Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202116
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014202116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
V., W..Y..R.. so sídlom V. XX, O., proti odporcovi: Okresný úrad Senec, katastrálny odbor so sídlom
Hurbanova 21, Senec, za účasti pána Tibora Dubána, Krížová Ves 133, Krížová Ves o odvolaní
navrhovateľa z 27.10.2014 proti rozhodnutiu odporcu č. V-6021/14 zo dňa 17.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-6021/14 zo dňa 17.10.2014 p o t v r

d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-6021/14 zo dňa 17.10.2014 odporca v zmysle ust. § 31 ods. 3 zákona
č.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiamplatnom
včasepodanianávrhunavklad(ďalejlen„katastrálnyzákon“)zamietolnávrhnavkladzáložnéhoprávak
nehnuteľnosti: -vedenejOkresnýmúradomSenec,katastrálnyodborv k.ú.S.V.P.,zapísanejna

LV č. XXX; - vedenej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor v k.ú. A. zapísanej na LV č.
XXXX; - vedenej Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor v k.ú. K. X. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX,
a v k.ú. X. na LV č. XXXX, XXXX U. XXXX (ďalej aj ako „založené nehnuteľnosti“), a to z dôvodu, že
zmluva o zriadení záložného práva č. 315/2014-PTR zo dňa 8.7.2014, na základe ktorej sa mal vykonať
vklad k špecifikovaným nehnuteľnostiam (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“ alebo „záložná
zmluva“) nie je spôsobilá pre povolenie vkladu záložného práva v prospech navrhovateľa. Táto zmluva

ako inštitút zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 707300283,
uzavretej medzi navrhovateľom dňa 2.7.2013 ako veriteľom a zúčastnenou osobou ako dlžníkom (ďalej
ajako„zmluvaoúvere“,resp.„úverovázmluva“)bolazostranyzúčastnenejosobyvystupujúcejnastrane
záložcu podpísaná v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka
18, Bratislava (ďalej „združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“).Odporca v rozhodnutí konštatoval,
že záujem splnomocnenca vyjadrený v dohode o splnomocnení uzatvorenej za uvedeným účelom dňa
8.7.2013 (ďalej len „dohoda o splnomocnení“) je v rozpore so záujmom zúčastnenej osoby a s poukazom

na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) je preto
takéto zastúpenie neprípustné a právny úkon vzniknutý na jeho základe neplatný. Odporca z predloženej
dohody vypracovanej ako predtlačený formulár vyvodil, že splnomocnenec bol už v čase vytvárania
obsahu dohody o splnomocnení v kontakte s navrhovateľom a je viac ako pravdepodobné, že tento by v
prípade potreby obhajoval práve jeho záujmy. Uvedené podľa názoru odporcu podporuje aj skutočnosť,
že združenie ProHelp vystupuje ako splnomocnenec (záložcu či dlžníka) aj v rade ďalších konaní, kde

na strane záložného veriteľa vystupuje navrhovateľ. Odporca má za to, že takáto (predtlačená) forma
dohody o splnomocnení, pri ktorej zúčastnená osoba v pozícii záložcu nemala na výber voľbu iného
splnomocnenca vytvára nevyvážený zmluvný vzťah, ktorý je bezpochyby nežiaduci a ktorý sa priečidobrým mravom. Odporca pri rozhodovaní vzal do úvahy aj zrejmý nepomer medzi zabezpečovanou
pohľadávkou a hodnotou predmetu zabezpečenia ako následok konania navrhovateľa, ktorý vedome a v
rozpore s dobrými mravmi vytvára stav neprimerane znevýhodneného postavenia záložcu (zúčastnenej

osoby). Odporca na záver uviedol, že zaužívaný postup navrhovateľa v obdobných prípadoch (t.j. v
prípade uzatvárania záložných zmlúv v zastúpení ním zvoleného splnomocnenca) bol už predmetom
preskúmavania súdmi, a pretože tieto dospeli k záveru, že uvedený postup je v rozpore s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, jeho rozhodnutie je v súlade s princípom právnej istoty.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 27.10.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na
ďalšie konanie. Nesúhlasí s odôvodnením odporcu, pretože podľa jeho názoru ide o ničím nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež
namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého, je sporná dohoda o splnomocnení v rozpore s ust. §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry (komentár k Občianskemu

zákonníku) nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu,
ale tento rozpor musí reálne existovať. Poukázal na skutočnosť, že odporca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval či ovplyvňoval jej
obsah, resp. bol v styku so splnomocnencom (združením ProHelp). Dohoda o splnomocnení bola
podľa navrhovateľa uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a

spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, teda bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne.
Dôvodil,žesajednáosamostatneexistujúcidvojstrannýprávnyúkonuzatvorenýnažiadosťzúčastnenej
osoby bez akejkoľvek jeho účasti - ako ďalej uviedol, splnomocnenec obsah dohody so zúčastnenou
osobou osobne prerokoval, riadne ju poučil o právnych úkonoch uvedených v dohode a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa

(navrhovateľa)azástupcuzáložcu(zúčastnenejosoby)vdohodeosplnomocneníargumentačnepoužité
v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí, a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva.
Navrhovateľ okrem toho namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií v prípade, ak
skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi a dodal, že odôvodnenie odporcu v tejto časti je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nespĺňa požiadavky vymedzené v § 47 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). K zriadeniu záložného práva k
nehnuteľnostiam ako takému dodáva, že tento inštitút využíva len v prípadoch, kedy je záložca (dlžník)
dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca
(dlžník) od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemá v úmysle navrhovateľovi

riadne vrátiť.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti účastníkov konania
(§ 250g ods. 2 O.s.p.), nakoľko i napriek riadne doručeným predvolaniam na pojednávanie sa na toto

nedostavili. Súd za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom
administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 22.8.2014 podal u odporcu návrh

na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti, k návrhu priložil zmluvu o zriadení záložného
práva. Odporca vyzval dňa 25.9.2014 zúčastnenú osobu, aby sa dostavil na katastrálny odbor za účelom
objasnenia skutočností týkajúcich sa udelenia plnomocenstva, ako aj uzatvorenia záložnej zmluvy.
Zúčastnená osoba sa na výzvu odporcu nedostavila, ani nezaslala písomné stanovisko.

Po preskúmaní dohody o splnomocnení súd zistil, že táto je v predtlačenej forme, nemenným je predmet
dohody - udelenie splnomocnenia určenému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp, ako aj
rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priložených listoch vlastníctva ako formy

zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Po preskúmaní vyplnených
údajov súd zistil, že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto
podpísala dňa 8.7.2013 (ako preukazuje úradné osvedčenie pravosti jej podpisu), splnomocnenec ju
akceptoval toho istého dňa.V časti špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa sú identifikované nehnuteľnosti, ktoré
súpredmetomzmluvyozriadenízáložnéhopráva,t.j.založenénehnuteľnosti.Súdpovažujezapotrebné

uviesť, že tieto údaje sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom, akým boli vyplnené identifikačné
údaje o zúčastnenej osobe. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založenej
nehnuteľnosti, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už
v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých
pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere.

Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná
dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;

inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a

identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom
je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel
vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľaust.§250qods.3O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej
ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak
po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa
podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných
práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31

ods. 1 katastrálneho zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba
na strane dlžníka uzatvorili 2.7.2013 zmluvu o úvere. 8.7.2013 udelila zúčastnená osoba za účelom
zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o
splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako možno
vyvodiť z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných údajov
o nehnuteľnostiach na strane druhej, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach neboli do dohody
vpísané (konkretizované) pri podpise dohody o splnomocnení zúčastnenou osobou, ale boli doplnené

až následne.

Na základe zistených skutočností je teda bez pochybností zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená
osoba) a ani splnomocnenec v čase podpísania dohody o splnomocnení neidentifikovali nehnuteľnosti,
ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné,
pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho

splnomocnencovivyplývajúanáslednemožnéposúdiť,čitentokonalvmenesplnomocniteľavmedziach
udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle,
pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve
zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia
rozporu s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým osoba

udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté
náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ust. § 42 katastrálneho
zákona.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v

rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená
medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu, že bola
uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právne úkony
urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o

tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Je daný rozpor záujmov, pretože splnomocnenec (združenie
ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa
(navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa), a de facto
okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela,
dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas.

Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade
navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie
naopak. Z výsluchu zúčastnenej osoby je pritom zrejmé, že dohoda o splnomocnení jej bola predložená
len zo strany navrhovateľa spolu so zmluvou o úvere a osobu splnomocnenca, resp. jej štatutárneho
zástupcu v čase uzavretia dohody o splnomocnení či zmluvy o úvere nepoznala.

Súd s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu má za preukázané, že splnomocnenec
(združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení nemohol byť prítomný, a teda ani nemohol
poučiť zúčastnenú osobu o obsahu dohody o splnomocnení, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom
prostriedku. Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba splnomocnenca je spriaznená s osobou

navrhovateľa. Uvedené je súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti. Ako uviedol i odporca v
napadnutom rozhodnutí, združenie ProHelp vystupuje v celom rade konaní ako zástupca dlžníka pri
uzatváraní záložných zmlúv v prospech navrhovateľa.

Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že

na uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie
ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej
však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia
vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa
so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou

identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/
záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia
záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa
ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohodeo splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie
zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a
uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva,“ a

to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení splnomocnenia.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii
ustanovenia§22ods.2Občianskehozákonníkadôležitásamotnámožnosťrozporualebopochybnostío
nestrannostizástupcu,aletentorozpormusíreálneexistovať,atonielenpreto,žekomentárkzákonunie

je ako taký záväzný (záväzným výkladom je napr. výklad Ústavného súdu), ale i z dôvodu, že existencia
rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba (dlžník) de facto splnomocnila
združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil

odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne,
keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého inštitút záložného
práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku či v
prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, stráca s

poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (pričom tento predmet činnosti má riadne
zapísaný aj v Obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.

Námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že skúmaním zmluvy o úvere odporca prekročil vlastné
kompetencie priznané mu v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (a zároveň je odôvodnenie

odporcu v tejto časti nepreskúmateľné) považuje súd za bezpredmetnú, a to z dôvodu, že odporca túto
zmluvu žiadnym spôsobom nevyhodnocoval. Ako je zjavné z obsahu napadnutého rozhodnutia, skúmal
len zmluvu o zriadení záložného práva, a ak túto vyhodnotil pre zjavný nepomer medzi zabezpečovanou
pohľadávkou a hodnotou predmetu zabezpečenia ako rozpornú s dobrými mravmi, postupoval v súlade
a v intenciách ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na
vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom uvedený záver
riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho

spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté
rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri
uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri
výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).