Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 14, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617201606
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3617201606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci navrhovateľa: J. D., narodený
XX.XX.XXXX, bytom H. 10XX/XX, W., proti: R. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom V. N., aktuálne M. L.
XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie R. D. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske
zo dňa 10. apríla 2017, č. k. 6Pc/10/2017-22, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie s účinnosťou od 13.03.2017 zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa k oprávnenej - dcére R. D., narodenej XX.XX.XXXX, naposledy upravenú rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.07.2011, č. k. 17CoP/21/2011-65 v rozsahu 100 eur mesačne.
Vo zvyšku, ktorým navrhovateľ žiadal zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k oprávnenej už od

06.03.2017, jeho návrh zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z
výsledkov dokazovania. Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/410/2010 súd zistil, že
rozsah vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenej bol naposledy upravovaný rozsudkom
tunajšieho krajského súdu zo dňa 30.03.2011, č. k. 17CoP/21/2011-65 a bol zvýšený z 36,51 eur

na 100 eur mesačne. Rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 01.12.2016, č. k. 4P/22/2016-87 bolo nad
oprávnenou nariadené výchovné opatrenie - pobyt v zariadení vykonávajúcom odbornú diagnostiku
- Krízové centrum Orchidea, n. o., prevádzka Bošany do doby 06.03.2017. Dôvodom nariadenia
výchovného opatrenia bol záhaľčivý život oprávnenej, neplnila si školské povinnosti nedodržiavala
liečebný režim, zanedbávala špecifickú diétu. V zariadení, do ktorého bola umiestnená, nedodržiavala
denný režim, nerešpektovala jeho zamestnancov, fajčila, správala sa nevhodne a nezodpovedne.
Dovŕšením plnoletosti - 06.03.2017 skončil jej pobyt v krízovom centre. Nenavštevuje žiadnu školu,

nepripravuje sa na budúce povolanie. Je v evidencii nezamestnaných ako uchádzačka o zamestnanie.
Hoci oprávnená tvrdila, že má nepriaznivý zdravotný stav, nemá zmenenú pracovnú schopnosť, ani
nepožiadala o priznanie invalidity.Objektívne je oprávnená sama schopná sa živiť, i keď zdravotné
ťažkosti, ale aj nedostatočné vzdelanie jej môžu sťažiť hľadanie zamestnanie.

3. Na skutkové závery okresný súd aplikoval ustanovenia § 65 ods. 3, § 78 ods. 1 a § 77 ods. 1 druhá

veta Zákona o rodine.4. Proti tomuto rozsudku oprávnená R. D. podala včas odvolanie. Žiadala „zrušiť“ rozsudok okresného
súdu, podľa obsahu odvolania zmeniť rozsudok okresného súdu a návrh navrhovateľa na zrušenie
vyživovacej povinnosti zamietnuť. Uviedla, že je v evidencii Úradu práce Nováky, má podanú žiadosť do

školy v Topoľčanoch. Nie je zárobkovo činná. Je veľmi chorá, má celiakiu, cukrovku, má vyoperovanú
štítnu žľazu. Do krízového centra ju vzali pre kritický stav jej onemocnenia na cukrovku. Keď ju nebudú
živiť rodičia, „umrie niekde na ulici ako bezdomovec“, najmä keď pôjde do školy a bude potrebovať
peniaze na internát. Nakoľko nemá peniaze a nemá kde bývať, prespáva u kamarátiek. Nikto ju nechce
zobraťdoroboty,nemázčoho žiť.Matkajejobčaspomôže,ale máeštebrata, oktorého samatka musí

starať. Keď jej otec nebude platiť výživné, tak nemá na lieky, ani na celiakiu, lebo musí prispievať na
bývanie tam, kde býva. Advokát jej povedal, že zo zákona sú rodičia povinní ju živiť do 26 roku, pokiaľ
nebude schopná sa o seba sama postarať. Záverom uviedla, že doklady o škole doloží, akonáhle jej
prídu. K svojmu odvolaniu pripojila preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vydaný
03.04.2017 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi.

5. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávnenej súhlasil s rozhodnutím okresného súdu.
Pokiaľoprávnenávodvolanítvrdí,ženemôžepracovaťkvôlisvojmuzdravotnémustavu,nechsipožiada
o invalidný dôchodok. Domnieva sa, že nie je na tom tak zle, keď nemá invalidný dôchodok, takže
môže ísť pracovať, aby sa mohla o seba a o svoje potreby postarať.

6. Oprávnená k vyjadreniu navrhovateľa na jej odvolanie uviedla, že aj keď je plnoletá, nedokáže sa
o seba postarať. Podľa zákona do 26 rokov sú za ňu zodpovední rodičia. Od septembra sa hlási do
školy, a preto potrebuje výživné. Z Veľkých Uheriec musela odísť na žiadosť majiteľa domu za to, že
je plnoletá. Nemala kam ísť, preto jej matka prenajala byt a zaplatila ho zo svojich úspor. Pomáha jej
platiť polovicu bytu. Aj jej varí, ale keď jej nebude prispievať na výživu otec, matka to sama neutiahne.

Sama síce brigáduje, ale pretože je chorá, nemôže si nájsť poriadne platenú prácu. Aj keď jej matka
pomáha, ako môže, ešte živí syna, na ktorého dostáva len rodinné prídavky 23 eur a všetko čo zarobí,
je 350 eur, z toho je prispieva na byt, pomáha jej so stravou a živí a šatí jej brata.

7. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku

(ďalej len „CMP“) a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP. O odvolaní
oprávnenej navýživurozhodol beznariadeniapojednávania odvolaciehosúdu podľa§385ods.2CSP.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd zistil úplne skutkový stav, na

ktorý správne aplikoval a interpretoval príslušnú právnu úpravu v Zákone o rodine, svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s kritériami v ust. § 220 ods. 2 CSP, preto odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
2 CSP na správne dôvody rozsudku okresného súdu poukazuje a súčasne považuje za potrebné
akcentovať nasledovné:

9. Úprava vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi v ustanovení § 62 ods. 1 Zákona o rodine
definuje túto povinnosť rodičov ako zákonnú povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť.

10. Samotná okolnosť, že dieťa dosiahne plnoletosť, nie je sama osebe právne významnou

skutočnosťou, spôsobujúcou zánik vyživovacej povinnosti rodiča.

11. Určujúcim kritériom trvania zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov deťom je schopnosť detí
samé sa živiť. Bude to napríklad v prípade skončenia vzdelávania v rôznom type školy (prípravy na
budúce povolanie), tiež v prípade vzniku nároku dieťaťa na rôzne plnenia zo sociálneho zabezpečenia

(napr. invalidný dôchodok).

12. Z hľadiska zákona nie je významné, že dieťa po skončení vzdelávania (prípravy na budúce
povolanie), nemá prácu, je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ako je to v posudzovanom prípade,
pretože týmtodeťomvznikajú nárokynazabezpečenieich životnýchnákladovzverejnýchprostriedkov,

ktoré je potrebné uplatniť na príslušných úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. To znamená, že
rodičia už nemajú k týmto deťom zákonnú vyživovaciu povinnosť.13. Oprávnená na výživu R. D. nepreukázala, že pokračuje vo vzdelávaní na niektorej strednej škole,
ako to tvrdila v konaní, keďže až do rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložila žiadny dokument,
preukazujúci, že bude pokračovať v štúdiu.

14. Oprávnená R. D. sa teda štúdiom nepripravuje na svoje budúce povolanie, teda nie je splnený
predpoklad na trvanie vyživovacej povinnosti otca - navrhovateľa k nej.

15. Okresný súd preto správne rozhodol kladne o návrhu navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej

povinnosti k dcére R. D., pretože nie sú splnené zákonné predpoklady na trvanie jeho vyživovacej
povinnosti.

16. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné dodať, že zabezpečenie životných potrieb
oprávnenej z verejných zdrojov, vzhľadom na ich výšku neznamená, že rodičia, v tomto prípade na
báze dobrovoľnosti a spolupatričnosti, by nemali finančne pomôcť svojmu dieťaťu, ktoré je navyše

osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Za tejto situácie by zodpovedalo kritériám
mravnosti, aby navrhovateľ, i keď mu to nevyplýva zo zákona, svoje choré dieťa podporil aj finančne.

17. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP,
v zmysle ktorých účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

18. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).