Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/132/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206323
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115206323.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: G.. B. U., bytom R., ul. A. E. XXXX/XXX, podnikajúci

pod obchodným menom G.. B. U., s miestom podnikania D., U. slobody XXXX, IČO: XXXXXXXX,
zastúpený JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 7269/20A,
proti odporcovi: C. Q., bytom F., Q. XXX/XX, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrej
Jaroš, spol. s r.o., so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 361/20, o zaplatenie 3.600 eur s príslušenstvom,
sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

. Súd návrh z a m i e t a .

II.Navrhovateľ je povinný nahradiťodporcovitrovykonaniavovýške1.378,58eur,ktorépozostávajú
z trov právneho zastúpenia v sume 1.162,58 eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 216 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.03.2015 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.600 eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z tejto sumy od 18.10.2013 do zaplatenia. Tento návrh
odôvodniltým,žeodporcoviodovzdal-predalnazákladedohodymotocykelznačkyJ.S.XXXHďalejlen
„motocykel“. Dňa 11.10.2013 bol na príslušnom Dopravnom inšpektoráte uskutočnený prepis vlastníctva
motocykla na odporcu. Účastníci sa bez výhrad dohodli na kúpnej cene 3.600 eur a navrhovateľ vystavil

odporcovi faktúru, ktorú doručil odporcovi. Odporca sa k nej nevyjadril a nevrátil ju ani späť. Rovnako
nezaplatil ani kúpnu cenu. Na viaceré urgencie a ani na písomnú výzvu na zaplatenie kúpnej ceny
nereagoval.

Na základe podaného návrhu súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca riadny
odpor. V ňom uviedol, že nie je pasívne legitimovaný, pretože nikdy s navrhovateľom neuzatvoril žiadnu
zmluvu. Samotná faktúra č. XX/XXXX z 10.10.2013 vystavená na jeho meno navrhovateľom je len

jednostranný úkon, ktorý neosvedčuje existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Odporca
nadobudol vlastnícke právo k motocyklu na základe zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou B. s.r.o. a nie
od navrhovateľa.

Za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa, súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, a to: B.. L. L., D. Q., B. D., a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: osvedčením o evidencii vozidla, faktúrou zo dňa 17.10.2013,

výzvou na zaplatenie zmluvy na č.l. 6, výzvou zo dňa 18.11.2013 na č.l. 38, výpisom z e-mailovej
komunikácie na č. l. 39 a 40, listom ODI ORPZ Trenčín na č.l. 45, odpoveďou ORPZ ODI Považská
Bystrica na č.l. 48 a 49, faktúrami č. XXXXXXXX a č. XXXXXXX, upomienkou na č.l. 69, zápisnicou zo
zasadnutia konateľov IRO, s.r.o. zo dňa 08.10.2013 č. l. 70 a e-mailom na č. l. 75.Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k
dohode o kúpnej zmluve. Navrhovateľ na základe nej riadne odovzdal motocykel odporcovi. Tento však

kúpnu cenu za motocykel neuhradil a účelovo sa bráni tým, že motocykel nekúpil on, ale spoločnosť
IRO. Účelovosť spočíva v tom, že táto spoločnosť je v súčasnosti v reštrukturalizácii a nemá peňažné
prostriedky. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že kúpna cena motocykla mala byť započítaná na kúpnu
cenu motorového vozidla Dacia Duster, ktoré kúpil navrhovateľ od spoločnosti B..

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že odporca nikdy s navrhovateľom žiadnu kúpnu
zmluvu ohľadne predmetného motocykla neuzavrel. Tento motocykel dostal od svojho zamestnávateľa v
rámci koncoročného odmeňovania, teda od spoločnosti B., s. r. o. bezodplatne v októbri 2013 a následne
dňa 22.10.2013 sa uskutočnil prepis tohto motocykla na dopravnom inšpektoráte. Žiadna faktúra od
navrhovateľa odporcovi doručená nebola. Dňa 31.10.2013 odporca prevzal výzvu navrhovateľa na
zaplatenie kúpnej ceny - pokus o zmier. Vzhľadom k tomu, že odporca nesúhlasil s vyplatením

požadovanej sumy navrhovateľovi, odovzdal motocykel späť svojmu zamestnávateľovi, ktorý následne
vyzval navrhovateľa na prevzatie si tohto motocykla. Odporca nemal žiadnu vedomosť o vzťahoch
medzi jeho zamestnávateľom a navrhovateľom, až následne sa dozvedel, že tento motocykel mať
byť zamestnávateľovi odporcu poskytnutý za účelom poníženia kúpnej ceny za motorové vozidlo,
ktoré navrhovateľ zakúpil od zamestnávateľa odporcu. V čase prevzatia motocykla od zamestnávateľa

odporcu, bol konateľom zamestnávateľa odporcu otec odporcu, ktorý v súčasnosti už nie je jeho
konateľom.

Navrhovateľ vypovedal, že sa v roku 2012 rozhodol predať predmetný motocykel, pretože ho neužíval
v dostatočnom rozsahu. Inzeroval motocykel, avšak nepodarilo sa mu ho predať. V roku 2013 začal

uvažovať o kúpe menšieho motorového vozidla. S pánom D. Q. sa telefonicky skontaktoval, nakoľko bol
predajcom motorových vozidiel zn. Renault, ako konateľ spoločnosti B., s. r. o.. Spýtal sa ho, či by bolo
možné započítať na kúpnu cenu motorového vozidla hodnotu, resp. kúpnu cenu motocykla, ktorý chcel
predať. On mu uviedol, že obdobný motocykel chcel kúpiť pre svojho syna. Celý proces komunikácie
však trval dlhšie, nakoľko D. Žucha chodil po dovolenkách. G. dostal ponuku aj od spoločnosti J. z

Považskej Bystrice na odkúpenie tohto motocykla za kúpnu cenu 5.000 eur pre ich klienta. Túto ponuku
odmietol,nakoľkochcelzostaťkorektnývovzťahukpánoviD.Q..Definitívnesadohodlinapodmienkach
ohľadne kúpy auta a predaja motocykla v septembri, alebo v októbri 2013. Pán Peter Žucha mu dal
ponuku na predaj predvádzacích vozidiel, ktoré sa nachádzali v predajni Renault v Bratislave a on sa
rozhodol pre kúpu vozidla Dacia Duster. Aj keď zháňal pôvodne menšie vozidlo, rozhodol sa pre kúpu

väčšieho vozidla, nakoľko táto kúpa bola výhodná. Vozidlo bolo lacnejšie asi o 2.000 eur ako nové.
Spolu s pánom Petrom Žuchom odišli do predajne v Bratislave, kde si prezrel toto vozidlo a zistil, že
má najazdených 25000 km a prasknuté čelné sklo. Toto mu neskôr opravili, avšak drobná jamka sa
na ňom nachádza. Nebol spokojný so stavom vozidla, avšak povedal si, že čo už. Vozidlo kupoval na
leasing. D. D. Q. mu povedal, aby vystavil faktúru na meno jeho syna, teda odporcu. Túto vystavil u

neho v Púchove asi 2 alebo 3 dni pred prevzatím vozidla Dacia Duster v Bratislave. Cenu motocykla
na faktúre znížil, pretože sa chcel odvďačiť za to, že mu bola poskytnutá nižšia cena za auto. Pred
samotným odovzdaním motocykla do predajne B. v Trenčíne, kam ho doviezol, si bol sám odporca
motorku v Púchove niekoľkokrát prezrieť. Bol ju takisto ukázať odporcovi aj v Trenčíne. V areáli firmy
IRO s.r.o. urobil aj skúšobnú jazdu. Kópiu občianskeho preukazu odporcu vyhotovili v predajni B., s.r.o.

v F. a to vtedy, keď odovzdal faktúru osobne odporcovi. Kúpnu cenu ohľadne vozidla Dacia Duster
zaplatil v predajni B. v F.. Motocykel takisto ostal v tejto predajni. Na ODI sa dostavil sám spolu s kópiu
občianskeho preukazu odporcu a polícii uviedol, že prevádza vlastnícke právo k motocyklu na odporcu.
Následne čakal na zaplatenie kúpnej ceny na základe vystavenej faktúry, ale zaplatenia sa nedočkal.
Kúpna cena za motocykel nebola kompenzáciou na kúpnu cenu za auto Dacia Duster. Tá kompenzácia

spočívala len v tom, že kúpna cena motocykla bola nižšia ako bola kúpna cena tohto motocykla a to
približne v čase predaja 5.000 euro bez DPH. Ohľadne kúpnej ceny a predmetu kúpy komunikoval aj s
odporcom aj s otcom odporcu pánom D.Z.. Splatnosť kúpnej ceny si dohodol ústne s odporcom potom,
čo mu odovzdal faktúru, a to 5 až 10 dní od prevzatia faktúry.

Odporca vypovedal, že evidovaným vlastníkom predmetného motocykla sa stal tak, že navrhovateľ
odhlásil seba ako vlastníka a jeho nahlásil ako budúceho vlastníka. Vzhľadom k tomu, že do 15 dní je
potrebné uskutočniť prepis vozidla, dostavil sa na dopravný inšpektorát a nahlásil prevod vlastníctva
na seba. Prepis na dopravnom inšpektoráte sa uskutočnil dňa 22.10.2013. Žiadnu skúšobnú jazdu,ktorú uvádza navrhovateľ, neabsolvoval. Prvýkrát jazdil na motocykli až v súvislosti s jeho prepisom na
dopravnom inšpektoráte. Takisto nebol nikdy v Púchove ohľadne prezretia tohto motocykla. Ohľadne
kúpnej ceny, ani zaplatenia faktúry sa s navrhovateľom nikdy nebavil. Motocykel mal dostať od firmy

IRO, s.r.o. ako odmenu za pracovnú činnosť. Jeho prvou korešpondenciou s navrhovateľom bola až
jeho výzva navrhovateľovi, aby si prišiel prevziať predmetný motocykel. Táto výzva bola reakciou na
jeho výzvu, aby zaplatil kúpnu cenu za motocykel. Nemal v úmysle zaplatiť žiadnu kúpnu cenu, nakoľko
od navrhovateľa tento motocykel nekupoval. Takisto mu nikdy nedoručil žiadnu faktúru a svoj občiansky
preukaz nikdy navrhovateľovi nedával. Po prepise motocykla nechal tento vo firme a nepoužíval ho. Asi 3

až 4 dni potom sa dozvedel o tom, že bola vystavená faktúra na jeho meno, a že má zaplatiť kúpnu cenu.
Mal vedomosť o tom, že navrhovateľ mal záujem o kúpu motorového vozidla u obchodnej spoločnosti
IRO, s.r.o., v ktorej pracoval. Takisto bol osobne odviesť navrhovateľa do Bratislavy za účelom prevzatia
motorového vozidla Dacia Duster, ktoré uvádzal navrhovateľ. Jeho otec sa stretával s navrhovateľom a
komunikovali spolu. Vedel akurát to, že motocykel má dostať ako odmenu od firmy.

Svedkyňa B.. L. L. vypovedala, že navrhovateľ je jej partner a otec ich spoločného maloletého syna.
Odporcu pozná z rokovaní pri uzatváraní kúpnej zmluvy na predaj motocykla. Navrhovateľ v minulosti
chcel predať svoju motorku Dragstar. Oslovil viacero záujemcov a asi pred tromi rokmi si dohovoril
stretnutie s D. Q., ktorý bol spoločníkom spoločnosti B. s.r.o.. Osobne bola prítomná pri dôležitých
rokovaniach ohľadne predaja motorky. Pôvodne chcel navrhovateľ predať tento motocykel za kúpnu

cenu 5.000 eur. Kúpna zmluva bola uzatváraná v priestoroch spoločnosti IRO, boli prítomní celkovo
štyria, obaja Q. a ona s navrhovateľom. Kupujúcim bol odporca, pričom to dedukuje z toho, že jeho
otec chcel, aby si odporca kúpil pomalšiu motorku. Nič sa na mieste nepodpisovalo. Nevie, z akého
dôvodu nebola uzatváraná písomná kúpna zmluva. Motorka bola odovzdaná odporcovi pred predajňou
B., pričom si ju prevzal bez výhrad. Navrhovateľ mal záujem pred predajom motorky o kúpu auta.

Otec odporcu bol podľa jej názoru činný ako sprostredkovateľ pri predaji auta navrhovateľovi. Nakoniec
sa dohodli aj na predaji auta, pritom navrhovateľ uvádzal obom Žuchovcom, že dá zľavu z pôvodnej
kúpnej ceny v sume 5.000 eur. Zľavu poskytol preto, že pán Žucha sa snažil o sprostredkovanie predaja
auta, o ktoré mal navrhovateľ záujem. Nepamätá si na dohodu ohľadom splatnosti kúpnej ceny. Bola
prítomná pri tom, ako odporca odovzdal navrhovateľovi kópiu svojho občianskeho preukazu, a to za

účelom poskytnutia údajov, ktoré sú potrebné pri prepise motocykla na ODI. Takisto bola prítomná pri
odovzdávaní faktúry v priestoroch spoločnosti B., ktorou bola vyúčtovaná kúpna cena. Prítomní boli
obaja Q., avšak nevie, ktorému z nich bola odovzdaná.

Svedok D. Q. vypovedal, že navrhovateľa pozná, nakoľko sa v ich obchodnej spoločnosti zaujímal o

kúpu vozidla a nakoniec si ho aj kúpil. Odporca je jeho synom. Navrhovateľ prišiel k nim do predajne a
dal im ponuku na započítanie kúpnej ceny motocykla s kúpnou cenou motorového vozidla, o ktoré mal
záujem. Takýto postup bol bežný a aplikoval sa aj pri iných klientoch. Prebiehali medzi nimi rokovania,
nakoniec sa dohodli aj o odkupnej cene za motocykel. Pre navrhovateľa našli predvádzacie vozidlo
Dacia Duster a išiel sa riešiť následne predaj. Bola mu poskytnutá zľava z kúpnej ceny vo výške

18,50 %, ktorá zodpovedala kúpnej cene motocykla. Túto zľavu poskytol ako konateľ spoločnosti po
dohode s druhým konateľom spoločnosti. Takisto mu bol poskytnutý aj benefit, a to servisná prehliadka
po najazdených 20 tis. km. Motocykel bolo následne potrebné prihlásiť, pričom sa v rámci firmy konatelia
rozhodli motocykel prihlásiť priamo na jeho syna, ktorý tento motocykel dostal ako odmenu za prácu
vykonávanú v spoločnosti. O tejto skutočnosti je spísaná aj zápisnica konateľov ich spoločnosti, ktorá

bola spísaná pred odovzdaním motocykla. Kúpna zmluva bola iba ústna, pričom bola uzatvorená medzi
spoločnosťou IRO s.r.o. a navrhovateľom, s nikým iným. Kupujúcim motocykla bola spoločnosť IRO.
Nakoniec preto bola poskytnutá aj uvedená zľava. Pre odmenu pre odporcu sa rozhodli za prácu,
ktorú vykonával v spoločnosti, lebo jeho plat bol na nižšej úrovni. Išlo o odmenu za vykonanú prácu,
nie o koncoročnú odmenu. Navrhovateľ vedel, že motocykel bude postúpený na syna. Syn prevzal

motorku, avšak odmietol ju používať, tak je tomu aj doteraz. Urobil tak pre to, že mu bola doručená
faktúra od navrhovateľa, ktorú odmieta zaplatiť. Jazdiť chce na motorke až keď sa veci vyporiadajú.
Ak by zaplatil faktúru, de facto by motorka bola zaplatená dvakrát. Jednak v rámci poskytnutej zľavy
a druhýkrát na základe faktúry. Išlo by tak o duplicitné zaplatenie kúpnej ceny a celkový obchod
pre spoločnosť by bol neefektívny. Nevie, ako sa faktúra dostala do spoločnosti. Motocykel nebol

zaúčtovaný v majetku spoločnosti z dôvodu zjednodušenia. Následne by sa musel dvakrát prepisovať na
držiteľa, bolo by to neefektívne. Spoločnosť IRO vyzvala navrhovateľa opakovane písomne na prevzatie
motocykla potom, čo navrhovateľ odmietol zaplatiť leasingovej spoločnosti spracovateľský poplatok. Ich
spoločnosťpritomdodávateľovivozidlazaplatilajehokúpnucenuapritomnemalauhradenútútocenuodleasingovejspoločnosti.Tátotoodmietlaurobiť,nakoľkonavrhovateľjejodmietolzaplatiťspracovateľský
poplatok. Preto spoločnosť dňa 07.12.2013 vyzvala navrhovateľa na úhradu spracovateľského poplatku
a nakoniec sa spoločnosť rozhodla zaplatiť za navrhovateľa poplatok vo výške približne 860 eur, aby

získali peniaze za vozidlo.

Svedok Ivo Púček vypovedal, že navrhovateľa nepozná. Odporcu pozná, bol zamestnancom spoločnosti
IRO s.r.o., v ktorej bol konateľom. Pri kúpe motocykla išlo o súkromnú akciu pána D. Q., teda druhého
konateľa spoločnosti B.. Malo ísť o nejakú protislužbu. Nevie, či tento motocykel bol kupovaný na

spoločnosť a či bol aj vedený v účtovníctve spoločnosti. Občas sa niečo nakupovalo, bolo to bežné, keď
sa jednalo napríklad o servis vozidiel, alebo keď išlo o zľavy z kúpnej ceny vozidiel. Bližšie si však na to
už nepamätá, nakoľko to bolo už dávno. Chodilo to tak, že keď videl, že bola poskytnutá nejaká vyššia
zľava na vozidlo, tak sa na to informoval. Aj v tomto prípade sa pýtal o akú zľavu išlo, a to účtovníčky
a pána Q. a na dôvod tejto zľavy. Účtovníčka mu nepovedala nič a poslala ho za pánom Q.. Tento
mu povedal, že dal zľavu kupujúcemu. Veľmi s tým nesúhlasil, ale nebránil mu v tom, keď už to bolo

dohodnuté. Povedal mu, aby si to vyriešil sám. Pán Q. prišiel nakoniec s návrhom, aby tento motocykel
dali jeho synovi ako odmenu, čím by kompenzovali jeho nižšiu mzdu. Motocykel sa mal napísať na
odporcu, nakoľko motorka bola zaplatená. Pravdepodobne o tom spísali aj písomný záznam. Nevedel
o všetkých obchodných transakciách. Do predajne chodil približne jedenkrát do týždňa. V zápisnici zo
dňa 08.10.2013 na č.l. 70 spisu, je jeho podpis. Spomína si aj na toto zasadnutie, nakoľko sa v tomto

prípade jednalo o vysokú zľavu 18,50 %. Ich marža sa v tom čase pohybovala približne 2,5-3 %, takže
išlo o veľkú zľavu. Kúpne zmluvy so zákazníkmi ohľadne ich starých áut, ktoré spoločnosť nakupovala
boli uzatvárané aj ústne. Nebol pri všetkých zmluvách. Zápisnice podobné ako na č. l. 70 sa spisovali
aj v iných prípadoch, avšak nepravidelne, skôr výnimočne. Do predajne chodil asi jedenkrát do týždňa
a vždy sa potrebovali o niečom dohodnúť a nakoniec sa aj dohodli.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie
citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z

iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 120 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha splnenia povinnosti odporcu z kúpnej zmluvy, ktorú podľa jeho
tvrdenia vzájomne uzatvorili. Navrhovateľ ako predávajúci a odporca ako kupujúci, pričom predmetom

kúpnej zmluvy mal byť motocykel. Ide o nesplnenú povinnosť odporcu ako kupujúceho, na zaplatenie
kúpnej ceny. Na pojednávaní konanom dňa 17.12.2015 navrhovateľ uviedol, že dôkazom o uzatvorení
kúpnejzmluvyjeosvedčenieoevidencii,ktoréjeprílohouknávrhuatakistokonaniesamotnéhoodporcu,
ktorému bola doručená faktúra, ktorou vyúčtoval navrhovateľ odporcovi kúpnu cenu. Na tomto tvrdenízotrval počas celého konania. Právna zástupkyňa navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedla, že v
konaníbolopreukázané,žemedzinavrhovateľomaodporcomdošlokdohodeokúpnejzmluve.Odporca
popieral, že by s navrhovateľom kúpnu zmluvu uzatvoril.

Kúpna zmluva je jednou z najbežnejšie uzatváraných zmlúv. Kúpna zmluva ako zmluvný typ, ktorá
nie je uzatváraná medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, je upravená v Občianskom
zákonníku. Ide o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie),
spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých

predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť
predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa
zmluvné strany zhodli (dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda
zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Zhoda zmluvných strán je daná okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, t.j. okamihom, keď včasné prijatie návrhu spočívajúce
vo vyjadrení súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver,

že predpokladom jej platného uzatvorenia je najmä adresnosť právnych úkonov určitému subjektu,
vzájomnosť úkonov (prejavov vôle) a zhodnosť obsahu právnych úkonov prejavená navonok.

Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej
tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej normy

a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré
musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom
dôkazného bremena. Nutnosť preukázania tvrdení účastníka konania vyplýva zo skutočnosti, že súdy,
rozhodujúce spory v občianskom súdnom konaní, sú a musia byť pri rozhodovaní nestranné. Ak by
súd rozhodoval iba na základe riadne nepreukázaného tvrdenia účastníka konania (ktoré je v rozpore s

opačným tvrdením protistrany) automaticky by tým porušil uvedenú základnú zásadu, a to zásadu jeho
nestrannosti, ktorej zákonným vyjadrením je § 18 Občianskeho súdneho poriadku.

Na základe vykonaného dokazovania súd uzatvára, že možno objektívne pochybovať o tom, kto s
navrhovateľom uzatvoril kúpnu zmluvu k predmetnému motocyklu, resp. že ju s ním uzatvoril odporca.

Pri pochybnostiach o tvrdených skutočnostiach, nie je možné konštatovať riadne unesenie dôkazného
bremena účastníkom konania ohľadne jeho tvrdení. Neunesenie dôkazného bremena má potom za
následok procesný neúspech.

To, že by kupujúcim motocykla bol odporca, možno usudzovať z toho, že navrhovateľ disponoval kópiou

jehoobčianskehopreukazu,ďalejztoho,žeodporcasiprevzalodnehomotocykel,bolnaODIzaúčelom
nahlásenia zmeny vlastníka motocykla, bol v osobnom kontakte s navrhovateľom a takisto z toho, že
spoločnosť IRO s.r.o. nemala zaevidovaný predmetný motocykel vo svojom majetku, účtovníctve.

Naproti tomu to, že kupujúcim bola obchodná spoločnosť IRO, s.r.o. možno usudzovať z výpovedí oboch

konateľov tejto spoločnosti, ďalej z tohto, že navrhovateľovi bolo touto spoločnosťou predané motorové
vozidlo so zľavou 18,50 % z kúpnej ceny, takisto z toho, že navrhovateľ motocykel priviezol do predajne
spoločnostiIROs.r.o.,kdenáslednetentoostal.Ďalejzoskutočnosti,ktorúuviedolsamotnýnavrhovateľ,
že nižšia kúpna cena za motocykel bola kompenzáciou za nižšiu kúpnu cenu za auto Dacia Duster, ktorý
kúpilodspoločnostiIROs.r.o.(Tedakúpnacenabolakreovanávnadväznostinainúkúpnuzmluvu,ktorú

uzatváral navrhovateľ so spoločnosťou IRO s.r.o., čo odporca nemohol ovplyvniť, nakoľko ju neuzatváral
s navrhovateľom on.). Rovnako tomu nasvedčuje aj to, že celý proces komunikácie trval dlhšie, nakoľko
Peter Q. chodil po dovolenkách (teda okolnosti ohľadne predaja motocykla neboli závislé od správania
odporcu). Takisto navrhovateľ odmietol ponuku na kúpu motocykla od spoločnosti Yamaha z Považskej
Bystrice za kúpnu cenu 5.000 eur, nakoľko chcel zostať korektný vo vzťahu k pánovi D. Q. (nie k

odporcovi). Tieto skutočnosti uviedol vo svojej výpovedi sám navrhovateľ. K rovnakému záveru vedú
súd aj skutočnosti, že to bol navrhovateľ, kto kontaktoval konateľa obchodnej spoločnosti IRO s.r.o., či
by bolo možné započítať na kúpnu cenu motorového vozidla hodnotu, resp. kúpnu cenu predmetného
motocykla a takisto aj to, že motocykel bol odporcovi poskytnutý spoločnosťou IRO s.r.o. ako pracovná
odmena. Táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovedí svedka Petra Žuchu a Iva Púčeka a takisto zo

zápisnice zo zasadnutia konateľov obchodnej spoločnosti IRO s.r.o. dňa 08.10.2013.

Na základe vykonaného dokazovania tak nie je možné s určitosťou, alebo aspoň bez závažných
pochybností uzavrieť, že odporca naozaj uzatvoril s navrhovateľom kúpnu zmluvu. Navrhovateľ pritomuviedol iba to, že dôkazom o uzatvorení kúpnej zmluvy je osvedčenie o evidencii a takisto konanie
samotného odporcu, ktorému bola doručená faktúra, ktorou vyúčtoval navrhovateľ odporcovi kúpnu
cenu. Svedkyňa B.. L. L., ktorá bola prítomná pri predmetných rokovaniach, skutočnosť, že kupujúcim

bol odporca dedukovala iba z tohto, že otec odporcu chcel, aby si odporca kúpil pomalšiu motorku.
Takisto je potrebné uviesť, že vystavenie faktúry, ako jednostranný právny úkon, nie je samostatným
zaväzovacím dôvodom. Len na základe tohto právneho úkonu nevzniká subjektu, ktorému je faktúra
vystavená, žiadna povinnosť. Opačný záver by vo svojej podstate viedol k jednostranným uloženiam
povinnosti na zaplatenia inej osobe, čo je záver zjavne nežiaduci.

Je potrebné uviesť, že navrhovateľovi zrejme nič nebránilo (opak v konaní nebol zistený) uzatvoriť kúpnu
zmluvu v písomnej forme, ktorá by bola vhodným dôkazným prostriedkom o existencii vzájomných práv
a povinností strán kúpnej zmluvy, resp. toho kto je účastníkom zmluvy. V tomto smere súd poukazuje na
všeobecnú zásadu platnú aj pre súkromné právo platné v Slovenskej republike vigilantibus iura scripta
sunt (práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre bdelých), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť

svoje práva.

Zhrnúc vyššie uvedené súd uzatvára, že navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať
existenciu právneho vzťahu medzi ním a odporcom, ktorý by bol založený predmetnou kúpnou zmluvou,
resp. sa mu nepodarilo vyvrátiť závažné pochybnosti o jeho existencii. V dôsledku toho súd nemôže

rozhodnúť o splnení povinnosti odporcu, ktorého sa navrhovateľ v tomto konaní domáha.

K námietke právnej zástupkyne navrhovateľa voči listinnému dôkazu, a to zápisnici konateľov obchodnej
spoločnosti IRO s.r.o., spočívajúcej v tom, že táto je vykonštruovaná a účelová, súd uvádza, že táto bola
vyvrátená svedeckou výpoveďou svedka Iva D., ktorý pod trestnoprávnymi následkami krivej výpovede

vypovedal, že v tejto zápisnici je jeho podpis a spomenul si aj na konanie tohto zasadnutia.

Podľa§141ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi
priznal plnú náhradu trov konania, pretože bol v konaní plne úspešný. Trovy právneho zastúpenia si
odporca vyčíslil prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní, ktoré súdu doručil
poštou dňa 10.06.2016, teda v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a to v celkovej

výške 1.162,58 eur.

Súd rozhodol o uplatnených trovách právneho zastúpenia tak, že účelné trovy právneho zastúpenia
odporcu pozostávajú z odmeny za šesť úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia
zo dňa 03.06.2015, písomné podanie vo veci samej - podanie odporu zo dňa 12.06.2015, porada,

rokovanie s odporcom (klientom) k návrhu na mimosúdne vyriešenie sporu zo dňa 08.02.2016 a účasť
na pojednávaniach v dňoch 17.12.2015, 21.04.2016 a 09.06.2016 a z príslušných režijných paušálov.

Za každý z vyššie uvedených úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi odporcu podľa §
10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, b/, c/, d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len
„vyhláška“, odmena vo výške 131,13 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby súd určil podľa § 10 ods.1 vyhlášky vychádzajúc z tarifnej hodnoty sporu 3.600 eur. Za účasť na
pojednávaní konanom dňa 21.04.2016 mu patrí odmena vo výške 262,26 eur, pretože toto pojednávania
trvaloviacakozačatédvehodiny(od13.00hod.do15.05hod.).Kukaždémuzvyššieuvedenýchúkonov

mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon
právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839 eur a v roku 2016 je vo výške
858 eur. Celková výška odmeny spolu s režijnými paušálmi tak predstavuje sumu 968,82 eur.Právny zástupca odporcu je od 04.01.2008 platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú
odmenu a náhrady podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %, teda o sumu 193,76 eur. Celková suma odmeny

spolu s náhradami a vyššie uvedeným zohľadnením dane z pridanej hodnoty je vo výške 1.162,58 eur.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania
odporcu zo zákona na účet právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.