Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 3, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžf/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200424
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4015200424.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I.. G. M., bytom G. L. X/XX, XXX XX B.,
zastúpený JUDr. Gabrielom Szabóm, advokátom so sídlom Kostolné námestie 32, 946 03 Kolárovo,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o návrhu žalobcu na obnovu konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
11S/192/2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/83/2015-73 z 28.

januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/83/2015-73 z 28. januára
2016 m e n í tak, že konanie zastavuje.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd") uznesením č. k. 11S/83/2015-73 z 28. januára 2016 postupom
podľa § 234 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zamietol návrh žalobcu z 29.
apríla 2015, ktorým sa domáhal povolenia obnovy právoplatne skončeného konania vedeného na
Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/192/2010 a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn.

8Sžf/36/2011.

V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že obnovu konania, ako mimoriadny opravný prostriedok,
upravuje druhá hlava štvrtej časti O.s.p., ktorá sa na konanie podľa piatej časti O.s.p. použije podľa prvej
vety § 246c ods. 1 O.s.p. primerane.

Ďalej uviedol, že v konaniach podľa piatej časti O.s.p. je obnova konania neprípustná, nakoľko nikde
v tejto časti sa ako opravný prostriedok (riadny alebo mimoriadny) neuvádza. Vzhľadom k tomu, že
žalobca podal návrh na obnovu konania, pre ktoré nie je takýto návrh prípustný, súd návrh žalobcu ako
neprípustný podľa § 234 ods. 2 O.s.p. zamietol.

Krajský súd konštatoval, že výkladom relevantných ustanovení O.s.p. dospel k právnemu názoru, že

obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je v správnom súdnictve neprípustná, a takýto
postup je v súlade so systematickými súvislosťami zákona ako i s jeho účelom. Podľa § 228 ods. 1
písm. e) O.s.p., na ktorý žalobca poukazoval, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom
na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo
iného orgánu Európskych spoločenstiev. Súčasne súd uviedol, že žalobca sa domáhal povolenia obnovy
konania vedeného pôvodne na tamojšom súde pod sp. zn. 11S/192/2010, avšak v správnom súdnictve

nie je obnova konania prípustná.Krajský súd vychádzal z toho, že právna úprava správneho súdnictva je obsiahnutá v piatej časti O.s.p.
a k ostatným častiam O.s.p. má povahu lex specialis, kde ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p.
sa v zmysle ust. § 246c ods.1 O.s.p. použijú primerane. Ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.

zároveň upravuje prípustnosť opravných prostriedkov (či už riadnych alebo mimoriadnych) v jednotlivých
typoch konaní vo veciach správneho súdnictva, pričom opravný prostriedok je v správnom súdnictve
prípustnýlenvtedy,akjetoustanovenévpiatejčastiObčianskehosúdnehoporiadku.Akbyzákonodarca
mal v úmysle v správnom súdnictve pripustiť použitie mimoriadnych opravných prostriedkov, takúto
možnosť by zakotvil v piatej časti O.s.p. Tento postup je podľa krajského súdu možno odôvodniť tým, že

správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí, ktoré boli vydané v rámci administratívneho postupu v
rámci kontroly sústavy orgánov verejnej správy. Primeranosť použitia ustanovení štvrtej časti O.s.p. je
potrebné aplikovať v súvislosti s procesným postupom súdu pri konaní o opravnom prostriedku, ktorého
prípustnosť výslovne vyplýva z piatej časti O.s.p., keďže odvolacie konanie nie je v piatej časti O.s.p.
komplexne upravené.

V tejto súvislosti krajský súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/34/2012z23.mája2013.Vzhľadomnaskutočnosť,žeobnovakonanianiejevsprávnomsúdnictve
prípustná, krajský súd návrh zamietol.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, ich náhradu žalobcovi, ktorý v konaní

nemal úspech, nepriznal.

II.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zmenil v zmysle § 220 O.s.p. tak, že návrh
na obnovu konania povolí. V odvolaní uviedol, že krajský súd dospel k záveru, že obnova konania je
v správnom súdnictve neprípustná. Tento výklad je podľa žalobcu len výsledkom úvah aplikovaných
právnou praxou. Uviedol, že ak by zákonodarca naozaj mal záujem vylúčiť možnosť obnovy konania
v správnom súdnictve, túto skutočnosť by vyslovene uviedol v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku.

Žalobca sa na krajský súd obrátil z dôvodu, že doposiaľ žiadny súd ani správny orgán neodpovedal na
základnúotázkuakomoholsprávcadaneneuznaťvýberyzozákladudaneavšetkyvklady(resp.väčšinu
vkladov) ponechať bez zmeny a týmto konaním dorubiť žalobcovi astronomickú daň z týchto vkladov,

ktoré posúdil ako príjem z podnikania. Ďalej uviedol, že nikto sa nezaoberal samotnou podstatou veci,
že príjem, ktorý bol žalobcovi zdanený reálne nemohol zarobiť. Podľa názoru žalobcu, všetky správne
orgány a predovšetkým súdy rozhodli na základe formálnych a procesných ustanovení.

Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") Akerberg

Fransson (vec C - 617/10 z roku 2013), ktoré je veľmi podobné prípadu žalobcu a Občiansky súdny
poriadok presne v takýchto prípadoch obnovu konania pripúšťa. Konštatoval, že súdy sa vôbec
nezaoberali tým, že ak by naozaj žalobca krátil daň v takom rozsahu v akom mu bola dorubená, tak
by bol za takýto skutok aj trestne zodpovedný, pričom on bol spod takého konania orgánmi činnými v
trestnom konaní oslobodený, aj keď bol vyšetrovaný. Žalobca zároveň poukázal na to, že aj žalovaný

v sprievodnom liste k návrhu na obnovu konania uviedol, že žiada vec prejednať a rozhodnúť, a preto
by mal súd zhodnému návrhu sporových strán vyhovieť a obnovu konania povoliť.

Záverom uviedol, že daňová kontrola trvala 31,5 mesiacov namiesto zákonom povolených 12 mesiacov
(začala 15. októbra 2007 a bola ukončená 31. mája 2010), a teda bol pri jej výkone porušený § 15 ods.

17 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z., čo odôvodňuje nezákonnosť
samotného rozhodnutia finančnej správy, ktorým sa nezaoberali súdy. Podľa názoru žalobcu, odvolací
súd by mal zmeniť doterajšie nahliadanie právnej praxe na obnovu konania v správnom súdnictve a
žalobcovu vec znova prejednať.

III.

K podanému odvolaniu žalovaný písomné vyjadrenie nepodal.IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, avšak je nutné rozhodnutie krajského súdu korigovať. Preto
napadnuté uznesenie zmenil na základe nižšie uvedených dôvodov tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

Obnovu konania, ako mimoriadny opravný prostriedok, upravuje druhá hlava štvrtej časti Občianskeho

súdneho poriadku, ktorá sa na konanie podľa piatej časti z citovaného právneho predpisu môže použiť
podľa prvej vety § 246c ods. 1 O.s.p. iba primerane.

Podľa§234ods.1 O.s.p.,návrhnaobnovukonaniasúduznesenímbuďzamietnealeboobnovukonania
povolí.

Podľa § 234 ods. 2 O.s.p., ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo
preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí
nariaďovať pojednávanie.

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa domáhal obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm.
e) O.s.p.

Na tomto mieste senát odvolacieho súdu považuje za potrebné uviesť, že právna úprava správneho
súdnictva obsiahnutá v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku má k ostatným častiam O.s.p.

povahu lex specialis, pričom ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p. sa v zmysle § 246c ods. 1
vety prvej O.s.p. použijú primerane.

Ustanovenie§246cods.1vetadruháO.s.p.upravujeprípustnosťopravnýchprostriedkov(čiužriadnych
alebo mimoriadnych) v jednotlivých typoch konaní vo veciach správneho súdnictva, pričom opravný

prostriedok v správnom súdnictve je prípustný len vtedy, ak je to ustanovené v piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku.

Odvolací súd v zhode s krajským súdom konštatuje, že ak by zákonodarca mal v úmysle v správnom
súdnictve pripustiť použitie mimoriadnych opravných prostriedkov, takúto možnosť by zakotvil v piatej

časti O.s.p. Primeranosť použitia ustanovení štvrtej časti O.s.p. je potrebné aplikovať v súvislosti s
procesným postupom súdu pri konaní o opravnom prostriedku (odvolaní), ktorého prípustnosť výslovne
vyplýva z piatej časti O.s.p, keďže odvolacie konanie nie je v piatej časti O.s.p. komplexne upravené.

Za stavu, že prípustnosť obnovy konania nie je v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku výslovne

upravená, senát odvolacieho súdu v súlade s konštantným názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v
jeho rozhodnutiach (napr. sp.zn. 1Sžr/114/2012, 5Sžf/32/2015), dospel k zhodnému záveru, že obnova
konania vo veciach podľa piatej časti O.s.p. (v tomto konkrétnom prípade podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p. - „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov") v zmysle §
246c ods. 1 vety druhej O.s.p. nie je prípustná.

Krajský súd však podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemal návrh na obnovu konania
zamietnuť, ale konanie zastaviť, nakoľko konanie o návrhu nespĺňa podmienky konania pred správnym
súdom v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p., t. j. ide o neodstrániteľnú podmienku konania.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu postupom podľa § 220
O.s.p. zmenil.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Na základe vyššie uvedených skutočností, z dôvodu nemožnosti súdu konať a rozhodovať o návrhu na
povolenie obnovy konania v správnom súdnictve, čo predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania,
odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu (§ 220 O.s.p.) a postupom podľa § 246c ods. 1 v spojení

s § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust.
§ 246c veta prvá O.s.p. a neúspešnému žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
1. júla 2016.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491

ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.