Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/277/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115217303
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115217303.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu:

X.. K. H., K. XXXX/XX, U., občan SR, právne zastúpený Mgr. Soňa Grošaftová, advokát so sídlom
Makovického 7, Žilina, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť trovy odporcovi trovy konania vo výške 47,96 eur do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 5.6.2015 domáhal súdneho výroku,

v ktorom by súd v návrhu označeného žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.100,08 eur titulom
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím notára pri výkone verejnej moci na tom skutkovom
základe, že a) Mgr. Michal Grošaft, advokát, vyfakturoval K.. Z. C. odmenu v sume 964,32 eur, a to
za právne poradenstvo a právne služby poskytnuté jej osobe, ako aj jej právnemu predchodcovi matke
K. C., rod. K., a to za 14 úkonov právnej služby; b) Mgr. Michal Grošaft, advokát, vyfakturoval X.. K.
Ďurkovskému odmenu advokáta v sume vo výške XXX,XX eur, a to za právne poradenstvo a právne
služby poskytnuté jeho osobe za 2 úkony právnej služby špecifikované vo vyúčtovaní. Všetky vyššie

uvedené podania tvoria obsah súdnych spisov vo vedenom konaní na Okresnom súde v Žiline sp. zn.
27D 238/2012 a sp. zn. 14C 100/2013 a uvedené úkony advokátom boli poskytnuté za účelom ochrany
práv a právom chránených záujmov dedičov po poručiteľke Elene H., rod. K.. Dedičské konanie po
poručiteľke bolo ukončené osvedčením o dedičstve z 13.2.2013 sp. zn. 27D 238/2012, Dnot 234/2012
vydaným Notárskym úradom JUDr. Tatiany Vrlíkovej, notárky so sídlom v Žiline, v ktorom sa z vyššie
uvedenými dedičmi vôbec nekonalo. Dňa 17.6.2014 vydal Najvyšší súd SR uznesenie pod sp. zn. 7
MCdo 7/2013, ktorým zrušil osvedčenie o dedičstve z 13.2.2013 a vec vrátil Okresnému súdu Žilina

na ďalšie konanie. V prípade, ak by notár pri výkone verejnej moci postupoval v súlade so zákonom,
nie protiprávne, spôsobom v zmysle odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR, nikdy by nedošlo k
potrebe ďalších účelne vynaložených nákladov na strane K.. Z. C. a X.. K. K., a to titulom trov právneho
zastúpenia, nakoľko o ich nároku by sa rozhodlo priamo v citovanom dedičskom konaní, prípadne, v
sporovom konaní, na ktoré by boli odkázaní, čo je de facto stav, ktorý nastal v súčasnej dobe po zrušení
nezákonného osvedčenia o dedičstve.

2. Dňa 1.10.2014 došlo medzi žalobcom na jednej strane a medzi K.. Z.
C. na strane druhej k uzatvoreniu dohody o prevzatí dlhu a postúpení pohľadávky (čl. 18) kedy z bodu
1/ vyplýva, že MUDr. Gabriela Vítová (dlžník) eviduje dlh voči K.. K. Z. (veriteľ) a to na základe ním
vystavenej faktúry č. 2014033 zo dňa 18.9.2014, splatnej dňa 25.9.2014 znejúcej na sumu vo výške964,32 eur titulom poskytnutia právnej pomoci a právnych služieb K.. Z. C. a jej právnej predchodkyni
K. C., rod. K., a to za 14 úkonov právnej služby a Ing. K. H. touto dohodou preberá dlh a zaväzuje sa
prevzatý dlh veriteľovi bezodkladne zaplatiť. V bode 3/ cit. dohody Z. C. vyhlasuje, že eviduje pohľadávku

v sume vo výške 964,32 eur voči Slovenskej republike titulom nároku na náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci JUDr Tatianou Vrlíkovou v právnej veci dedičského
konania po poručiteľke E. H., rod. K., vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27D 238/2012,
a to konkrétne osvedčením o dedičstve zo dňa 13.2.2013 sp. zn. 27D 238/2012-32, ktoré bolo zrušené
uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.6.2014 sp. zn. 7MCdo 7/2013 a postupuje pohľadávku v

sume vo výške 964,32 eur voči Slovenskej republike Ing. Milanovi Hauerovi, a to bezodplatne. Dohoda
je podpísaná dňa 1.10.2014 K.. Z. C., X.. K. H., Mgr. Michal Grošaft, advokát.

3. Dňa 1.10.2014 došlo medzi žalobcom na jednej strane a medzi Ing. K.
K. na strane druhej k uzatvoreniu dohody o prevzatí dlhu a postúpení pohľadávky (čl. 16) kedy z bodu
1) vyplýva, že X.. K. K.ý eviduje dlh voči Mgr. Michalovi Grošaftovi, a to na základe ním vystavenej

faktúry č. 2014034 zo dňa 18.9.2014, splatnej dňa 25.9.2014, znejúcej na sumu vo výške 135,76 eur
titulom poskytnutia právnej pomoci, a to za 2 úkony právnej služby a Ing. Milan Hauer touto dohodou
preberá dlh X.. K. K., pričom sa zaväzuje prevzatý dlh veriteľovi bezodkladne zaplatiť. V bode 3/ cit.
dohody X.. K. K. vyhlasuje, že eviduje pohľadávku v sume vo výške 135,76 eur voči Slovenskej republike
titulom nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, vydaným pri výkone verejnej

moci JUDr. Tatianou Vrlíkovou v právnej veci dedičského konania po poručiteľke E.j, zomr. X.XX.XXXX,
vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27D 238/2012, a to konkrétne osvedčením o dedičstve
zo dňa 13.2.2013, ktoré bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.6.2014 sp. zn. 7MCdo
7/2013 a týmto X.. K. K. postupuje pohľadávku v sume vo výške 135,76 eur voči Slovenskej republike
špecifikovanú v bode 3/ tejto dohody X.. K. H., a to bezodplatne. Dohoda je podpísaná dňa 1.10.2014

X.. K. K., X.. K. H. a K.. K. Z..

4. Príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 1.10.2014 (čl. 57) súd zistil, že advokát

K. Z. prijal od X.. K. H. (žalobca) sumu 135,76 eur ( účel faktúra č. 2014/035) a sumu 964,32 eur (účel
faktúra č. 2014/033).

5. V dedičskej veci po poručiteľke E. H., rod. K., zomr. X.XX.XXXX
bolo vydané notárom ako súdnym komisárom V. o dedičstve č.k. 27D 238/2012-32, Dnot 234/2012 zo

dňa 13.2.2013, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie celého dedičstva zo závetu O. K. nar. XX. O. XXXX
v celosti podielov poručiteľky.

6. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 7MCdo 7/2013 zo dňa 17. 1úna 2014 v dedičskej
veci po poručiteľke E. H., rod. K., zomr. X.XX.XXXX v mimoriadnom dovolaní GP SR Osvedčenie o

dedičstve z 13.2.2013, sp. zn. 27D 238/2012, Dnot 234/2012 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina
na ďalšie konanie. Z odôvodnenie rozhodnutia vyplýva, že nebolo sporné, že poručiteľka nezanechala
tzv. neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) a do úvahy prichádzali zákonní dedičia
v tretej skupine (§ 475 ods.1 Občianskeho zákonníka) a dedič zo závetu O. K.. K. C. prichádzajúca do
úvahy ako zákonná dedička (v tretej skupine) písomne (opakovane) namietala, že nebolo s jej osobou

ako s účastníkom dedičského konania vôbec konané a súčasne spochybňovala pravosť dedičského
titulu - závetu. Nakoľko však súd (súdny komisár) nepostupoval v dedičskom konaní po poručiteľke
v zmysle zákona (§ 175 ods. 2 O.s.p.), prichádzajúci do úvahy zákonní dedičia (v tretej skupine) sú
naďalej účastníkmi dedičského konania, bolo povinnosťou súdneho komisára s nimi ďalej konať, doručiť
im dedičské rozhodnutie (osvedčenie o dedičstve), proti ktorému mali právo podať opravný prostriedok

v časti, ktorým bol ustálený okruh dedičov. Uvedeným nesprávnym postupom okresného súdu (súdnej
komisárky) bola podávateľke podnetu Márii Vítovej pri prejednaní dedičstva po poručiteľke Elene H.
odňatá možnosť konať pred súdom (§237 písm. f) O.s.p.). Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
okresného súdu je postihnuté závažnou procesnou vadou, preto osvedčenie o dedičstve zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

7. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, kedy účastník konania nemoholpred súdom uplatniť procesné práva, jednak pretože mu to súd znemožnil postupom odporujúcim
Občianskemu súdnemu poriadku, alebo tiež z dôvodu existencie rozhodnutia súdu, v dôsledku ktorého
účastník nemôže uplatniť svoje práva.

8. Žalobca zaslal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím notára pri výkone verejnej moci listom zo dňa 20.11.2014
a požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody v sume vo výške 1.100,08 eur
(964,32 eur + 135,76 eur).

9. Žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel a listom zo dňa 14.5.2015 oznámil, že
v prípade žalobcu je jeho nárok odvodzovaný od nároku jeho právnych predchodcov K.. Z. C. a X.. K. K.,
v dôsledku čoho je pre dôvodnosť nároku potrebné skúmať splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu vo vzťahu k právnym predchodcom žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky. Dôvodom
pre nevyhovenie žiadosti už je tá skutočnosť, že na strane právnych predchodcov žalobcu nedošlo

k zmenšeniu majetku, to znamená, že na ich strane absentuje vznik škody. Títo totiž zo svojich
prostriedkov neuhradili vzniknuté náklady, ale naopak, došlo k prevzatiu dlhu inou osobou.

10. Žalobca v priebehu konania s poukazom na právnu argumentáciu zákon č. 514/2003
Z. z. (§ 3 ods.1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. a) bod 2, § 5 ods. 2, § 6 ods. 1, § 16 ods. 1) nárok

na náhradu škody považuje za dôvodný. Domáha sa zaplatenia sumy vo výške 1.100,08 eur titulom
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím notára pri výkone verejnej moci, kedy uznesením
Najvyššieho súdu SR bolo deklarované, že notár pri výkone svojej verejnej činnosti pochybil, pokiaľ
nekonal s dedičmi ako s účastníkmi konania, ktorí ako dedičia prichádzali do úvahy zo zákona a konal
iba so závetným dedičom. Týmto je teda daná protiprávnosť konania, a teda založená zodpovednosť

štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Po postúpení pohľadávky dňom 1.10.2014 došlo
k naplneniu ďalších dvoch podmienok uplatnenia nároku, a to existencie škody a príčinnej súvislosti.
Žalobca nielenže prevzal dlh postupcov ako dlžníkov, ale tí na neho postúpili aj všetky práva vyplývajúce
z ich pozície osôb dotknutých protiprávnym rozhodnutím notára pri výkone verejnej moci a žalobca z
uvedeného dôvodu vstúpil do práv postupcov. Žalobca je aktívne legitimovaný na základe práve zmluvy

o prevzatí dlhu a postúpení pohľadávky na podanie uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorá vznikla
nezákonným rozhodnutím štátu. Škoda vlastne predstavuje trovy konania, ktoré boli účelne vynaložené
za účelom účinnej ochrany práv oprávnených dedičov, ktorí vlastne boli vylúčení z dedičského konania,
za účelom zachovania lehoty bolo potrebné podať jednak žalobu na vydanie dedičstva, neplatnosti
testamentu a súbežne išlo podnet na generálnu prokuratúru, kde tie konania boli prerušené. Trovy, ktoré

boli účelne vynaložené pre účinnú ochranu práv účastníkov konania a tieto boli zaplatené žalobcom.
Úkony sú presne špecifikované a sú prílohou faktúr a boli súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky.

11. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa s odôvodnením, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 7/2013 zo dňa

17.6.2014, ktorým bolo osvedčenie o dedičstve zrušené, vyplýva, že nesprávnym postupom okresného
súdu, súdnej komisárky, bola podávateľke K. C. pri prejednaní dedičstva po poručiteľke E. H. odňatá
možnosť konať pred súdom, keď sa s ňou nekonalo ako s účastníčkou dedičského konania, to znamená,
nesprávnym postupom súdu neboli dotknutí samotní právni predchodcovia žalobcu K.. Z. C. a X..
K. Ďurkovský, následkom čoho im v dôsledku zrušeného rozhodnutia nemohla vzniknúť ujma. W. vo

vzťahu k uplatnenej náhrade škody táto škoda v uplatnenej výške právnym predchodcom žalobcu
nevznikla, pretože zo svojho majetku neuhradili odmenu advokáta celkom vo výške 1.100,08 eur
a nedošlo teda k faktickému zmenšeniu majetku právnych predchodcov, takže žiadna škoda v ich
majetkovej oblasti dosiaľ nenastala. Ak právnym predchodcom škoda nevznikla, nemohlo dôjsť ani k
platnémupostúpeniupohľadávkyvočiSlovenskejrepubliketitulomnárokunanáhraduškodyspôsobenej

nezákonným rozhodnutím notárky pri výkone verejnej moci žalobcovi. V súvislosti s podanou žalobou
žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánom štátu nastupuje v prípade splnenia nasledovných predpokladov, a to
nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou
škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne. Ak čo

len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, základ nároku nie je daný. Zo žalobcom uvádzaných
skutkových okolností je zrejmé, že jeho nárok je odvodzovaný od nároku jeho právnych predchodcov, v
dôsledku čoho je pre dôvodnosť nároku potrebné skúmať splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu vo vzťahu k právnym predchodcom ku dňu postúpenia pohľadávky. V súvislosti správnymi predchodcami žalobcu a následne aj žalobcu však nemôže ísť zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže nesprávnym postupom súdu neboli dotknutí. Žalobca si
uplatňuje náhradu škody titulom odmeny advokáta za právne služby poskytnuté právnym predchodcom

v konaní 14C 100/2013 o vydanie dedičstva, ktorú mali uhradiť advokátovi jeho právni predchodcovia.
Úhradu týchto nákladov právni predchodcovia ale nevykonali, pretože uvedený dlh na seba bezodplatne
prevzal žalobca. Žalobcom označená odmena advokáta za právne služby a právne poradenstvo v
žiadnom prípade nepredstavuje trovy, ktoré by vznikli právnym predchodcom v konaní, kde malo byť
vydané údajné nezákonné rozhodnutie a to v dedičskom konaní sp. zn. 27D 238/2012. Žalobcom

uplatnená škoda nie je škodou, ktorá by vznikla v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s
namietaným nezákonným rozhodnutím. rozhodnutím. O nároku na náhradu trov konania, ktorých
náhradu si žalobca žiada, malo byť pritom rozhodnuté v inom súdnom konaní, a preto ich nemožno
považovať za škodu. Z dokladov, ktoré predložil žalobca vyplýva, že boli nim uhradené trovy, avšak z
titulu prevzatia dlhu, z čoho ale nevyplýva, že by škoda vznikla právnym predchodcom žalobcu, a teda
že by mohlo dôjsť k platnému postúpeniu nároku na náhradu trov konania, ktorých náhradu žiada.

12. V prejednávanej veci je nesporné, že na Okresnom súde Žilina sa vedie konanie
o vydanie dedičstva sp. zn. 14C 100/2013; konanie začalo na návrh K. C., rod. K. zastúpenej spln.
zástupcom X.. K. H. proti O. K. dňa 27.3.2013. V návrhu pôvodná navrhovateľka tvrdí svoje postavenie
oprávneného dediča po poručiteľke E. H., rod. K., po ktorej bolo vedené dedičské konanie pod sp. zn.

27D238/2012adomáhasavydaniaspoluvlastníckehopodieluvrozsahu1/3kcelkupredmetudedičstva
ako sestra poručiteľky a vyplatenia sumy 830,68 eur. Uznesením zo dňa 28.5.2013 súd pripustil, aby do
konania vstúpili ďalší účastníci, a to X.. K. K. (zastúpený Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom) a N. K..
V priebehu konania zomrela navrhovateľka Mária C., preto súd pokračoval s jej právnymi nástupcami -
dedičmi 1. K.. Z. Vítová (zastúpená X.. K. H.) a 2. S. Vít. V. súd Žilina uznesením č.k. 14C /100/2013-121

zo dňa 26.8.2014 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke E.
H., rod. K., vedenej pod sp. zn. 15D 460/2014 s odôvodnením, že vzhľadom na to, že po zrušení
Osvedčenia o dedičstve zo dňa 13.2.2013 sp. zn. 27D 238/2012 bude nanovo prejednané dedičstvo po
poručiteľkeE.H.,rod.K.,pričomvnovomdedičskomkonaní15D460/2014môžubyťpriamouspokojené
nároky uplatnené v tomto súdnom konaní, súd konanie prerušil. Je teda nesporné, že žalobca bol

splnomocneným zástupcom K. C. rod. K. v konaní o vydanie dedičstva oprávnenému vedené pod sp.
zn. 14C 100/2013 a následne K.. Z. C. ako právneho nástupcu pôvodného navrhovateľa.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2013 Z. z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

14. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 514/2013 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci, podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
SR, ak škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci.

15. V súlade s ustanovením § 5 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z. z. má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní; i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním ako s účastníkom konania, konané malo byť.

16. Žalobca ako postupník sa žalobným návrhom domáhal náhrady škody, ktorú
odvodzuje od nezákonného rozhodnutia súdnej komisárky, a to osvedčenia o dedičstve sp. zn. 27D
238/2012 zo dňa 13.2.2013 v dedičskom konaní po poručiteľke E. H., rod. K., ktoré bolo uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 7/2013 zo dňa 17.6.2014 zrušené a vrátené Okresnému súdu Žilina

na ďalšie konanie. Žalobca tvrdí, že v uvedenom dedičskom konaní sa nekonalo s klientmi advokáta
Mgr. Michala Grošafta ako dedičmi po poručiteľke E. H., a preto im vznikli ďalšie náklady na trovy
právnehozastúpeniazdôvodu,žesaoichnárokunerozhodlovoznačenomdedičskomkonaní,prípadne
v sporovom konaní, ak by naň boli odkázaní. Výška škody predstavuje v zmysle dohody o prevzatí dlhu
a postúpenia pohľadávky zo dňa 1.10.2014 sumu 1.100,08 eur, úhradou ktorej došlo reálne k zníženiu

majetku žalobcu. Právnym základom nároku, z ktorého mala škoda vzniknúť, je zmluva o postúpení
pohľadávky uzavretá medzi žalobcom (postupník) a K.. Z. C. (postupca) vo výške 964,32 eur a Ing.
K. Ďurkovským (postupca) vo výške XXX,XX eur ako škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím a tokonkrétne osvedčenie o dedičstve zo dňa 13.2.2013 sp. zn. 27D 238/2012, Dnot 234/2012, ktoré bolo
zrušené Najvyšším súdom SR zo dňa 17.6.2014, sp. zn. 7MCdo 7/2013.

17. V prejednávanej veci bola zo strany žalovaného vznesená námietka aktívnej legitimácie
žalobcu a preto sa ňou súd následne zaoberal.

18. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo

si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania.

19. Záväzkový právny vzťah ako dvojstranný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom vzniká
nielen z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ale aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia

alebo iných skutočností uvedených v zákone. Zákonodarca pojmom pohľadávka vymedzuje právo
veriteľa na plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp.
záväzok. Pod pojmom dlh sa rozumie nezaplatený peňažný záväzok.
21. V zmysle ustanovenia § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá
jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. V tomto ustanovení je upravená

zmena v subjektoch záväzku na strane dlžníka. Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do existujúceho
záväzkového vzťahu vstúpi namiesto pôvodného dlžníka nový dlžník a ide vlastne o opačnú situáciu
ako pri postúpení pohľadávky, pri ktorom dochádza k zmene subjektov na veriteľskej strane. Pôvodný
dlžník prestáva byť účastníkom záväzkového právneho vzťahu a na jeho miesto nastupuje nový dlžník.
Teda ide o dohodu medzi dlžníkom a treťou osobou, na základe ktorej namiesto pôvodného dlžníka

vstupuje tretia zmluvná strana ako nový dlžník. Pre pôvodného dlžníka prevzatie dlhu znamená, že sa
zbaví povinnosti splniť dlh a preberateľ sa stáva zaviazaným namiesto pôvodného dlžníka.
22. Z dohody o prevzatí dlhu zo dňa 1.10.2014 vyplýva, že žalobca touto dohodou prebral dlh K.. Z. C.
voči veriteľovi - advokátovi Michalovi Grošaftovi vo výške 964,32 eur titulom poskytnutia právnej pomoci
a právnych služieb za 14 úkonov právnej služby fakturovaných faktúrou č. 2014033 zo dňa 18.9.2014 a

dlh X.. K. K. voči advokátovi Michalovi Grošaftovi vo výške 135,76 eur na základe vystavenej faktúry č.
2014034 zo dňa 18.9.2014 a to za 2 úkony právnej služby a zaviazal sa prevzatý dlh veriteľovi zaplatiť.
Peňažná pohľadávka veriteľa vo výške 1.100,08 eur teda vznikla voči pôvodnému dlžníkovi a dlh
zákonnou formou (§ 531 Občianskeho zákonníka) prevzal žalobca, a došlo ku zmene na strane dlžníka,
nie však z titulu postúpenia pohľadávky, ale prevzatia dlhu žalobcom. Tento prevzatý dlh žalobcom bol

dňa 1.10.2014 veriteľovi zaplatený.
23. Žalobca svoju vecnú legitimáciu v konaní (náhrada škody v sume 1.100,08 eur voči žalovanému)
vyvodzovalztoho,žesastalprávnymnástupcom nazákladezmluvyopostúpenípohľadávkyvuvedenej
sumez1.10.2014. VtejtozmluvežalobcaakopostupníkaK..Z.C.aX..K.K. akopostupcaidentifikovali
postúpenú pohľadávku v uvedenej sume ako plnenie, ku ktorému je povinný žalovaný z titulu nároku na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo veci dedičského konania po poručiteľke E.
H., rod. K., sp. zn. 27D 238/2012, Dnot 234/2012.
24. Skutkové zistenia súdu, že Uznesením 7MCdo 7/2013 Najvyšší súd SR v dedičskej veci po
poručiteľke E. H., rod. K., zomr. X.XX.XXXX, osvedčenie o dedičstve z 13.2.2013, sp. zn. 27D 238/2012,
Dnot 234/2012 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a do úvahy prichádzali

zákonní dedičia v tretej skupine (§ 475 ods.1 Občianskeho zákonníka) a to K. C. ktorá namietala, že
nebolo s jej osobou ako s účastníkom dedičského konania vôbec konané a súčasne spochybňovala
pravosť dedičského titulu - závetu sú nesporné. Tiež je nesporné, že K. C., rod. K., zastúpená spln.
zástupcom X.. K. H. v tomto konaní žalobca podala návrh o vydanie dedičstva oprávnenému podľa
§ 485 Občianskeho zákonníka a uznesením Okresný súd Žilina 14C /100/2013-121 konanie prerušil

do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke E. H., rod. K., vedenej pod sp. zn.
15D 460/2014. V priebehu konania zomrela navrhovateľka K. C., preto súd pokračoval s jej právnymi
nástupcami - dedičmi 1. K.. Z. C. (zastúpená X.. K. H.) a 2. S. C..

25. Občiansky zákonník pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových

právnych vzťahov (§ 524) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku nemožno.
Ak vychádzame z dikcie zákona postúpiť možno „pohľadávku“ a nie pohľadávku domnelú či
neistú. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku
určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. V danom prípade právny význam má však existencia čineexistencia pohľadávky postupcu, ktorá je predmetom postúpenia. Dobrovoľné zastúpenie na základe
plnomocenstva (§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka) je typickým príkladom činnosti advokátov, ktorej
bližšie podrobnosti vrátane určenia podmienok na jej výkon a odmeny určujú osobitné predpisy a to

zákon o advokácii č. 586/2003 Z. z. a vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnej služby. Súd je toho názoru, že nárok na náhradu trov je procesným nárokom a do
jeho obsahu sa nepremietajú (nemôžu) právne vzťahy založené príkaznou zmluvou a zmluvou o právnej
pomoci, pričom je vecou účastníkov tejto zmluvy (t.j. splnomocneného zástupcu, advokáta a klienta) ako
sa v konečnom dôsledku dohodnú o nároku. Nárok na náhradu trov sa totiž priznáva iba účastníkovi

konania, a preto každá procesná legitimácia spojená s týmto nárokom prislúcha iba jemu (účastníkovi
konania). Súd konštatuje, že v prejednávanom prípade neboli splnené predpoklady pre to, aby došlo
k postúpeniu pohľadávky právnych predchodcov poručiteľky ako veriteľa voči štátu titulom škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a to konkrétne osvedčenie o dedičstve zo dňa 13.2.2013 sp. zn.
27D 238/2012, Dnot 234/2012, ktoré bolo zrušené zo dňa 1.10.2014 na žalobcu ako na nového veriteľa.
Zo skutkového zistenia je nepochybné, že žiaden záväzok právnych predchodcov žalobcu (K.. C.) voči

advokátovi titulom náhrady trov konania v čase jeho postúpenia neexistoval. Pri posúdení „práva na
náhradu škody“ žalobcu voči štátu, ktoré odvodzoval od postúpenia pohľadávky právnych predchodcov
vyhlásením, že vlastnia pohľadávku voči štátu (vo výške odmeny za poskytnutie právnej služby) a z
ktorého by mohol vzniknúť nárok na náhradu škody súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci právni
predchodcovia žalobcu si v zmysle zákona č. 514/2003 neuplatnili právo na náhradu majetkovej škody

(vo forme skutočnej škody podľa § 17 ods. 1 resp. náhradu účelne vynaložených trov konania § 18 )
ale v domnienke, že vlastnia pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.100, 08 eur postúpili na žalobcu.
Až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia by sa pohľadávka voči štátu stala potvrdením
ich nároku, či práva na náhradu škody. Právny titul na náhradu škody (t.j. pohľadávku) právnym
predchodcom žalobcu chýbal a nebol preukázaný. Súd je toho názoru, že právnym predchodcom

žalobcu ani škoda (vo výške odmeny za poskytnutie právnej služby advokátom) nevznikla, keďže ich
dlh (za právne poradenstvo a právne služby) voči advokátovi dohodou zo dňa 1.10.2014 žalobca
dobrovoľne prevzal. Podmienka existencie postupovanej pohľadávky v danom prípade nebola splnená.
V dôsledku tohto stavu (postúpenie neexistentnej pohľadávky) právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím nemohlo byť priznané žalobcovi ako poškodenému subjektu, pretože žalobca

nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľke E., rod. K.; pričom neexistencia postupovanej
pohľadávky nemá za následok neplatnosť zmluvy o postúpení. Súd je toho názoru, že poškodeným
subjektom v prípade preukázania vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného
rozhodnutia a vznikom škody by mohli byť iba dedičia poručiteľky, ktorí však nie sú účastníkmi tohto
konania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu

súd návrh v celom rozsahu zamietol.

26. Z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky - nedostatku vecnej legitimácie žalobcu v
tejto súvislosti nepovažoval súd za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke
a vyjadroval sa ku ďalším skutočnostiam prednesenými účastníkmi na pojednávaní.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti
nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Žalovaný ako úspešný účastník konania si náhradu trov konania uplatnil podaním zo
dňa 4.7.2016 titulom cestovných výdavkov spolu v sume 47,96 eur (dňa 6.4.2016 - 23,02 eur motorovým
vozidlom Škoda Superb, Bratislava - Žilina a späť, 434 km, spotreba 22,57 l, PHM 1,020 eur; dňa
29.6.2016 - 24,94 eur motorovým vozidlom Škoda Superb Bratislava - Žilina a späť, 434 km, spotreba

22,57 l, PHM 1,105eur). Súd žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 47,96 eur titulom
cestovného a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania tak, ako vyplývajú z výrokovej časti
rozhodnutia.

29. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané pred 01.07.2016, t.j. za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie okresného súdu.
K písomnému vyhotoveniu rozsudku však dochádza za účinnosti "nového" procesného predpisu -
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným
ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP) súd v rámci písomného vyhotoveniarozsudku čiastočne zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu; napr. uvedenie mena a priezviska sudcu
rozhodujúceho vo veci, terminológiu označovania strán a ich zástupcov sporu (ktorý v ustanovení §
60 upravuje strany v konaní ako žalobcu a žalovaného, súd v záhlaví a odôvodnení tohto rozhodnutia

označuje navrhovateľa ako žalobca a odporcu ako žalovaný), číslovanie odsekov odôvodnenia,
poučenie o lehote na podanie odvolania, o náležitostiach odvolania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).