Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/441/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234405
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:2113234405.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: 2. V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX E. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého
20, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 256 371, proti žalovaným: 2. G., a.s., so sídlom B. N. XXXX/XXA, XXX
XX G., R.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Juraj Gajdošík, advokát so sídlom Miletičova 23, 821 09
Bratislava, 3. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, 831
03 Bratislava, o ochranu osobnosti, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalovaného
v 2. rade a odvolaní žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. mája
2016 č.k. 5C/33/2014-304, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaní v druhom a treťom rade majú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vo vyššie uvedenej právnej veci sa žalobkyňa v 2. rade spolu s L. X. (pôvodne žalobca v 1. rade)
domáhali voči L. M. (pôvodne žalovaný v 1. rade) a voči žalovanému v 2. náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch v sume 15.000 eur. Y. X. (pôvodne žalobkyňa v 3. rade) sa domáhala náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch v sume 25.000 eur. V žalobe bol žalovaný v 3. rade označený ako vedľajší účastník,
uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 1. apríla 2014 č.k. 5C/33/2014-68 bol pripustený do konania,
ako ďalší účastník na strane žalovaného. V žalobe poukázali, že L. X., syn žalobkyne v 2. rade a L.
X. a manžel Y. X. zomrel dňa 29.10.2012 pri dopravnej nehode zavinenej L. M., vodičom nákladného
motorového vozidla, ktorého vlastníkom bol žalovaný v 2. rade. Dôvodili, že nebohý syn pomáhal
L. X. prekonať opakovanú hospitalizáciu pre vážnu chorobu, a Y. X. tvorila s nebohým manželom
fungujúcu rodinu s vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Protiprávnym konaním L. M. došlo k
nenávratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich základ ich súkromného života. Vzniknutá trauma
je neodstrániteľná. Konanie o žalobe Y. X. bolo z dôvodu späťvzatia zastavené uznesením súdu prvej
inštancie zo dňa 17. februára 2014 č.k. 5C/33/2004-54.

2. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 25. júna 2014 č.k. 5C/33/2014-111,
ktorým zamietol žalobu proti L. M.. Žalovaných v 2. a 3. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkyni v 2. rade aj L. X. náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch každému v sume 7.500 eur.
Rozhodol tiež o povinnosti žalovaných v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť do učtárne súdu
súdny poplatok v sume 450 eur, a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade napadli predmetné rozhodnutie odvolaním.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. novembra 2015 č.k. 25Co/870/2014-239 rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti týkajúcej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch L. zrušil a konanie v tejto
časti zastavil, z dôvodu jeho úmrtia pred vyhlásením rozsudku. V napadnutej časti týkajúcej náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyne v 2. rade, v časti týkajúcej sa súdneho poplatku a trov konania
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým uložil žalovaným v
2. a 3. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
7.500 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
žalovaného. Žalovaným uložil tiež povinnosť zaplatiť do učtárne súdu súdny poplatok v sume 225 eur.
Rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na článok 19 ods. 2, čl. I. ods. 2, § 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských opráv a základných slobôd, a ustanoveniami § 11, § 13, § 15, §
16, § 853, § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Mal
za nepochybné, že úmrtím L. X. došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne
v 2. rade, ktorý spočíval v obmedzení ich súkromného a rodinného života. Dospel k záveru, že žiadna
z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste.
Následky zásahu do súkromia žalobkyne v 2. rade sú nereparovateľné, náhrada nemajetkovej ujmy,
ktorá jej vznikla, poskytnutá v peniazoch, môže prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu, čo je aj
jej zmyslom. Ide o ujmu objektívne závažnú, ktorej dôsledkom je, že žalobkyňa v 2. rade po smrti
syna pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu, nemôže spávať, musí brať predpísané lieky na
upokojenie a spanie. K pasívnej legitimácii žalovaného v 3. rade uviedol, že do rozsahu krytia povinného
zmluvného poistenia podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP je možné zahrnúť aj nemajetkovú ujmu. Preto, keď
žalovaný v 2. rade na základe Poistky č. 6550486532 uzavretej dňa 15.12.2008 medzi žalovaným v 2.
rade ako poisteným a žalovaným v 3. rade ako poisťovateľom, bol poistený zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda dňa 29.10.2012,
je žalovaný v 3. rade pasívne legitimovaný v danej veci. K výške náhrady nemajetkovej ujmy konštatoval,
že konaním L. M. bolo neoprávnene zasiahnuté do súkromného a rodinného života žalobkyne v 2.
rade, ktorý zahrňuje aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s blízkymi príbuznými bez ohľadu na
to, či spolu trvalo žijú alebo nie. Právo na ochranu osobnosti žalobkyne v 2. rade bolo porušené a jeho
nepriaznivé následky sú nereparovateľné. Medzi žalobkyňou v 2. rade a nebohým synom existovali silné
sociálne, morálne a citové väzby. Z jeho nečakanej smrti prežíva pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a
šoku a navždy stratila aj možnosť viesť s ním súkromný a rodinný život. Od jeho smrti je ochudobnená
o sféru prirodzených vzťahov s najbližším rodinným príslušníkom a bola jej spôsobená nenapraviteľná
citová ujma a nenávratná deštrukcia medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec ich súkromného
života. Následky spôsobené protiprávnym zásahom nie je možné odstrániť a žiadna forma morálneho
zadosťučinenia nepostačuje na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková
ujma na osobnosti žalobkyne v 2. rade. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch určil
sumu 7.500 eur. Na zaplatenie tejto sumy zaviazal žalovaných v 2. a 3. rade (v odôvodnení omylom
uviedol v 1. a 2. rade), ktorí majú postavenie samostatných spoločníkov. Ich vzájomný vzťah tak, že
plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. Na zaplatenie súdneho
poplatku v sume 225 eur zaviazal žalovaných podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov
(3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy 7.500 eur) a § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, lebo žalobkyňa v 2. rade bola v tomto konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

4. Žalovaný v 3. rade podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietne. Dôvodil, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil otázku jeho pasívnej legitimácie a otázku možného a dovoleného
dotvárania práva extenzívnym výkladom vnútroštátnych noriem a ignoráciou rozhodovacej činnosti NS
SR. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s konštantnou rozhodovacou činnosťou NS SR
v otázke absencie priamej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a zásahom do osobnostných
práv žalobkyne v 2. rade. Tvrdil, že nie je pasívne legitimovaný s poukazom na zákon o PZP, ktorý
je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Jeho pasívna legitimácia nevyplýva
ani z rozsudku ESD z 24.10.2013 vo veci C/22/12. Vzhľadom na závery uvedeného rozsudku ESD
považoval za nevyhnutné prihliadať jedine na vnútroštátnu právnu úpravu a slovenskú judikatúru, ktorá
neumožňuje subsumovať náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pod
škodu vymedzenú zákonom o PZP. Tvrdil, že v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov nie je v tejto
otázke zhoda. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného

súdu Slovenskej republiky. Tvrdil, že súd prvej inštancie v danej veci aplikoval taký výklad, ktorý nemožno
považovať za ústavne komfortný a ktorý má za následok výklad vnútroštátneho práva contra legem.
Priama aplikácia ustanovení smernice nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo
právnickej osobe. Navyše sa súd prvej inštancie nezaoberal vo vzťahu k nemu predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu, protiprávnosťou konania, vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi nimi.
Tvrdil, že príčinná súvislosť nie je daná, lebo zásah do osobnostných práv nastal až v dôsledku reakcie
na následky dopravnej nehody a poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP. Žiadal, aby
odvolací súd vo výroku svojho prípadného potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že je voči nemu prípustné
dovolanie, pretože ide o rozhodnutie zásadného právneho významu a formuloval dve dovolacie otázky.

5. Žalovaný v 2. rade podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietne. Namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne zaviazal oboch žalovaných na to isté plnenie, a z toho istého právneho dôvodu, čo odporuje
záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu v skoršom rozhodnutí, ako aj samému odôvodneniu
rozsudku súd prvej inštancie. Preto je výrok napadnutého rozsudku v zjavnom rozpore s odôvodnením,
čím sa rozsudok stáva nezrozumiteľným a zmätočným. Mal zato, že súd prvej inštancie ho nesprávne
zaviazal na plnenie, keďže podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP má poškodený priamy nárok
na náhradu škody voči poisťovni. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C -
22/12. Namietal aj voči neodôvodnenému zníženiu priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

6. Žalovaný v 2. rade vo svojich vyjadreniach uviedol, že s tvrdeniami žalovaného v 3. rade nesúhlasí.
Mal zato, že žalovaný v 3. rade je pasívne legitimovaný podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) v spojení
s ustanovením § 15 ods. 1 zákona o PZP.

7. Žalobkyňa v 2. rade vo svojich vyjadreniach žiadala, aby odvolania boli zamietnuté a rozsudok súdu
prvej inštancie bol potvrdený.

8. Žalovaný v 3. rade vo svojich vyjadreniach zopakoval argumenty, na základe ktorých zastáva názor, že
nároky týkajúce sa nemajetkovej ujmy nie sú kryté v rámci povinného zmluvného poistenia. Preto nie je v
konaní o nemajetkovú ujmu pasívne vecne legitimovaný. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), vec prejednal na nariadenom
pojednávaní (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných sú dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

14. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť
01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania,
teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

15. Predmetom odvolacieho konania v danej veci je nárok žalobkyne v 2. rade na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch spôsobenej porušením jej práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho
zákonníka uplatnený voči žalovaným v 2. a 3. rade. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
uzavrel, že úmrtím syna pri dopravnej nehode došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti
žalobkyne v 2. rade a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nepostačuje. Konštatoval, že žalovaný v 2. rade je ako prevádzkovateľ zodpovedný za
škodu spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 29.10.2012, a žalovaný v 3. rade je na základe poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretej so žalovaným v 2. rade
pasívne legitimovaný v danej veci. Priznal žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 7.500 eur, ktorú považoval za primeranú závažnosti vzniku nemajetkovej ujmy a okolnostiam,
za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Žalovaného v 2. a 3. rade zaviazal na zaplatenie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to každého samostatne, keď dospel k záveru, že v konaní majú
postavenie samostatných spoločníkov, medzi ktorými nevzniká pasívna solidarita.

16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

18. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

19. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

20. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie výsluchom žalobkyne v 2. rade a
oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise a v pripojenom spise sp.zn. 2P/59/2013. Zo
zopakovaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu B. sp.zn. 2T/59/2013 zo
dňa 28. mája 2013, právoplatným dňa 28.05.2013, bola schválená dohoda o vine a treste tak, že L. je
vinný, že dňa 29.10.2012 v čase okolo 10,0 hod. vo vzdialenosti približne 10,3 km od obce Y. v smere
na obec I. v okrese B., viedol nákladné motorové vozidlo zn. SCANIA, EČ: G. návesom Schwarzmuller,
EČ: G., pričom svojim konaním porušil ustanovenie §16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách, a to tak, že po vystúpaní na horizont hlavnej cesty pred prechodom do
klesania s následnou pravotočivou a potom ľavotočivou tiahlou zákrutou neprispôsobil rýchlosť jazdy
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe
vozovky a iným okolnostiam, ktoré bolo možné predvídať, kedy sa pohyboval rýchlosťou v rozpätí 80
až 86 km/h., ktorá bola neprijateľná vzhľadom k mokrej vozovke so zníženým koeficientom adhézie, čo
spôsobilo pri natáčaní vozidla rozkmitanie návesu a tesne za horizontom cesty s technicky náročným
klesaním 4,8 stupňa prechod ťahača s návesom do protismerného jazdného pruhu, kde nastala zrážka
s dodávkou bielej farby zn. NISSAN Interstar, EČ: G., ktorú vo svojom pravom jazdnom pruhu viedol
poškodený L. Deák, ktorý po zrážke a odhodení dodávky do poľa na pravej strane vozovky utrpel
zranenia nezlučiteľné so životom, a to zmliaždenie a roztrhnutie mozgu v oblasti kmeňa v dôsledku
zlomením lebky a kostí tváre, ktorým na mieste nehody ihneď podľahol. Teda inému z nedbanlivosti
spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej
mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa §-u 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zákona s
poukazom na §138 písm. h) Tr. Zákona, za čo bol odsúdený podľa §-u 149 ods.2 Tr. zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 24 mesiacov, a
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 24 mesiacov.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že L.B. bol v pracovnoprávnom vzťahu u žalovaného v 2. rade
a ako jeho zamestnanec vykonával pre neho podľa jeho pokynov prepravnú činnosť. Žalovaný v 2.
rade bol prevádzkovateľom nákladného motorového vozidla zn. SCANIA, EČ: G. XXXF. s návesom
Schwarzmuller, EČ: G.T. a žalovaný v 3. rade bol poisťovňou, u ktorej bolo predmetné nákladné vozidlo

poistené, pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobnú jeho prevádzkou. Z dokazovania zopakovaného
odvolacím súdom bolo ďalej preukázané, že žalobkyňa v 2. rade dňa 09.12.2013 navštívila psychiatrickú
ambulanciu, kde jej bola určená diagnóza - post traumatická stresová porucha a nasadená medikanózna
liečba. Na vyšetrení dňa 17.12.2013 lekárka konštatovala zmiernenie tenzie, istý prvok optimizmu.
Z lekárskych nálezov z roku 2014 (10.02.2014, 17.02.2014, 07.04.2014, 28.05.2014, 19.09.2014,
28.11.2014) vyplýva pretrvávanie depresie u žalobkyne v 2. rade v dôsledku smrti syna a vážneho
ochorenia manžela, neskôr smrti manžela. V lekárskych nálezoch žalobkyne v 2. rade z roku 2015
(30.01.2015, 14.04.2015 a 29.07.2015) sa konštatuje zmiernenie a zlepšenie depresívnej symptomatiky,
hedonie, zlepšenie inhibície záujmov, dynamogénie, zlepšenie pracovného potencionálu a neskôr ústup
depresie, návrat hedonie, oživenie záujmov a dynamogénie. V lekárskom náleze zo dňa 26.02.2016
konštatovaný návrat depresie.

21. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov
osobnej povahy. Súčasťou uvedeného práva je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrňuje
tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny a právo na
vytváranie a rozvíjanie rodinných vzťahov. Zásah do práva na ochranu osobnosti môže byť spôsobený
len konaním, ktoré je neoprávnené a je objektívne spôsobilé negatívne pôsobiť na práva na ochranu
osobnosti. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením niektorého z osobnostných práv musí byť
vzťah príčinnej súvislosti. Fyzická osoba má právo najmä domáhať sa, aby sa od neoprávnených
zásahov upustilo a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) voči tomu, kto sa zásahu do jej práva na ochranu osobnosti dopustil. Zákon umožňuje
priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Predpokladom
priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch je zistenie, že v konkrétnom prípade zadosťučinenie podľa §
13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje, a to z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých
následkov vzniknutých konkrétnej fyzickej osobe najmä vzhľadom na jej dôstojnosť a vážnosť v
spoločnosti. Iné dôvody pre rozhodnutie súdu o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch sú dôvody,
ktoré svojou vážnosťou a obsahom sú porovnateľné s demonštratívne uvedenými dôvodmi v ust. § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je predmetom
voľného uváženia súdu, ktorý pritom musí vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu a opierať sa
o konkrétne a preskúmateľné hľadiská.

22. Úmrtie blízkej osoby je za každých okolností traumatizujúcou skutočnosťou, ktorá má negatívny
vplyv na pozostalých. Tento vplyv sa prejavuje u každej osoby rozdielne v závislosti od individuality
jednotlivca, môže byť viditeľný navonok, ale aj skrytý vo vnútri. Každý človek smúti za svojimi blízkymi
inak. Samotný smútok nad stratou zomrelej osoby je však sám osebe v prvom rade následkom straty
blízkeho človeka.

23. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec z hľadiska zisteného skutkového stavu, zákonných
ustanovení a vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú
skutočnosti, ktoré by preukazovali, že zásah do práva žalobkyne v 2. rade na ochranu osobnosti,
konkrétne do jej práva na rodinný život, práva na spolužitie so zomrelým synom a práva na vytváranie a
rozvíjanie rodinných vzťahov bolo porušené tak intenzívnym spôsobom, ako to má na mysli ustanovenie
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že v súvislosti so smrťou syna mala
psychické problémy. Z vykonaného dokazovania lekárskymi nálezmi vyplýva, že viac ako rok po smrti
syna začala navštevovať psychiatrickú ambulanciu a na základe nasadenej liečby sa jej stav zlepšil.
Opätovne došlo u žalobkyne v 2. rade k zhoršeniu psychického stavu v súvislosti so smrťou manžela
(17.06.2014). V roku 2015 sa jej stav výrazne zlepšil. Až v roku 2016 (26.02.2016) malo dôjsť k návratu
depresie. Odvolací súd nespochybňuje, že psychické problémy môžu patriť k dôvodom pre priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch upraveným v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danej veci však
žalobkyňa v 2. rade nepreukázala, že zhoršenie jej psychického stavu vo februári 2016 je objektívne
spojené výlučne so smrťou syna pri dopravnej nehode dňa 29.10.2012, ani, že ide o také následky
zásahu do osobnostných práv žalobkyne v 2. rade, ktorých intenzita vyžaduje náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Žalobkyňa v 2. rade totiž pred súdom prvej inštancie uviedla, že uplatnený nárok
berie ako satisfakciu zato, že vodič, ktorý ju pripravil o syna dostal iba podmienku a po roku mu vrátili aj
vodičský preukaz. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade považuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch za satisfakciu, pretože potrestanie vodiča v trestnom konaní, nepovažuje za primerané
zadosťučinenie. S uvedeným sa však odvolací súd nestotožňuje. Potrestanie vodiča je tiež prostriedkom

primeraného zadosťučinenia za zásah do práva na ochranu osobnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa v 2.
rade nepovažuje trest pre vodiča za dostatočný však nepostačuje na zistenie, že jej vznikla nemajetková
ujma, ktorá vzhľadom na intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia vyžaduje náhradu v peniazoch.

24. Námietkami žalovaných v 2. a 3. rade k spoločnej zodpovednosti a k pasívnej vecnej legitimácii
sa odvolací súd vyporiadal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (č.l. 239), preto nepovažoval za
potrebné opakovane sa k nej opätovne vyjadrovať.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu zamietol.

26. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1, 2
CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania z dôvodu, že boli v konaní úspešní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.