Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/144/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810216846
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3810216846.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Ivety Sopkovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v spore žalobcu J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. E. č.
XXX, zastúpeného Mgr. B. I., advokátom so sídlom V., K. slobody XX proti žalovanému A., s.r.o., so
sídlom v I., J. P. XXX, H.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou J. J. s.r.o., so sídlom I.,
J. XXXX/X, o zaplatenie 55.216,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza zo dňa 19. decembra 2016, č. k. 9C/188/2010-208, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol. Vo výroku
II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza náhradu trov konania štátu
v sume 382,78 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. rozhodol o náhrade trov

konania tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vychádzal zo
zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 55.216,52 eur s príslušenstvom,
eventuálne, žiadal, aby mu žalovaný odovzdal nové osobné motorové vozidlo SUBARU Impreza 2,5
WRX STI Exclusive. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že od žalovaného kúpil motorové vozidlo zn.
SUBARU Impreza, 2,5 WRX STI Exclusive ŠPZ: V za kúpnu cenu 55.216,52 eur (1.663.453,- Sk). Dňa
23.06.2010 bolo uvedené vozidlo žalovaným prevzaté do servisu na odstránenie a opravu vzniknutých

vád v záručnej lehote. Žalovaný mu až listom zo dňa 05.08.2010 oznámil, že zistil, že na vozidle bola
zistená dodatočná montáž tzv. odfukového ventilu a do programového vybavenia riadiacej jednotky
bolo zasiahnuté, a preto odmieta opraviť vzniknuté závady v rámci záruky a ponúkol mu ich odplatnú
opravu za zvýhodnených podmienok. Keďže on trval na tom, že z jeho strany k porušeniu záručných
podmienok nedošlo, vyzval žalovaného opätovne na odstránenie vád a súčasne ho upozornil na svoje
právo odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.. K dohode o bezodplatnej
oprave vozidla však so žalovaným nedošlo, preto listom zo dňa 14.10.2010 od kúpnej zmluvy so

žalovanýmodstúpilzdôvodunedodržaniazákonnej30-dňovejlehotynavybaveniereklamácie.Súčasne
ho vyzval na vrátenie kúpnej ceny 55.216,52 eur. O žalobe žalobcu rozhodol súd rozsudkom zo dňa
18.07.2012 č. k. 9C/188/2010-71 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 55.216,52
eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.11.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.Totorozhodnutiesúdprvejinštancieokreminéhoodôvodniltým,žev konaníbolonepochybne
preukázané, že žalovaný reklamáciu žalobcu nevybavil v 30-dňovej lehote, výsledok reklamácie mu

oznámil až listom z 05.08.2010. Žalobca v súvislosti s tým uplatnil svoje právo vyplývajúce z § 18
ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. a listom zo dňa 14.10.2010, ktorý bol žalovanému doručený
20.10.2010, od kúpnej zmluvy odstúpil. Súd považoval odstúpenie od zmluvy za platné, pretože jenepochybné, že vozidlo pri odovzdaní dňa 23.06.2010 malo vady a žalovaný reklamáciu uplatnenú
žalobcom nevybavil v zákonom stanovenej lehote. Zo znenia ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z. z. pritom nevyplýva, že pre odstúpenie od zmluvy je potrebné, aby vady boli takej povahy,

aká je vyžadovaná pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva. Skutkovým dôvodom pre odstúpenie od
zmluvy podľa citovaného zákonného ustanovenia nie je povaha, či príčina vady, ale to, že k vybaveniu
reklamácie nedošlo v zákonom stanovenej lehote. Z toho dôvodu súd ani nevykonal dokazovanie
navrhované žalovaným - nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie existencie vád vozidla a ich
povahy. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, pričom o tomto odvolaní rozhodol odvolací

súd uznesením zo dňa 15.04.2014, č. k. 4Co/287/2012-98 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. odvolací súd vyjadril právny názor, že zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa úpravu zodpovednosti za vady predanej veci nerozširuje o právo spotrebiteľa odstúpiť od
zmluvy aj v prípade, že sa nejedná o záručnú vadu, resp. v prípade, že sa vôbec nejedná o vadu
predanej veci. Zodpovednosť za vady predanej veci vzniká iba v prípade existencie vád, na ktoré sa
vzťahuje záruka. Podľa názoru odvolacieho súdu ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. treba

vyložiť tak, že i prípadné nevybavenie reklamácie v zákonnej 30-dňovej lehote nezakladá automaticky
vznik nároku kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny, nakoľko súd sa musí existenciou predávajúcim
tvrdených vád zaoberať a následne vyhodnotiť, či došlo zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu
zmluvy. Znamená to, že kupujúcim uplatnené právo zo zodpovednosti za vady predanej veci je dôvodné
len vtedy, ak je reklamovaná vada skutočne vadou, vyskytla sa u predanej veci v dobe uplatnenia

práva zo zodpovednosti za vady a má takú povahu, aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva
vyžadovaná. Tento výklad, zvolený odvolacím súdom, zodpovedá i obsahu dôvodovej správy k zákonu
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01. júla 2007. Vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie sa existenciou žalobcu tvrdených vád v reklamácii zo dňa 23.06.2010 vôbec nezaoberal a s
prihliadnutím k tomu, že žalovaný v preskúmavanej veci namietal, že sa nejedná o vady v zmysle §

619 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď podľa jeho tvrdení k poškodeniu motorového vozidla došlo v
dôsledkunesprávnehopoužívaniamotorovéhovozidlazostranysynažalobcu,jepotrebnénaposúdenie
dôvodnosti uplatneného práva zo zodpovednosti za vady nariadiť znalecké dokazovanie znalcom na
zistenie existencie reklamovaných vád vozidla a ich povahy. Z vykonaného dokazovania v intenciách
odvolacieho súdu, a to zo záverov znaleckého dokazovania znalcom Ing. B. B. z odboru cestná doprava,

odvetvie Technický stav vozidiel vyplynulo, že v čase uplatnenia reklamácie vozidlo žalobcu malo (resp.
mohlo mať - vysoká spotreba oleja, strácanie výkonu pri otáčkach 2800 - 3000) vady, ktoré boli v
reklamácii uvedené, t.j. 1. klepot - buchot z motora, 2. pri vytočení trasenie volantu, 3. pri otáčkach
cca 2800 - 3000 auto stráca výkon - motor vynecháva, 4. vysoká spotreba oleja na 2000 km - 2,5 litra.
Zároveňvšakpodľazáverovznalcatietovadybolispôsobenénesprávnympoužívanímvozidla,zásahom

do vozidla výmenou odfukového ventilu za neoriginálny typ inej konštrukcie, zásahom do riadiacej
jednotky, nesprávnou údržbou vozidla. Pokiaľ žalobca v konaní poukázal na použitie nesprávneho typu
oleja a na spotrebu 2,5 litra oleja na 2000 km pri bežnej spotrebe oleja 1 liter ako závadu vozidla, súd
uviedol, že znalec sa v posudku zaoberal príčinou vzniku tejto vady, t.j. spotreby oleja 2,5 litra na 2000
km a z jeho záverov vyplýva, že toto súvisí s nedodržiavaním požiadavky na častejšiu výmenu oleja

pri používaní vozidla v náročnejších jazdných podmienkach, čím došlo ku poškodeniu trecích dvojíc
a následne k ešte vyššej spotrebe oleja. Použitie nesprávneho typu oleja a jeho vplyv na poškodenie
motora nebolo v konaní žalobcom ničím preukázané a sám žalobca uviedol, že v tejto súvislosti žiadne
dokazovanie nenavrhuje. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca si síce riadne uplatnil reklamáciu u
žalovaného a žalovaný reklamáciu nevybavil v lehote 30 dní, avšak vady vozidla, ktoré boli predmetom

reklamáciezodňa23.6.2010,niesúvadamipodľa§619ods.2Občianskehozákonníka,tedavadami,na
ktoré sa vzťahuje záruka. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že príčinou vzniku týchto vád
je nesprávne používanie vozidla, ako aj zásahy do vozidla výmenou odfukového ventilu za neoriginálny
typ inej konštrukcie a zásah do riadiacej jednotky. Ako vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa úpravu zodpovednosti za vady predanej veci nerozširuje o právo

spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy aj v prípade, že sa nejedná o záručnú vadu, ale zodpovednosť za vady
predanej veci vzniká iba v prípade existencie vád, na ktoré sa vzťahuje záruka. V danom prípade o
takéto vady nešlo, preto žalobcovi nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy a listom zo dňa 14.10.2010
teda k účinnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Súd prvej inštancie aj na základe uvedenej skutočnosti
žalobu zamietol, keď sa zaoberal aj splnomocnením syna žalobcu na vybavenie reklamácie vád vozidla

u žalovaného a skutočnosťou, kedy došlo k odovzdaniu servisnej a záručnej knižky žalovanému, s
ktorými námietkami sa už vysporiadal v predchádzajúcom rozsudku a svoje zhodnotenie v tomto smere
len zopakoval. V súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania vznikli štátu trovy za vyplatenie časti
odmeny znalca z rozpočtových prostriedkov súdu a to vo výške 382,78 eur. Štát má v súvislosti s taktovzniknutými trovami v konaní tiež postavenie strany. I keď Civilný sporový poriadok („CSP“) výslovne
neupravuje náhradu trov konania štátu, o tomto nároku možno rozhodnúť na základe čl. 4 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca mal v konaní neúspech v celom rozsahu, súd mu ako

neúspešnej strane sporu uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v
sume 382,78 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konaniavcelomrozsahu.Vkonanísúrozhodollenonárokužalovanéhonanáhradutrovvsúladesust.§
262 ods. 1 CSP. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť tak, že odvolací
súd jeho žalobe vyhovie. Uviedol, že v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 18.07.2012
č. k. 9C/188/2010-71, ktorým súd jeho žalobe vyhovel, je podľa jeho názoru správny, keď vychádzal z
právneho názoru, že zo znenia ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nevyplýva, že pre odstúpenie od

zmluvy je potrebné, aby vady boli takej povahy, aká je vyžadovaná pre uplatnenie kupujúcim zvoleného
práva a správne skonštatoval, že skutkovým dôvodom pre odstúpenie od zmluvy podľa citovaného
zákonného ustanovenia nie je povaha, či príčina vady, ale to, že k vybaveniu reklamácie nedošlo v
zákonom stanovenej lehote. Poukázal na to, že nakoľko žalovaný nevybavil reklamáciu v 30-dňovej
lehote uvedenej v ust. § 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z., vzniklo mu právo odstúpiť od zmluvy. Ďalej

dôvodil, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 15.04.2014 č. k. 4Co/287/2012-98 (aj keď
výslovne necitoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/171/2008), v podstate
opísal dôvody, ktoré mali byť uvedené v tomto stanovisku, že kupujúcim uplatnené právo zodpovednosti
za vady je dôvodné len za splnenia troch predpokladov - že reklamovaná vada skutočne vadou je,
vyskytuje sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a má takú povahu,

aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná. Namietal, že toto je však vytrhnuté
z celého kontextu citovaného stanoviska Najvyššieho súdu Českej republiky. Mal za to, že význam
ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. sa však netýka toho, že reklamovaná vada je skutočnou
vadou, či sa vyskytuje u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady. Vytýkal
odvolaciemu súdu, že sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s tou skutočnosťou, že sa jedná o

prekluzívnu lehotu, po uplynutí ktorej už nie je potrebné skúmať ďalšie veci, pretože predajca mal v tejto
lehote reagovať, že reklamáciu neuznáva, pretože vada, ktorá je predmetom reklamácie bola spôsobená
spotrebiteľom nesprávnou manipuláciou s výrobkom a podobne. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie
nemal povinnosť, vzhľadom na uvedené skutočnosti existenciou žalobcom uvedených vád v reklamácii
zo dňa 23.06.2010 vôbec zaoberať. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom z odôvodnenia jasne

vyplýva, že je viazaný stanoviskom odvolacieho súdu. Ďalej namietal, že stanoviská Najvyššieho súdu
Českej republiky by sa nemali uplatňovať v praxi slovenského súdnictva, pretože právna úprava Českej
republiky a Slovenskej republiky už nie je jednotná. Poukázal na to, že v danom prípade Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/171/2008 sa jednalo o ojazdené vozidlo, pričom v jeho prípade sa
jedná o nové vozidlo, ktoré bolo ešte v záručnej lehote. Aj podľa stanoviska Najvyššieho súdu Českej

republiky v zmysle ich právnej úpravy ust. § 19 ods. 3 zák. č. 634/1992 Zb. a Občianskeho zákonníka je
vada neodstrániteľná nielen vtedy, ak nie je možné vadu odstrániť, ale i v prípade, ak inak odstrániteľná
vada, nebola odstránená bez zbytočného odkladu v tomto prípade do 30 dní od reklamácie a ide o
tzv. subjektívnu neodstrániteľnosť vady. Ak predávajúci nevybavil reklamáciu včas, má kupujúci rovnaké
práva ako by sa jednalo o neodstrániteľnú vadu. Odvolací súd sa teda nemal zaoberať povahou vád,

ale tým, že tieto neodstrániteľné vady bránia riadnemu užívaniu veci. Ďalej poukázal na to, že na záver
Najvyšší súd Českej republiky zaujal stanovisko, že právo na odstúpenie od zmluvy má kupujúci len
za predpokladu, že vady bránia, aby vec mohla byť riadne užívaná a závery o tom, či uplatňované
vady bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu predanej veci, nie je otázkou znaleckou, ale právnym
posúdením zistených skutočností, ktoré prináležia len súdu. Z tohto pohľadu znalecké dokazovanie v

danej veci nemalo žiadny význam.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť,resp.odmietnuťpodľa§386písm.d/CSPprenedostatoknáležitostípodaniažalobcu(absencia
odvolacieho dôvodu). Uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorého aplikovateľnosť

na posudzovaný prípad žalobca spochybňuje, a ktorý bol neskôr potvrdený ďalšími rozhodnutiami
Najvyššieho súdu Českej republiky, je v plnej miere aplikovateľný na posudzovaný prípad, čo vyslovil
vo svojom rozhodnutí v tejto veci už odvolací súd a túto skutočnosť už následne súd prvej inštancie
vo svojom napadnutom rozhodnutí bližšie neodôvodňoval, len sa odvolal na právny názor odvolaciehosúdu, ktorého právny názor, resp. právne posúdenie ako jedine žalobca vo svojom odvolaní napáda.
Žalobca žiadnym spôsobom nenapáda vo svojom podaní - odvolaní rozhodnutie súdu prvej inštancie
z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia veci z jeho strany, resp. z iného zákonom predvídaného

odvolacieho dôvodu. Aj pokiaľ ide o samotnú formálnu špecifikáciu „odvolacieho dôvodu“ v podaní
žalobcu, tento uvádza, že napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 písm. h/ CSP,
hoci odvolacie dôvody sú taxatívne uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca
si síce riadne uplatnil reklamáciu u žalovaného a žalovaný reklamáciu nevybavil v lehote 30 dní,

avšak vady vozidla, ktoré boli predmetom reklamácie zo dňa 23.6.2010, nie sú vadami podľa § 619
ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda vadami, na ktoré sa vzťahuje záruka. Zo záverov znaleckého
dokazovania vyplynulo, že príčinou vzniku týchto vád je nesprávne používanie vozidla, ako aj zásahy do
vozidla výmenou odfukového ventilu za neoriginálny typ inej konštrukcie a zásah do riadiacej jednotky.
Ako vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa úpravu

zodpovednosti za vady predanej veci nerozširuje o právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy aj v prípade,
že sa nejedná o záručnú vadu, ale zodpovednosť za vady predanej veci vzniká iba v prípade existencie
vád, na ktoré sa vzťahuje záruka. V danom prípade o takéto vady nešlo, preto žalobcovi nevzniklo právo
na odstúpenie od zmluvy a listom zo dňa 14.10.2010 teda k účinnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobu uvádza nasledovné:

7. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade

s právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 15.04.2014, č.k.
4Co/278/2012-98. V tomto uznesení odvolací súd uviedol, že ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľanekonštituujeprávokupujúcehoodstúpiťodzmluvyibapreto,žereklamácianebola
vybavená po 30-dňovej lehote. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa úpravu zodpovednosti
za vady predanej veci nerozširuje o právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy aj v prípade, že sa nejedná

o záručnú vadu, resp. v prípade, že sa vôbec nejedná o vadu predanej veci. Zodpovednosť za vady
predanejvecivznikáibavprípadeexistencievád,naktorésavzťahujezáruka.Podľanázoruodvolacieho
súdu ust. § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. treba vyložiť tak, že i prípadné nevybavenie reklamácie
v zákonnej 30-dňovej lehote nezakladá automaticky vznik nároku kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny,
nakoľko súd sa musí existenciou predávajúcim tvrdených vád zaoberať a následne vyhodnotiť, či došlo

zo strany kupujúceho k účinnému zrušeniu zmluvy. Znamená to, že kupujúcim uplatnené právo zo
zodpovednosti za vady predanej veci je dôvodné len vtedy, ak je reklamovaná vada skutočne vadou,
vyskytla sa u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a má takú povahu,
aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná. Tento výklad, zvolený odvolacím súdom,
zodpovedá i obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od

01. júla 2007.
8. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že vady, pre ktoré žalobca odstúpil
od kúpnej zmluvy (klepot - buchot motora, pri vytočení trasenie volantu, pri otáčkach cca 2800- 3000
auto stráca výkon - motor vynecháva, vysoká spotreba oleja na 2000km), nie sú vadami, na ktoré
sa vzťahuje záruka. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že príčinou vzniku týchto vád je

nesprávne používanie vozidla, ako aj zásahy do vozidla výmenou odfukového ventilu za neoriginálny
typ inej konštrukcie a zásah do riadiacej jednotky. Žalobca preto nebol oprávnený pre tieto vady odstúpiť
od kúpnej zmluvy. Pokiaľ odvolateľ namietal, že odvolací súd pri vyslovení vyššie uvedeného právneho
záveru vo svojom zrušujúcom uznesení vychádzal zo stanoviska Najvyššieho súdu Českej republiky,
odvolací súd poukazuje na názory vyjadrené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. 33Cdo/3620/2008, sp. zn. 28Cdo/171/2008, ktoré vychádzajú z právnej úpravy zákona o ochrane
spotrebiteľa (§ 19 ods. 4 zák. č. 364/1992 Zb.), ktorá právna úprava je totožná s právnou úpravou zákona
o ochrane spotrebiteľa (§ 18 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z.) platného na území Slovenskej republiky.
Námietky odvolateľa z týchto dôvodov neboli preto opodstatnené.9. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).