Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 18, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/259/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112215397
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2112215397.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:
JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Katarína Slováčeková, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés,
AK so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., J. XXX/X,
za účasti pôvodného vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov,

Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, AK so sídlom
Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 558,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9. októbra 2013, č.k. 12C/143/2012-50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, žalovanej nepriznal náhradu
trov konania a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume
105,96 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 100 ods. 1, § 101

OZ, § 497 ObZ.

3.Vecnesvojerozhodnutieodôvodniltým,ženazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniavýsluchom
žalovanej a pripojenými listinnými dokladmi mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bola žalovanej
poskytnutá pôžička, ktorú sa zaviazala predchodcovi žalobcu splatiť formou 48 mesačných splátok

po 1.293,- Sk (42,92 eur), pričom prvá splátka sa stala splatnou dňa 20.9.2006, a posledná splátka
bola splatná dňa 20.8.2010. Žalovaná nesplatila pôžičku v čase určenom v zmluve, čím sa dostala do
omeškania so splatením zostatku dlžnej sumy vo výške 507,79 eur, zaplatenie ktorej žalobca žaloval.
Súd ďalej z položkovitého prehľadu obratov na úverovej zmluve, ktorým žalobca preukazoval koľko
splátok a v akej výške žalovaná na úver zaplatila zistil, že právny predchodca žalobcu dňa 20.1.2008
požadoval úhradu celého nesplateného zvyšku úveru vo výške 1.076,34 eur. To, že právny predchodca

žalobcu požadoval od žalovanej úhradu celého nesplateného zvyšku úveru vo výške 1.076,34 eur, súd
posúdil ako vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru dňa 20.1.2008, najmä s prihliadnutím k tomu, že
žalobca nepreukázal súdu iný spôsob ukončenia zmluvy o pôžičke. Pri vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru, sa stáva splatný celý nesplatený zvyšok úveru dňom nasledujúcim po takomto zosplatnení, čiže
právo na jeho zaplatenie mohol právny predchodca navrhovateľa po prvýkrát vykonať dňa 22.1.2008.
V takom prípade musel súd prihliadnuť na námietku premlčania celej žalovanej sumy, vznesenej tak

vedľajším účastníkom ako aj odporkyňou. Ak si žalobca svoj nárok uplatnil na súde návrhom podaným
dňa26.7.2012,boljehonárokvzmyslevyššiecitovanéhoustanovenia§101Občianskeho zákonníkaužpremlčaný, keď trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 22.1.2008, a uplynula dňa 22.1.2011, teda
návrh bol podaný na súde po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd návrh v celom rozsahu
zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanej súd náhradu trov

konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi vystupujúcemu na strane v konaní úspešnej žalovanej, a to z titulu trov právneho zastúpenia
vo výške 105,96 eur.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu a žiadal

odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovie. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že súdom prvej inštancie zistený skutkový stav
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a správnym hodnotením vykonaných dôkazov by súd musel
dospieť k odlišným skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej určil
splatnosť úveru ku dňu 20.01.2008, následkom čoho bolo následne nesprávne posúdenie plynutia
premlčacej doby je nepresvedčivé, neodôvodnené a nesprávne, bez akejkoľvek opory. Súd prvej

inštancie napriek vyjadreniam žalobcu, ktorý sa jednoznačne vyjadril k dátumu zosplatnenia úveru určil
ako dátum splatnosti celého úveru bez náležitého odôvodnenia na deň 20.01.2008, pričom ako vyplýva
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pri ustálení predčasného dátumu splatnosti úveru vychádzal
zo žalobcom predloženého prehľadu platieb, pričom tento žalobcom predložený dôkaz vyhodnotil
celkom jednoznačne nesprávne v prospech žalovaného. Tento predložený prehľad platieb je interným

dokladom právneho predchodcu žalobcu a súdu bol predložený za účelom preukázania platobnej
disciplíny žalovaného a tento zápis v žiadnom prípade nie je možné označiť za zosplatnenie úveru,
ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá písomne, ak k
predčasnémuukončeniuzmluvnéhovzťahumohlodôjsťvsúladesustanovením§40ods.1OZjedinena
základepísomnéhoprávnehoúkonuniektoréhozúčastníkovtohtoprávnehovzťahu.Zostranyprávneho

predchodcu žalobcu však k takémuto úkonu nedošlo a v konaní nebolo ani preukázané, že by právny
predchodca písomne právny vzťahy založený úverovou zmluvou predčasne ukončil. Napriek neplneniu
splátok úveru právny predchodca žalobcu písomne predčasnú splatnosť úveru nevyhlásil, pričom k
takémuto úkonu ani nebol oprávnený v zmysle zmluvných dojednaní úverovej zmluvy. Už len z tohto
dôvodu je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne, nepreskúmateľné a nezodpovedá

požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Žalobca ďalej vo svojom
odvolaní uviedol, že splatnosť celého úveru nastala dňom splatnosti poslednej zmluvne dojednanej
splátky, ktorej deň pripadol na 20.08.2010 tak, ako túto skutočnosť žalobca uviedol v žalobnom návrhu
a to konkrétne v článku 1. Nakoľko konečná splatnosť úveru nastala dňom splatnosti poslednej zmluvne
dojednanej splátky dňa 20.08.2010 a nie 20.01.2008, ako nesprávne ustálil súd prvej inštancie bez

náležitého a presvedčivého odôvodnenia. Žalobca si svoj nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky
uplatnil na súde včas a to dňa 18.07.2012, t.j. pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby.
Ďalej v prípade, ak by odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správny, žiada žalobca, aby o náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, že náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nepriznáva a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa

v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 veta prvá OSP, nakoľko účelom združení na ochranu spotrebiteľa je
aktívna ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských súdnych sporoch a vedľajší účastníkov v tomto spore
je združením podľa ustanovenia § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a preto toto
združenie musí byť spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu ochranu a pomoc spotrebiteľovi bez toho,
aby muselo byť zastúpené advokátom.

5. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného v
ktorom uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca v konaní predložil dôkaz označený ako položkovitý prehľad
obratov z ktorého vyplýva, že žalovanému boli predpísané splátky vo výške 42,92 eur za obdobie

november 2006 až december 2007, stále k 20. dňu v konkrétnom mesiaci, pričom žalovaný z týchto
predpísaných splátok niekoľko uhradil. Dňa 20.01.2008 bola žalovanému následne predpísaná splátka
1.076,34 eur. Žalovaný bol v sústavnom omeškaní so zaplatením troch a viac splátok, teda boli aj
splnené podmienky na ukončenie úverového vzťahu. V zmysle uvedeného je teda zrejmé, že k tomuto
dňu bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. K platnému ukončeniu úverového vzťahu môže dôjsť

jedine na základe písomného úkonu niektorého z účastníkov, avšak žalobca takýto dôkaz v konaní
nepredložil, keďže mu takýto dôkaz nie je na prospech a preukazoval by, že ním uplatňovaný nárok
je premlčaný. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10.06.2014 č.k.
6Co/179/2013, zo dňa 05.02.2014 č.k. 3Co/202/2013, Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.04.2015 č.k.9Co/910/2014. Ďalej pôvodný vedľajší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že aplikácia ustanovenia
§ 150 ods. 1 OSP na danú vec nie je náležitá a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 18.01.2012 sp. zn. 6 M Cdo 5/2011 a uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 09.08.2012 15Co/169/2012.

6. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslala.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP v spojení s § 202 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce

sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh žalobcu, ktorým sa domáha od žalovanej
zaplatenia sumy 507,79 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 50,77 eur s príslušenstvom,

zmluvnej pokuty vo výške 50,87 eur.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý ako i závislý výrok o náhrade trov konania.

11. Žalobca ako odvolateľ vo svojom odvolaní namietal, že v danom prípade súd prvej inštancie otázku
premlčania uplatneného nároku žalobcu posúdil nesprávne, nakoľko listom zo dňa 26.09.2012 právny
predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy do troch dní od jeho doručenia a žalovaný
predmetnú upomienku prevzal dňa 02.10.2012. Trojdňová lehota uplynula dňa 05.10.2012, pričom
nasledujúcim dňom, teda 06.10.2012 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Odvolateľ bol toho názoru, že

premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s ustanovením
§ 103 OZ začala plynúť nasledujúci po splatnosti splátky pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti 6.10.2012 a návrh bol podaný na súd dňa 17.09.2015.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu dospel k záveru, že

súd prvej inštancie nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím potom vec nesprávne právne
posúdil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potom v dôsledku uvedeného je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov.

13. Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Odvolateľ nesúhlasí s prijatým záverom súdu prvej inštancie o premlčaní dlhu a trvá na tom, že

k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu nedošlo. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových
zistení, podľa ktorých dôkazom o splatnosti dlhu žalovanej je výstup z bankového systému označený
ako Položkovitý prehľad obratov na úverovej zmluve z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu
dňa 20.1.2008 požadoval úhradu celého nesplateného zvyšku úveru vo výške 1.076,34 eur, čo súdposúdil ako vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru dňa 20.1.2008, čím sa stal splatný celý nesplatený
zvyšok úveru dňom nasledujúcim po takomto zosplatnení, čiže právo na jeho zaplatenie mohol právny
predchodca navrhovateľa po prvýkrát vykonať dňa 22.1.2008, kedy začala plynúť premlčacia doba.

16. Podľa § 100 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“), právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
aplynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 110 ods. 1 O.z., ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v

uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

19. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu a má za to, že dôkazy,
ktoré v prejednávanej veci boli vykonané nepotvrdzujú, že k predčasnej splatnosti celého dlhu zo
strany pôvodného veriteľa, teda Slovenskej sporiteľne a.s. došlo. Odvolací súd nepovažuje za dôkaz

o predčasnej splatnosti celého úveru listinný dôkaz, nachádzajúci sa v spise (čl.17) označený ako
Položkovitý prehľad obratov na úverovej zmluve, ktorý žalobca predložil za účelom preukázania výšky
pohľadávky ku dňu jej postúpenia, nakoľko z tohto listinného dokladu nevyplýva právne relevantná
skutočnosť, že žalobca resp. jeho právny predchodca využil právo ukončiť právny vzťah založený
písomnou úverovou zmluvou predčasne napr. platne odstúpiť alebo vypovedať predmetnú zmluvu alebo

oznámiť zosplatnenie úveru v zmysle zmluvných podmienok.

20. Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci (akt. podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo).

21. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania (od 1.7.2016 civilného sporového konania), v

ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia
dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. §
133, § 134, § 135 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie,
akt. § 192, § 193, § 205 Civilného sporového poriadku). Ťažisko dokazovania je v procesnom postupe

súdu prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací
súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213 ods. 3 až 5 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, akt. § 384 Civilného sporového poriadku).
Procesný predpis vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu
neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám

formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v
inštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku,
keďže z ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom
prvej inštancie (akt. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku) vyplýva súdu povinnosť okrem iného
v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižné vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, z ktorých dôkazov vyhádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne.

22. Nesprávne hodnotenie dôkazov je možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesom strán sporu nevyplynuli, ani inak

nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam.
Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého
nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd prvej inštancie dospel.23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

24. Ak teda pôvodný vedľajší účastník na strane žalovanej v priebehu konania tvrdil, že došlo k
predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu a nastala splatnosť celého dlhu tak ako to konštatoval súd
prvej inštancie, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto

právne významnej skutočnosti.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné akceptovať odvolacie námietky žalobcu spočívajúce v
tom, že v konaní neboli predložené žiadne relevantné dôkazy preukazujúce predčasnú splatnosť dlhu z
predmetnej úverovej zmluvy a to ku dňu 21.1.2008, ako to uzatvoril súd prvej inštancie.

26. Ustanovenie § 103 OZ rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá
umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy
v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to tak, že
jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa

zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 OZ však treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky
uvedené v ustanovení § 565 OZ, ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu.
Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k neuhradenej splátke.
Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 OZ podmieňuje žiadosťou veriteľa (nenastáva

automaticky zo zákona).

27. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol
dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr
požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne

požiadal.

28. Súd prvej inštancie bez skúmania vzniknutej splatnosti celého dlhu (relevantného jednostranného
právneho úkonu veriteľa, adresovaného dlžníkovi), teda naplnenia zákonom stanovených podmienok
presplatnosťceléhozostatkudlhu,akoinerozlíšenímužvzniknutejsplatnostijednotlivýchsplátokúveru,

nesprávne označil uplatňovaný nárok žalobcu za premlčaný.

29. Ustanovenie § 103 OZ, upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 OZ, podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva
automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565

OZ len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je
pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do
jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o

splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť
získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje
právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky. Vzhľadom na to, že
súd prvej inštancie odvodzoval splatnosť celej pohľadávky od nepreukázaného ukončenia zmluvného
vzťahu a neskúmal zákonom stanovené podmienky ustanovené v § 565 OZ, najmä či veriteľ právo na

zaplatenie celého dlhu uplatnil a kedy sa tak stalo, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil
skutkový stav.30. Okrem uvedeného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky, ktorých splatnosť nastala
samostatne a u ktorých začala premlčacia doba plynúť splatnosťou celého zostatku dlhu, ak došlo k tejto
právne významnej skutočnosti. Až následne bol daný dôvod zaoberať sa aplikáciou ustanovenia § 5b

ZoOS. V uvedenom smere tak chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

31. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku

v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.

Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený
treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

154/2005 z 28. februára 2006).

32. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce

(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

33. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého

nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

34. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvodil premlčanie dlhu od
predčasnej splatnosti dlhu, ktorá právna skutočnosť nebola v konaní relevantne preukázaná, mali za
následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s.
p. (účinného do 30. júna 2016), na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces.

35. Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému
stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý dlh
uplatňovaný žalobcom ako premlčaný.

36. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

37. Pokiaľ súd nepreskúmal komplexne žalobcove námietky, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval
nedôsledne a uvedeným postupom bolo porušené jeho právo na spravodlivý a riadny súdny proces,
právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
ako aj zásadu spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods.1 a čl. 38 ods.2 Listiny základných práv aslobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03). U nepreskúmateľného
rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok ani vady konania, preto bolo
nutné takéto rozhodnutie zrušiť a otvoriť tým súdu procesný priestor pre vydanie rozhodnutia nového,
ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom.

38. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 písm. b/ CSP a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorému neprináleží nahrádzať v plnom
rozsahu konanie pred súdom prvej inštancie).

39. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie za účelom zistenia
splatnosti dlhu uplatňovaného žalobcom v konaní, pričom predpokladom je rozlíšenie splatnosti
nezaplatených splátok, u ktorých premlčacia doba plynula odo dňa ich zročnosti (posúdením splatnosti
každej jednotlivej splátky samostatne, podľa dohodnutého dátumu zročnosti). Ak sa však pre
nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, vo vzťahu k týmto nasledujúcim splátkam

by začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (za predpokladu naplnenia
všetkých kumulatívnych zákonom stanovených predpokladov splatnosti celého dlhu, vrátane posúdenia
relevantného prejavu vôle veriteľa).

40. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne

deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata.
Uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď má
dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Preto až na základe náležitého posúdenia
splatnosti uplatňovaného dlhu žalobcom, bude daný dôvod zaoberať sa premlčaním dlhu žalobcu, podľa
ustanovenia§5bZoOS(akkpremlčaniunedošlo,budenevyhnutnédôslednesazaoberaťuplatňovaným

nárokom z hľadiska aplikácie dotknutých právnych noriem).

41. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami sporových
strán. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa má vzťahovať aj na príslušenstvo uplatňovanej
pohľadávky.

42. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).