Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Štillová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Nájom a podnájom nebytových priestorov
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/97/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716203166
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716203166.5
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: T.. M. W., K. Q.. A. XX, XXX
XX M., proti žalovanému: T.. Q. M., K. C. XX, XXX XX A., o zaplatenie 574,58 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 574,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75
% ročne zo sumy 86,58 eur od 2.4.2013 do zaplatenia, vo výške 9,75 % ročne zo sumy 244 eur od
2.5.2013 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 244 eur od 2.6.2013 so zmluvnou pokutou vo
výške 0,1 % denne zo sumy 86,58 eur od 2.4.2013 do zaplatenia, vo výške 0,1 % denne zo sumy 244
eur od 2.5.2013 do zaplatenia, vo výške 0,1 % denne zo sumy 244 eur od 2.6.2013 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.03.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal platobný
rozkaz, v ktorom by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 574,58 eur s príslušenstvom z titulu
nedoplatku na nájomnom. V dôvodoch žaloby uviedla, že na základe Zmluvy o nájme nebytových
priestorov č. 02/2013 zo dňa 20.03.2013 sa žalovaný zaviazal za nájom nebytového priestoru uhrádzať
dohodnutú sumu vo výške 244,00 eur za kalendárny mesiac, pričom túto sumu mal uhrádzať najneskôr k
1. dňu príslušného mesiaca. Nájomné za obdobie od 01.04.2013 do 30.04.2013 neuhradil v plnej výške,
nedoplatok predstavuje sumu 86,58 eur, nájomné za obdobie od 01.05.2013 do 30.06.2013 neuhradil
vôbec, čím vznikol za obdobie od 01.04.2013 do 30.06.2013 nedoplatok na nájomnom vo výške 574,58
eur. Okrem dlhu na nájomnom si žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za obdobie,
od kedy sa žalovaný dostal s platením do omeškania.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 15C/97/2016-16 zo dňa 18.05.2016, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č.l. 19). Uznesením
č.k. 15C/97/2016 zo dňa 22.08.2016 súd platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu. V odpore žalovaný
uviedol, že žalobný návrh žalobkyne je nedôvodný, nakoľko žalobkyňa znemožnila žalovanému vstup
do prenajatých priestorov výmenou zámkov vo dverách a zároveň neoprávnene zadržala a privlastnila
si veci vybavenie týchto priestorov s odôvodnením protihodnoty nezaplateného dlžného nájomného za
mesiac apríl 2013, a to prenosný počítač v hodnote 319,00 eur, multifunkčné zariadenie v hodnote 68,00
eur, Hi-Fi zostava v hodnote 75,00 eur, drobné kancelárske vybavenie v hodnote 55,00 eur a pracovné
a osobné potreby v hodnote cca 50,00 eur. Pretože žalobkyňa odmietla veci vydať, k 30.04.2013 zmluvu
vypovedal. Súdu predložil listinný dôkaz - doklad o zakúpení prenosného počítača zo dňa 05.05.2012
v hodnote 319,00 eur (č.l. 20). So zaplatením žalovanej sumy nesúhlasí. Súdu navrhol, aby vo veci
nariadil pojednávanie a žalobný návrh zamietol.
3. K podanému odporu sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 03.10.2016 (č.l. 28), v
ktorom uviedla, že v zmysle uzavretej zmluvy o nájme začal nájom plynúť od 21.03.2013. Podľa článku
V. zmluvy mal žalovaný uhrádzať nájomné vo výške 244,00 eur za kalendárny mesiac, pričom žalovaný
reálne nájomné uhradil len jeden krát, a to dňa 15.04.2013 vo výške 244,00 eur. Podľa článku IV. zmluvy
mal žalovaný povinnosť 3 mesiace vopred oznámiť dohodnutou formou prípadné ukončenie nájmu,
k čomu z jeho strany nedošlo. Žalobkyňa niekoľkokrát telefonicky kontaktovala žalovaného ohľadom
úhradu dlhu na nájomnom, bez výsledku. Koncom júna 2013 bol zo strany žalovaného formou e-mailu
zaslaný návrh, že dlžné nájomné uhradí v auguste 2013 a od júla 2013 si ponechá v nájme už len jednu
kanceláriu. Návrh žalobkyňa akceptovala pod podmienkou, že nájomné vysporiada k 30.06.2013. V tejto
lehote k úhrade nedošlo. K vyprataniu kancelárie, žalobkyňa uviedla, že vzhľadom ku skutočnosti, že zo
strany žalovaného nedošlo k 30.06.2013 k odovzdaniu ani k vyprataniu kancelárie, hoci to sám žalovaný
žiadal, mala za to, že nájom je ukončený. Z dôvodu následného nájmu priestorov tak urobila na vlastné
náklady. Vypratanie sa uskutočnilo v prítomnosti nového nájomcu. Všetky hnuteľné veci uskladnila, o
tieto veci žalovaný neprejavil záujem ani žiadnym spôsobom nekomunikoval, aj napriek tomu, že bol
písomne upozornený. S tvrdením žalovaného, že mu znemožnila vstup do priestorov a že neoprávnene
zadržala a privlastnila si veci vo vlastníctve žalovaného s odôvodnením protihodnoty nezaplateného
dlžného nájomného nesúhlasí, nakoľko so žalovaným o akomkoľvek započítavaní pohľadávky nikdy
nerokovali. Taktiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že dňa 30.04.2013 zmluvu vypovedal. Ďalej
uviedla, že čo sa týka hnuteľných vecí, tieto budú žalovanému vydané, tak ako bol v minulosti písomne
upovedomený. Vzhľadom k uvedenému na podanej žalobe zotrvala.
4. Súd vo veci vykonal dňa 05.06.2017 pojednávanie za prítomnosti žalobkyne. Žalovaný predvolanie
na pojednávanie riadne prevzal, svoju neúčasť súdu neospravedlnil. Žalobkyňa doplnila svoje skutkové
tvrdenia a uviedla, že ohľadom úhrady nájmu, žalovaný ju e-mailom požiadal o úhradu dlhu v 4 splátkach,
počnúc augustom 2013 a čo sa týka ďalšieho nájmu, požiadal o pokračovaní v nájme len za jednu
kanceláriu. O skončení nájmu k 30.06.2013 jej žalovaný poslal SMS, čo podľa jej názoru nie je v
súlade so zmluvnými podmienkami, preto ho požiadala o osobné stretnutie ako aj o úhradu dlhu, na čo
žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobkyňa súdu predložila výzvu na uhradenie nedoplatku zo
dňa 15.01.2014 (č.l. 46) spolu s originálom podacieho lístka, ako dokladom o doručení žalovanému,
e-mailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 03.07.2013 a 05.07.2013 (č.l. 47-48), s ktorou žalobkyňa
oboznámila súd v rámci prednesu na tomto pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi,
ktoré sú obsahom súdneho spisu ako aj prednesom žalobkyne na pojednávaní a zistil nasledovaný
skutkový a právny stav. Strany sporu, žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 20.03.2013 zmluvu o nájme
nebytových priestorov č. 2/2013 podľa zákona č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových
priestorov a podľa Občianskeho zákonníka. V zmluvnom vzťahu vystupoval žalovaný ako fyzická osoba
podnikateľ (IČO: 41 929 667), ku dňu podania žaloby už žalovaný nepodnikal, ako podnikateľský
subjekt ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 02.07.2014, čo súd zistil z výpisu zo Živnostenského
registra (č.l. 46). Predmetom zmluvy podľa článku I. bol nájom nebytových priestorov vo vlastníctve
žalobkyne nachádzajúce sa v k.ú. mesta Martin, stavba súp.č. 1010, postavená na pozemku KNC parc.č.
812/2, na ul. M. R. Štefánika 25, a to dvoch miestností č. 13 a č. 22. Zmluvu strany uzavreli na dobu
neurčitú od 21.03.2013 (článok III.) Cena nájmu bola v článku V., bod 5.1 predmetnej zmluvy dohodnutá
vo výške 244,00 eur mesačne, so splatnosťou mesiac dopredu, vždy k 1. dňu príslušného mesiaca.
Ďalej sa zmluvné strany v článku VII., bod 7.1 dohodli, že v prípade omeškania nájomcu s platením
nájomného v lehote splatnosti je nájomca povinný prenajímateľovi uhradiť zmluvnú pokutu vo výške
0,1 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania. V zmysle článku VII., bod 7.3 má prenajímateľ
právo na okamžité odstúpenie od zmluvy v prípade, ak nájomca neuhradí dojednané nájomné po dobu
minimálne za 3 kalendárne mesiace po sebe. Žalovanému z dôvodu neplatenia nájomného vznikol
dlh na nájomnom za obdobie od 01.04.2013 do 30.06.2013 vo výške 574,58 eur. Na úhradu dlhu bol
žalobkyňou niekoľkokrát telefonicky aj e-mailom vyzývaný, dlh neuhradil. Túto skutočnosť žalovaný v
konaní nerozporoval.
5. Občiansky zákonník v § 720 odkazuje na osobitnú právnu úpravu nájmu a podnájmu nebytových
priestorov, to na zákon č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon
č. 116/1990 Z.z.“).
6. Podľa § ods. 1 zákona č. 116/1990 Z.z., prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie
inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
7. Podľa § 3 ods. 3 prvá veta zákona č. 116/1990 Z.z., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať
predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na
neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
8. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Z.z., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
11. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
12. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
13. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
14. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
15. Predmetom žaloby je nárok žalobkyne voči žalovanému vo výške 574,58 eur z titulu dlhu na
nájomnom. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa
20.03.2013 zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej mal žalovaný povinnosť uhrádzať
nájomné každý mesiac dopredu, vždy k 1. dňu príslušného kalendárneho mesiaca vo výške 244,00 eur.
Súd má za to, že zmluva je uzavretá platne, podľa ustanovení zákona č. 116/1990 Z.z. upravujúceho
zmluvné vzťahy z nájmu a podnájmu nebytových priestorov. Žalovaný porušil zmluvné podmienky
tým, že riadne a včas neplatil nájomné, čím mu vznikol dlh na nájomnom za obdobie od 01.04.2013
do 30.06.2013 vo výške 574,58 eur, ktorý ani po opakovaných urgenciách žalobkyne neuhradil. Z e-
mailovej komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že nájom nebytových priestorov bol ukončený ku
dňu 30.06.2013. Keďže zo strany žalovaného k plneniu nedošlo, pričom v konaní neboli produkované
zo strany žalovaného dôkazy, ktoré by odôvodňovali, že žaloba nie je podaná dôvodne a žalobkyňa
prostriedkami procesného útoku preukázala dôvodnosť podanej žaloby, súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel a priznal žalobkyni nárok na zaplatenie uplatnenej sumy 574,58 eur. Žalobkyňa si z dôvodu
omeškania s platením dlhu nárokovala aj zákonný úrok z omeškania, ktorý si uplatnila za čas od vzniku
omeškania jednotlivých úhrad za nájomné. Nárok na úroky z omeškania vznikol žalobkyni podľa § 517
ods. 2 OZ. Nakoľko výška uplatnených úrokov z omeškania neodporovala zákonnej úprave v ust. § 3
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., súd aj tento nárok žalobkyni priznal. Ďalej si
žalobkyňa uplatnila aj nárok z titulu zmluvnej pokuty, a to vo výške 0,1 % denne zo súm jednotlivých
dlžných úhrad. Nakoľko úpravu zmluvnej pokuty zákon pripúšťa (ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ) a zmluvná
pokuta bola stranami riadne v článku VII. bod 7.1. zmluvne dohodnutá čo sa týka jej výšky ako aj spôsobu
jej určenia, súd aj tento nárok žalobkyni priznal.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262
ods. 1 CSP a žalobkyni, keďže mala plný úspech vo veci, priznal proti žalovanému, ktorý vo veci úspech
nemal, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.