Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ľudmila Ostrolucká

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203773
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714203773.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcov V.) K.
B., T.. XX. XX. XXXX, H. C. XXX/XX, XXX XX Y., štátnej občianky SR a V.) N. B., T.. XX. XX. XXXX, H.
V.. Y. XXX/XX, XXX XX Y., štátneho občana SR, obidvoch právne zastúpených advokátom Mgr. Iankom
Troiakom, Advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, proti žalovanej Z. I.,
T.. XX. XX. XXXX, H. O. XX, XXX XX O.Ň., štátnej občianky SR, právne zastúpenej advokátom JUDr.

JaroslavomViglaským,AdvokátskakanceláriasosídlomMlynská54,97409BanskáBystrica,ourčenie,
že finančné prostriedky v sume 16.719,11 Eur patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovia I) a II) sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania v sume
3.099,90 Eur na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Jaroslava Viglaského, advokáta, Advokátska
kancelária so sídlom Mlynská 54, 974 09 Banská Bystrica, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia I) a II) sa žalobou zo dňa 17. 03. 2014, ktorá bola doručená súdu dňa 18. 03. 2014
domáhali voči žalovanej určenia, že finančné prostriedky v sume 16.719,11 Eur patria do dedičstva
po poručiteľovi Š. B., T.. XX. XX. XXXX, T. H. O. XX, Y. F. S. XX. XX. XXXX (ďalej len „C. Š. B.“).
Žalobu odôvodnili tým, že pri prejednaní dedičstva po poručiteľovi Š. B. bol do súpisu aktív dedičstva
zaradený vklad na vkladnej knižke SPOROknižka kapital č. XXXXXXXXX/XXXX, vedenej u Slovenskej
sporiteľni, a.s., Tomášikova 48, Bratislava so zostatkom ku dňu úmrtia poručiteľa Š. B. v sume 16,65 Eur

(ďalej len „vkladná knižka“). Posledná vykonaná finančná transakcia na vkladnej knižke bol jednorazový
výber finančnej hotovosti z tejto vkladnej knižky dňa 13. 10. 2008 v sume 503.680,- Sk, t.j. v sume
16.719,11 Eur, ktorý bol uskutočnený žalovanou. Majú za to, že tieto finančné prostriedky v sume
16.719,11 Eur patria však do dedičstva po poručiteľovi Š. B.. Zostatok vkladu na vkladnej knižke ku
dňu úmrtia poručiteľa Š. B. nekorešponduje so skutočnosťou, ako o nej vedeli z ústneho vyjadrenia
poručiteľa Š. B. za jeho života. V rámci dedičského konania požiadali súdnu komisárku, ktorá viedla
dedičské konanie Mgr. Darinu Beranovú, notárku so sídlom Námestie SNP 19, Zvolen o nahliadnutie do

dedičského spisu po poručiteľovi Š. B., z ktorého zistili dátum a výšku poslednej uskutočnenej finančnej
transakcie na vkladnej knižke. Následne listom zo dňa 20. 03. 2012 požiadali notárku o prešetrenie
predchádzajúcich realizovaných finančných transakciách na vkladnej knižke za účelom zistenia údajov
o týchto realizovaných finančných transakciách za obdobie posledných 10 rokov a to preto, aby zistili,
kedy a kým boli peňažné prostriedky z vkladnej knižky vyberané, resp. na ňu vkladané. K tejto žiadosti
im notárka oznámila, že prešetrenie histórie transakcií na vkladnej knižke je v kompetencii súdu a

že tieto záležitosti je možné prešetriť v občianskoprávnom konaní. Následne ohľadne tejto záležitosti
kontaktovali žalovanú, ktorá má vkladnú knižku v držbe. Táto na ich žiadosť reagovala tak, že nemá
vedomosť o výške úspor poručiteľa Š. B. a ani nevie, aké transakcie boli na vkladnej knižke robené. Tiežich presviedčala o tom, že tento žiadne vysoké úspory nemá a ani nemal, údajne ich nemal kde nabrať.
Odmietla im dať k nahliadnutiu vkladnú knižku. Takéto konanie žalovanej vzbudilo u nich podozrenie, že
Š. B., ktorý bol ich starým otcom mohol niekto okradnúť alebo podviesť, keďže v hotovosti u neho žiadne

peniaze nezostali. Preto vo veci podali dňa 29. 04. 2013 trestné oznámenia na Okresnú prokuratúru
Zvolen.OhľadneichtrestnéhooznámeniabolovedenévyšetrovaciekonaniepredObvodnýmoddelením
PZ Krupina pod ČVS: ORP-721/KA-ZV-2013. V tejto veci bolo vydané uznesenie tohto policajného
orgánu ČVS: ORP-721/KA-ZV-2013 dňa 29. 09. 2013, v ktorom je uvedené, že „Z. I. si peniaze vybrala
a dala na svoj účet do banky“. Na otázku, kedy ich presne vybrala a na čo ich použila odpovedala, že

dátum presne uviesť nevie, že ich dala na svoj účet, a následne ich použila, vyplatila z nich pomník.
Peniaze si zobrala údajne preto, že ju o to požiadal poručiteľ Š. B., ktorý bol jej otcom, nakoľko sa o neho
starala sama a preto jej tieto financie daroval. S týmto tvrdením oni nesúhlasia. Prichádza tu k zjavnému
protirečeniu voči predchádzajúcim tvrdeniam žalovanej o neexistencii úspor, potom o jej nevedomosti
ako bolo s nimi naložené, ale aj voči jej neskorším tvrdeniam, keď v stanovisku zo dňa 09. 12. 2013
adresovanom notárke uviedla, že „poručiteľ sumu 503.680,- Sk, ktorú si vybral sám z tejto vkladnej

knižky dňa 13. 10. 2008, za svojho života spotreboval a do dedičstva patrí len zostatok z tejto vkladnej
knižky v sume 16,65 Eur“. Samozrejme Š. B. ako vlastník týchto peňazí mal právo tieto užiť si podľa
svojho uváženia a pre seba. Avšak vzhľadom na fakt, že tento sa zdržiaval najmä doma, necestoval,
neinvestoval do kúpy alebo rekonštrukcie nehnuteľností, ani do nákupu nákladnejších hnuteľností ako
napríklad motorového vozidla, obýval kuchyňu a izbu, nerealizoval výmeny okien, zateplenie atď., na

ktoré by tieto prostriedky preukázateľne použil, neholdoval alkoholu, cigaretám alebo hazardu, bol v
pokročilom veku, ale jeho zdravotný stav si nevyžadoval operačný zásah, nákladnú a dlhodobú liečbu,
kúpeľnú liečbu, alebo náklady na zdravotnícke pomôcky a podobne, takisto si nevyžadoval poskytovanie
mimoriadnej opatery, resp. nutnosť platenia opatrovateľskej služby, vyznieva dosť nepravdepodobne,
žeby svoje celoživotné úspory na sklonku života vo veku 83 rokov spotreboval, a ani tak neurobil. Bol

to skromný a šetrný človek, ktorý celý život pracoval a bol poberateľom nie najnižšieho starobného
dôchodku.Tomu,žesanejednaloodarnasvedčujeajfakt,žetentodaržalovanáneuviedlavsúpiseaktív
dedičstva. V rámci prejednania dedičstva po poručiteľovi Š. B. požiadali o započítanie na dedičský podiel
darov, ktoré dostala žalovaná za života od svojich rodičov, teda aj od otca. Do započítania boli zahrnuté
rodinné domy nachádzajúce sa v O. Č.. XX, XX, XX, na ktorých určenie hodnoty musel byť vypracovaný

znalecký posudok, čo celé konanie o dedičstvo predĺžilo a predražilo. V prípade jej nezatajenia tejto
dôležitej skutočnosti, tento posudok nemusel byť vyhotovovaný a mohol sa započítať tento dar, t.j.
trovy dedičského konania by boli nižšie prinajmenšom o odmenu znalca za znalecký posudok. Celé
tvrdenie o náhlom obdarovaní žalovanej považujú tak za nepravdivé. Na vysvetlenie doplnili, že o
akomkoľvek rozhodnutí týkajúcom sa deľby peňazí, resp. majetku a obdarovaní bol vždy vyhotovený

písomný záznam a zároveň bolo ústne tlmočené rozhodnutie poručiteľa Š. B. obidvom jeho deťom, teda
žalovanej, a synovi N. B., ktorý bol ich otcom. Právne vedomie poručiteľa Š. B. a jeho manželky bolo
dostačujúce na to, aby sa dala hodnoverne preukázať ich vôľa týkajúca sa obdarovania svojich detí
počas celého života, o čom svedčí fakt, že darovacia zmluva na darovanie nehnuteľností žalovanej,
ktorými bola obdarovaná ešte za života svojich rodičov bola spísaná riadne pred notárom. Ďalej záznam

o výplate peňažných prostriedkov ich otcovi N. B. bol spísaný na Obecnom úrade O. za prítomnosti
nestranných svedkov. O statných bežných daroch a pôžičkách si poručiteľ Š. B. a jeho manželka viedli
presnú podrobnú evidenciu v „zošite darov“, ktorého časť bola žalovanou predložená notárke v rámci
dedičského konania po poručiteľovi Š. B.. Záznam o darovaní takejto mimoriadne vysokej sumy z
vkladnej knižky žalovanou nikdy nebol predložený. Majú za to, že neexistuje. Od roku 2008, kedy malo

dôjsť k údajnému darovaniu finančných prostriedkov nebolo zo strany Š. B. nikdy oznámené, že sa takto
rozhodol, alebo žeby darovanie uskutočnil. Tento mal na oznámenie tejto skutočnosti dostatok času do
dátumu svojej smrti, čo je približne 3 roky. Túto skutočnosť neoznámil ani ich otcovi, ani im. Takéto
konanie sa absolútne vyniká zvyklostí poručiteľa Š. B. a vzhľadom na rozporné správanie sa žalovanej
pri prejednávaní dedičstva a skúmaní finančných transakcií na vkladnej knižke, keď každé jej tvrdenie

popiera predchádzajúce tvrdenia a je neustále pozmeňované podľa toho, aké skutočnosti sa preukázali,
majú za to, že výber z vkladnej knižky uskutočnila žalovaná bez vedomia poručiteľa Š. B. a nebol to
teda dar od neho jej. Na vkladnej knižke zostal tzv. povinný zostatok, v prípade, žeby sa bolo jednalo
o vedomý dar, je veľmi pravdepodobné, žeby poručiteľ Š. B. sám bol sumu vybral v celosti z vkladnej
knižky a vkladnú knižku zrušil. V čase výberu bol mobilný a jeho zdravotný stav mu to umožňoval. Od

začiatku konania o dedičstve žalovanú opakovane kontaktovali s cieľom dohodnúť sa. Vždy vychádzala
však iniciatíva od nich. Komunikovali s ňou niekoľkokrát, ale veľmi krátko. S okolím a ostatnou rodinou
však o tejto veci diskutovala ako sa sprostredkovane dozvedeli a vykresľovala ich v negatívnom svetle.
Dňa 28. 01. 2014 jej zaslali list a návrh na dohodu. K dohode nedošlo, preto podali žalobu na súd.Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 21. 06. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 25. 06. 2014 k žalobe uviedla,
že ju žiada zamietnuť v celom rozsahu. Poručiteľ Š. B. jej sám za svojho života zriadil dispozičné právo k

jeho peniazom na jeho vkladnej knižke. Dňa 13. 10. 2008 ju tento požiadal, aby mu z tejto jeho vkladnej
knižky vybrala sumu 503.680,- Sk, t.j. sumu 16.719,11 Eur. Ona mu túto sumu z jeho vkladnej knižky a
následne si túto sumu na jeho žiadosť vložila na svoju vkladnú knižku. Poručiteľ Š. B. bol jej otcom. Ona
mala peniaze doma v hotovosti, otcovi z nich dala sumu 503.680,- Sk, t.j. 16.719,11 Eur, ktorú celú za
svojho života tento spotreboval a preto do dedičstva patrí len zostatok na vkladnej knižke ku dňu smrti

poručiteľa Š. B. v sume 16,65 Eur. Trestné stíhanie vo veci Obvodného oddelenia PZ Krupina ČVS:
ORP-721/KA-ZV-2013 bolo uznesením ČVS: ORP-721/KA-ZV-2013 zo dňa 29. 09. 2013 zastavené,
keďže vo vyšetrovacom konaní nebolo preukázané, že tvrdený skutok je trestným činom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpoveďami svedkov, dedičskými
spismi Okresného súdu Zvolen sp. zn. 27D/66/2008, sp. zn. 21/D/156/2011, vyšetrovacím spisom

Obvodného oddelenia PZ Krupina sp. zn. ČVS: ORP-721/KA-ZV-2013, správami peňažného ústavu,
ďalšími listinami, keď zistil tento skutkový a právny stav:

ZdedičskéhospisuOkresnéhosúduZvolensp.zn.21D/156/2011(Dnot235/2011)súdzistil,žepodtouto
spisovou značkou je vedené dedičské konanie po poručiteľovi Š. B., T.. XX. XX. XXXX, T. H. O., Y. F. S.

XX. XX. XXXX bez zanechania závetu. Dedičské konanie je vedené notárkou Mgr. Darinou Beranovou,
súdnoukomisárkou,NámestieSNP19,Zvolen.Vdedičskejvecidňa14.02.2014bolovydanéuznesenie
o dedičstve č.k. 21D/156/2011-185, keď z tohto uznesenia vyplýva, že do aktív dedičstva po poručiteľovi
Š. B. okrem iného bol zaradený vklad na vkladnej knižke SPOROknižka kapital č. XXXXXXXXX/XXXX,
vedený u Slovenskej sporiteľni, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, so zostatkom ku dňu smrti poručiteľa Š.

B. v sume 16,65 Eur. Do aktív dedičstva boli však zaradené hnuteľnosti spolu v cene 1.477,18 Eur, tiež
nehnuteľnosti v katastrálnom území O. spolu v cene 7.193,94 Eur. Poručiteľ Š. B. zomrel ako vdovec
bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Nastúpilo dedenie zo zákona podľa § 473 Občianskeho
zákonníka v prvej zákonnej skupine dedičov, ku ktorému boli povolaní Z. I., T.. XX. XX. XXXX, dcéra
v 1-ici, t.j. žalovaná, ďalej N. B., T.. XX. XX. XXXX, vnuk v 1-ine, t.j. žalobca II) a ďalej K. B., T.. XX.

XX. XXXX, vnučka v 1-ine, t.j. žalobkyňa I). V rámci dedičského konania dedičia neuzatvorili dedičskú
dohodu. Zákonní dedičia K. B. Z. N. B. listom zo dňa 20. 03. 2012 požiadali, aby sa zákonnej dedičke Z.
I. započítalo do jej dedičského podielu to, čo za života poručiteľa Š. B. od neho bezplatne dostala, keďže
nešlo o obvyklé darovanie. Ďalej v dedičskom konaní bolo zistené, že i syn poručiteľa Š.U. B. Z. U. N.
B., teda otec žalobcov I) a II) obdržal dar od svojho otca, t.j. od poručiteľa Š. B. a to ešte spolu s jeho

predumrelou manželkou v sume 3.319,39 Eur, z ktorej sumy bol započítaný dar v sume 1.659,69 Eur.
Predmetné uznesenie o dedičstve však bolo napadnuté odvolaním všetkých dedičov. O tomto odvolaní
rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, ktorý uznesením č.k. 17CoD/5/2014-236
zo dňa 16. 02. 2015 dedičské uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Doposiaľ dedičské konanie po poručiteľovi Š. B. nie je právoplatne skončené, vo veci doposiaľ nové

rozhodnutie o dedičstve nebolo vydané.

Po manželke poručiteľa Š. B., Z. B., M.. M., T.. XX. XX. XXXX, T. H. O. XX, Y. F. S. XX. XX. XXXX
a teda svojho manžela predumrela bolo vedené dedičské konanie pred Okresným súdom Zvolen pod
sp. zn. 27D/66/2008. Dedičské konanie bolo skončené osvedčením o dedičstve č.k. 27D/66/2008-42 zo

dňa 15. 07. 2008, ktoré nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia dňom 15. 07. 2008,
tak ako to vyplýva z dedičského spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 27D/66/2008 (Dnot 131/2008).
Ako dedičia boli zistení Š. B., T.. XX. XX. XXXX, manžel v 1/3-ine, Z. I., T.. XX. XX. XXXX, dcéra v 1/3-
ine a N. B., T.. XX. XX. XXXX, syn v 1/3-ine (právny predchodca žalobcov I) a II)). Títo boli povolaní k
dedeniu ako dedičia v prvej zákonnej dedičskej skupine. Všeobecná cena majetku v tomto dedičskom

konaníporučiteľkybolazistenávsume607.763,30Sk(20.174,05Eur),ktorásumabolaičistouhodnotou
dedičstva.Dodedičstvaboliradenéokreminéhovkladnavkladnejknižkeč.0402310212/0900,vedenýu
Slovenskej sporiteľni, a.s., MsP Zvolen so zostatkom 46.866,40 Sk (1.555,68 Eur), tiež vklad na vkladnej
knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený u Slovenskej sporiteľni, a.s., MsP Zvolen so zostatkom v sume
390.508,90 Sk (12.962,52 Eur). V rámci dedičského konania dedičia sa dohodli na rozdelení dedičstva.

Žiaden z dedičov v dedičskom konaní po tejto poručiteľke sa nedomáhal započítania daru na dedičský
podiel.Z vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Krupina sp. zn. ČVS: ORP-721/KA-ZV-2013 súd
zistil, že žalobkyňa I) dňa 02. 05. 2013 podala na Okresnej prokuratúre Zvolen trestné oznámenie
na neznámeho páchateľa zo dňa 29. 04. 2013 s odôvodnením, že došlo k odcudzeniu peňažných

prostriedkov uložených na vkladnej knižke SPOROknižka kapital č. XXXXXXXXX/XXXX, vedenej u
Slovenskej sporiteľni, a.s., Tomášikova 48, Bratislava na meno Š. B.. V trestnom oznámení uviedla,
že má vedomosť, že na predmetnej vkladnej knižke boli uložené finančné prostriedky v celkovej sume
16.719,11 Eur, pričom tieto finančné prostriedky sa ku dňu smrti Š. B., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX
nenachádzali. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Obvodné oddelenie PZ Krupina, ČVS:

ORP-721/KA-ZV-2013 zo dňa 03. 06. 2013 bolo začaté v tejto veci trestné stíhanie za prečin „krádeže“
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. V rámci vyšetrovacieho konania bola zadovážená
správa peňažného ústavu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava zo dňa 28. 06. 2013, z
ktorej vyplýva, vklad bol vedený na meno B. Š., M..Č.. XXXXXX/XXX, dispozičná právo k tomuto účtu
má I. Z., M..Č.. XXXXXX/XXX. Z výpisu z účtu tejto vkladnej knižky vyplýva, že dňa 13. 10. 2008 bol z nej
vykonaný hotovostný výber v sume 503.680,- Sk (16.719,11 Eur), zostatok ku dňu 31. 12. 2008 na tejto

vkladnej knižke činil 500,50 Sk (16,61 Eur). Podľa pokladničného dokladu o výbere sumy 503.680,- Sk
(16.719,11 Eur) tohto peňažného ústavu zo dňa 13. 10. 2008 výber tejto čiastky uskutočnila žalovaná.
Žalovaná v predmetnej vyšetrovacej veci bol vypočutá ako svedkyňa dňa 25. 09. 2013, keď pri výpovedi
uviedla, že z účtu otca vyberala finančné prostriedky len na základe jeho požiadavky. Bez jeho vedomia
bynajehoúčetnešla,aanibysiznehonezobralažiadnefinancie.Kuvkladnejknižkeotcamalazriadené

dispozičné právo. Viackrát sa stalo, že otec si žiadal vybrať financie z tohto účtu a to preto, že jej ich
chcel dať, a dokonca jej povedal, že si má ich dať na svoj účet. Transakcie na účte otca robila len
s jeho súhlasom. Bez jeho vedomia nerobila nič. Potvrdila, že z vkladnej knižky otca vybrala finančnú
hotovosť, presnú výšku však nevedela uviesť vzhľadom na odstup času. Pamätala si, že na vkladnej
knižke však nechala poplatok vo výške cca 500,- Sk, čo je cca 16,65 Eur. Peniaze z vkladnej knižky

zobrala preto, že ju o to požiadal otec, nakoľko sa o neho starala sama a preto jej tieto financie daroval.
Finančné prostriedky vybrala a dala ich na svoj účet do banky. Následne tieto peniaze použila, vyplatila
z nich pomník. Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Krupina sp. zn. ČVS: ORP-721/KA-
ZV-2013 zo dňa 29. 09. 2013 trestné stíhanie bolo zastavené, lebo posudzovaný skutok nebol trestným
činom a tiež nebol dôvod na postúpenie veci. V dôvodoch uznesenia je konštatované, že v danom

prípade neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže a ani žiadneho iného
trestného činu obsiahnutého v osobitnej časti trestného zákona a keďže nie je trestným činom, nie je
dôvod ani na postúpenie veci.

Z výsluchu žalobkyne I) K. B. súd zistil, že poručiteľ Š. B. bol jej starým otcom. Je dcérou N. B., T..

XX. XX. XXXX, Y. F. S. XX. XX. XXXX a tento bol synom poručiteľa Š. B.. Žalobca II) N. B. je jej
bratom, žalovaná je jej tetou, keď je sestrou jej nebohého otca. Do dedičstva po poručiteľovi Š. B.,
keď je jednou z jeho zákonných dedičov bol zaradený vklad na spornej vkladnej knižke, avšak len
so zostatkom v sume 16,65 Eur. Celé dedičstvo po starom otcovi nadobudla ona s bratom, pretože
v dedičskom konaní žiadali započítať na podiel tety mimoriadne dary. Starého otca počas jeho života

navštevovala a to každý víkend až do nejakého obdobia 2 až 3 rokov pred jeho smrťou. Potom ho už
nenavštevovala, bolo to z toho dôvodu, že pracovala v zahraničí. V zahraničí pracovala 8 mesiacov
na prelome rokov 2007 a 2008. So starým otcom sa naposledy stretli v novembri 2010. Starý otec
nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, mal v sebe životnú vitalitu, do konca svojho života
sa pohyboval, snažil sa byť sebestačný. Po smrti svojej manželky, teda starej matky žil sám. Sám si

hospodáril, aj obýval rodinný dom, v ktorom mal právo dožitia. Rodinný dom, v ktorom býval bol v
bezprostrednom susedstve rodinného domu, ktorý obýva žalovaná. Ide o domy na spoločnom dvore.
Teda žalovaná v poslednom období života mala starého otca na očiach a videla ako žije. Počas celého
obdobia so starými rodičmi bola v normálnom príbuzenskom vzťahu. Starí rodičia podporovali jej otca, a
to i finančne. V rámci tohto nimi bolo deklarované, že „deti máme úspory“, tieto sa po smrti rozdelia. Starí

rodičia o tom, akú čiastku komu z rodiny darovali si presne zaznamenávali „v zošitku darov“. V novembri
2010, keď sa stretla so starým otcom posledný krát, starý otec sa vyjadril, že má peniaze a že tieto
si však ponechá. Predložil jej k nahliadnutiu i zošitok darov. Koľko peňazí má, to neuviedol. Keď ešte
žila stará matka, starí rodičia sa vyjadrovali, že majú sumu približne 600.000,- Sk (19.916,35 Eur). Starí
rodičia obývali rodinný domček, starý, za posledných 10 rokov nič na ňom nerekonštruovali. Po smrti

starého otca boli predvolaní so žalovanou k notárke. Všetky doklady týkajúce sa dedičstva zhromaždila
žalovaná. Táto sa pred notárkou vyjadrila, že zostatok na vkladnej knižke je 16,65 Eur, čo ju veľmi
prekvapilo. Prekvapilo ju to práve preto, lebo predpokladala, že na vkladnej knižke bude suma 600.000,-
Sk (19.916,35 Eur). Ona vkladnú knižku nikdy však nevidela. Pretože žalovaná na dedičskom konaníuviedla zostatok na vkladnej knižke 16,65 Eur, obrátila sa na ňu, pričom jej povedala to, čo je uvedené v
žalobe. Je pravdou, že žalovaná osobnú starostlivosť starému otcovi poskytovala. Starý otec však nebol
imobilný, nepotreboval až takú osobnú starostlivosť. Jej otec vychádzal so svojim otcom dobre. Po smrti

starého otca sa odohrali pred notárkou udalosti, ktoré uviedla v žalobe. Starý otec pracoval ako cestný
robotník u Doprastavu. Nastúpil na starobný dôchodok, keď dovŕšil 60 rokov veku. V akej výške poberal
starobný dôchodok, to sa nevedela vyjadriť. Stará matka pracovala ako dojička na poľnohospodárskom
družstve, tiež nevie aký dôchodok poberala. Tešte pri výsluchu doplnila, že čo sa týka hospodárenia
starých rodičov, starý otec vlastnil pozemky D. O., stará matka v H.. Starí rodičia žili celý život v O.,

pozemky, ktoré vlastnili prenajímali. Dostávali tzv. deputát. Tiež sami hospodárili na svojich pozemkoch,
chovali hospodárske zvieratá. Všetky dary si zapisovali do tzv. zošitka darov. Ohľadne nehnuteľností,
ktoré darovali počas života boli spísané darovacie zmluvy. Každá ich vôľa čo sa týka deľby peňazí bola
vždy zaznamenaná v zošitku darov. Ich právne vedomie a zvyklosť bola taká, že každý dar, či už menší
alebo väčší si tu zaznamenali. Poukázala na to, čo ju zarazilo, že žalovaná uvádza rôzne tvrdenia o
finančných prostriedkoch z vkladnej knižky starého otca. Pripadá jej dosť nepravdepodobné, aby starý

otec, ktorý bol šetrný 3 roky pred smrťou a to vo veku 83 rokov do veku 86 rokov spotreboval pre svoje
potreby takú veľkú hotovosť. Žalovaná pri tom nevie uviesť, na čo ju spotreboval. Možno sú tieto peniaze
doma. Po smrti starého otca v rodinnom dome, kde býval nebola. Po smrti starej matky tiež zostali
peniaze, väčšiu časť si z nich zobral starý otec, aby urobil pomník pre starú matku. Bolo to 187.000,- Sk
(6.207,26 Eur), tieto však nemal doma, pretože nechcel mať u seba takú hotovosť. Uložil ich do banky.

Vie o tom preto, lebo ich bol ukladať do banky s jej otcom. Bolo to v auguste 2008. Následne 13. 10.
2008 si mal celú hotovosť z vkladnej knižky dať priniesť domov. Poukázala na to, že ak si chcel celú
hotovosť z vkladnej knižky vybrať, mohol to urobiť sám, keďže predtým v auguste bol v banke. Jej otec
nemal nikdy spoludispozičné právo na žiadnych vkladných knižkách starého otca.

Z výsluchu žalobcu II) N. B. ako účastníka konania súd zistil, že je vnukom poručiteľa Š. B., synom N.
B., keď žalobkyňa I) je jeho sestrou. Pri výsluchu uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedla jeho sestra.
So starým otcom on bol naposledy v októbri 2011, keď starý otec bol v nemocnici. Predtým sa s ním
stretával počas sviatkov, počas víkendov, chodieval ho pozerať na O.. V rokoch 1999 až 2000 pracoval
v zahraničí. Keď uzavrel manželstvo, odvtedy chodieva pracovať do zahraničia každý rok na obdobie 3

mesiacov. Jeho vzťah so starým otcom bol dobrý, štandardný. V novembri 2010 pri stretnutí sestry so
starým otcom on nebol. K tomu, či starý otec sa pred ním vyjadroval o úsporách uviedol, že pri rôznych
udalostiach, napríklad pri zabíjačke sa stalo, že brat starej matky starému otcovi vysvetľoval, že čo sa
týka jeho peňazí v banke, tieto podliehajú inflácii. Žiadnu konkrétnu sumu úspor starý otec pred nimi
nespomínal, ale keď ešte žila stará matka, tak sa táto vyjadrovala, že keby starký mal vodičský, tak by

mali na najkrajšie auto v O.. K sestrinej výpovedi doplnil, že keď boli prvý krát na dedičskom konaní, na
dedičské konanie išli spoločne jedným autom všetci traja. Teta sa pred ním vyjadrila, že keďže „dedičské
konanie nepodpísali“, že aby to uzavreli, že ona sa s ním potom nejako vyrovná. Už z tohto nadobudol
podozrenie, že nejaké peniaze po starom otcovi zostali. On, ani sestra nemali dispozičné oprávnenie
nakladať s vkladnými knižkami starého otca. Toto nemal ani ich otec. Starý otec v roku 2008 bol v

poriadku. Po smrti starého otca v rodinnom dome, kde on žil, nebol. Nemyslí si však, žeby starý otec
chcel mať doma sumu 503.680,- Sk (16.719,11 Eur) ako to uvádzala teta. Ak aj mal nejakú hotovosť
pri sebe, bol to starý človek, uvedomoval si, čo sa mohlo stať. V roku 2008 pri návštevách starý otec
nespomínalžiadnuveľkúinvestíciu.Jehonázornavecjetaký,žeaninevedel,žejehopeniazezvkladnej
knižky boli prevedené na iný účet.

Z výsluchu žalovanej Z. I., ako účastníčky konania súd zistil, že s otcom žila na jednom dvore. Celá
starostlivosť o rodičov vždy bola len na nej. Robila im všetko, čo potrebovali. Po smrti matky mala na
starosti celú domácnosť otca, varila mu, prala, žehlila, mala na starosti všetko, aj čo sa týka lekárov pre
otca. Chodila mu upratovať, riadiť, umývať okná, variť, všetka starostlivosť o neho bola na nej. Tento bol

svojprávny. Do jeho peňazí sa mu nestarala. Gazdoval sám, čo chcel, tak si kúpil. Keď ešte žili obidvaja
rodičia, tak peniaze jej, bratovi, prípadne jeho deťom delili. Zapisovali si to, ani do toho sa nestarala. Aký
dôchodok mal otec, ani aký dôchodok mala matka, k tomu sa vyjadriť nevedela, tiež sa do toho nestarala.
K predmetnej vkladnej knižke mala dispozičné právo, zriadil ho otec. Bola s ním v banke. Bolo to ešte
za života matky. Robila i nákupy, vtedy jej dával peniaze. Za to, že mu poriadila, jej tiež dal peniaze.

Vedela aké úspory majú rodičia, ale úspory im nebrala. Vkladné knižky mali u seba rodičia. Len vtedy,
keď bola vybrať peniaze z tejto vkladnej knižky, tak otec jej túto vkladnú knižku dal. Išla vybrať peniaze,
odvtedy zostala vkladná knižka u nej. Otec od nej žiadal, aby mu peniaze z vkladnej knižky vybrala.
Ona mu predtým dala svoje peniaze. Mala takúto finančnú hotovosť doma. Zo svojich otcovi dala sumu503.000,- Sk (16.696,54 Eur). Následne na žiadosť otca peniaze išla vybrať z jeho vkladnej knižky a
vložila ich na svoj účet. Takto si to otec želal. Je dôchodkyňou od roku 2004, poberá starobný dôchodok
v sume 376,- Eur mesačne. Je vydatá, manžel vedel o tom, že otcovi dala ich spoločné peniaze. Pred

starobným dôchodkom pracovala na družstve ako administratívna pracovníčka. Jej manžel je tiež na
starobnom dôchodku, v akej výške poberá dôchodok, to nevedela uviesť. Pracoval ako robotník. Na čo
otec potreboval takú vysokú finančnú hotovosť, to jej nepovedal. Ona sa do toho nestarala. Z týchto
peňazí dal robiť pomník na cintoríne. Bolo to pre matku. Kde dal zvyšné peniaze, to ona nevie. Sumu,
ktorú dala otcovi zo svojich domácich úspor, mala doma. Keď vybrala peniaze z vkladnej knižky otca,

hneď si založila vlastnú vkladnú knižku. Otcovu vkladnú knižku má v držbe. Peniaze, ktoré zo svojho
dala otcovi mu odovzdala u neho doma, nikto pri tom nebol okrem nich dvoch. Otec nespomínal, na
čo potrebuje takúto hotovosť, ona sa do toho nestarala. Pred touto udalosťou sa spätne nikdy nestalo,
žeby ju otec požiadal, aby z jeho úspor vybrala takúto veľkú hotovosť. Nevedela, na čo otec použil tieto
peniaze. Pred vyšetrovateľom povedala, že peniaze previedla na svoju vkladnú knižku a že si otec z
nich dal urobiť pomník. Poprela, žeby jej otec tieto peniaze daroval. V júli 2008 z predmetnej vkladnej

knižky 2 hotovostné výbery, každý po sume 125.000,- Sk (4.149,24 Eur) nerobila. Pokiaľ sa vyjadrila,
že otec jej platil za upratovanie, nebolo to vždy. Nákupy pre otca robila vtedy, keď ich požadoval, kúpila
mu všetko, čo žiadal. Otec z dôchodku vedel vyžiť, čo sa týka povinných platieb, boli mu sťahované z
dôchodku. Ona sa do jeho financií nestarala.

Žalobcovia do súdneho spisu doložili list zo dňa 20. 03. 2012 adresovaný notárke Mgr. Darine Beranovej,
notársky úrad Námestie SNP 19, Zvolen vo veci dedičstva po poručiteľovi Š. B. (sp. zn. 21D/156/2011),
v ktorom žiadali notárku o prešetrenie predchádzajúcich realizovaných finančných transakcií za účelom
zisteniaúdajovnaspornejvkladnejknižkeporučiteľaŠ.B.atozaobdobieposledných10rokovpredjeho
smrťou a to kedy a kým boli peňažné prostriedky vyberané, resp. vkladané, ako i poskytnutie informácie

o existencii ďalších vkladných knižiek vedených na meno poručiteľa Š. B.. Týmto listom žiadali i o ďalšie
zisťovanie skutočností týkajúcich sa hodnoty dedičstva, žiadali o zisťovanie výšky dôchodku poručiteľa
Štefana Očovského, žiadali tiež o vykonanie započítania na dedičský podiel z dôvodu darov.

Žalobcovia ďalej do súdneho spisu dokladali list žalovanej zo dňa 09. 12. 2013, ktorým táto

prostredníctvom svojho právneho zástupcu notárke JUDr. Darine Beranovej, notársky úrad Námestie
SNP 19, Zvolen oznámila, že poručiteľ Š. B. sumu 503.680,- Sk, ktorú si vybral z vkladnej knižky dňa
13. 10. 2008 za svojho života spotreboval a tak do dedičstva patrí len zostatok na vkladnej knižke v
sume 16,65 Eur.

Žalobcovia na preukázanie tvrdení, že pokiaľ starí rodičia niečo darovali, že si ohľadne tohto viedli
písomné záznamy dokladali darovaciu zmluvu zo dňa 16. 09. 2004, ktorá bola spísaná formou notárskej
zápisnice č. Nz 70313/2004, č. N 497/2004 notárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom, notársky úrad
Československej armády 597, Krupina, na základe ktorej poručiteľ Š. B. a jeho manželka Z. B., teda
starírodičiažalobcovdarovaližalovanejnehnuteľnostipopísanévtejtodarovacejzmluve,ďalejdokladali

dohodu zo dňa 04. 12. 2004, z ktorej vyplýva, že otec žalobcov N. B. od svojich rodičov Š. B. Z. Z. B.,
M.. M. prevzal finančnú hotovosť 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) ako protihodnotu za nehnuteľnosti, ktoré
sa nachádzajú v katastrálnom území obce O., ktoré darovali títo svojej dcére Z. I.. Na tejto dohode sa
nachádzajú i podpisy svedkov tejto dohody N. H., starostu obce a Z. W., bytom O.T. XX. Dohoda je
podpísaná i účastníkmi tejto dohody, pričom podpis N. B. je na tejto dohode úradne osvedčený Obcou

O. dňa 04. 12. 2004, ďalej dokladali časť „zošitka darov“ (1 list), ktorý si viedli ich starí rodičia a ktorý
žalovaná predložila do dedičského konania po zomrelom Š. B., pričom oni túto listinu si zadovážili z
tohto dedičského konania po jej predložení žalovanou (čl. 18 spisu). Z tejto listiny vyplýva, že dňa 26. 02.
2006 starí rodičia žalobcov požičali vnukovi N. B., teda žalobcovi II) sumu 50.000,- Sk (1.659,70 Eur),
ďalej z tejto listiny vyplýva, že sú na nej zaznamenané rôzne sumy, od najnižšej čiastky „1.000,- Kč“,

po najvyššiu čiastku „100.000,- z domu“, keď tieto záznamy o rôznych sumách podľa tvrdení žalobcov
majú svedčať o čiastkach, ktoré starí rodičia darovali v rodine a zaznamenávali si do „zošitka darov“.
Táto listina je zhodná s tou, ktorú doložila do súdneho konania žalovaná (čl. 73 spisu) tvrdiac, že ide o
spomínaný „zošitok darov“. Žalovaná v konaní na dôkaz predložila i originál tejto listiny (čl. 44 spisu),
keď však v originále nejde o jednu listinu, ale o dve listiny.

Žalobcovia I) a II) listom zo dňa 28. 01. 2014 adresovaným žalovanej, žalovanej navrhli uzavrieť dohodu
o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi Š. B..Žalovaná do súdneho konania doložila i vkladnú knižku SPOROknižka kapital, číslo vkladnej knižky:
XXXXXXXXXX/XXXX vedenej u Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava na meno Š. B., O.Z. XX, M..Č..
XXXXXXXXX, čím predložila spornú vkladnú knižku. Vkladná knižka bola založená dňa 28. 07. 2008

s vkladom 313.512,50 Sk (10.400,07 Eur). Okrem iného z tejto vkladnej knižky vyplýva, že z nej bol
uskutočnený výber dňa 28. 07. 2008 v sume 125.000,- Sk (4.149,24 Eur), a to v tento deň 2-krát. Dňa 13.
10. 2008 bol uskutočnený výber z tejto vkladnej knižky v sume 503.680,- Sk (16.719,11 Eur). Po tomto
výbere zostal zostatok na tejto vkladnej knižke 500,40 Sk (16,61 Eur). Žiadne iné výbery z tejto vkladnej
knižky v hotovosti okrem týchto nie sú uvedené. Po dni 13. 10. 2008 na túto vkladnú knižku neboli

vkladané žiadne finančné prostriedky, boli pripisované len úroky zo zostatku vkladu na tejto vkladnej
knižke.

Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 13. 11. 2014 súd zistil, že poručiteľ Š. B.
poberalkudňusvojejsmrtistarobnýdôchodokvsume355,-Euravdoveckýdôchodokvsume90,40Eur.
Jeho manželka Z. B. poberala ku dňu svojej smrti starobný dôchodok v sume 7.694,- Sk (255,39 Eur).

Žalobcovia I) a II) vo vyjadrení zo dňa 24. 11. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 24. 11. 2014
poukazovali na rozporné tvrdenia žalovanej. Uviedli tu, že nemajú dôvod veriť tvrdeniu žalovanej, že
táto mala doma peniaze v čiastke 503.680,- Sk (16.719,11 Eur) a že túto sumu na požiadanie svojho
otca Š. B. mu dala zo svojho a následne na jeho žiadosť túto sumu vybrala z jeho vkladnej knižky a

vložila si ju na svoju vkladnú knižku. Majú vedomosť o jej zvyklosti, že peniaze si ukladala v banke.
Navyše v rokoch približne 2000 až 2006 táto investovala do rozsiahlej rekonštrukcie svojho rodinného
domu, keď realizovala kompletnú výmenu plastových okien, rodinný dom zatepľovala, dávala novú
fasádu, kompletne rekonštruovala kuchyňu, s odhadom investície približne 300.000,- Sk (9.958,18 Eur).
Navyše v máji roku 2009 žalovaná s manželom zakúpili nové motorové vozidlo značky Škoda Fabia

s odhadovanou kúpnou cenou približne 10.000,- Eur. Dovtedy používané staršie motorové vozidlo
však neodpredali a doteraz ho užívajú. S ohľadom na to, že žalovaná bola zamestnaná v roľníckom
družstve ako administratívna pracovníčka a od roku 2004 je poberateľkou starobného dôchodku, ktorý
v súčasnosti predstavuje sumu 376,- Eur mesačne je málo pravdepodobné, žeby žalovaná v roku 2008
disponovala s takou sumou, ako tvrdila v konaní. Svoje tvrdenie o tom, že svoje peniaze odovzdala

poručiteľovi Štefanovi Očovskému nevie ničím preukázať, neexistuje žiaden svedok tejto udalosti, a
nesvedčí o nej žiaden písomný záznam. Pracovala ako účtovníčka, a ako taká mala už len na základe
svojej dlhoročnej pracovnej praxe vedieť, že aj rádovo oveľa menšie sumy sa odovzdávajú na proti
podpis. Nakoniec samotné právne vedomie starých rodičov bolo také, že svoje rozhodnutia ohľadom
darov zaznamenávali. Ona však údajne odovzdávala peniaze poručiteľovi bez toho, aby existovala o

tom písomná zmienka. Neprihliadala na riziko, ktoré predstavuje zverenie pol milióna korún v hotovosti
83 ročnému samostatne bývajúcemu otcovi. Bolo to v čase, keď starý otec bol smutný, apatický, pretože
žialil za stratou manželky. K odovzdaniu peňazí malo dôjsť 5 mesiacov po smrti starej matky a niečo
vyše dvoch mesiacov potom, ako bolo ukončené dedičské konanie po nej a potom, čo si starý otec uložil
všetky ním zdedené peniaze na svoju vkladnú knižku. Poukázali na fakt, že od 01. 01. 2009 sa menila

mena, a teda celú sumu, ktorú mal mať starý otec podľa tvrdenia žalovanej doma v hotovosti by bolo
opäť potrebné zameniť v banke. Je otázne, kto by túto výmenu uskutočnil. Vkladnú knižku prvý krát
videli až dňa 07. 10. 2014, hoci žalovanú žiadali od februára 2012, aby túto predložila. Žalovaná sama
vypovedala, že ju nevrátila starému otcovi. Je tu ďalší dôvod domnievať sa, že bola u nej preto, aby
nevedel, že jeho úspory sú už vybraté. V roku 2008 bolo realizovaných niekoľko finančných transakcií

na vkladnej knižke. Žalovaná potvrdila len poslednú. Natíska sa otázka, prečo urobila tú najzávažnejšiu
sama. Ich otec N. B. počas svojho života pravidelne navštevoval svojich rodičov až do doby, pokým
mu to jeho zdravotný stav dovoľoval. Bolo to do roku 2009, kedy zomrel. Pomáhal im pri zabezpečení
bežných činností, ako i pri prácach okolo domu a na hospodárstve. V dedičskom konaní po matke
sa ich otec zriekol v prospech žalovanej svojho podielu na pozemkoch, družstevných podielnických

listoch a vyrovnacieho podielu z členského vkladu v roľníckom družstve, celkovo v hodnote 77.587,77
Sk (2.575,44 Eur). Oni ako vnuci starých rodičov navštevovali a tiež im pomáhala podľa toho, ako im to
okolnosti dovoľovali. Starí rodičia mali zaužívanú zvyklosť mať uložené peniaze v banke. Takúto zvyklosť
mala aj sama žalovaná V dedičskom konaní po starej matke boli predmetom dedičstva dve vkladné
knižky. V tomto dedičskom konaní boli finančné prostriedky rozdelené, časť dedil starý otec ako manžel

v sume 187.162,30 Sk (6.212,65 Eur), časť žalovaná v sume 125.000,- Sk (4.149,24 Eur) a časť ich
otec N. B.Ý. v sume 125.000,- Sk (4.149,24 Eur). Majú vedomosť, že tieto peniaze boli dňa 28. 07. 2008
uložené do banky na vkladné knižky. Za všetkých týchto okolností majú za to, že finančné prostriedky
na vkladnej knižke v žalovanej sume patria do dedičstva po ich starom otcovi. Na preukázanie svojichtvrdení k tomuto vyjadreniu doložili podľa ich vyjadrenia fotografiu rodinného domu žalovanej (čl. 80 -
81 spisu).

Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava v správe zo dňa 20. 11. 2014 pre súd uviedla, že
žalovaná na svoje meno dňa 13. 10. 2008 si založila vkladnú knižku č. XXXXXXXXX/XXXX. Dňa 13. 10.
2008 bol na túto vkladnú knižku vykonaný hotovostný vklad v sume 453.680,- Sk (15.059,42 Eur).

Žalobcovia I) a II) na preukázanie svojich tvrdení navrhli v konaní vypočuť svedkyňu N. Š., T.. XX. XX.

XXXX, dcéru žalovanej, žalovaná v konaní navrhla na preukázanie svojich tvrdení vypočutí svedkyne J.
H., T.. XX. XX. XXXX Z. Z. I., T.. XX. XX. XXXX, svoje dcéry.

Z výpovede svedkyne Z. I., H. C. XXXX/XX, Y., dcéry žalovanej súd zistil, že s nebohým Š. B., ktorý
bol jej starým otcom sa kontaktovala, bola s ním stále v kontakte. Starý otec napriek staršiemu veku
bol pri vedomí, vedel o všetkom, bol teda orientovaný. Ako hospodáril po smrti manželky, k tomu sa

nevedela vyjadriť. O domácnosť sa mu starala potom, čo zomrela stará matka, jej matka, teda žalovaná.
Opatrovala ho, varila mu, zabezpečovala mu všetky veci aj ohľadne zdravotníctva. Či starý otec mal
nejaké finančné prostriedky, k tomu sa vyjadriť nevedela. V roku 2008 koncom októbra jej však starý
otec daroval sumu 250.000,- Sk (8.298,48 Eur). Nebol o tom urobený žiaden písomný záznam. Pri
tomto darovaní boli len oni dvaja sami. K daru došlo tak, že starý otec si ju zavolal tam, kde býval,

do letnej kuchynky, pričom jej povedal „Z. chcem ti dať peniaze, darujem ti ich“. Ona peniaze prijala a
poďakovala za ne. Peniaze predtým, než jej ich dal, mal zabalené vo vreckovke. Vždy to tak robil. Čo
sa týka motívu, mal ju rád, rovnako ako i stará matka. Ona u nich vyrastala, pomáhala im, preto má k
starým rodičom veľmi emotívny vzťah. O tomto dare povedala jedine svojej sestre J. H.. Povedala jej to
vtedy hneď koncom októbra, keď peniaze dostala. Peniaze z daru dala svojmu manželovi „do spoločnej

kasy“. On hospodári v domácnosti s peniazmi. Starý otec pred ňou sa nikdy nezmieňoval o nejakom
dare. Matke, teda žalovanej o tomto dare povedala v rámci tohto súdneho konania, matka bola pod
veľkým psychickým tlakom z druhej strany, anonymami, telefonátmi. Dovtedy jej to nepovedala. Starý
otec povedal, aby pre pokoj v rodine dary nepovedali. S matkou, teda so žalovanou sa navštevujú
každý týždeň, je to aj v bežnom týždni. Pred týmto, ako to začalo s bratrancom, teda so žalobcom II)

mala veľmi dobrý vzťah, teraz už nemá s ním žiaden vzťah, so sesternicou, teda so žalobkyňou I) sa
stretávali málo. Keď jej starý otec peniaze dal, tak ich neprepočítala. Povedal však, akú sumu jej dáva.
V akých bankovkách to bolo, uviedla, že to boli tisícky. Je pravdou, že starí rodičia si viedli zošitok, v
ktorom si zaznamenávali dary pre rodinu. Kde sa nachádza tento teraz, to ona nevedela uviesť. Matka
v poslednom čase rozdelila majetok. Bolo to medzi ne tri sestry. Majetok rozdelila rovným dielom, bolo

to preto, lebo chcela ich vyrovnať matka medzi sebou. Najstaršia sestra vyrastala u druhej starej matky
a z tejto strany tam dostala všetko, oni s mladšou sestrou nie.

ZvýpovedesvedkyneJ.H.,H.O.XX,dcéryžalovanejsúdzistil,ževzťahsostarýmotcomŠ.B.boldobrý.
Stretávali sa denne, bývali v O. v podstate na jednom dvore. Po smrti starej matky, starému otcovi o

domácnosť sa starala jej matka, teda žalovaná, ale aj ona s manželom. Po smrti starej matky žalobcovia
starého otca navštevovali veľmi málo. Ako hospodáril starý otec po smrti starej matky, k tomu sa vyjadriť
nevedela. Do toho sa veľmi nestarala. Starý otec až do svojej smrti po rozumovej stránke bol v poriadku.
V tomto ohľade všetko vedel, nemal s týmto žiadne problémy. Potvrdila, že aj jej starý otec daroval
peniaze. Zavolal si ju a povedal, že jej chce darovať peniaze. Bolo to koncom októbra 2008. Pamätala

si, že to bolo cez víkend. Bolo to za to, že sa s mužom o neho tiež starali. Starý otec jej povedala, že
jej chce darovať 250.000,- Sk (8.298,48 Eur) a túto sumu jej aj daroval. Nespísali žiaden záznam o tom.
Okrem nich pri tom nebol nik. Došlo k tomu u neho v letnej kuchynke, peniaze prijala. Peniaze boli vo
vreckovke, zvykolsi peniaze zabaliť do vreckovky. Keď jej daroval peniaze, vreckovku neotvorila, otvorila
ju až doma. Peniaze následne s manželom minuli na bežné výdavky. O tomto dare vedela sestra, Z..

Povedala jej to, povedala jej to vtedy, keď peniaze dostala. Povedala jej to preto, lebo starý otec jej
povedal, že peniaze chce dať aj Z. s tým, že ale nechce, aby o tom niekto vedel. Aj Z. jej povedala a
potvrdila, že dostala od neho peniaze. Povedali si to navzájom, keď peniaze dostali. Mame o tomto dare
nepovedala, pretože starý otec si to neželal. Povedala jej o dare až v rámci súdneho konania, bolo to
asi po druhom pojednávaní, čo bolo na súde. Povedala jej to doma. Povedali jej to obidve aj so sestrou.

Ďalšia sestra N. o tom nevedela. Vzťah s mamou má dobrý, so sesternicou a s bratrancom tiež dobrý.
Starý otec chodieval do Krupiny k lekárovi na kontroly so srdcom. Jeho zdravotný stav mu to dovoľoval,
ale so sprievodom. V minulosti, keď starí rodičia zvykli darovať niečo v rodine, robili si o tom záznamy,
zapisovali si to do nejakého zošita. Kde je zošit, to nevedela uviesť. Či si starý otec po dare zaznamenaltento dar do tohto zošita aj v jej prípade, to uviesť nevedela. Prečo starý otec v tomto prípade nechcel,
aby niekto z rodiny vedel, že im dáva so sestrou finančné prostriedky, k tomu sa vyjadriť nevedela.
Na spoločnom stretnutí v marci 2012 neinformovala ostatných členov rodiny o tomto dare finančných

prostriedkov zo strany starého otca preto, lebo si to starý otec neželal. Aj táto svedkyňa potvrdila, že jej
v nedávnej minulosti matka darovala nehnuteľnosti. Darovala ich nielen jej, ale aj sestrám, keďže chcela
predísť takýmto sporom, ako je tento. Žiadne finančné prostriedky jej nedarovala. Boli to nehnuteľnosti.

Z výpovede svedkyne N. Š., H. C. XXX/X, Y. súd zistil, že so starým otcom nemala celkom taký dobrý

vzťah, ako mali jej sestry. Ona od malička inklinovala k starým rodičom z otcovej strany. Starého otca
navštevovala len v rámci rodinných vzťahov, keď sa stretli, pozdravili sa, opýtala sa ho ako sa má. Neboli
to žiadne dôverné rozhovory. Navštevovala ho tak, keď chodila k rodičom, prechádzala cez spoločný
dvor a to bolo asi tak všetko. Ako hospodáril s peniazmi, k tomu sa vyjadriť nevedela. Po smrti starej
matky sa starala o starého otca a pomáhala mu jej matka a dve jej sestry. Ona sa k tomu pripojila, keď
zostal starý otec vážne chorý, lebo je zdravotnou sestrou. Starý otec zomrel v roku 2011, zdravotný stav

sa mu zhoršil asi rok alebo dva roky predtým, ako zomrel. Všetky úkony, ktoré potreboval mu robila jej
mama. Starký mal ochorenie prostaty, pred smrťou mal dve alebo tri cievne príhody. Tiež mal poruchu
krvnejzrážanlivosti.Rozumovobolvporiadku,bolorientovaný.Smamoumádobrývzťah,navštevujúsa.
So sesternicou a bratrancom teraz ako začali tieto problémy nemajú žiaden vzťah, predtým sa stretávali,
nie však pravidelne. Po smrti starej matky tak sesternica, ako i bratranec starého otca nenavštevovali.

Jej starí rodičia za života nič nedarovali. Ona od nich obdarovaná nebola. Nevedela ani o dare pre sestry.
Dozvedela sa to až v rámci súdneho konania. Sestry po poslednom pojednávaní sa priznali k daru. Tiež
matka jej povedala, že sestry už nevydržali ten tlak, keď sa toto všetko robí, tak povedali o tom dare. Tiež
jej povedala, že sestry dostali po 250.000,- Sk (8.298,48 Eur), čo sestry potvrdili. Sestry sa tiež vyjadrili,
že starký od nich žiadal pre pokoj v rodine, aby nepovedali o tomto dare v rodine, pretože ona žiadne

peniaze z jeho strany nedostane. Nedostane ich preto, lebo dostala dar z druhej strany rodiny. V rámci
dedičského konania po starom otcovi žalobcovia sa dožadovali informácií, kde sú finančné prostriedky
z vkladnej knižky starého otca. Bola prekvapená, že žalobcovia vedia o tom, žeby na vkladnej knižke
mal byť zostatok približne 500.000,- Sk (16.596,96 Eur). Keď to povedali, bola prekvapená tiež z toho,
koľko peňazí starí rodičia mali. Ona sa nikdy do finančných a majetkových záležitostí starých rodičov

nestarala. V nedávnej minulosti jej matka darovala nehnuteľnosti. Dôvodom darovania bolo jej slobodné
rozhodnutie, a aby ako rodina, ktorá drží pokope predišli takýmto súdnym sporom, ako je tento. Starý
otec už v roku 2008 mal zdravotné problémy, chodieval na kontroly, sprevádzala ho jej matka, avšak bol
plne rozumovo orientovaný. Po dedine sa pohyboval sám. Mama kontrolovala však každý jeho pohyb,
nikde ho samého nechcela pustiť. Sprevádzala ho všade, takže úkony, ktoré mohla urobiť za neho, tak

urobila sama a on s ňou nešiel.

Zo správy Slovenskej sporiteľne, a.s., Tomášikova 48, Bratislava zo dňa 04. 05. 2015 súd zistil, že
žalovaná v tomto peňažnom ústave mala založený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, išlo o sporožíro, účet
bol zrušený, založený bol dňa 16. 09. 1983. Ďalej žalovaná mala u tohto peňažného ústavu založenú

vkladnú knižku č. XXXXXXXXX/XXXX, SPOROknižka kapital, táto vkladná knižka je zrušená, bola
založená dňa 25. 02. 2000. Tiež má založenú u tohto peňažného ústavu vkladnú knižku č. XXXXXXXXX/
XXXX, keď ide o SPOROknižku kapital. Čo sa týka sporožírového účtu, na sporožírovom účte žalovanej
ku dňu 01. 01. 2008 bol zostatok 90.025,20 Sk (2.988,29 Eur), ku dňu 31. 12. 2008 bol zostatok na tomto
sporožírovom účte 119.170,90 Sk (3.955,75 Eur). Čo sa týka vkladnej knižky č. XXXXXXXXX/XXXX, na

tejto ku dňu 01. 01. 2008 bol vklad 0,- Sk, dňa 25. 01. 2008 zo zrušeného termínovaného vkladu na túto
vkladnú knižku bola vložená suma 98.560,40 Sk (3.271,61 Eur).

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý

z nich rovnakým dielom.Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel
rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich
potomci.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením ja majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Žalobcovia podali určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pričom

preukázali právny záujem na takejto určovacej žalobe, keďže sú zákonnými dedičmi po nebohom Š. B.
a keďže takouto určovacou žalobou by dosiahli pre seba, ak by bola úspešná priaznivejšie postavenie.
Navyše touto určovacou žalobou sa odstráni spornosť vzťahu medzi účastníkmi dedičského konania po
nebohom Š. B.. Preto súd pripustil procesnú opodstatnenosť žaloby a zaoberal sa po skutkovej stránke
vecou samou.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná.
Žalobcovia sa žalobou domáhali voči žalovanej určenia, že finančné prostriedky v sume 16.719,11 Eur
patria do dedičstva po ich starom otcovi Š. B., T.. XX. XX. XXXX, T. H. O. XX, Y. F. S.Z. XX. XX. XXXX.
Žalovaná je ich tetou, sestrou už nebohého ich otca N. B., T.. XX. XX. XXXX. Tento svojho otca Š.

B.É. predumrel, preto sú priamymi dedičmi po nebohom Š. B.B. spolu so svojou tetou. Pri prejednaní
dedičstva po ich starom otcovi Š. B. bol do dedičstva radený vklad na vkladnej knižke SPOROknižka
kapital č. XXXXXXXXX/XXXX, vedenej u Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava len vo výške 16,65 Eur
(ďalej len „vkladná knižka“). Posledný výber z tejto vkladnej knižky bol uskutočnený žalovanou dňa
13. 10. 2008 v sume 503.680,- Sk (16.719,11 Eur), čo nekorešponduje so skutočnosťou, ako o nej

vedeli z ústneho vyjadrenia nebohého Š. B. ešte za jeho života. Poukazovali na to, že žalovaná riadnym
spôsobom nezdôvodnila, čo sa stalo s týmito finančnými prostriedkami, ktoré vybrala z vkladnej knižky
nebohého Š. B. ešte za jeho života, pričom jej vyjadrenia ohľadne tejto skutočnosti sa rôznia podľa toho,
ako sa mení konkrétna skutková situácia.

Vo veci je nepochybné, že žalovaná po smrti svojej matky Z. B., M.. M., T.. XX. XX. XXXX, Y. F. S. XX.
XX. XXXX zabezpečovala starostlivosť a poskytovala opateru svojmu otcovi Š. B.Č.. Jej rodičia s ňou žili
v blízkom susedstve, na spoločnom dvore, po smrti matky tak prebrala starostlivosť o domácnosť otca.
Tieto skutočnosti potvrdili svedkyne Z. I., J. H., V. N. Š. a napokon i žalobcovia. Žalobkyňa I) starého
otca 2 alebo 3 roky pred jeho smrťou nenavštevovala, uviedla, že to bolo z pracovných dôvodov, keď

na prelome rokov 2007/2008 pracovala 8 mesiacov v zahraničí. Naposledy sa so starým otcom stretla
v novembri 2010. Žalobca II) navštevoval starého otca pri príležitosti sviatkov, počas víkendov, keď tiež
pracoval v zahraničí 3 mesiace v roku. Naposledy sa stretol so starým otcom v októbri 2011. Za týchto
okolností je potom pochopiteľné, že Š.U. B. sa po smrti svojej manželky, s ktorou žil v dlhoročnom
manželstve upäl na svoju dcéru, teda žalovanú a s dôverou sa na ňu obracal vo všetkých záležitostiach,

atoifinančných.Prejavilosatotým,žeposmrtimanželkyzaložilspornúvkladnúknižkudňa28.07.2008
s vkladom 313.512,50 Sk (10.400,47 Eur). K tejto vkladnej knižke zriadil dispozičné právo žalovanej,
svojej dcére. Svojmu synovi N. B., ktorý v tomto čase ešte žil dispozičné právo k tejto vkladnej knižke
nezriadil. Toho istého dňa, teda dňa 28. 07. 2008, čo vyplýva z predmetnej vkladnej knižky, z vkladnej
knižky boli urobené 2 hotovostné výbery po 125.000,- Sk (4.149,24 Eur), následne hotovostný výber

z vkladnej knižky bol vykonaný už len dňa 13. 10. 2008 v sume 503.680,- Sk (16.719,11 Eur), keď v
konaní bolo nepochybne zistené, že tento výber uskutočnila žalovaná. Peniaze z vkladnej knižky boli
vybraté žalovanou takmer 3 roky pred smrťou otca Š. B.. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že
všetci účastníci konania sa zhodli na tom, že finančné záležitosti si riadil Š. B. sám, v tomto ohľade bolsamostatný až do svojej smrti. Rozhodoval o nich sám napriek vysokému veku. Po rozumovej stránke
bol orientovaný až do svojej smrti, vedel čo koná, aká je jeho vôľa. Za týchto okolností je potom málo
pravdepodobné, žeby sa tento od 13. 10. 2008 až do svojej smrti dňa 02. 11. 2011, čo sú takmer 3 roky

nezaujímal o svoje peniaze na spornej vkladnej knižke, keď medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že finančné prostriedky na tejto vkladnej knižke patrili nebohému Š. B.. Spôsob života, ktorý viedol
nebohý Š. B. a ktorý popísali účastníci konania, keď išlo o pracovitého človeka, ktorý celý život aj s
manželkou šetril, svedčí o tom, že tento si vedel svoje finančné záležitosti riadiť sám a sám si ich i riadil.
Až do svojej smrti nemal oslabené rozumové schopnosti, vôľu, mal dobré právne vedomie, takže mal

určite prehľad o tom, aký je stav finančných prostriedkov na vkladnej knižke. Podľa názoru súdu tak
musel vedieť o výbere čiastky 530.680,- Sk (16.719,11 Eur) žalovanou. Je nepravdepodobné, žeby sa
tento o finančné prostriedky na vkladnej knižke až do svojej smrti nezaujímal. Žalobcovia v posledných
rokoch života sa so starým otcom Š. B.Ý. stretávali ojedinele, najmä žalobkyňa I), obidvaja žalobcovia
bývali v Krupine, v meste nie veľmi vzdialenom od bydliska svojho starého otca, napriek tomuto ho však
nenavštevovali často. Starý otec sa pred nimi nezmieňoval o svojich finančných záležitostiach, potvrdil

to i žalobca II), ktorý so starým otcom bol v častejšom kontakte do jeho smrti, než žalobkyňa I). O tom,
že starý otec sa pred nimi nezmieňoval o svojich finančných záležitostiach svedčí i tá skutočnosť, že
žalobcovia žiadali v dedičskom konaní zistiť transakcie na spornej vkladnej knižke 10 rokov spätne od
smrti starého otca, vkladná knižka bola založená len dňa 28. 07. 2008, teda niečo vyše 3 rokov pred jeho
smrťou. V žalobe uviedli, že zostatok na vkladnej knižke ku dňu smrti ich starého otca nekorešponduje

so skutočnosťou ako o nej vedeli z ústneho podania starého otca za jeho života, avšak z vykonaného
dokazovaniavyplynulo,žestarýotecsaofinančnýchzáležitostiachprednimivposlednomobdobísvojho
života nezmieňoval. Z výsluchu žalobcov vyplýva, že títo sa so starým otcom pred jeho smrťou stretávali
ojedinele, starý otec nebol s nimi v takom dôvernom vzťahu, aby sa zmieňoval pred nimi ohľadne svojich
finančných záležitostí.

Je pravdou, že žalobkyňa v dedičskom konaní po Š. B. uviedla, že tento peniaze z vkladnej knižky
spotrebovalzaživota,vovyšetrovacomkonaní,ktorébolozačatézpodnetužalobcovuviedla,žepeniaze
z vkladnej knižky jej tento daroval a sčasti boli použité na pomník a potom v súdnom konaní opätovne
uviedla, že ich spotreboval, pričom preukázateľne dňa 13. 10. 2008, teda tohto dňa vybrala z vkladnej

knižky otca peniaze a založila si u Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava vkladnú knižku č. XXXXXXXXX/
XXXX s hotovostným vkladom 453.680,- Sk (15.059,42 Eur), ale z jej výsluchu ako účastníčky konania
vyplynulo, že otec Š. B. ju v októbri 2008 požiadal o výber peňazí z vkladnej knižky. Potreboval peniaze.
Ona mala doma hotovosť v sume približne 503.000,- Sk (16.696,54 Eur), ktorú mu dala, keďže ju žiadal o
peniaze, ktoré potreboval a následne na základe jeho žiadosti z jeho vkladnej knižky vybrala peniaze na

účel ich vrátenia zo strany otca a tieto uložila na svoju vkladnú knižku, ktorú si založila. Takto si to želal
otec. Na čo otec potreboval súrne takú veľkú finančnú hotovosť, to nevedela, celý život si otec finančné
záležitosti spravoval sám. V konaní na preukázanie skutočností, na aký účel otec peniaze spotreboval, o
čom sa dozvedela len počas konania, navrhla vypočuť svedkyne, svoje dve dcéry Z. I. Z. J. H., keď tieto
svedkyne vo výpovediach potvrdili, že ich starý otec im v mesiaci október 2008 každej daroval sumu

250.000,- Sk (8.298,48 Eur) v hotovosti. O tomto dare nebol vykonaný žiaden záznam a pri tomto dare
okrem darcu a obdarovanej nebol nik. Svedkyňa J. H. dokonca uviedla a pamätala si, že k tejto udalosti
došlo cez víkend. Obidve svedkyne okolnosti daru popísali zhodne, v ich výpovediach neboli žiadne
rozpory. Logicky zdôvodnili i motív daru, keď nebohý Štefan Očovský mal k vnučkám emotívny vzťah, a
bolo to aj opačne. Logicky zdôvodnili i to, prečo o tomto dare nikomu nepovedali z rodiny, a ani matke, a

to až do tohto súdneho konania, resp. do času posledného pojednávania v tejto veci pred ich výsluchom.
Požiadal ich o to starý otec „pre pokoj v rodine“. Nakoľko sa vzťahy v rodine výrazne narušili v rámci tohto
súdneho konania, rozhodli sa vzhľadom na matku, ktorá je vystavovaná rôznym „útokom“ oznámiť matke
tento dar. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z výpovede tretej dcéry žalovanej ako svedkyne N. Š.Y., ktorú
navrhli vypočuť v konaní žalobcovia. Z jej výpovede vyplynulo i objasnenie, prečo starý otec ako tretej

vnučke zo strany svojej dcéry aj jej nedaroval peniaze z vkladnej knižky. Bolo to preto, lebo ich vzťah
so starým otcom nebol až taký blízky, ako mali jej sestry, pričom ona bola obdarovaná zo strany rodiny
otca, keď k týmto starým rodičom mala väčší emočný vzťah a oni k nej. Všetky tri svedkyne boli súdom
poučenépodľa§126Občianskehosúdnehoporiadkuatoovýznamesvedeckejvýpovede,oichprávach
a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede. Potom súd nemal dôvod vyhodnotiť výpovede

svedkýň za nevieryhodné, tak ako to žiadali žalobcovia, keď navyše vo svedeckých výpovediach nezistil
žiaden rozpor. Všetky svedkyne sú osobami, ktoré vedú usporiadaný život, sú spoločensky bezúhonné.
Svedeckými výpoveďami mal tak súd preukázané, že Štefan Očovský si od žalovanej požičal finančnéprostriedky za účelom daru vnučkám a na účel ich vrátenia tieto finančné prostriedky žalovaná za jeho
súhlasu vybrala zo spornej vkladnej knižky.

Čo sa týka vyšetrovacieho konania, vo veci bolo začaté trestné stíhanie uznesením ČVS: ORP-721/
KA-ZV-2013 dňa 03. 06. 2013 Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Obvodné oddelenie PZ Krupina, ale
v tejto veci nebolo vznesené žiadne obvinenie a po vypočutí žalovanej dňa 25. 09. 2013 ako svedkyne
uznesením toho istého orgánu sp. zn. ČVS: ORP-721/KA-ZV-2013 zo dňa 29. 09. 2013 bolo trestné
stíhanie zastavené, lebo posudzovaný skutok nebol trestným činom.

K „zošitku darov“ súd uvádza, že žalovaná predložila tak do dedičského konania po Š. B., ako i do
súdneho konania 2 listiny (čl. 44 spisu), na ktorej jednej z nich je zaznamená pôžička od starých rodičov
pre vnuka N. B. dňa 26. 02. 2006 v sume 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), na druhej z nich sú uvedené rôzne
sumy, bez ďalšej výpovednej hodnoty čoho sa týkajú, akého účelu sa týkajú, kto záznamy vykonával,
kedy a o akej skutočnosti majú svedčiť tam uvedené rôzne sumy. Aj keby išlo o tzv. tvrdený „zošitok

darov“ nebohého Š. B. a jeho manželky, tento nemá výpovednú hodnotu preto, lebo neobsahuje žiadne
také údaje, z ktorých by súd mohol uzavrieť, že ide o skutočnosti tvrdené žalobcami. Navyše svedkyne
uviedli, že starý otec „pre pokoj v rodine“ ich požiadal, aby dar zostal v tajnosti. Potom nemusel byť
na tejto listine zaznamenaný. Čo sa týka daru nehnuteľností, keď poukazovali žalobcovia na to, že v
tomto ohľade mali starí rodičia dobré právne vedomie, keďže ohľadne týchto darov boli spísané listiny, k

tomu súd uzatvára, že títo len postupovali v súlade so zákonom, nakoľko k platnosti takýchto právnych
úkonov zo zákona sa vyžaduje písomná forma. Takýto postup platí vo všeobecnosti, starí rodičia týmto
postupom sa ničím „nevyčlenili z radu“, iste pred zamýšľaným darom sa boli poradiť po právnej stránke,
o čom svedčí i fakt, že listiny boli spísané formou notárskych zápisníc. Naopak táto skutočnosť svedčí o
tom, že majetkové a finančné záležitosti si títo spravovali sami podľa svojej vôle a vlastného rozhodnutia.

K ďalšej námietke žalobcov o tom, že žalovaná nepreukázala akým spôsobom nadobudla peňažné
prostriedky, ktoré mala doma a ktoré poskytla svojmu otcovi na účel daru vnučkám, za čo na žiadosť
svojho otca vybrala finančného prostriedky z jeho vkladnej knižky na účel ich vrátenia, keď poukazovali
na to, že bolo jej zvyklosťou mať peniaze v banke, pričom v rokoch 2000 až 2006 investovala do

rekonštrukcie svojej nehnuteľnosti - rodinného domu s nákladmi odhadom 300.000,- Sk (9.958,18 Eur) a
v máji 2009 zakúpila motorové vozidlo za kúpnu cenu približne 10.000,- Eur, čím zrejme chceli poukázať
na to, že takú finančnú hotovosť, akú poskytla svojmu otcovi nemohla mať vzhľadom na tieto výdavky
a navyše uloženú doma, tvrdenia žalobcov v tomto ohľade neboli preukázané, fotodokumentáciae
rodinného domu žalovanej (čl. 80 - 81 spisu), ktorú žalobcovia predložili nemá výpovednú hodnotu, nie

je zrejmé, kedy fotodokumentácia bola vyhotovená, kým, za akých okolností, a či bola vyhotovená so
súhlasom žalovanej alebo bez jej vedomia. Ak by tomu i tak bolo, z ničoho nevyplýva, žeby žalovaná
nemohlamaťtietofinančnéprostriedky,keďžesmanželomcelýživotpracovali,anavyšetátokrátkopred
tým dostala výplatu z dedičstva po svojej matke od svojho otca v čiastke 125.000,- Sk (4.149,24 Eur), o
čom svedčí záznam na vkladnej knižke dňa 28. 07. 2008, pričom rovnakú sumu obdržal i otec žalobcov,

a tieto skutočnosti vyplývajú i z dedičského konania vedeného po manželke Š. B.. Ani vklad žalovanej na
jej vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX SPOROknižka kapital vedený u Slovenskej sporiteľne, a.s.,
Bratislava, keď vkladná knižka bola založená dňa 25. 02. 2000 a svedčí o úsporách žalovanej na tejto
vkladnej knižke ku dňu 25. 10. 2008 v sume 292.101,98 Sk (9.696,01 Eur) nevylučuje, aby hotovosť,
ktorú žalovaná poskytla svojmu otcovi na účel daru vnučkám mala v tomto období v doma hotovosti.

Nakoľko v konaní bolo preukázané, že Š. B. sumu 500.000,- Sk (16.596,96 Eur) daroval dvom vnučkám
v októbri 2008, pričom nemal predtým túto hotovosť doma, lebo to nebolo jeho zvykom, tak ako
uviedli žalobcovia, pričom nemal odkiaľ vziať tieto finančné prostriedky na tento dar, len tak ako
uviedla žalovaná, súd žalobu žalobcov zamietol, keď nebolo v konaní zistené, žeby žalovaná finančné

prostriedky z vkladnej knižky otca vybrala bez jeho súhlasu s cieľom sa obohatiť bez jeho vedomia a
na jeho úkor bez právneho dôvodu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola

v konaní úspešná, navrhla priznať trovy konania, tieto vyčíslila v zákonnej lehote. Žiadala priznať trovy
konania za trovy právneho zastúpenia. Nakoľko žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej na návrh priznal
náhradu trov konania účelne vynaložených v konaní, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v
sume 3.099,90 Eur. Trovy právneho zastúpenia v sume 3.099,90 Eur pozostávajú z odmeny advokátaza 6 úkonov právnej pomoci, ktorými boli príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
dňa 08. 06. 2014, vyjadrenie zo dňa 21. 06. 2014 k žalobe, účasť advokáta žalovanej na pojednávaní
dňa 07. 10. 2014, účasť advokáta žalovanej na pojednávaní dňa 04. 12. 2014, účasť advokáta na

pojednávaní dňa 14. 04. 2015 a účasť advokáta na pojednávanie dňa 14. 05. 2015. Za každý úkon tejto
právnej pomoci patrí odmena vo výške 336,94 Eur, avšak pri účasti advokáta na pojednávaní dňa 14.
04. 2015 vo výške dvojnásobku, t.j. v sume 673,88 Eur, pretože toto pojednávanie trvalo v rozsahu nad
2 hodiny. Spolu potom patrí odmena vo výške 2.358,58 Eur (5 x po 336,94 Eur + 1 x 673,88 Eur). Ku
každému úkonu právnej pomoci patrí i režijný paušál, pri úkonoch dňa 08. 06. 2014, dňa 21. 06. 2014,

dňa 07. 10. 2014 a dňa 04. 12. 2014 (rok 2014) po 8,04 Eur, pri úkone dňa 14. 04. 2015 v základnej
sume 8,39 Eur, pri dvoch úkonoch spolu 16,78 Eur a dňa 14. 05. 2015 v sume 8,39 Eur (rok 2015),
keď za režijný paušál patrí potom náhrada spolu v sume 57,33 Eur (4 x 8,04 Eur, 1 x 8,39 Eur, 1 x
16,78 Eur, t.j. 2 x po 8,39 Eur). Ďalšími výdavkami na trovách právneho zastúpenia sú výdavky na
cestovné a na stratu času, za ktoré patrí advokátovi náhrada pri účasti na pojednávaní dňa 07. 10.
2014, dňa 04. 12. 2014, dňa 14. 04. 2015 a dňa 14. 05. 2015, keď advokát cestoval na pojednávanie z

Banskej Bystrice do Zvolena a späť, keďže advokát má sídlo advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici.
Pri účasti na pojednávaní dňa 07. 10. 2014 patrí náhrada na cestovné výdavky 14,82 Eur a náhrada za
stratu času v sume 26,80 Eur, spolu to činí 41,62 Eur, pri účasti na pojednávaní dňa 04. 12. 2014 patrí
náhrada na cestovné výdavky 14,39 Eur, náhrada za stratu času 26,80 Eur, spolu 41,19 Eur, pri účasti
na pojednávaní dňa 14. 04. 2015 patrí náhrada cestovných výdavkov v sume 14,12 Eur, náhrada za

stratu času v sume 27,96 Eur, spolu náhrada v sume 42,08 Eur, pri účasti na pojednávaní dňa 14. 05.
2015 patrí náhrada cestovných výdavkov v sume 14,29 Eur a náhrada za stratu času v sume 27,96 Eur,
spolu v sume 42,25 Eur. Táto čiastka spolu predstavuje sumu 167,34 Eur. Spolu odmena 2.358,58 Eur,
režijný paušál 57,33 Eur, náhrada cestovného a náhrada straty času 167,34 Eur činia čiastku 2.583,25
Eur, keď k tejto sume patrí DPH vo výške 20 % v sume 516,65 Eur, čo potom predstavuje sumu trov

právneho zastúpenia v čiastke 3.099,90 Eur. Advokát je platcom DPH, o čom doložil osvedčenie, preto
mu patrí i DPH vo výške 20 %. Celkové trovy konania v sume 3.099,90 Eur sú žalobcovia I) a
II) povinní nahradiť žalovanej na účet právneho zástupcu žalovanej spoločne a nerozdielne do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Čo sa týka náhrady za stratu času pri účasti na pojednávaní dňa
07. 10. 2014 patrí za 2 začaté polhodiny po 13,40 Eur, pri účasti na pojednávaní dňa 04. 12. 2014

rovnako za 2 začaté polhodiny po 13,40 Eur, pri účasti na pojednávaní dňa 14. 04. 2015 za 2 začaté
polhodiny po 13,98 Eur a pri účasti na pojednávaní dňa 14. 05. 2015 za dve začaté polhodiny po 13,98
Eur. Ide o náhradu za stratu času stráveného na cestu advokáta za Banskej Bystrice do Zvolena a
späť pri účasti na uvedených pojednávaniach. Za účasť na uvedených pojednávaniach patrí advokátovi
i náhrada cestovných výdavkov za cestu z Banskej Bystrice do Zvolena a späť (použitie motorového

vozidla značky Subaru, J.: H. XXX J. - osvedčenie o evidencii motorového vozidla, z ktorého vyplýva
spotreba paliva 8,5 litra na 100 km). Cestovné pri účasti na pojednávaní dňa 07. 10. 2014, resp. jeho
náhrada činí 14,82 Eur (8,5 litra/100 km, vzdialenosť 24 km, náhrada za 1 km jazdy 0,183 Eur, náhrada
za ubehnuté kilometre 4,392 Eur, cena 1 litra benzínu 1,480 Eur, náhrada za pohonné látky 3,019 Eur,
a to 2-krát), pri ú časti na pojednávaní dňa 04. 12. 2014 náhrada cestovných výdavkov činí 14,39 Eur

((8,5 litra/100 km, vzdialenosť 24 km, náhrada za 1 km jazdy 0,183 Eur, náhrada za ubehnuté kilometre
4,392 Eur, cena 1 litra benzínu 1,373 Eur, náhrada za pohonné látky 2,801 Eur, a to 2-krát), pri účasti na
pojednávaní dňa 14. 04. 2015 patrí náhrada cestovných výdavkov v sume 14,12 Eur (8,5 litra/100 km,
vzdialenosť 24 km, náhrada za 1 km jazdy 0,183 Eur, náhrada za ubehnuté kilometre 4,392 Eur, cena 1
litra benzínu 1,307 Eur, náhrada za pohonné látky 2,666 Eur, a to 2-krát), pri účasti na pojednávaní dňa

14. 05. 2015 patrí náhrada cestovných výdavkov v sume 14,29 Eur (8,5 litra/100 km, vzdialenosť 24 km,
náhrada za 1 km jazdy 0,183 Eur, náhrada za ubehnuté kilometre 4,392 Eur, cena 1 litra benzínu 1,349
Eur, náhrada za pohonné látky 2,752 Eur, a to 2-krát). O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol
podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov. Súd nepriznal náhradu za trovy právneho

zastúpenia vyúčtované za úkon zo dňa 06. 11. 2014, ktorým je písomné podanie žalovanej, a to v čiastke
413,98 Eur, keďže ide o podanie, ktorým žalovaná predkladala na žiadosť súdu dôkazy, predmetné
podanie neobsahuje žiadne podstatné vyjadrenie k veci samej, preto za tento úkon odmena nepatrí.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.