Uznesenie – Záložné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Košice II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tomáš Paranič

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZáložné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217221036
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Paranič
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7217221036.1

Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore žalobcu: J. R., X.. XX.X.XXXX, L. L. X, XXX XX F. proti žalovanému: A.. K.
J., X.. XX.X.XXXX, L. B. XX, XXX XX F. o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 28.7.2017, doručenom tunajšiemu súdu dňa 1.8.2017, domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne pozastaví výkon záložného práva prostredníctvom dražby,
spis. zn.: 034/2017 na nehnuteľnosť, parcela registra „C“, parc. č.: 806/69, záhrady o výmere 451 m2,
parcela registra „C“, parc. č.: 806/94, zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 a stavby, súp. č.:
247, chata, to všetko evidované na LV XXX, okres F.-S., obec Y. Z., katastrálne územie Y. Z..
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 21.12.2012 bola
podpísaná Zmluva o pôžičke (ďalej aj zmluva 2) medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom, zmätočne
uvedeným ako dlžníkom v druhom rade. Dlžníkom, zmätočne uvedeným ako dlžníkom v prvom rade bol
H. V.-R., trvale bytom H. X, XXX XX Košice a pristupujúcim dlžníkom, spoločnosťou R. R.., so sídlom H.
X, XXX XX Košice., IČO: XX XXX XXX ako veriteľom, zmätočne uvedeným ako dlžníkom v treťom rade.
Predmetná zmluva nadväzovala a bola faktickým uznaním dlhu, vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke
(ďalej aj zmluva 1), uzatvorenej dňa 26.6.2009 medzi veriteľom, P. J., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX
XX Košice a dlžníkmi, ktorými boli H. V.-.R., trvale bytom H. X, XXX XX Košice a žalobca. Napadnutá
zmluva 2 zo dňa 21.12.2012 však nekorešponduje (predovšetkým jej podstatné náležitosti) s pôvodnou
zmluvou o pôžičke zo dňa 6.3.2009 a to:
- výška istiny dlžnej sumy, uvedená v zmluve 1 je 144 900,- eur, pričom v zmluve 2 sú uvedené tri rôzne
dlžné sumy, a to čl. I, bod 1 je uvedená dlžná suma 144 900 eur, čl. I, bod 3
suma 185 000 eur, čl. I, bod. 4 suma 170 000 eur, všade so zmätočne opísaným príslušenstvom,
- v zmluve 1 sú dlžníci uvedený ako dlžníci, v zmluve 2 sú zmätočne uvedení ako dlžníci v prvom, druhom
a treťom rade,
- v zmluve č. 1 je v čl. IV uvedené, že veriteľ za požičiavanie peňažných prostriedkov nebude požadovať
od dlžníka úroky, pričom v zmluve 2 je v čl. II bod 1 uvedené, že požičané prostriedky budú vrátené s
úrokom 18 % p.a. z požičanej sumy, t.j. 1,5 % mesačne z požičanej sumy,
- žalobca má za to, že samotný úrok 18 % p.a. z dlžnej sumy je v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale
i s § 235 Trestného zákona,
- výška úrokov z omeškania je v zmluve 2 protiprávne určená na dvojnásobok základnej sadzby NBS,
platnej k prvému dňu omeškania,
- v zmluve 2 sú dlžníci povinný prednostne plniť sankčné poplatky (v prípade ich vzniku), čo podľa názoru
žalobcu rovnako nekorešponduje s dobrými mravmi,
- v zmluve 2, čl. IV, bod 4 je uvedená vzájomná povinnosť za neoznámenie si zmien v údajoch, pričom
sankcia sa vzťahuje len na osoby dlžníkov, čo je opätovne v nesúlade s dobrými mravmi,
- v zmluve 2, čl. IV, bod 4 je sankcia uvedená v neexistujúcej mene, konkrétne v Sk.

Žalobca ďalej uviedol, že dlžnú sumu a ani žiadnu inú sumu od žalovaného od podania tejto žaloby
neobržal a teda, že nedošlo k naplneniu zmluvy 2, nakoľko nedošlo k plneniu zo strany žalovaného.
Žalovaný má za to, že na základe vyššie uvedeného je žalovaná zmluva neplatná, pretože nikdy nedošlo
k jej naplneniu, protiprávna a zmätočná. Na základe tejto zmluvy si žalovaný začal uplatňovať svoj dlh
prostredníctvo dražby, spis. zn.: 034/2017. Navrhuje súdu aby, vydal uznesenie o vydaní neodkladného
opatrenia v znení uvedenom v ods. 1 odôvodnenia tohto uznesenia.

3. Žalobca ako dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia uvádzané v návrhu označil a predložil zmluvu o pôžičke
zo dňa 21.12.2012, splátkový kalendár k zmluve o pôžičke zo dňa 15.1.2013, zmluvu o pôžičke zo dňa
26.3.2009, oznámenie o dražbe zo dňa 18.7.2017, zn. 034/2017 spoločnosti G., s.r.o.. Vo svojom návrhu
poukázal aj na záložnú zmluvu zo dňa 20.12.2013, avšak túto súdu nepredložil.
4. Nakoľko žalobca nepreložil súdu list vlastníctva k nehnuteľnosti ku ktorej sa domáha pozastavenia
výkonu záložného práva, súd v zmysle § 185 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
zaobstaral výpis z listu vlastníctva č. XXX prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky. Z uvedeného výpisu z listu vlastníctva je zrejmé, že žalovaný
nie je vlastníkom nehnuteľností, parcela registra „C“, parc. č.: 806/69, záhrady o výmere 451 m2, parcela
registra „C“, parc. č.: XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 a stavby, súp. č.: 247, parc.
č.: XXX/XX, chata, na LV č. 536, okres F.-S., obec Y. Z.,
katastrálne územie Y. Z. (ďalej len „nehnuteľnosť“). K uvedenej nehnuteľnosti bolo zriadené záložné
právo (V 299/14 zo dňa 28.3.2014) v prospech žalovaného. Z vyššie uvedeného listu vlastníctva je
ďalej zrejmé, že k uvedenej nehnuteľnosti došlo k začatiu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby obchodnou spoločnosťou G., s.r.o., P. X, XXX XX Košice., IČO: XX XXX XXX (P 254/17 zo dňa
10.4.2017).

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
10. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a predložených listín ako aj listom vlastníctva predmetnej
nehnuteľnosti súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné
vyhovieť z týchto dôvodov:
11. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie
neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny
vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera
dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej
miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením
by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
12. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník (žalobca) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna legitimácia) a účastník na opačnej
procesnej strane ( žalovaný ) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna legitimácia). Posúdenie,
či ten-ktorý účastník je v konkrétnom konaní nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti,
je súčasťou právneho posúdenia
veci. Nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie je dôvodom pre zamietnutie žaloby.

13. V posudzovanej veci žalobca žiada pozastaviť výkon záložného práva prostredníctvom dražby k
nehnuteľnosti ktorej podľa výpisu z katastra nehnuteľností nie je jej vlastníkom. Vo svojom návrhu
poukazuje na zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2009 a 21.12.2012 a záložnú zmluvu zo dňa 20.12.2013.
Keďže zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2012 je podľa neho neplatná, neplatná je aj záložná zmluva
na základe ktorej sa má viesť aj dražba k tejto nehnuteľnosti. Uvedenú záložnú zmluvu (zmluvu o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti) však súdu nepredložil. Súdu nepredložil list vlastníctva a ani
žiadnu písomnosť ktorá by preukazovala jeho aktívnu legitimáciu, najmä existenciu vlastníckeho práva,
práva nájmu, práva podnájmu, práva náhradného užívania alebo iného práva k nehnuteľnosti, ktorá
má byť zálohom na základe záložnej zmluvy zo dňa 20.12.2013. Zo súdom zaobstaraného výpisu z
listu vlastníctva č. 536 je len zrejmé, že titulom nadobudnutia terajšieho vlastníka nehnuteľností bola
darovacia zmluva (V 4416/13 zo dňa 6.12.2013), pričom záložné právo bolo v prospech žalovaného
k tejto nehnuteľností zapísané až dňa 28.3.2014 (V 299/14 zo dňa 28.3.2014). V poznámke vyššie
uvedeného listu vlastníctva je uvedené oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby obchodnou spoločnosťou G., R., P. X, XXX XX Košice., IČO: XX XXX XXX . (P 254/17 zo
dňa 10.4.2017). Zo žalobcom predložených listín a tvrdení nie je preukázané, že žalobca a žalovaný
uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, a ani či sa dražba predmetnej
nehnuteľnosti vykonáva na základe záložnej zmluvy zo dňa 20.12.2013. Preukázanie alebo osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu
návrhu a k nemu pripojených listín. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal súdu akékoľvek právo
k nehnuteľnosti, podľa ktorého by mohol požadovať pozastavenie výkonu záložného práva k nej.
Teda žalobca neosvedčil v konaní existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca nie je v
tejto veci aktívne vecne legitimovaný, čo predstavuje dôvod na zamietnutie jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.
14. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd má za to, že
v posudzovanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
15. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému
v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II, písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.