Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/633/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208324
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414208324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

AdrianyKálmánovej,PhD.aJUDr.DanyKálnayovej,právnejveci-vsporežalobcu:CDConsultings.r.o.,
sosídlomPříkop843/4,Zábrdovice,60200Brno,Českárepublika,IČO:26429705(pôvodnezastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421), proti žalovanému: R. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, N. D., občan SR, o zaplatenie 488,83 eura (istiny) s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 4C/108/2014-34 zo dňa 25. apríla
2016 - okrem výroku o zastavení konania v časti zmenkového úroku, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutej zamietajúcej časti a časti trov strán

sporu p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ (žalobca) si podaným návrhom (žalobou) uplatnil pohľadávku podľa článku 4 ods. 1
NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007vsume 488,83eurasozmenkovýmúrokom
vo výške 0,25% denne zo sumy 538 eur od 24. 03. 2011 do 26. 04. 2012 v sume 538 eur, zo sumy 518
eur od 27. 04. 2012 do 30. 12. 2012 v sume 321,16 eura, zo sumy 512,04 eura od 31. 12. 2012 do 27.
01. 2013 v sume 35,84 eura, zo sumy 493,83 eura od 28. 01. 2013 do 26. 02. 2013 v sume 37,04 eura,

zo sumy 491,33 eura od 27. 02. 2013 do 26. 03. 2013 v sume 34,39 eura a zo sumy 488,83 eura od
27. 03.2 013 do zaplatenia a so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy zo sumy 538 eur od 24. 03.
2011 do 26. 04. 2012 v sume 538 eur, zo sumy 518 eur od 27. 04. 2012 do 30.12.2012 v sume 321,16
eura, zo sumy 512,04 eura od 31. 12. 2012 do 27. 01.2013 v sume 35,84 eura, zo sumy 493,83 eura
od 28. 01. 2013 do 26. 02. 2013 v sume 37,04 eura, zo sumy 491,33 eura od 27. 02. 2013 do 26. 03.
2013 v sume 34,39 eura a zo sumy 488,83 eura od 27. 03. 2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo
výške 1,79 eura z dôvodu, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil

odporca (žalovaný) dňa 26. 02. 2010 na zmenkovú sumu 538 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 24. 03. 2011 a indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku
k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zo zmenkovej sumy nič nezaplatil. Žalobca a právny zástupca
žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili, preto súd v zmysle § 101 ods. 2/
OSP prejednal vec v ich neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že vie o svojom záväzku voči
firme POHOTOVOSŤ, ale v žiadnom prípade ho nevie vyplatiť, pretože z dôchodku mu zrážajú peniaze

za 5 exekúcií.

2. Napadnutým zhora označením rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvého stupňa - prvej
inštancie vo veci - v spore rozhodol tak, že návrh (žalobu) zamietol, konanie v rozsahu zmenkovéhoúroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zastavil
a súčasne o trovách konania účastníkov - strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že odporcovi
(žalovanému) náhradu trov konania nepriznáva.

3.1. K skutkovej stránke veci - sporu, súd prvej inštancie uviedol nasledovné:

3.2. Žalobca si uplatnil zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 488,83 eura spolu so zmenkovým úrokom
ako aj s úrokom podľa článku 4 ods. 1/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007

a predložil zmenku totožnú so zmenkou predloženou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. v exekučnom
konaní 9Er/1106/2012 s tým, že na druhej strane zmenky je už spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.
uvedené, že namiesto nej je na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO 264 29 705. Súd sa oboznámil so spisom súdu prvej inštancie č. k. 9Er/1106/2012,
z ktorého zistil, že žalovaný dňa 26. 02. 2010 uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. zmluvu
o úvere č. 405700307, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 350 eur a odporca sa

zaviazal zaplatiť veriteľovi úver spolu s poplatkom vo výške 322 eur, t. j. celkovo čiastku 672 eur
a to v 12 mesačných splátkach po 56 eur počnúc dňom 25.03.2010. V zmluve je uvedené, že
finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania a zároveň na druhej strane zmluvy o úvere
sa nachádzajú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v článku 14 sú uvedené ustanovenia
dohody o vyplnení zmeniek, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa

zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve
zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo

časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stal splatný celý dlh. Žalovaný dňa 26.02.2010 podpísal veriteľovi zmenku s tým, že
zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 538,- eur a zmenkový úrok

0,25% denne od 24.03.2011, pričom zmenková suma ako aj dátum začiatku úročenia boli do zmenky
dopísané dodatočne, keď sa stal splatný celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná "bez protestu", "na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" a že je splatná pre POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava.

3.3. V exekučnom konaní súdu prvej inštancie sp. zn. 9Er/1106/2012 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ
s.r.o., ako oprávnená domáhala voči odporcovi ako povinnej vymoženia sumy 538,- eur s
príslušenstvom, pričom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o
úvere č. 405700307 zo dňa 26.02.2010 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR
06856/11, ktorý bol vydaný na základe neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa 26.02.2010.

Oprávnený k svojej žiadosti o udelenie poverenia doložil aj uvedenú zmenku, pričom súd uznesením
č. k. 9Er/1106/2012 zo dňa 20.11.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a uvedené uznesenie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

4.1. S poukazom na citované články Smernice Rady EHS č. 93/13/EHS (článok 2 písm. a/ a článok 3

ods. 1 a 3), ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 4
písm. k/ a l/, § 3 ods. 1, § 39), citované ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§
2 písm. b/, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 6), ust. § 265 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) a citované
ustanovenia zák. č. 191/1950 Zb. (Zákona zmenkového a šekového - čl. I § 77 ods. 1, § 77 ods. 2, §
10, § 11, § 14 ods. 1, § 17, § 5, ods. 1-3 a § 48 ods. 1/bod 2) svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

4.2. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za
účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,

či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo
zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v
prospech ktorého odporca zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od odporcu prijal, sa zaoberá
aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistriiných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/
iné úvery. Súd nahliadol do zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka
vystavená a vykonal dôkaz oboznámením tejto zmluvy. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že súd mal

postupovať podľa procesných pravidiel nariadenia č. 861/2007, súd uvádza, že toto nariadenie v čl. 9
ods. 1/ ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa
pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Keďže nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti
dôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením čl. 19 nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom
Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o prejednaciu zásadu podľa § 120 ods. 1/ OSP, na ktorú odkazoval

žalobca, súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je ex offo skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah.
Žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007 nevylučuje takéto skúmanie spotrebiteľského charakteru
právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade, ak je žalovaný prípadne nečinný a
nedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad čl. 7 ods. 3/ nariadenia ustanovuje len toľko,
že súd má aj napriek nečinnosti odporcu konať a vydať rozsudok; to však neznamená, že vydaniu
rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Cieľom nariadenia

č. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce
vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu
spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej
únie a je ustanovená aj v primárnom práve (Zmluva o fungovaní Európskej únie, Charta základných
práv Európskej únie). Súd preto dospel k záveru, že aj v európskom konaní vo veciach s nízkou

hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom
vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi,
ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa musí súd dbať o to, aby
nevedomosťspotrebiteľanebolanajehoúkoravyvažovaťtakprávaapovinnostiobochstrán(uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012). Práve pri spotrebiteľských vzťahoch je

potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety § 120 ods. 1 OSP, teda výnimku z prejednacej zásady.

4.3. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel
súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích

prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň
sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky
len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov
zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči

dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva
prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie
blankozmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak
zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa

na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti
vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených
dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp. zn. 4 Obo
161/2007. Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil navrhovateľ v tomto konaní na tunajšom súde, bolo
už uplatnené jeho predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a
stal sa tak exekučným titulom, pričom na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti
odporcovi na vymoženie priznanej sumy a jej príslušenstva, avšak exekučný súd žiadosť na vydanie
poverenia zamietol a následne exekučné konanie právoplatne zastavil, pričom vo svojom rozhodnutí
jednoznačne konštatoval rozpor konania oprávneného s platnými právnymi predpismi a zaoberal sa

platnosťou zmenky ako aj označením odporcu ako podnikateľa v úverovej zmluve. Zabezpečením
nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa zaoberá § 4 ods. 6/ zákona č. 258/2001
Z. z., ktoré pripúšťa takéto zabezpečenie len za splnenia stanovených podmienok s tým, že zmenková
suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva a to vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenkové

práva navrhovateľa môžu byť v rozpore so spotrebiteľskými právami odporcu, keďže spotrebiteľské
právo vnáša osobitosti do tradičného súkromného práva a táto skutočnosť aj predurčuje jeho prednosť
a zákaz jeho zneužitia (nález Ústavného súdu ČR vo veci IV.ÚS 457/10, podľa ktorého je zákaz
zneužitia práva silnejší než dovolenie dané právom a teda výkonu práva , ktorý je jeho zneužitím nemôžusúdy poskytnúť ochranu, lebo by to bolo v rozpore nielen s § 3 OZ, ale predovšetkým čl.36 Listín).
Súd preto nevidí najmenší dôvod na presadzovanie iného právneho názoru a je si vedomý prísnej
formálnosti zmenkového práva, no nie je možné akceptovať právnu prax, v dôsledku ktorej dochádza k

využitiu resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej strany. Samotná formálnosť
zmenkového práva nemôže byť argumentačnou základňou, z ktorej by súdy mali pri posudzovaní
obdobných prípadov vychádzať. Je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy či inštitúty
sú zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť vyššie naznačeným
postupom, je dôležité, aby sa v aplikačnej praxi hľadali také východiska, ktoré by zneužívaniu práv

zabránili. V konečnom dôsledku je neprehliadnuteľný aj historický výklad zákonodarcu, ktorý postupne
od obmedzenia zmeniek v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 6/ zákona č.258/2001 Z. z.) uzákonil ich
úplný zákaz (§ 17 ods. 3/ zákona č.129/2010 Z. z.). Indosácia zmenky je tiež v zjavnom rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1/ OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ ani inak nesmie zhoršiť svoje postavenie. Z
dôvodublízkostiprincípovzmenkovéhoprávajeprerozhodovaciučinnosťsúdovinšpiratívneprelomenie
prísnejformálnostizmenkovéhoprávanemeckoujudikatúrou(rozsudokBGH,25.2.1965-II.ZHR191/62

Hamm).

4.4. Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje vyššie uvedené práva spotrebiteľa
a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve niet platnej zmenky (rozsudok

NS SR vo veci 4Obo 161/2007). Neplatnosť zmenky potom determinuje výsledok sporu.

4.5. V prejednávanej veci je jednoznačné, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah založený
zmluvou o úvere č. 405700307 zo dňa 26.02.2010, pričom v ten istý deň odporca vystavil veriteľovi
zmenku v zmysle článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak podľa názoru súdu

uvedená zmenka je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom a spôsob, akým sa
pôvodný veriteľ a následne navrhovateľ domáha svojich práv na základe takto vystavenej zmenky
považuje súd za obchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O
nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči

dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe
nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný. Konanie "in fraudem legis" predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva , ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (rozsudok NS SR vo
veci 4Obo 161/2007).

4.6. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1/ OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli
a odporca náhradu trov konania ani nepožadoval.

5.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa mu svojím postupom odňal
možnosť konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho
prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo odporca uplatnený nárok nepoprel,

a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie
je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej strany neboli žiadne námietky, a

preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa mal
rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná
strana mohla na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak
neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil

žiadny z účastníkov konania, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Trval
na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského
vzťahu, pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazomna ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaná strana nie je oprávnená vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP.

Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou stranou
a remitentom je irelevantný; jemu nie je známy obsah ich údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o
vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna
úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Zmenka preto aj v

prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná.

5.2. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Nesúhlasí s názorom súdu, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo
zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je
nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia

iných súdov.

6. Žalovaná strana sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP - Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015

Z. z. účinný od 01.07.2016) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom
stanovenej lehote na podanie a zistení, že spĺňa náležitosti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
a skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejnýmvyhlásenímrozsudkuapoprejednanívecidospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvéhostupňa
je v napadnutých častiach výrokov vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Keďže odvolací súd

dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom
rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody,
ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí súdu prvej inštancie, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov
vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je
navrhovateľ ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca, pričom

indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

9. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku

zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
zmenky indosovanej na navrhovateľa sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo
zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade

písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu
k spravodlivosti. Odvolací súd prijal záver o tom, že ak súd prvého stupňa vo všeobecnosti nemal na
základe vyplneného tlačiva navrhovateľa k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci,
mohol navrhovateľa vyzvať na doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym
procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných

pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho,
aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4
Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi,
napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v

konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a
nariadiťústnepojednávanie,aktopovažujezapotrebné.ZjednodušenáformakonaniapodľaNariadenia
je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na
nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkouhodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

10. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to
aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna

právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nebolo úplne v súlade s právom EÚ
naochranuspotrebiteľa.Vnútroštátnaprávnaúpravado31.12.2010nezabezpečilatotižvhodnúochranu
spotrebiteľa na základe Smernice Rady 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto
skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a
prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako
také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, nemôže byť akceptovaná bezvýhradne.

11. Odvolací súd preto neprijal právny názor žalobca, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii
zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú

spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách
nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem
vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa a preto vhodnú ochranu spotrebiteľa je potrebné chápať ako celkový

právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby
hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.

12. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je však vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa

ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, išlo by o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime by bolo nemožné alebo minimálne neprimerane

ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol sčasti spochybnený
už v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. nakoľko bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

V tomto prípade zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v
rozpore s právom Európskej únie (EÚ).13. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - aby bola právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej

dohody však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú stranu nevyplývajú.
Navrhovateľ a ani jeho právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky nemohli zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovanej strany. Aj v prípade
tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu

princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa mu nemôže byť na
ujmu. Pritom potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala žalovanej strane
zo zmluvy, ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj
ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto
dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

14. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí prvostupňového
súdu, čo považoval za vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Prvostupňový
súd v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval svoj postup a postup navrhovateľa
neprítomného na pojednávaní, preto námietka navrhovateľa o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá.
Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, keď

navrhovateľ sa svojou neprítomnosťou na pojednávaní sám zbavil možnosti vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom.
15. Pred rozhodnutím prvostupňového súdu vo veci v Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom
93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky

vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.

16. Uvedené stanovisko potvrdzuje správnosť výkladu a záverov oboch súdov.

17.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpovažovalrozsudoksúduprvéhostupňa,ktorýmbolnávrh

zamietnutý za vecne správny, a preto ho potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnej
žalovanej strane náhradu trov nepriznal, pretože si právo na ich priznanie neuplatnila.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).