Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 8C/105/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1504113533
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1504113533.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: Ing. Jozef

Dorner, narodený 3.10.1950, bytom v Bratislave, Jasovská 15, zastúpený advokátkou JUDr. Laurou
Bíróovou, Bratislava, Klincová 37/B, proti odporkyni: M. E., narodená XX.X.XXXX, bytom v R., R. XX,
zastúpená advokátkou JUDr. Alexandrou Korbeľovou, Bratislava, Budovateľská 2, o zaplatenie 1.580,03
eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni k rukám advokátky JUDr. Alexandry Korbeľovej náhradu trov
právneho zastupovania 1.389,02 eur a náhradu iných trov konania 373,80 eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania 41,62 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený 25.2.2004, sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu
(pôvodne v postavení odporkyne v 1. rade) spolu s jej bratom C. E. ako odporcom v 2. rade a jej dcérou
Q. E., teraz F., ako odporkyňou v 3. rade, na zaplatenie 47.600 Sk (1.580,03 eur). Návrh odôvodnil tým,
že s odporcami v 1. a 2. rade vlastnia bytu č. XX na M. ul. XX v R., každý v jednej tretine, odporkyňa
v 1. rade so súhlasom odporcu v 2. rade byt prenechala do užívania odporkyni v 3. rade len za úhradu

vecných nákladov spojených s užívaním bytu, žiada preto, aby mu odporcovia za dobu 17 mesiacov
od septembra 2002 do januára 2004, po ktorú bol vylúčený z možnosti byt užívať a podieľať sa na
jej úžitkoch, vyplatili sumu 2.800 Sk mesačne, ktorá predstavuje tretinový podiel obvyklého nájomného
12.000 Sk mesačne, zníženého o sumu 3.500 Sk ako mesačných nákladov na služby a príspevky do
fondu opráv.
Rozsudkom č. k. 8 C 105/04-193 z 19.2.2007 súd návrhu vyhovel len voči odporkyni v 1. rade, voči
odporcovi v 2. rade návrh zamietol a voči odporkyni v 3. rade pre späťvzatie návrhu konanie zastavil. Po

dokazovaní, ktoré vykonal výsluchom účastníkov konania, vypočutím manželky navrhovateľa, manžela
odporkynev1.radeapartneraodporkynev3.rade(jejterajšiehomanžela)akosvedkovaoboznámením
sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, dospel k záveru, že v žalovanom období bol
byt v spoluvlastníctve navrhovateľa a odporcov v 1. a 2. rade, byt bol užívania schopný a mohol byť
prenajatý najmenej za 12.000 Sk mesačne, k čomu nedošlo, lebo odporkyňa v 1. rade do bytu ako
podnájomcu umiestnila svoju dcéru (odporkyňu v 3. rade) len za úhradu nákladov spojených s užívaním
bytu. Všetky úžitky teda poberala len odporkyňa v 1. rade, výhodu získala tým, že už nemusela v rámci

svojich povinností rodiča, ktorý je povinný poskytnúť svojim nezaopatreným deťom výživu a starostlivosť
aj vo forme bývania, splniť túto povinnosť iným spôsobom.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne v 1. rade uznesením č. k. 2 Co 197/07-223 z 30.5.2008
v napadnutej časti, týkajúcej sa odporkyne v 1. rade, rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu naďalšie konanie. Uložil súdu skúmať a preukázať, či odporkyňa v 1. rade nadobudla úžitky, aký bol medzi
ňou a odporkyňou v 3. rade záväzkový vzťah, či odporkyne uzavreli nájomnú zmluvu, akým spôsobom
získala odporkyňa v 1. rade úžitky a či má navrhovateľ právo od odporcov požadované plnenie vymáhať.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne vypočul navrhovateľa a odporkyňu v 1. rade, ako svedkov
vypočul manžela odporkyne, pôvodného odporcu v 2. rade a Karola Mika, ktorý v byte býval do leta
2002, a na objasnenie otázky, či bol byt schopný užívania aj bez rekonštrukcie, za akú sumu mohol
byť prenajatý a o akú sumu bol zhodnotený rekonštrukciou, ktorú v rokoch 2002 a 2003 zrealizovala
odporkyňa v 3. rade s partnerom, pribral do konania znalca.

Rozsudkom č. k. 8 C 105/04-357 z 3.7.2009 súd návrhu vyhovel a odporkyňu na zaplatenie 1.580,03
eur zaviazal z dôvodu, že bez predchádzajúceho rozhodnutia spoluvlastníkov, dokonca skôr, než bolo
dedičské konanie, potvrdzujúce nadobudnutie spoluvlastníckych podielov, právoplatne ukončené, sa
v auguste 2002 chopila užívania bytu prostredníctvom svojej dcéry. Keďže do ukončenia dedičského
konania boli dedičia ohľadne dedičstva nerozlučnými spoločníkmi voči tretím osobám, nemohla
odporkyňa platne so svojou dcérou uzavrieť dohodu o bezplatnom užívaní bytu, ktorý bol predmetom

dedičstva, táto dohoda je preto neplatná a rovnako je neplatná aj dohoda o rekonštrukcii bytu. Dedičské
konanie bolo právoplatne ukončené až 26.4.2004, takže odporkyňa v 1. rade počas celého žalovaného
obdobia bez právneho dôvodu užívala byt nad rozsah svojho dedičského podielu, t.j. užívala aj dedičský
podiel navrhovateľa a získala na jeho úkor bezdôvodné obohatenie spočívajúce vo výkonoch, preto
musí navrhovateľovi poskytnúť peňažnú náhradu. Suma, ktorú požaduje navrhovateľ, nepresiahla výšku

obvyklého nájomného, určenú v znaleckom posudku.
Uznesením č. k. 2 Co 249/09-401 z 30.5.2012 Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporkyne
zrušil aj tento rozsudok a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že v doterajšom
konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa byt užívala, na základe čoho by mala povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu. Súdu prvého stupňa dal do

pozornosti predchádzajúce uznesenie z 30.5.2008, v ktorom uložil povinnosť skúmať, či odporkyňa
nadobudla úžitky, teda či je pasívne vecne legitimovaná. Pokiaľ by aj odporkyňa nehnuteľnosť užívala,
nezískala by na úkor navrhovateľa bezdôvodné obohatenie, keďže nehnuteľnosť by užívala ako jej
spoluvlastníčka, t.j. nie bez právneho dôvodu. Navrhovateľ od začatia konania tvrdil, že nehnuteľnosť
užíva dcéra odporkyne a takýto záver vyplýva aj z vykonaného dokazovania.

Právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení je v zmysle § 226 Občianskeho
súdneho poriadku (OSP) pre súd prvého stupňa záväzný.
V ďalšom konaní ani jeden z účastníkov nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie, súd preto prihliadol na
obsahu spisu a doteraz vykonané dôkazy.
Navrhovateľ na návrhu zotrval. Nepovažoval za správny názor, že si mal uplatniť bezdôvodné

obohatenie od Q. F., keďže ona byt užívala na základe nájomnej zmluvy uzavretej s ostatnými
spoluvlastníkmi a vzhľadom na dojednanú cenu nájmu vo výške nákladov za užívanie bytu, sa na
jeho úkor nemohla obohatiť. Za správny považoval v poradí prvý rozsudok, v ktorom vtedajší zákonný
sudca vychádzal zo skutočnosti, že dohoda odporkyne a pôvodného odporcu v 2. rade o hospodárení
so spoločnou vecou bola uzavretá bez jeho súhlasu, čím mu vzniklo právo domáhať sa úžitkov a

správne boli vysvetlené aj úžitky veci. V poradí druhom rozsudku vtedajšia zákonná sudkyňa dospela
k záveru, že zmluva o užívaní veci nebola platne uzavretá, preto uložila odporkyni povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie, ktorého podstatou sú de facto úžitky veci. Skutočnosť je taká, že bol z užívania
veci vylúčený, preto má právo, aby mu boli úžitky veci vydané.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že od roku 1996, kedy jej matka zomrela, v byte nebývala

a až do leta roku 2002 mal len navrhovateľ možnosť do bytu vstupovať. Z užívania bytu nemala žiadne
úžitky a nie je jej ani jasné, akým spôsobom by mohol byť ocenený úžitok spočívajúci v tom, že umožnila
dcére v byte bývať. So spoločnou vecou nenakladala proti vôli spoluvlastníkov, zo spoluvlastníckeho
podielu nemala žiadne úžitky a ani sa na úkor navrhovateľa neobohatila.
Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že matka účastníkov Kvetoslava E. vlastnila

byt č. XX na M. ul. 21 v Bratislave. Zomrela 11.12.1996, po jej smrti sa podielovými spoluvlastníkmi stali
obaja účastníci a C. E., každý v jednej tretine. Až do leta 2002 v byte býval partner pôvodnej vlastníčky
L. G.. Odporkyňa so súhlasom C. E. rozhodla, že byt bude ďalej užívať jej dcéra Q. F., ale keďže pre
dlhodobo zanedbávanú údržbu nepovažovali byt za schopný plnohodnotného užívania, rozhodli sa ho
najprv zrekonštruovať. Rekonštrukciu realizovala Q. F. so svojim terajším manželom a od jej ukončenia

(august až september 2003) v byte býva. V súčasnosti je už jeho výlučnou vlastníčkou.
Navrhovateľ nemal od septembra 2002 reálnu možnosť predmet spoluvlastníctva užívať, ani sa podieľať
na jeho úžitkoch, domáha sa preto proti odporkyni peňažnej náhrady, zodpovedajúcej výške jeho
spoluvlastníckeho podielu.Podľaprvejvety§139ods.2Občianskehozákonníka(OZ)ohospodárenísospoločnouvecourozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Vtomtoprípadebolopreukázané,ženavrhovateľakomenšinovýspoluvlastníkbol,vzhľadomnapovahu
veci a účelnosť jej využitia, z užívania spoločnej veci vylúčený. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodla odporkyňa so súhlasom druhého spoluvlastníka tak, že byt bude ďalej užívať jej dcéra a za
užívanie bude priamo správcovi hradiť vecné náklady, bez povinnosti platiť vlastníkom nájomné. Keďže

o hospodárení so spoločnou vecou rozhodli spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov,
musí sa navrhovateľ tomuto rozhodnutiu podriadiť.
Navrhovateľ ako spoluvlastník, ktorý bol z užívania spoločnej veci vylúčený, má právo na ekvivalentnú
peňažnú náhradu za užívanie. Za takú navrhovateľ považuje alikvotnú časť nájomného, ktoré mohli
vlastníci získať, ak by byt prenajali za obvyklé nájomné v danom mieste a čase, zodpovedajúcu výške
jeho spoluvlastníckeho podielu. Zjavne sa teda v otázke odplaty za užívanie bytu nemieni podriadiť

rozhodnutiu väčšiny spoluvlastníkov, ktorí rozhodli o prenechaní bytu do užívania Q. F. bez povinnosti
platiť vlastníkom nájomné.
Podľa rozhodovacej praxe súdov sa ekvivalentná peňažná náhrada za vylúčenie spoluvlastníka z
užívania spoločnej veci obvykle odvodzuje z výšky nájomného, ktorú by bolo možné získať za prenájom
veci, len v prípade, ak spoločnú vec užíva iba jeden (resp. len niektorí) zo spoluvlastníkov, keďže obvyklé

nájomné zodpovedá úžitkom, ktoré získava spoluvlastník užívaním veci nad rozsah spoluvlastníckeho
podielu, ktorý mu patrí. Pokiaľ však spoločnú vec neužíva ani jeden zo spoluvlastníkov, nie je možné
peňažnú náhradu za užívanie veci týmto spôsobom určiť. V takomto prípade sa spoluvlastníci podieľajú
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na úžitkoch spoločnej veci, ktorých vydanie môžu požadovať
len od osoby, ktorá vec patriacu do ich spoluvlastníctva aj skutočne užíva.

Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý pre posúdenie uplatneného nároku považoval
za rozhodujúce, či odporkyňa spoločnú vec v žalovanom období užívala a či nadobudla z nej úžitky,
dospel súd k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Odporkyňa byt neužívala, ani z jeho užívania
žiadne úžitky nenadobudla. Skutočnosť, že ona so súhlasom druhého spoluvlastníka rozhodla o tom,
že byt bude bezodplatne užívať jej dcéra, nie je dôvodom, aby jej súd uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi tretinu nájomného, ktoré by spoluvlastníci mohli získať, nebyť takéhoto rozhodnutia o
hospodárení so spoločnou vecou.
Podľanázoruodvolaciehosúdumalaprospechzužívaniabytuvžalovanomobdobílendcéraodporkyne,
ktorá byt užívala a za jeho užívanie reálne neplatila.
S prihliadnutím na tieto dôvody súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporkyni vznikli trovy jednak
zaplatením súdnych poplatkov (79 eur za odpor a 94,80 eur za odvolanie) a zložením preddavku na
trovy dôkazu 200 eur, čo je spolu 373,80 eur, a jednak právnym zastupovaním 1.389,02 eur.
Advokátka poskytla za účinnosti vyhlášky č. 163/2002 Z. z. dva úkony právnej pomoci: prevzatie a
príprava právneho zastupovania 5.11.2003 a odpor zo 14.5.2004 proti platobnému rozkazu. Podľa § 13

ods. 1 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za každý úkon 68,98 eur (2.078 Sk). Režijný paušál
za úkon z roku 2003 je 4,25 eur (128,10 Sk) a za úkon z roku 2004 je 4,51 eur (136 Sk). Odmena a
náhrady spolu sú 146,72 eur.
Od 1.1.2005 sa výška trov právneho zastupovania určuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Základná
sadzba tarifnej odmeny je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za každý úkon právnej služby 71,37 eur.

Poskytnutých bolo spolu 13 úkonov právnej služby: účasť na pojednávaniach 16.2.2005, 20.6.2005,
19.10.2005, 25.10.2006 a 19.2.2007, odvolanie z 30.3.2007 proti rozsudku, účasť na pojednávaniach
14.1.2009, 11.2.2009, 17.6.2009 a 3.7.2009, odvolanie zo 14.7.2009 proti rozsudku, písomní vyjadrenie
z 19.11.2012 a účasť na pojednávaní 11.12.2012. Odmena je spolu 927,81 eur.
Paušálna náhrada výdavkov prislúcha za 3 úkony z roku 2005 po 5,24 eur, za úkon z roku 2006 vo výške

5,44 eur, za dva úkony z roku 2007 po 5,91 eur, za 5 úkonov z roku 2009 po 6,95 eur a za dva úkony z
roku 2012 po 7,63 eur. Paušálna náhrada výdavkov je spolu 82,99 eur.
Súčet odmeny a paušálnej náhrady za všetkých 15 úkonov ,spolu 1.157,52 eur, sa zvyšuje o sumu
231,50 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %.
Náhradu všetkých trov zaplatí navrhovateľ odporkyni v zmysle § 149 ods. 1 OSP k rukám advokátky,

ktorá vo vyčíslení trov pre tento účel uviedla účet č. 2624041088/1100.
Vo vyčíslení trov advokátka ako úkon právnej služby uviedla aj účasť na pojednávaní 6.5.2009, zo spisu
je však zrejmé, že pojednávanie bolo zrušené a neuskutočnilo sa.Súd zo štátnych rozpočtových prostriedkov zaplatil trovy znaleckého dokazovania 41,62 eur, nekryté
preddavkami. Na ich náhradu bol v zmysle § 148 ods. 1 OSP podľa výsledku konania zaviazaný
navrhovateľ.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..