Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/248/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512212530
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2512212530.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: W. E., nar. X. S. XXXX,
bytom M. R. K. XXX/XX, G., zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Peružek, Radlinského 1, Hlohovec,
proti žalovaným: 1/ O. I., nar. XX. L. XXXX, 2/ L. I., nar. XX. W. XXXX, o určenie vlastníckeho práva
vydržaním, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 12. augusta 2016 č. k.

7C/388/2012-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. zastavil konanie; II. žalobkyni vrátil súdny poplatok
vo výške 13,37 eur prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s., prevádzkovateľa systému, IČO:
36 631 124, Partizánska cesta 9, Banská Bystrica; III. žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 470 ods. 1, § 473, § 61, § 62 C.s.p. (z. č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku) a § 7 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka),
v časti vrátenia súdneho poplatku právne dôvodil § 11 ods. 3 a ods. 4 ZoSP (z. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch). Vecne súd prvej inštancie dôvodil, že zo sobášneho listu žalovaných mal zistené,
že žalovaný 1/ sa narodil 12. februára 1881 a žalovaná 2/ dňa 13. apríla 1881, teda je nepochybne
preukázané, že ku dňu začatia súdneho konania už nežili a nemali spôsobilosť na práva a povinnosti,

keď i samotná žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaní sú podľa jej vedomosti mŕtvi. Dodal, že tento
nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a preto bolo
potrebné konanie zastaviť. Vzhľadom k tomu, že došlo k zastaveniu konania vrátil súd prvej inštancie
zaplatenýsúdnypoplatokvovýške20eur.Otrováchkonaniarozhodoltak,žekeďžežalobkyňaprocesne
zavinila zastavenie konania nárok na náhradu trov konania vznikol protistrane, ale nakoľko žalovaní
nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.
Dôvodila, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie
nevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíarozhodnutievychádzaajz
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie pravdepodobnosť, že žalovaní

nežijú vyvodil len z dátumu narodenia, nevykonal žiadne iné šetrenie, jeho rozhodnutie je predčasné a
nedôvodné. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O. s. p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnostia podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie dôvody (2).

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na
podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo veci samej. U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne aj objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd však vzhľadom
na potrebu vyporiadať sa s námietkami odvolateľky dopĺňa § 387 ods. 2 C.s.p. in fine) nasledovné:

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba o určenie vlastníckeho práva titulom
vydržania. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď v súlade s § 61 a § 62 C.s.p. skúmal či
stranymajúprocesnúsubjektivitu.Sporovástranajesubjektomcivilnéhoprocesuaprocesnúsubjektivitu
má teda ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti.
Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojim narodením a stráca smrťou, prípadne

vyhlásením za mŕtveho. Ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia
konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.

7. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. Žalované strany nemajú právnu subjektivitu, nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, keďže je
isté, že nežijú. Do úvahy neprichádza ani postup podľa § 63 C.s.p. (do 30 júna 2016 § 92 ods. 2 O.s.p.),
pretože v žalobe označený subjekt nemá právnu subjektivitu a z tohto dôvodu nie je možné, aby na jeho
miesto vstúpil subjekt s právnou subjektivitou. Treba poukázať aj na skutočnosť, že poučenie žalobkyne

o tom, koho by mala podľa hmotného práva žalovať, presahovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa §
5 O.s.p. účinného v čase začatia konania a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov (toho
času strán) konania. Išlo by totiž o poučenie koho má žalobkyňa podľa hmotného práva žalovať, a teda
o otázku tzv. pasívnej vecnej legitimácie. V sporových konaniach, ku ktorým prináleží aj žalobkyňou
uplatnený nárok a ktoré možno začať iba na základe žaloby, je žalovaný ten, koho žalobca v žalobe na

začatie konania ako stranu (účastníka) konania takto označil.

9. Odvolací súd má za to, že nedošlo k porušeniu procesných práv u žalobkyne a k odňatiu jej možnosti
konať pred súdom v príčinnej súvislosti s postupom súdu prvej inštancie, keďže nezistil v postupe súdu
prvej inštancie žiadne nedostatky.

10. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že je možné predpokladať, resp. s istotou tvrdiť smrť
žalovaných. Žalovaný 1/ i žalovaná 2/ sa narodili v roku 1881, teda už ku dňu podania žaloby 8.
októbra 2012 by mali 131 rokov, čo je nereálne. V decembri 2012 zomrela ako najstarší človek na
svete stopätnásťročná Američanka B. A. zapísaná i v Guinnessovej knihe svetových rekordov, ktorá

zdedila titul najstaršieho žijúceho človeka po stošestnásťročnej Američanke I. T.. Smrť fyzickej osoby
sa preukazuje zákonným spôsobom, t. j. úradným zistením smrti, úmrtným listom. Ak nemožno smrť
preukázať takýmto prirodzeným spôsobom, fyzickú osobu za mŕtvu môže vyhlásiť súd. Nie je možné
obchádzať vyhlásenie za mŕtveho spôsobom podania žaloby voči jeho osobe.

11. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

12. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.14. Keďže konanie bolo zastavené z dôvodu neodstrániteľnej vady konania, keďže žalobkyňa podala
žalobu proti žalovaným, ktorí nemajú procesnú subjektivitu zavinila, že k zastaveniu muselo dôjsť.

15. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská žalovaným vznikol zásadne nárok na náhradu
trov konania v zmysle § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v
spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. by mal aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí.

16. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).

17. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom konaní žalovaní nemajú subjektivitu, reálne nemohli vykonať
žiaden procesný úkon a nemohli im vzniknúť žiadne trovy v konaní.

19.NadanýkonkrétnyprípadniesúkdispozíciianianalogickypoužiteľnéustanoveniaC.s.p.aleboiného

zákona. Odvolací súd preto s použitím čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaných rozhodol
podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej
normy, že ak strana sporu neexistuje je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich
procesnú ekonómiu nerozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Rozhodnutie o nepriznaní nároku

neexistujúcemu subjektu by bolo zjavne nerozumné.

20. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).