Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoPr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715202842
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715202842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkyne: K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y., zastúpenej JUDr. Danielom Malikom so sídlom Martin, Rázusova 4213/3, IČO: 42 219 094, proti
žalovanej: Sálem s. r. o., so sídlom Borcová 6, IČO: 49 838 741, zastúpenej Mgr. Vierou Rišianovou,
advokátkou so sídlom F. XX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 15Cpr/2/2015-204 zo dňa 14. 12. 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
12. 12. 2014 dané žalovanou žalobkyni je neplatné. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou
trvá. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania
vo vzťahu k žalovanej v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 68, § 70, § 77,
§ 79 Zákonníka práce, pričom konštatoval, že dôvody udávané žalovanou sa nepreukázali ako závažné
porušenia pracovnej disciplíny, resp. dôvody, ktoré sa mali týkať nerešpektovania pokynov, kritiky

priamej nadriadenej považoval súd za všeobecné a neodôvodnené. Ani jeden z dôvodov uvedených v
okamžitom skončení pracovného pomeru súd nepovažoval za taký, na základe ktorého by bolo možné
pracovný pomer ukončiť, a preto rozhodol, že je neplatné. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie žalovaná. Ako dôvod uviedla
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaná trvala na tom, že v konaní na základe vykonaného dokazovania
preukázala existenciu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, ako aj
skutočnosť, že priamou nadriadenou žalobkyni bola p. T., pričom žalobkyňa závažne porušovala
pracovnú disciplínu neplnením pokynov nadriadenej a účasťou na služobnej ceste, na ktorú nebola nikdy
vyslaná. Odvolateľka tiež namietala správnosť výroku súdu prvej inštancie, ktorým určil, že pracovný
pomer medzi žalovanou a žalobkyňou trvá. Takýto záver súdu však neobstojí, keďže zastáva názor,

že žalobkyňa netrvala na tom, aby ju žalovaná naďalej zamestnávala. Po dni doručenia jej okamžitého
skončenia pracovného pomeru sa zamestnala u iného zamestnávateľa, pričom na pojednávaní dňa 16.
09. 2015 uviedla, že vzhľadom k tomu, že už má inú prácu, bude trvať na zamestnávaní len do okamihuuzatvorenia nového pracovného pomeru. Odvolateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu zmenil a žalobu zamietol.

3. Prostredníctvom zástupcu sa k podanému odvolaniu vyjadrila žalobkyňa. Odôvodnenie odvolania
považuje za všeobecné, poukazujúc pritom na všetky tvrdenia vyslovené v konaní pred všeobecným
súdom. Tiež je podľa žalobkyne irelevantné, či zamestnanec po určitom čase sa zamestnal, keďže
jej nebolo umožnené vykonávať dovtedajšiu prácu. Bola nútená riešiť svoj sociálny status hľadaním
nového zamestnania. Tieto okolnosti majú však vplyv iba na samotnú výšku náhrady mzdy a nie je z

toho možné usudzovať, že žalobkyňa netrvá na tom, aby ju naďalej žalovaná zamestnávala. Počas celej
doby vedenia sporu sa nestalo, že by jej žalovaná oznámila umožnenie nastúpiť do práce a vykonávať
prácu podľa uzatvorenej zmluvy, práce naopak, odmietala so žalobkyňou komunikovať. Vzhľadom na
tieto skutočnosti navrhovala odvolanie zamietnuť a priznať jej právo na náhradu trov konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách § 379 a § 381 CSP a postupom

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387
CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom, podaného odvolania a spisového materiálu
mal i odvolací súd preukázané, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru, ako aj vyslovenia, že pracovný pomer naďalej trvá z dôvodu, že konanie, ktoré
žalovaná označila ako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru neexistujú, resp. nepovažuje
tieto za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď kontakty so zákazníkmi a služobnú cestu vykonala
so súhlasom zamestnávateľa.

6. Okamžité skončenie pracovného pomeru upravuje § 68 a nasl. Zákonníka práce. Je to výnimočný
spôsob rozviazania pracovného pomeru, preto týmto disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba
zavinené porušenie pracovnej disciplíny, t. z. u pracovníka musí byť preukázaný úmysel chcieť porušiť
pracovnú disciplínu (pracovný pomer možno skončiť iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin, porušil závažne pracovnú disciplínu).

7. Vzhľadom na takto vymedzené zákonné ustanovenie správne postupoval prvoinštančný súd, keď s
prihliadnutím na obranu žalovanej skúmal, či došlo k tak závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, že
bol daný dôvod na takéto výnimočné skončenie pracovného pomeru.

8. V zmysle § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ, aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zamedziť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

9. Ako v odôvodnení rozhodnutia uviedol prvoinštančný súd, v spore neboli preukázané skutočnosti,
ktoré uvádzala žalovaná, a to, že Y. bola priamou nadriadenou žalobkyni v pozícii výkonného riaditeľa
spoločnosti. Táto skutočnosť nevyplynula z pracovnej zmluvy, ani jej dodatku, ale ani z organizačnej
štruktúry spoločnosti. Žalobkyňa navyše uviedla, že smernicu, ani organizačnú štruktúru nikdy nevidela,
ani nečítala, nebola s ňou oboznámená a ani ju nepodpisovala. Tieto skutočnosti žalovaná nijakým

spôsobom nevyvrátila. Obdobne ako prvoinštančný súd, aj odvolací súd sa stotožnil s tým, že jednotlivé
dôvody porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom sú všeobecné, resp. popisujúce dlhšie
obdobie, kedy malo dochádzať k porušovaniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, avšak ako na
to upozornil aj prvoinštančný súd, na nedostatky pri plnení pracovných úloh, prípadne v dodržiavaní
disciplíny nebola žalobkyňa nijakým spôsobom ústne, ani písomne upozorňovaná a tieto „nedostatky“

neboli zo strany žalovanej nijakým spôsobom preukázané.

10. Pokiaľ teda išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie
veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia,
ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky

neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal
súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoréaplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným
a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Pokiaľ teda v odvolaní žalovaná uviedla,
že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, resp. nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne

tento nesprávne vyhodnotil, odvolací súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je vecne správne a
správne bolo aj právne posúdenie veci s poukazom na jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a
žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).