Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200215
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8216200215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,

Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej P. A., nar.
X.X.XXXX, A. XX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 459,19 EUR s prísl., dňa 12.10.2016 bez nariadenia
pojednávania takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 87,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne od 11.7.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 62 % skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiada žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 459,19 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 11.7.2014 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodňuje tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. T. a č. T., ktorých neoddeliteľnou súčasťou
sú všeobecné podmienky. V zmysle týchto zmlúv žalobca zapožičal žalovanej 2 kusy SIM kariet, ktoré

umožňujúžalovanejvyužívaťtelekomunikačnéslužbyposkytovanéžalobcom.SIMkartámbolipriradené
účastnícke telefónne čísla XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX.

3. Žalobca sa žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá žalobcovi vznikla za
odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G a to vo
výške 185,92 Eur a Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G a to vo výške 185,92 Eur. Uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho

akciovou cenou (ďalej len výsledná suma), to znamená predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná
spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby
viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

4. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je

jej predávaný za cenu uvedenú v čl. I bodu 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala
užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, žežalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia).

5. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Škoda na
strane žalobcu je tak vo výške 371,84 Eur.

6. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 87,35 Eur vyfakturovaných v

období 2014/02 - 2014/03. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 26.6.2014 oznámil žalovanej sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a
vyzval žalovanú na ich úhradu v dodatočnej lehote.

7. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala ani čiastočnou úhradou.

8. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami
článok 11 bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej
v pokuse o pokonávku, t. j. od 11.7.2014.

9. Žalovaná sa k žalobe žalobcu, napriek výzve zo strany súdu a riadnemu doručeniu žaloby s prílohami,

nevyjadrila.

10. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

11. Konanie vo veci bolo začaté dňa 18.1.2016, kedy žalobca súdu doručil svoju žalobu. Konanie tak

bolo začaté za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), ktorý ale zákonom číslo
160/2015 Z.z. bol dňom 30.6.2016 zrušený a tak dňom 1.7.2016 na konanie v tejto veci treba použiť
nový procesný poriadok prijatý zákonom číslo 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok s tým, že právne
účinky úkonov, ku ktorým došlo do uvedeného dňa zostávajú zachované.

12. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur. Skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe medzi stranami nie sú
sporné, keď žalovaná napriek výzve súdu ich nepoprela a spornými sa nejavia ani pre súd.

14. Vzhľadom na predmet sporu a okolnosti prípadu, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia

veci, preto súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

16. Po predchádzajúcom oznámení miesta a času na úradnej tabuli súdu a jeho webovej stránke dňa
23.9.2016, rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.10.2016.

17. Pri rozhodovaní o žalobe žalobcu súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe a obsahu
ním predložených listín, ktoré považoval za nesporné, lebo žalovaná ich nepoprela.18. Žalobca dňa 15.1.2014 uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo T., ktorej
predmetom bolo poskytnutie SIM karty s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX a dňa 17.1.2014
zmluvu č. T., predmetom ktorej bolo rovnako poskytnutie SIM karty s prideleným telefónnym číslom

XXXX XXX XXX, v oboch prípadoch s účastníckym programom Mobilný internet Štart so zdieľaním dát.

19. Žalobca tvrdí, že aj keď on na základe uvedených zmlúv vyplývajúce plnenie žalovanej poskytol
riadne a včas, žalovaná svoj záväzok nesplnila, porušila zmluvnú povinnosť, lebo riadne a včas
nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 87,35 Eur vyfakturovanú v období 2014/02 - 2014/03.

Sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace
žalobca oznámil žalovanej pokusom o pokonávku zo dňa 26.6.2014, žalovaná na pokus o pokonávku
nereagovala.

20. Zmluvný vzťah založený zmluvami uzavretými žalobcom so žalovanou dňa 15.1.2014 pod číslom T.
a dňa 17.1.2014 pod číslom T., je právne upravený zákonom číslo 351/2011 Z.z., na ktorý sa v zmluvách

zmluvné strany aj odvolávajú.

21. Podľa § 44 zákona číslo 351/2011 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, teda ku dňu
17.1.2014, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky

a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o

poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého

minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej
služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu
na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť,
aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa

služieb. Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik
viazať na písomnú formu.
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak
a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik

neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo

orgánu Európskej únie,
b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,

c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 , účastník má právo odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie
výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2 .

Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník
oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvekdôvodualebobezudaniadôvodu.Podnikmôževypovedaťzmluvuoposkytovaníverejných
služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite

z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak
podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb,
s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technickya cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe
zmluvné strany. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je

v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo
meniť bez súhlasu druhej strany.

22. Podľa § 43 citovaného zákona v znení platnom k uvedenému dňu, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením
neprimerane vysokých nákladov,

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať

údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3 písm. a) ,
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi
najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho

práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k
informačnej službe o telefónnych číslach.

Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) , je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu
povinný poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky
uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60 ,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,

d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,

g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,

j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným
postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu. Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú
dostupnosť jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. Podnik počas krízovej
situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete
a verejnej služby podľa osobitného predpisu. Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v

nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov
zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území.
Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových
situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.
Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo

viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej
odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Účastník má právo na
a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo

musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.
Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom

informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania
„112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov.
Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so

splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik
povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla

postúpená pohľadávka.

23. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, z ktorých žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci ktorého
na strane žalovanej mala vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha, na jednej
straneuzavrelaprávnickáosobaOrangeSlovensko,a.s.anastranedruhejfyzickáosoba-nepodnikateľ.

Napriek tomu, že právny vzťah založený týmito zmluvami je upravený osobitným zákonom (v čase
uzavretia zmlúv citovaným zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách), ide o vzťah
občianskoprávny, aj keď v Občianskom zákonníku výslovne neupravený ako typ zmluvy (podľa §
51 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť aj inú zmluvu, než
len výslovne upravenú v tomto zákone) a naviac charakteru spotrebiteľského v zmysle § 52 a násl.

Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmlúv, t. j. ku dňu 15.1.2014, resp.
17.1.2014.24. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 17.1.2014, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb na strane jednej uzatvárala spoločnosť Orange Slovensko,
a.s. (zapísaná v registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 1142/B), ktorá pri
uzatváraní a plnení zmlúv konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako o tom svedčí

jej zápis v obchodnom registri a preto v zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ (§ 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka) a na strane druhej ich uzatvárala žalovaná ako fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), preto zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľ,
v dôsledku čoho všetky zmluvy uzavreté stranami sporu konania ako zmluvy o poskytovaní verejných

služieb v dňoch 15.1.2014 a 17.1.2014 sú zmluvami spotrebiteľskými.

26. Pri posudzovaní obsahových náležitostí zmlúv, ale tiež podmienok, za ktorých zmluvy boli
uzatvárané, je nutné vychádzať tak okrem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy

spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku
Slovenskej republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. i Smernicu Európskeho parlamentu a
Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady

93/13/EHS, tvoriace teraz prílohu Občianskeho zákonníka a ktoré je treba využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

27. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, t. j. k 17.1.2014,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi
plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak

spotrebiteľvýslovneotakétoplnenienepožiadal.Akdodávateľnepreukážeopak,považujesaopakujúce
sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré
bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa
osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia

výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4
písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť
a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o
vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.
Ustanoveniaodseku4písm.g)ai)oneprijateľnýchpodmienkachsanepoužijúnaspotrebiteľskúzmluvu,

ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré
dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné

príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho
dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa
osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže

bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto
zmluvu,b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne
podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o
možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa,

a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré

dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných
príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob
úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.

28. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, rovnako v znení platnom k už uvedenému dňu, ak je
spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako
iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s
týmto ustanovením je neplatná.

29. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

30. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka, boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

31. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom

zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7.

32. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

33. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich

existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

34. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

35. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,

c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

36. Podľa § 4 ods. 3 rovnakého zákona predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať
zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom.Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený
na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie
viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len „viazanie predaja“) na predaj iného výrobku

alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných
predpisov.
Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo

poskytovania služieb.

37. Podľa § 4 ods. 6 toho istého zákona ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára
písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať
zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok

so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

38. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých vznikol medzi žalobcom a žalovanou
právny vzťah, obsahom ktorého bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie žalobcom
žalovanej oproti záväzku žalovanej žalobcovi zaplatiť cenu týchto služieb vo výške podľa príslušného

cenníka a na základe žalobcom vykonanej fakturácie sú štandardnými spotrebiteľskými zmluvami,
ktorých obsah bol žalobcom dopredu pripravený ako formulár. Zmluvné podmienky týchto zmlúv neboli
tak individuálne zmluvnými stranami dojednané, ale ide o podmienky určené žalobcom ako dodávateľom
pre široký okruh užívateľov jeho služieb, bez ich možnosti obsah týchto podmienok ovplyvniť. Súd ich
preto v zmysle zásad citovaných zákonných ustanovení podrobil kontrole či neobsahujú neprijateľné

zmluvné podmienky.

39. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila, jeho skutkové tvrdenia nepoprela. Súd preto vychádzal z
predpokladu, že žalovaná žalobcom uplatňovaný nárok nepopiera.

40. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal zo zistenia, že žalovaná tvrdenia žalobcu v žalobe,
obsah zmlúv o poskytovaní verejných služieb a ani obsah faktúr, ktorými žalobca fakturoval cenu
poskytovaných služieb v období, za ktoré žalobca žiada ich zaplatenie, nespochybňuje, a to nielen čo
do výšky fakturovaných cien poskytovaných služieb, ale ani čo do ich splatnosti a tvrdeniu žalobcu, že
žalovaná cenu služieb za obdobie február 2014 až marec 2014 v lehote splatnosti neuhradila.

41. Kontrolou samotných zmlúv o poskytovaní verejných služieb (mimo dodatkov k nim) tak, ako
boli žalobcom predložené, súd nezistil, aby obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky z pohľadu
citovaných zákonných ustanovení a ustálenej judikatúry včítane judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Súd preto ustálil, že žalovanej vznikla povinnosť cenu žalobcom poskytovaných služieb vo výške podľa

cenníka žalobcu zaplatiť. Povinnosť žalovanej zaplatiť cenu poskytovaných služieb totiž vyplýva nielen
zo zmlúv uzavretých so žalobcom a všeobecných podmienok, ale tiež z citovaného ustanovenia § 43
zák. č. 351/2011 Z.z., ktorým je právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou upravený.

42. Na dôkaz svojho tvrdenia o poskytovaní služieb verejnej služby (služby elektronickej komunikácie)

a ich ceny žalobca súdu predložil faktúry číslo 5241859594, 5241868855, 5238124641 a 5238132937.

43.Žalovanájednotlivéfaktúrytak,akoichžalobcapredložilsúduaakoboli,akoprílohažalobydoručené
aj žalovanej, nenamietala, neodporovala ani tvrdeniu žalobcu, že faktúry v tomto znení boli žalovanej
riadne a v súlade so zmluvnými podmienkami doručené, v dôsledku čoho žalovanej vznikla povinnosť

tieto faktúry uhradiť v lehote ich splatnosti. Žalovaná si túto povinnosť nesplnila, preto súd žalovanej túto
povinnosť uložil. Žalovaná je tak povinná žalobcovi na cene za poskytované služby zaplatiť 87,35 Eur.

44. Žalobca okrem zaplatenia ceny za poskytované služby v sume 87,35 Eur žiadal priznať aj úroky
z omeškania vo výške 5,15 % od 11.7.2014 do zaplatenia. Počiatok omeškania žalobca určil dňom

nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

46. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení k tvrdenému dňu omeškania žalovaného, t. j. ku
dňu 11.7.2014 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Žalovaná doručenie pokusu o pokonávku zo dňa 26.6.2014 nepoprela, v dôsledku čoho súd musel

predpokladať jej doručenie v súlade s tvrdením žalobcu. Žalovaná preto v zhode s ustanovením § 563
Občianskeho zákonníka bola povinná cenu žalobcom poskytovaných služieb mesačných poplatkov vo
výške, podľa jednotlivých skôr citovaných faktúr, zaplatiť najneskôr v lehote podľa pokonávky, teda v
lehote do 10.7.2014.

48. Žalovaná cenu služieb ale nezaplatila doposiaľ, preto najneskôr dňom 11.7.2014 sa žalovaná so

zaplatením sumy 87,35 Eur dostala do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške podľa už citovaného § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (5 % + základná úroková
sadzba ECB, vtedy vo výške 0,15 % p.a.). V omeškaní so zaplatením sumy 87,35 Eur žalovaná je až
doposiaľ. Súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 87,35 Eur od 11.7.2014 do zaplatenia.

49. Žalobca podanou žalobou sa okrem zaplatenia ceny služieb vo výške 87,35 Eur domáhal tou istou
žalobou aj náhrady škody, ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia
dvakrát a Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G vo výške po 185,92 Eur, spolu vo výške 371,84 Eur.

50. Podľa žalobcu škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná
žalobcovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej

doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

51. Žalovaná si podľa žalobcu bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať

služby po dobu dohodnutú v dodatku a nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikne
škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia. Na dôkaz svojho tvrdenia žalobca súdu predložil kópie dodatkov jednotlivých zmlúv o
poskytovaní verejných služieb.

52.Rovnakoakovprípadezmlúvoposkytovaníverejnýchslužieb,ajvovzťahukichdodatkom,žalovaná
sa k ich obsahu nevyjadrila a tvrdenia žalobcu i obsah dodatkov nespochybnila. Súd preto nemohol
mať pochybnosti, že žalobca v zhode so svojimi tvrdeniami odpredal žalovanej na základe dodatkov k
zmluvám o poskytovaní verejných služieb mobilné telefóny, typu a v cene podľa jeho tvrdenia.

53. Aj keď základom právneho vzťahu, v rámci ktorého žalobca odpredal žalovanému mobilné
telefóny, sú zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavreté v zmysle zákona číslo 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, zmluvy na základe ktorých žalobca predal žalovanej mobilné telefóny a
ktoré tvoria obsah dodatkov, sú samostatným typom zmluvy, ktorá je priamo upravená ako zmluvný typ
v Občianskom zákonníku (§ 588 a násl. - kúpna zmluva)

54. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

55. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a .56. Niet sporu o tom, že kúpna zmluva tvoriaca právny základ vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
v časti týkajúcej sa predaja mobilných telefónov je zároveň zmluvou spotrebiteľskou uzavretou medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom. Súd preto aj túto časť zmluvného vzťahu

podrobil súdnej kontrole v zmysle už skôr citovaných zákonných ustanovení, najmä ustanovení § 52 a
násl. Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

57. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom

spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

58. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nie sú v ustanovení § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka vypočítané taxatívne a tak ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj

iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej
republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského
záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé
praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj
takézmluvnépodmienky,ktorésúbezprostrednýmdôsledkomnekalejpraktikydodávateľapriuzatváraní

zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.

59. Skutkový základ svojho nároku žalobca vidí v obsahu dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných
služieb. Z ich obsahu tak, ako boli súdu predložené, vyplýva, že žalobca so žalovanou dňa 15.1.2014
uzavreli písomný dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb číslo T. uzavretej dňa 15.1.2014,

predmetom ktorého je dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Mobilný internet Štart so
zdieľaním dát (čl. 1 bod 1.1), dohoda strán o predaji zariadenia (ďalej len MT) typu Prestigio MultiPad 2
Ultra Duo 8.0 3G za kúpnu cenu 1,- Euro (čl. 1 bod 1.2 dodatku) a ďalšie.

60. Podľa čl. 2 bod 2.3 dodatku účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto

dodatku (ďalej tiež „doba viazanosti“) účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia
tohto dodatku (ďalej tiež „doba viazanosti“)
a/ zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb
poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia
tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by

smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za
porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č.
351/2011 Z.z. v platnom znení;
b/ nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto

povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať
v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu);
c/ sa nedopustí takého konania, alebo, nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také
konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu
z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto

dodatku a/alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený mu v dobe viazanosti
dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb;
d/ bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho
programu), že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku;
e/budevčasariadneuhrádzaťcenuzaslužbyainésvojepeňažnézáväzkyvočipodnikuasúčasnebude

včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je povinný platiť podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná
o peňažné záväzky voči podniku, avšak účastník je povinný ich uhradiť podniku alebo prostredníctvom
podniku tretej osobe.

61. Podľa čl. 2 bod 2.4 dodatku v prípade telefónnych čísel, ktoré boli v rámci prenositeľnosti čísla

prenesené k podniku od iného podniku (ďalej len „prenesené čísla“) sa do doby viazanosti nezapočítava
doba od nadobudnutia platnosti dodatku až do prvej aktivácie SIM karty s preneseným číslom, čiže
doba, po ktorú SIM karta nebude v dôsledku ešte nedokončeného prenosu čísla aktívna; doba viazanosti
tak začne plynúť až prvou aktiváciou SIM karty po ukončení prenosu čísla. V týchto prípadoch je všakúčastník povinný plniť si povinnosti uvedené v čl. 2.3 a/ a c/ po celú dobu pred začatím viazanosti
(odo dňa nadobudnutia platnosti dodatku až do začatia plynutia doby viazanosti), ako aj po celú dobu
viazanosti. V prípade, ak účastník uzatvoril tento dodatok v rámci režimu zásielkového predaja, sa do

doby viazanosti nezapočítava prvých sedem pracovných dní nasledujúcich po nadobudnutí platnosti
dodatku; doba viazanosti tak začne plynúť až po uplynutí siedmich pracovných dní nasledujúcich po
nadobudnutí platnosti dodatku.

62. Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú

v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou MT a v
zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po
dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených
v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na
prípadnýobsahprílohyč.1dodatku(pokiaľjesúčasťoudodatkutakátopríloha),byspôsobilo,žepodniku

vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia
predchádzajúcej vtedy sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode
uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:
a/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči

podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj
v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku
alebo prostredníctvom podniku), alebo
b/ ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti

užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či
skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
vo výške 194,- Eur.

Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez
zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 9)
a kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi (uvedenou v článku
1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku
samotnýmporušenímpovinnostiúčastníka,atovokamihuporušeniapovinnostiúčastníkom,pričomtoto

právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy
alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinností podľa bodu 2.3
písmena c/ tohto článku).

63. Dňa 17.1.2014 žalobca uzavrel so žalovanou dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb

číslo zmluvy T. uzavretej dňa 17.1.2014. V zmysle čl. 1 predmetom dodatku je dohoda strán na aktivácii
programu Mobilný internet Start so zdieľaním dát (bod 1.1) a tiež dohoda o predaji zariadenia typu
Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G so zľavou zo spotrebiteľskej ceny, ktorá je 195,- Eur za kúpnu
cenu 1,- Euro.

64. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ich dodatky boli žalobcom ako dodávateľom dopredu
pripravené a nebol vytvorený priestor na dojednávanie ich obsahu alebo jeho zmenu. Ich súčasťou
boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných
podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, lebo boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov.

65.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa článku 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň

vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

66. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenémuúčastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

67. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dojednať aj zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím
prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju
zmluvnú povinnosť.

68. Z obsahu dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, ktoré žalobca uzavrel so žalovanou
vyplýva, že na zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti žalovanou, najmä na zabezpečenie záväzku
žalovanej zotrvať po dohodnutú dobu v zmluvnom vzťahu so žalobcom (doba viazanosti) a po celú dobu
využívaťzvolenýprogramkomunikácie,zvolilinštitútzmluvnejpokuty,upravenejvcitovanomustanovení
§ 544 a násl. Občianskeho zákonníka. Nemožno mať pritom pochybnosti, že zmluvná pokuta mala pre

žalobcu plniť aj prípadnú formu náhrady za poskytnuté zľavy, o čom svedčí jej výška rovnajúca sa vždy
poskytnutej zľave.

69. Napriek uvedenému a nespornému nedodržaniu doby viazanosti žalovanou, žalobca sa v konaní
podanou žalobou nedomáha voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty, aj keď v obdobných prípadoch,

v sporoch predchádzajúcich tomuto sporu, sa tohto nároku domáhal. Súd nemá pochybnosti o tom,
že žalobca upustil od uplatňovania si tohto nároku, vzhľadom na výsledky už právoplatne skončených
súdnych sporov, v ktorých žalobca so svojimi nárokmi na zaplatenie zmluvných pokút dojednaných za
obdobných podmienok a obdobným spôsobom, ako v súdenom prípade, bol neúspešný. Súdy totiž
dospeli k záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu aj podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatnou. V tomto smere možno poukázať na celý rad súdnych rozhodnutí. Len na
demonštráciu súd poukazuje napríklad na rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 20.11.2014 č.
k. 5C 262/2014-39 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 25.4.2016 spisová značka
1Co 51/2015, rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 3.2.2015 č.k. 6C 157/2014-54 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.1.2016 sp. zn. 21Co 99/2015 a ďalšie.

70. Z uvedených rozhodnutí možno vyvodiť záver, že jedným z dôvodov spôsobujúcich neprijateľnosť
tejto zmluvnej podmienky je, že zmluvná pokuta mala plniť viac náhradový (reparačný) účel, než
sankčný, čoho dôkazom bola skutočnosť, že vždy bola určená vo výške rozdielu medzi tzv. akciovou

cenou mobilného telefónu a bežne predajnou cenou i spôsob jej výpočtu a výška. Reparačný účel má
plniť aj v tomto konaní žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody, ktorý žalobca vyčíslil rovnakým
spôsobom ako zmluvnú pokutu, teda ako rozdiel medzi tzv. akciovou cenou mobilného telefónu a jeho
cenou predajnou (spotrebiteľskou).

71. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

72. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

73. Povinnosť nahradiť škodu vyplýva z porušenia povinnosti danej zákonom alebo vyplývajúcej zo
zmluvy a je jedným z druhov záväzkových vzťahov (tzv. sankčný záväzkový vzťah). Základ nároku na
náhradu škody nie je síce daný iba v prípade, ak osoba povinná škodu nahradiť, takýto záväzok prijala na
základe zmluvy s poškodeným, lebo takáto povinnosť môže vzísť aj priamo zo zákona, ale v konkrétnom

prípade základom prípadného nároku žalobcu na náhradu škody môže byť iba porušenie zmluvného
záväzku žalovaným.

74. Rovnako ako v prípade iných obdobných vecí, keď žalobca sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty,
aj pri uplatňovaní nároku na náhradu škody v súdenom prípade, žalobca svoj nárok vidí v porušení

záväzku žalovanou zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti a využívať po celú
túto dobu zvolený komunikačný program. Základom žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody
je tak rovnaká zmluvná podmienka, ktorá v iných konaniach konkrétne napríklad v konaní Okresného
súdu Bardejov vedenom pod sp. zn. 6C 157/2014 alebo v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C262/2014, bola vyhlásená podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú a tým aj podľa § 53
ods. 5 O.s.p. za neplatnú. Rovnaké závery preto platia aj v tomto konaní, aj keď žalobca v snahe vyhnúť
saneúspechuvkonanízmenilprávnydôvodsvojhonároku,ktoréhoskutkovýmzákladomsúalerovnaké

skutočnosti ako v už uvedených konaniach začatých na základe žaloby toho istého žalobcu. Súd preto
ani v tomto konaní nemohol dôjsť k inému záveru než, že zmluvná podmienka, ktorá podľa žalobcu tvorí
skutkový základ ním uplatňovaného nároku na náhradu škody je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
(zmluvná podmienka vyjadrená v čl. 2 dodatkov upravujúca podmienky predaja mobilných telefónov)
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým aj neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a

to z rovnakých dôvodov, aké súdy videli v skôr označených konaniach. Ak neplatná zmluvná podmienka
nemôže byť základom úspešnosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, rovnako tak nemožno, na
základe tej istej zmluvnej podmienky a jej nesplnenia (porušenia) žalovanou sa úspešne domáhať
náhrady škody.

75.Vzhľadomnazmenudruhunároku,ktoréhouspokojeniasažalobcavkonanídomáhavtomtokonaní,

súd považuje za potrebné k dôvodom, súdmi uvedenými v už uvedených konaniach, na ktoré sa súd
odvoláva, predsa len dodať.

76. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), preto ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu priamo zo

zákona, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, pričom absolútne neplatnou nie je iba tá časť
dodatku, ktorou bol dojednaný záväzok žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, ale aj ostatné zmluvné
podmienky dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb uzavretých žalobcom so žalovanou.

77. Naviac podľa názoru súdu neprijateľnými a tým aj absolútne neplatnými sú všetky zmluvné

podmienky vyjadrené v týchto dodatkoch, aj z iného, než len toho dôvodu, pre ktorý za neprijateľné ich
vyhlásili súdy v konaniach, na ktoré súd poukázal.

78. Podľa už citovaného čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienky ponúkané v
písomnej forme, musia byť vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku.

79. Dodatky k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, na ktoré sa žalobca odvoláva, sú
niekoľkostranové, neprehľadné, dopredu pripravený text je vytlačený drobnými písmenami, v dôsledku
čoho priemerný spotrebiteľ sa v ňom môže ťažko orientovať, ak už, pre veľkosť písmen textu, je schopný
ho vôbec prečítať. Podľa názoru súdu aj tieto skutočnosti je nutné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

80. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmlúv so žalovaným
ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej
zmluvy a jej príloh, keď k tomu došlo až zákonom číslo 186/2014 Z.z., ktorým došlo k novelizácii

niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53c (článok I bod 6
zákona) s účinnosťou od 1.1.2015, lebo tento právny názor podporuje aj ustanovenie § 1b nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa
ktoréhoustanoveniaspotrebiteľskejzmluvy,akoajustanoveniaobsiahnutévovšeobecnýchobchodných
podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou

zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

81. Súd dodáva, že k rovnakým právnym záverom dospeli aj iné súdy v obdobných veciach, aj keď
týkajúcich sa iného druhu spotrebiteľských vzťahov, napríklad Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci
sp. zn. 8C 48/2012 (rozsudok zo dňa 8.10.2012 č. k. 8C 48/2012-45 potvrdený rozsudkom Krajského

súdu v Žiline zo dňa 23.10.2013 sp. zn. 6Co 139/2013), Okresný súd Žilina vo veci sp. zn. 13C 69/2011
(rozsudok zo dňa 10.1.2012 č. k. 13C 69/2011-13, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa
26.6.2013 sp. zn. 6Co 176/2013), ale tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti
uvedeným
rozhodnutiam pod sp. zn. 1Cdo 320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013).

82.Preabsolútnuneplatnosťzmluvnýchpodmienokobochdodatkovkzmluvámoposkytovaníverejných
služieb, na ktorých žalobca postavil svoj nárok na náhradu škody, súd nemohol vecne posudzovaťdanosť podmienok pre náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 a násl. Občianskeho zákonníka a
to čo do jej vzniku, výšky, zodpovednosti žalovanej a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a
vznikom škody a žalobu žalobcu v časti o náhradu škody zamietol.

83. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalobca podanou žalobou sa voči žalovanej
domáhal peňažného plnenia, po započítaní úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu, v celkovej výške
511,86 Eur (459,19 Eur na istine a 52,67 Eur na úrokoch z omeškania) a súdom mu bolo priznané
peňažné plnenie v celkovej výške, opäť po zarátaní úrokov z omeškania do rozhodnutia súdu, 97,35 Eur

(87,35 Eur na istine a 10,- Eur na úrokoch z omeškania). Úspech žalobcu v konaní bol 19 % a úspech
žalovanej 81 %. Vzhľadom na pomer úspechu strán sporu je žalobca povinný žalovanej nahradiť trovy
konania v rozsahu 62 % jej skutočných trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.

1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.