Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/264/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115217303
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115217303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci žalobcu: Ing.
K. H., bytom K. XXXX/XX, U., zastúpený Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom K.
X, U., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody, v konaní o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
17C/277/2015-107 zo dňa 29. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 17C/277/2015-107 zo dňa 29.06.2016 potvrdzuje.

Žalovaná n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdžalobužalobcu,ktorousadomáhalnáhradyškodypodľazákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, zamietol. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške
47,96 Eur v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 05.06.2015,
domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.100,08 Eur titulom

náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím notára pri výkone verejnej moci na tom skutkovom
základe, že a/ Mgr. Michal Grošaft, advokát, vyfakturoval MUDr. Z. C. odmenu v sume 964,32 Eur za
právneporadenstvoaprávneslužbyposkytnutéjejosobe,akoajjejprávnemupredchodcovimatkeK.C.,
rod. K., a to za 14 úkonov právnej služby; b/ Mgr. Michal Grošaft, advokát, vyfakturoval Ing. K. K. odmenu
advokáta v sume vo výške 135,76 Eur, a to za právne poradenstvo a právne služby poskytnuté jeho
osobe za dva úkony právnej služby špecifikované vo vyúčtovaní. Všetky uvedené podania tvoria obsah
súdnychspisovvkonanívedenomnaOkresnomsúdeŽilinasp.zn.27D/238/2012asp.zn.14C/100/2013

a uvedené úkony advokátom boli poskytnuté za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov
dedičov po poručiteľke E. H., rod. K.. Dedičské konanie po poručiteľke bolo ukončené osvedčením
o dedičstve z 13.02.2013 sp.zn. 27D/238/2012, Dnot 234/2012 vydaným Notárskym úradom JUDr.
Tatiany Vrlíkovej, notárky so sídlom v U., v ktorom sa s vyššie uvedenými dedičmi vôbec nekonalo.
Dňa 17.06.2014 vydal Najvyšší súd SR uznesenie pod sp.zn. 7MCdo/7/2013, ktorým zrušil osvedčenie
o dedičstve z 13.02.2013 a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. V prípade, ak by
notár pri výkone verejnej moci postupoval v súlade so zákonom, nedošlo by k potrebe ďalších účelne

vynaložených nákladov na strane MUDr. Z. C. a Ing. K. K., a to titulom trov právneho zastúpenia, nakoľko
o ich nároku by sa rozhodlo priamo v citovanom dedičskom konaní, prípadne v sporovom konaní,
na ktoré by boli odkázaní, čo je de facto stav, ktorý nastal v súčasnej dobe po zrušení nezákonného
osvedčenia o dedičstve. Dňa 01.10.2014 došlo medzi žalobcom na jednej strane a medzi MUDr. Z. C.na strane druhej, rovnako medzi žalobcom na jednej strane a Ing. K. K. na strane druhej, k uzatvoreniu
dohôd o prevzatí dlhu a postúpeniu pohľadávky, z ktorých vyplynulo, že MUDr. Z. C. a Ing. K. K. evidujú
dlh voči Mgr. Michalovi Grošaftovi, a to na základe ním vystavených faktúr splatných dňa 25.09.2014

titulom poskytnutia právnej pomoci s tým, že Ing. K. H. týmito dohodami prebral dlh MUDr. Z. C. a Ing. K.
K. a zaviazal sa prevzatý dlh veriteľovi bezodkladne zaplatiť. V predmetných dohodách MUDr. Z. C., ako
aj Ing. K. K. vyhlásili, že evidujú pohľadávky voči Slovenskej republike titulom nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v dedičskej veci po poručiteľke E. H. a ktoré pohľadávky
voči Slovenskej republike postúpili Ing. K. H., teda žalobcovi bezodplatne.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že advokát Michal Grošaft prijal od Ing. K. H. (žalobcu)
sumu 135,76 Eur (účel faktúra č. 2014/035) a sumu 964,32 Eur (účel faktúra č. 2014/033). V
dedičskej veci po poručiteľke E. H., rod. K., zomrelej XX.XX.XXXX, bolo vydané notárom ako súdnym
komisárom osvedčenie o dedičstve č.k. 27D/238/2012-32, Dnot 234/2012 zo dňa 13.02.2013, ktorým
bolo potvrdené nadobudnutie celého dedičstva zo závetu O. K., nar. XX.XX.XXXX, v celosti podielov

poručiteľky. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 7MCdo/7/2013 zo dňa 17. júna 2014 v dedičskej veci
po poručiteľke E. H., rod. K., zomrelej XX.XX.XXXX, v mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora
Slovenskej republiky osvedčenie o dedičstve zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že nebolo sporné, že poručiteľka nezanechala tzv.
neopomenuteľných dedičov a do úvahy prichádzali zákonní dedičia v tretej skupine a dedič zo závetu

O. K.. K. C. prichádzajúca do úvahy ako zákonná dedička (v tretej skupine) písomne (opakovane)
namietala, že nebolo s jej osobou ako s účastníkom dedičského konania vôbec konané a súčasne
spochybňovala pravosť dedičského titulu - závetu. Nakoľko súdny komisár nepostupoval v dedičskom
konaní po poručiteľke v zmysle zákona (§ 175 ods. 2 O.s.p.), prichádzajúci do úvahy zákonní dedičia
(v tretej skupine) sú naďalej účastníkmi dedičského konania, bolo povinnosťou súdneho komisára

s nimi ďalej konať, doručiť im dedičské rozhodnutie (osvedčenie o dedičstve), proti ktorému mali
právo podať opravný prostriedok v časti, ktorým bol ustálený okruh dedičov. Uvedeným nesprávnym
postupom okresného súdu (súdnej komisárky) bola podávateľke podnetu K. C. pri prejednaní dedičstva
po poručiteľke E. H. odňatá možnosť konať pred súdom.

4. Žalobca zaslal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím notára pri výkone verejnej moci listom zo dňa 20.11.2014 a požiadal o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody v sume 1.100,08 Eur (964,32 Eur + 135,76 Eur).

5. Žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel a listom zo dňa 14. mája 2015 oznámil, že v prípade žalobcu je

jeho nárok odvodzovaný od nároku jeho právnych predchodcov MUDr. Z. C. a Ing. K. K., v dôsledku čoho
je pre dôvodnosť nároku potrebné skúmať splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu
vo vzťahu ku právnym predchodcom žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky. Dôvodom pre nevyhovenie
žiadosti je už tá skutočnosť, že na strane právnych predchodcov žalobcu nedošlo k zmenšeniu majetku,
toznamená,ženaichstraneabsentujevznikškody.Títototižzosvojichprostriedkovneuhradilivzniknuté

náklady, ale naopak došlo k prevzatiu dlhu inou osobou.

6. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s odôvodnením, že z
rozhodnutia NS SR sp.zn. 7MCdo/7/2013 zo dňa 17.06.2014, ktorým bolo osvedčenie o dedičstve
zrušené, vyplýva, že nesprávnym postupom súdnej komisárky bola podávateľke K. C. pri prejednaní

dedičstva po poručiteľke E. H. odňatá možnosť konať pred súdom, keď sa s ňou nekonalo ako s
účastníčkou dedičského konania, to znamená, nesprávnym postupom súdu neboli dotknutí samotní
právni predchodcovia žalobcu MUDr. Z. C. a Ing. K. K., následkom čoho im v dôsledku zrušeného
rozhodnutia nemohla vzniknúť ujma. Rovnako vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody táto nevznikla
právnym predchodcom žalobcu, pretože zo svojho majetku neuhradili odmenu advokáta vo výške

1.100,08 Eur, a teda nedošlo k faktickému zmenšeniu majetku právnych predchodcov, nakoľko uvedený
dlh na seba bezodplatne prevzal žalobca. Žalobcom označená odmena advokáta za právne služby
v žiadnom prípade nepredstavuje trovy, ktoré by vznikli právnym predchodcom v konaní, kde malo
byť vydané údajné nezákonné rozhodnutie, a to v dedičskom konaní sp.zn. 27D/238/2012. Žalobcom
uplatnená škoda nie je škodou, ktorá by vznikla v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s

namietaným nezákonným rozhodnutím. O nároku na náhradu trov konania, ktorých náhradu si žalobca
žiada, malo byť rozhodnuté v inom súdnom konaní, a preto ich nemožno považovať za škodu.7. Vzhľadom na vznesenú námietku žalovaného, týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu, súd uviedol,
že záväzkový právny vzťah ako dvojstranný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom vzniká nielen z
právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ale aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo

iných skutočností uvedených v zákone. Zákonodarca pojmom pohľadávka vymedzuje právo veriteľa na
plnenie, ktorému na druhej strane zodpovedá u dlžníka povinnosť plnenia alebo dlh, resp. záväzok. Pod
pojmom dlh sa rozumie nezaplatený peňažný záväzok. V zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ
súhlas. V tomto ustanovení je upravená zmena v subjektoch záväzku na strane dlžníka. Prevzatie dlhu

spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu vstúpi namiesto pôvodného dlžníka nový dlžník
a ide vlastne o opačnú situáciu ako pri postúpení pohľadávky, pri ktorom dochádza k zmene subjektov
na veriteľskej strane. Pôvodný dlžník prestáva byť účastníkom záväzkového právneho vzťahu a na jeho
miesto nastupuje nový dlžník. Teda ide o dohodu medzi dlžníkom a treťou osobou, na základe ktorej
namiesto pôvodného dlžníka vstupuje tretia zmluvná strana ako nový dlžník. Pre pôvodného dlžníka
prevzatie dlhu znamená, že sa zbaví povinnosti splniť dlh a preberateľ sa stáva zaviazaným namiesto

pôvodného dlžníka.

8. Z dohody o prevzatí dlhu zo dňa 01.10.2014 vyplynulo, že žalobca dohodou prebral dlh MUDr. Z. C.
voči veriteľovi advokátovi Michalovi Grošaftovi vo výške 964,32 Eur titulom poskytnutia právnej pomoci
a právnych služieb za 14 úkonov právnej služby fakturovaných faktúrou č. 2014033 zo dňa 18.09.2014

a dlh Ing. K. K. voči advokátovi Michalovi Grošaftovi vo výške 135,76 Eur na základe vystavenej
faktúry č. 2014034 zo dňa 18.09.2014, a to za dva úkony právnej služby a zaviazal sa prevzatý dlh
veriteľovi zaplatiť. Peňažná pohľadávka veriteľa vo výške 1.100,08 Eur teda vznikla voči pôvodnému
dlžníkovi a dlh zákonnou formou (§ 531 Občianskeho zákonníka) prevzal žalobca. Došlo ku zmene na
strane dlžníka, nie však z titulu postúpenia pohľadávky, ale prevzatia dlhu žalobcom. Tento prevzatý dlh

žalobcom bol dňa 01.10.2014 veriteľovi zaplatený.

9. Žalobca svoju vecnú legitimáciu v konaní (náhrada škody v sume 1.100,08 Eur voči žalovanému)
vyvodzovalztoho,žesastalprávnymnástupcomnazákladezmluvyopostúpenípohľadávkyvuvedenej
sume z 01.10.2014. V tejto zmluve žalobca ako postupník a MUDr. Z. C. a Ing. K. K. ako postupca

identifikovali postúpenú pohľadávku v uvedenej sume ako plnenie, ku ktorému je povinný žalovaný z
titulu nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo veci dedičského konania po
poručiteľke E. H., rod. K. sp.zn. 27D/238/2012, Dnot 234/2012.

10. Skutkové zistenia súdu, že uznesením 7MCdo7/2013 Najvyšší súd SR v dedičskej veci po

poručiteľke E. H., rod. K., zomrelej XX.XX.XXXX, osvedčenie o dedičstve zrušil a vec vrátil Okresnému
súdu Žilina na ďalšie konanie a do úvahy prichádzali zákonní dedičia v tretej skupine, a to K. C.,
ktorá namietala, že nebolo s jej osobou ako účastníkom dedičského konania vôbec konané a súčasne
spochybňovala pravosť dedičského titulu - závetu, boli nesporné. Tiež bolo nesporné, že K. C., rod.
K., zastúpená splnomocneným zástupcom Ing. K. H. (v tomto konaní žalobca) podala návrh o vydanie

dedičstva oprávnenému podľa § 485 Občianskeho zákonníka a uznesením Okresný súd Žilina č.k.
14C/100/2013-121 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke E.
H., rod. K., vedenej pod sp.zn. 15D/460/2014. V priebehu konania zomrela navrhovateľka K. C., preto
súd pokračoval s jej právnymi nástupcami - dedičmi 1. MUDr. Z. C. (zastúpená Ing. K. H.) a 2. S. C..

11. V bode 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd konštatoval, že Občiansky zákonník pri
východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových právnych vzťahov (§ 524)
stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku nemožno. Vychádzajúc z dikcie zákona postúpiť možno
„pohľadávku“ a nie pohľadávku domnelú či neistú. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky
však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. V danom prípade právny

význam má však existencia či neexistencia pohľadávky postupcu, ktorá je predmetom postúpenia.
Dobrovoľné zastúpenie na základe plnomocenstva (§ 31 a nasl. Občianskeho zákonníka) je typickým
príkladom činnosti advokátov, ktoré bližšie podrobnosti vrátane určenia podmienok na jej výkon a
odmeny určujú osobitné predpisy, a to Zákon o advokácií č. 586/2003 Z. z. a Vyhláška č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby. Súd bol toho názoru, že

nárok na náhradu trov je procesným nárokom a do jeho obsahu sa nepremietajú (nemôžu) právne
vzťahy založené príkaznou zmluvou a zmluvou o právnej pomoci, pričom je vecou účastníkov tejto
zmluvy (t.j. splnomocneného zástupcu, advokáta a klienta) ako sa v konečnom dôsledku dohodnú
o nároku. Nárok na náhradu trov sa totiž priznáva iba účastníkovi konania, a preto každá procesnálegitimácia spojená s týmto nárokom prislúcha iba jemu (účastníkovi konania). Súd konštatoval, že v
prejednávanomprípadenebolisplnenépredpokladypreto,abydošlokpostúpeniupohľadávkyprávnych
predchodcov žalobcu ako veriteľa voči štátu titulom škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to

konkrétne osvedčenie o dedičstve zo dňa 13.02.2013 sp.zn. 27D/238/2012, Dnot 234/2012, ktoré bolo
zrušené, na žalobcu ako nového veriteľa v zmysle dohody zo dňa 01.10.2014. Zo skutkového zistenia
je nepochybné, že žiaden záväzok právnych predchodcov žalobcu voči advokátovi titulom náhrady trov
konania v čase jeho postúpenia neexistoval. Pri posúdení „práva na náhradu škody“ žalobcu voči štátu,
ktoréodvodzovalodpostúpeniapohľadávkyprávnychpredchodcovvyhlásením,že„vlastniapohľadávku

voči štátu (vo výške odmeny za poskytnutie právnej služby)“ a z ktorého by mohol vzniknúť nárok
na náhradu škody, súd zdôraznil, že v prejednávanej veci právni predchodcovia žalobcu si v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. neuplatnili právo na náhradu majetkovej škody (vo forme skutočnej škody
podľa § 17 ods. 1, resp. náhradu účelne vynaložených trov konania podľa § 15), ale v domnienke, že
vlastnia pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.100,08 Eur túto postúpili na žalobcu. Až na základe
právoplatnéhosúdnehorozhodnutiabysapohľadávkavočištátustalapotvrdenímichnároku,čiprávana

náhradu škody. Právny titul na náhradu škody, t.j. pohľadávku, právnym predchodcom žalobcu chýbal a
nebol preukázaný. Súd bol toho názoru, že právnym predchodcom žalobcu ani škoda (vo výške odmeny
za poskytnutie právnej služby advokátom) nevznikla, keďže ich dlh (za právne poradenstvo a právne
služby) voči advokátovi dohodou zo dňa 01.10.2014 žalobca dobrovoľne prevzal. Podmienka existencie
postupovanej pohľadávky v danom prípade nebola splnená. V dôsledku tohto stavu (postúpenie

neexistentnej pohľadávky) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nemohlo
byť priznané žalobcovi ako poškodenému subjektu, pretože žalobca nebol účastníkom dedičského
konania po poručiteľke E. H., rod. K.; pričom neexistencia postupovanej pohľadávky nemá za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení. Súd ďalej vyslovil, že poškodeným subjektom v prípade preukázania
vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody by mohli

byť iba dedičia poručiteľky, ktorí však nie sú stranami v tomto spore. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd návrh v celom rozsahu zamietol.

12. V dôsledku nedostatku vecnej legitimácie žalobcu sa súd ďalej nezaoberal a po vecnej stránke
neskúmal a nevyjadroval sa ku ďalším skutočnostiam predneseným v konaní.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému priznal náhradu
trov konania vo výške 47,96 Eur titulom cestovných výdavkov.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uložiť žalovanému povinnosť
nahradiťžalobcovitrovykonaniavovýške100%.Namietalnesprávneprávneposúdenieveciasúčasne,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
K predmetu sporu uviedol, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že predmetom
postúpenia bol nárok na náhradu škody z nezákonného úradného rozhodnutia, ktorá škoda predstavuje

záväzok MUDr. Z. C. a Ing. K. K. uhradiť trovy právneho zastúpenia, ktorým tieto vznikli v konaní, v
ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, ako aj v konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie
zrušené (konanie o mimoriadnom dovolaní na NS SR). Pokiaľ ide o závery okresného súdu týkajúce
sa aktívnej legitimácie žalobcu, existencie nároku na náhradu škody, jeho závery sú nesprávne a
nezodpovedajú právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 514/2003 Z. z. S poukazom na ust. § 524 a §

525 Občianskeho zákonníka dal do pozornosti, že ustanovenia Občianskeho zákonníka sú podporne
použiteľné pre všetky právne vzťahy neupravené osobitným predpisom za podmienky, že osobitná
právna úprava nezakazuje postúpenie takéhoto nároku. Osobitným právnym predpisom upravujúcim
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je zákon č. 514/2003 Z. z., podľa
ktoréhoprávnevzťahyneupravenétýmtozákonom,saspravujúustanoveniamiObčianskehozákonníka.

V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia postupcovia MUDr. Z. C. a Ing. K. K. nárok na
náhradu škody, ktorého vznik bol založený zrušením osvedčenia o dedičstve sp.zn. 27D/238/2012, Dnot
234/2012, ako rozhodnutia nezákonného postúpili na postupníka, žalobcu, ktorý sa tak stal aktívne
legitimovaný na podanie žaloby vo veci samej. Nárok na náhradu škody, ktorý postupcom vznikol, v
súvislosti s nezákonným rozhodnutím a ktorý predstavuje trovy právneho zastúpenia účelne vynaložené

na bránenie ich práv, nie je osobitným predpisom a ani zákonným ustanovením § 525 Občianskeho
zákonníka vylúčený z postúpenia, a preto postúpeniu nebráni ani jedna zo zákonom vymedzených
skutočností. Predmetom postúpenia bol konkrétny, presne identifikovateľný nárok proti štátu podľa § 18
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení, ktorému zodpovedá povinnosť úhrady trov právnehozastúpenia vo výške 1.100,08 Eur. Odvolateľ tvrdil, že existenciu nároku na náhradu škody mal súd
vykonaným dokazovaním preukázanú, a preto ak by skutkové zistenia vyhodnotil správne, nemohol
by vysloviť: „právny titul na náhradu škody (t. j. pohľadávku) právnym predchodcom žalobcu chýbal

a nebol preukázaný“. Uvedené tvrdenie súdu je nesprávne, nakoľko právnym titulom vzniku nároku
na náhradu škody bolo účelné vynaloženie trov konania, ktoré vznikli v konaniach, v ktorých došlo k
nezákonnému rozhodnutiu, ako aj v konaní, v ktorom došlo k zrušeniu nezákonného rozhodnutia (§ 18
zákona č. 514/2003 Z. z.), v ktorých sa dotknuté osoby domáhali ochrany svojich práv. Táto skutočnosť
bola nesporná, a preto nemôže byť správne ani tvrdenie súdu, že právnym základom nároku, z ktorého

mala vzniknúť škoda, je zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalobcom (postupník) a MUDr.
Z. C. (postupca) vo výške 964,32 Eur a Ing. K. K. (postupca) vo výške 135,76 Eur. Zmluva o postúpení
pohľadávky (nároku) medzi žalobcom a MUDr. Z. C. a Ing. K. K. predstavuje len záväzkový vzťah medzi
postupcom a postupníkom, titulom ktorého došlo k zmene na strane osoby poškodenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorú zmenu zákon nevylučuje, nie však k zmene právneho základu
zodpovednostného nároku, z ktorého škoda vznikla. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č.

514/2003 Z. z. v platnom znení je osobou poškodenou nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej
moci nielen osoba týmto rozhodnutím priamo dotknutá, ale aj tá, ktorá vstúpila do jej práv a povinností
titulom prevodu alebo prechodu práv a povinností. V nadväznosti na uvedené platí, že postúpením
(pohľadávky) sa nárok na náhradu škody, teda jeho podstata nemení, mení sa iba osoba na strane
poškodeného, preto súdom vyslovený záver, podľa ktorého osoba žalobcu nebola aktívne legitimovaná

na podanie žaloby, je záverom nesprávnym. Ku konštatovanej neexistencii pohľadávky odvolateľ
uviedol, že záväzok právnych predchodcov žalobcu vznikol titulom povinnosti hradiť vyčíslené trovy
právneho zastúpenia, ktoré reálne vznikli. Tým, že došlo k postúpeniu tohto nároku osobe žalobcu a
ich následnej úhrade jeho osobou, došlo k naplneniu všetkých obligatórnych zákonných predpokladov,
zakladajúcich existenciu predmetného nároku na náhradu škody. S poukazom na § 18 ods. 1, 3 zákona

č. 514/2003 Z. z. uviedol, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré
vznikli v konaní, výsledkom ktorého bolo nezákonné rozhodnutie, v uvedenom prípade teda aj trovy
právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky MS SR. Trovy právneho zastúpenia, účelne vynaložené
na bránenie práva sú zákonom priznané do nároku na náhradu škody, ktorú si poškodený voči štátu
uplatňuje, a to bez ohľadu na to, či sú tieto uplatnené osobou, ktorá svoje postavenie nadobudla

prevodom práv existujúceho nároku (zmluva o postúpení pohľadávky). V prípade existencie nároku na
náhradu škody je úvaha súdu, že nárok na náhradu trov je procesným nárokom, nesprávna. Súd mal
preukázanú výšku trov právneho zastúpenia v konaní, výsledkom ktorého bolo nezákonné rozhodnutie,
a preto bolo jeho povinnosťou skúmanie dôvodnosti tejto výšky vo vzťahu k ich účelnosti.

15. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z., účinný od 01.07.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470
ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2
CSP).

18. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP (aktuálne sú kritériá odôvodnenia

rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v
odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

19. Na doplnenie považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť štátu podľa zákona č.
514/2003Z.z.ozodpovednostištátuzaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneadoplnení
niektorých zákonov prichádza do úvahy za splnenia zákonných predpokladov, a to a) nezákonnérozhodnutie,b)vznikškodyac)príčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímavzniknutouškodou.
Všetky predpoklady musia byť splnené súčasne, inak základ nároku nie je daný.

20. V konaní bolo preukázané, že uznesením NS SR sp. zn. 7MCdo 7/2013 zo dňa 17.06.2014 v
dedičskej veci po poručiteľke E. H., rod. K. bolo osvedčenie o dedičstve zrušené, pretože pri prejednaní
dedičstva bola K. C. odňatá možnosť konať pred súdom, keď sa s ňou nekonalo ako s účastníčkou
dedičského konania. Žalobca tvrdil, že pokiaľ by súd (súdny komisár) postupoval v súlade so zákonom,
nedošlo by k potrebe ďalších nákladov (právne služby advokáta) na strane jeho právnych predchodcov

(MUDr. Z. C. a Ing. K. K.), nakoľko o ich nároku by sa rozhodlo priamo v dedičskom konaní, prípadne
v sporovom konaní, na ktoré by boli odkázaní, čo je de facto stav, ktorý nastal v súčasnej dobe,
po zrušení nezákonného Osvedčenia o dedičstve. K. C., dotknutá dedička sa domáhala svojich práv
oprávneného dediča podľa § 485 Občianskeho zákonníka v konaní žalobou podanou na Okresný súd
Žilina dňa 27.03.2013, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 14C/100/2013 a ktoré konanie súd prerušil
do právoplatného skončenia dedičského konania sp. zn. 15D/460/2014. V priebehu konania K. C.

zomrela, preto súd v konaní 14C/100/2013 pokračoval s jej právnymi nástupcami - dedičmi MUDr. Z.
C. (právna predchodkyňa žalobcu) a S. C.. Okrem právnych nástupcov K. C. sa svojich práv podľa §
485 Občianskeho zákonníka v uvedenom konaní domáhal aj Ing. K. K., právny predchodca žalobcu.
Právne služby advokáta Mgr. Michala Grošafta vyúčtované MUDr. Z. C. a Ing. K. K. v celkovej sume
1.100,08 Eur boli realizované podľa žalobcu za účelom ochrany práv dedičov po poručiteľke E. H.,

rod. K.. Dňa 01.10.2014 došlo medzi žalobcom a MUDr. Z. C., ako aj medzi žalobcom a Ing. K. K. k
uzavretiu Dohody o bezodplatnom prevzatí dlhu a postúpení pohľadávky voči štátu titulom nároku na
náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 27D/238/2012 a Notárskom úrade JUDr. Tatiany Vrlíkovej, notárky pod sp. zn. Dnot 234/2012, a
to konkrétne Osvedčením o dedičstve zo dňa 13.02.2013.

21. Pri takto zistenom skutkovom stave odvolací súd zhodne so záverom okresného súdu konštatuje, že
námietky z odvolania nie sú dôvodné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nie je vo veci aktívne
legitimovaný. Zodpovedá stavu veci konštatovanie okresného súdu, že ku dňu uzavretia Dohody o
prevzatí dlhu a postúpení pohľadávky, t. j. ku dňu 01.10.2014 právny titul na náhradu škody (pohľadávku)

právnym predchodcom žalobcu chýbal a nebol preukázaný. Podmienka existencie pohľadávky v danom
prípade teda splnená nebola. V dôsledku tohto stavu (postúpenie neexistentnej pohľadávky) právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím nemohlo byť žalobcovi priznané.

22. Odvolací súd zhodne s okresným súdom teda dospel k záveru, že vykonané dokazovanie

nepreukázalo dôvodnosť podaného návrhu vo vzťahu k žalovanému. Úvahy okresného súdu neboli
ľubovoľné, vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedali skutočnostiam, ktoré
boli v konaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní
preukázané. Naviac okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého
rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Podané odvolanie

zo strany žalobcu nespochybnilo závery okresného súdu, a odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa
odchýlil od ich vyhodnotenia súdom prvej inštancie. Ďalšie dôvody zo strany odvolacieho súdu by boli
len opakovaním vecne správnych dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

23. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách

prvoinštančného konania, ktoré zohľadňuje fakt, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, a preto mu
patrí plná náhrada trov konania voči žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal.

24.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§396ods.1CSPvspojení
s§262ods.1CSPa§255ods.1CSP.Odvolateľ-žalobcanebolvodvolacomkonaníúspešný,pretomu

vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanému však v súvislosti s
predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).