo 150,- eur. Stanovené výživné

platené poštovou poukážkovou je posielané z rôznych miest Slovenska z toho dôvodu, že má známu,
ktorá je z okresu Vranov nad Topľou a záleží od toho, či táto sa vracia do tohto mesta, Humenného
či Hanušoviec, tak z toho miesta jej podá poštou výživné na deti, alebo peniaze pošle sestre na účeta tá ich podá na pošte z Bardejova. Nesúhlasí s tým, aby výživné bolo určené spätne za štyri roky.
Poukázala na to, že otec detí požíva alkoholické nápoje.

11. Svedkyňa E. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že zhruba od roku 2011 matka detí poukazuje naposledy
na stanovené výživné k jej rukám, ktoré ona rozdelí na obe deti. Uviedla, že matka sa s deťmi nestretáva,
nekontaktuje ich ani nezavolá, naposledy sa s nimi stretla pred dvomi rokmi. Okrem výživného na deti
ničím neprispieva, len pred rokom alebo dvoma poslala dva krát sumu 40,- eur navyše spolu obom
deťom. Podľa jej názoru, otec návrh na zvýšenie výživného nepodal skôr, nakoľko matka detí sa vždy

na niečo vyhovárala, nedalo sa s ňou rozprávať, ďalej v roku 2015 ona podala návrh na zvýšenie, ktorý
po vysvetlení, že nie je oprávnenou osobou na jeho podanie, ho vzala späť. Potvrdila, že otec detí si
sem tam vypije, avšak nie pravidelne.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 odsek 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o rodine, je súd pri rozhodovaní o zmene výživného
povinný posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúceho

rozhodnutia, prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúcej
úpravy o výživnom (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Ďalej súd musí brať do úvahy právo dieťaťa podieľať
sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle (§ 62
ods. 2 Zák. o rodine), okrem toho zohľadní všeobecné hľadisko, podľa ktorého pri rozhodovaní o
výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zák. o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým
od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, stávajú
sa odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých
potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodenými sú aj ďalšie

potreby dieťaťa, prospešné pre jeho všestranný vývoj. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda
rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nie
len ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, pričom na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, ako aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na viac súd prihliada aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará.17. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný,
nakoľko od právoplatnosti posledného rozhodnutia t.j. od 23.07.2010 odkedy uplynula doba šiestich
rokov, sa podstatne zmenili pomery na strane maloletých detí ako aj na strane oboch rodičov. Zmena

pomerov na strane detí spočíva v tom, že Z. v čase poslednej úpravy mal 11 rokov, navštevoval základnú
školu a Lucia mala 5 rokov, navštevovala materskú školu, pričom v čase vynesenia rozsudku bol
Z. žiakom 3.triedy strednej školy a Z. žiačkou 6.triedy základnej školy. Samotné plynutie uvedeného
času šiestich rokov je potrebné považovať za objektívnu právnu skutočnosť v dôsledku ktorej sa dá
skonštatovať, že nastala opodstatnená zmena pomerov ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. U

maloletých detí za obdobie posledných 5 rokov (ku dňu podania návrhu) - 6 rokov ( ku dňu rozhodnutia)
sa zmenili pomery predovšetkým v tom, že maloletý Z. nastúpil na strednú školu a Z. na základnú školu,
čím sa podstatne zvýšili poplatky súvisiace s návštevou týchto škôl tak ako je uvedené vyššie, výdavky
na stravu, oblečenie nezávisle od toho či deti za čas odkedy súd napokon pristúpil k zvýšeniu výživného
malialebonemalihradenýpoplatokzastravuvškolenakoľkojenepochybné,ženazákladeichfyzického
vzrastu sa zvýšili výdavky v súvislosti s ich každodennou stravou a nepochybne aj s ich oblečením.

Okrem úhrady bežných základných potrieb má každé dieťa nárok aj na kultúrne vyžitie, šport či iné
aktivity v medziach, ktoré dovoľuje životná úroveň rodičov.
Zmena pomerov na strane rodičov spočíva v tom, že u matky v čase poslednej úpravy sa pri určení
výživného vychádzalo z jej príjmu vo výške 331,70 eur, bola bez ďalšej vyživovacej povinnosti. V
súčasnosti pracuje na základe živnosti vydanej dňom 03.11.2011 v zahraničí kde opatruje ľudí v ich

domácnosti, túto prácu vykonáva počas troch týždňov nepretržite s následným trojtýždňovým voľnom,
počas ktorého zostáva v zahraničí. Za uvedené tri týždne má čistý príjem 945,- eur čo na jeden mesiac
predstavuje v priemere 683,- eur,- ( v jednom kalendárnom roku je 52 týždňov z ktorých odpracuje
polovicu t.j. 26 týždňov : tromi = 8,6 trojtýždňových cyklov s tým že po zaplatení 945,- eur za každý z
nich za rok zarobí 8189.9,- eur čo na mesiac predstavuje 682.49,-eur) z ktorej sumy podľa potvrdenia

zamestnávateľa uhrádza za trojtýždňový nájom 200,- čo v priemere pri prepočte obdobným spôsobom
akojeuvedenévyššiezajedenmesiacpredstavuje144,-eur,ďalejhradípoplatkydoSociálnejpoisťovne
mesačne cca vo výške 181,12 eur, poplatok za živnosť mesačne vo výške 7,24 eur. Pokiaľ z jej
mesačného zárobku 683,- eur sa odpočítajú všetky uvedené sumy ako aj doteraz stanovené výživného
spolu v sume 109,-eur ( 683 - 144,- nájom -181,- poistné -7.24 živnosť -109,- výživné) by jej zostalo na

mesiac 242,- eur na stravu, oblečenie, drogériu, či iné výdavky bežného aj mimoriadneho charakteru,
pričom za roky 2011 až 2015 neuhrádzala daň z príjmu z dôvodu oslobodenia. Za rok 2016 v daňovom
priznaní vykazovala mesačný čistý príjem vo výške 564,48 eur ( jedná sa o príjem už po odpočítaní
poplatkov poistného a výdavkov tak ako je uvedené v odseku 6 rozsudku) z ktorého po odpočítaní nájmu
144,- mesačne a doteraz stanoveného výživného 109,- eur jej zostane 311,- eur. Z uvedeného je zrejmé

že mesačný príjem matky oproti predchádzajúcemu obdobiu vzrástol po odpočítaní vyššie uvedeného
nájmu a všetkých poplatkov najmenej o 232,- až 351,- eur. Je však nepochybné, pričom sa jedná o
všeobecne známu skutočnosť, že zárobky opatrovateľov v Rakúsku sa pohybujú v čistom mesačne vo
výške najmenej cca 600,- až 800,-eur v čistom po odpočítaní všetkých nákladov a poplatkov. Preto
mal súd za to, že matka nevykazuje voj skutočný príjem v zahraničí. Napriek tomu, pokiaľ aj súd

vychádzal z jej vykazovaného príjmu, ktorý oproti zárobku ktorý dosahovala v čase poslednej úpravy
vzrástol mesačno najmenej o 232,- až 351,- eur, zvýšenie výživného za obdobie od 01.09.2015 do
31.08.2016 spolu o 71,- eur na obe deti a následne od 01.09.2016 spolu o 121,- eur na obe deti sa javilo
byť primerané k zmeneným pomerom matky pri zohľadnení toho, že matka okrem bežného výživného
na deti žiadnym iným spôsobom za obdobie odkedy súd pristúpil k zvýšeniu výživného neprispela.

Zmena pomerov u otca spočíva v tom, že v čase poslednej úpravy sa pri určení výživného vychádzalo z
jeho zárobku vo výške 561,- eur s tým, že tento jeho pracovný pomer skončil dňa 04.12.2008 podľa § 60
Zákonníkaprácevzájomnoudohodou, následneod19.01.2009bolvedenývevidenciinezamestnaných,
od januára 2010 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 146,31 eur, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k maloletej Lasene, nar. XX.XX.XXXX vo výške 26,56 eur mesačne. V rokoch 2011 až 2016 bol vedený

ako nezamestnaný tak ako je uvedené v odseku 6 rozsudku, následne od 06.09.2016 do 02.05.2017
bol zamestnaný v pekárni Juraj Orémus s.r.o. Bánov s priemerným čistým mesačným zárobkom 277,-
eur. V súčasnosti je od 16.05.2017 zamestnaný v spoločnosti Cikautxo s.r.o. Nové Zámky, kde za
mesiac máj 2017 mal vyplatenú čistú mzdu vo výške 253,40 eur. Otec detí žije v rodinnom dome, ktorý
vlastnícky patrí jeho otcovi. Z uvedeného vyplýva, že, nakoľko otec svoj pracovný pomer, kde v čase

poslednej úpravy dosahoval príjem 561,- eur skončil dohodou, napriek tomu, že po uvedenom čase
nemal zamestnanie, kde by dosahoval vyšší príjem, s poukazom na §75 odsek 1 Zákona o rodine podľa
ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, súd aj čase tejto úpravy vychádzalz fikcie jeho príjmu vo výške 561,- eur. Z týchto dôvodov, pokiaľ by mal reálne príjem, o ktorý sa sám
pripravil, mal by prostriedky na to, aby okrem osobnej starostlivosti prispel na obe deti mesačne aspoň
sumou po 80,- eur na každé dieťa.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd mal za to, že nastala výrazná zmena pomerov hlavne
na strane detí ako aj na strane rodičov, preto požadované zvýšenie počnúc od 01.09.2015 odkedy
maloletý Ladislav nastúpil do 2.ročníka strednej školy a maloletá Z. do 5.ročníka základnej školy bolo
opodstatnené. Súd s prihliadnutím na túto zmenu pomerov ako aj vyššie uvedené zmenené pomery na
strane matky mal za to, že zvýšenie výživného od 01.09.2015 do 31.08.2016 u maloletého Ladislava

zo sumy 66,- eur na 100,- eur a u maloletej Z. zo sumy 43,- eur na sumu 80,- eur a následne zvýšenie
výživného od 01.09.2016 u Z. zo sumy 100,- eur na 130,- eur a Z. zo sumy 80,- eur na sumu 100,-
eur je plne dôvodný a opodstatnený. Z týchto dôvodov súd výživné zvýšil tak ako je uvedené vo výroku
rozsudku. Matke za uvedené obdobie od 01.09.2015 do vyhlásenia rozsudku vznikla zaostalosť voči
maloletému Z. v celkovej výške 1.048,- eur (za obdobie 12 mesiacov od 01.09.2015 do 31.08.2016
mesačne po 34,- eur t.j. 408,- eur a následne za obdobie 10 mesiacov od 01.09.2016 do 30.06.2017

po 64,- eur t.j. 640,- eur) a voči maloletej Z. v celkovej výške 1.014,- eur (za obdobie 12 mesiacov
od 01.09.2015 do 31.08.2016 mesačne po 37,- eur t.j. 444,- eur a následne za obdobie 10 mesiacov
od 01.09.2016 do 30.06.2017 po 57,- eur t.j. 570,- eur), ktorú zaostalosť súd povolil matke splácať v
mesačných splátkach po 50,- eur u každého dieťaťa. Pri vynesení rozsudku vo výroku, ktorým súd určil
zročné výživné na maloletého Z. a maloletú Z. sa súd dopustil počítacej chyby, ktorú napravil priamo v

písomnom vyhotovení rozsudku podľa § 224 CSP, v ktorom uviedol správnu výšku zročného výživného
u každého dieťaťa.

18.Otecmaloletýchdetíopodstatnenosťzvýšeniavýživnéhopočnúcod01.11.2012návrhomdoručeným
dňa 06.11.2015 žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a preto mal súd za to, že neboli dané

dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne podľa §77 ods.1 Zák. o rodine. Za
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré môže súd výživné pre maloleté dieťa priznať aj spätne,
je potrebné považovať napr. objektívnu nemožnosť podať návrh, alebo iný závažný dôvod, ktorý musí
oprávnený rodič v konaní preukázať, čo sa v danom prípade nestalo. Otec uviedol, že návrh nepodával
skôr, nakoľko nepoznal adresu matky, pričom ani v čase podania návrhu nemal vedomosť o adrese jej

pobytu táto bola zistená až v priebehu konania a preto otcom uvádzaný dôvod nemohol byť považovaný
za spôsobilý na spätné priznanie výživného. Súd pristúpil k zvýšeniu výživného u oboch detí počnúc
dňom 01.09.2015, kedy obe deti nastúpili do vyšších ročníkov a kedy nastala u nich výrazná zmena
pomerov odôvodňujúca jeho zvýšenie.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 s poukazom na § 111 a nasl. CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď pre daný druh konania zákon neustanovuje iný spôsob ich
náhrady.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(exekučný poriadok) v znení neskorších zmien. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 citovaného zákona) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 citovaného zákona).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.