Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314213031
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314213031.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci žalobkyne: V.

M., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. Q. XXX, Q., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, o zaplatenie 430 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 430 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
430 Eur od 24.5.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 390,99 Eur na účet

právneho zástupcu žalobcu vedený v BRE Bank SA pobočka zahraničnej banky mBank, číslo účtu
520700-4202633015/8360, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na súdnom poplatku 25,50 Eur na účet súdu číslo XXXXXXXXXX,
I. P., P.: U., F. XXXXXXXXXX, KS 0999, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti odo dňa tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňavpodanejžalobežiadala,abysúdzaviazalžalovanéhokzaplateniu430Eurs8,25% úrokom
z omeškania ročne od 24.5.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V písomnej žalobe uviedla, že

Zmluvou o úvere č. 405400071 zo dňa 16.9.2009 žalovaný jej poskytol finančné prostriedky vo výške
450 Eur. Zo strany žalovaného bola uvedená do omylu (predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti
úrokov a poplatku) a uhradila na účet žalovaného sumu vo výške 880 Eur tzn. o 430 Eur viac než mal
žalovaný nárok. V rozsahu sumy 430 Eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.
I napriek výzve žalobkyne dlžnú sumu jej žalovaný neuhradil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcom predložená Zmluva o úvere nie je

zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho
vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon
povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. V Zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru žalobca vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru), a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Žalobca
tiež prehlásil, že informácie, ktoré poskytol žalovanému pred uzavretím zmluvy, sú pravdivé. Žalobca
toto svoje vyhlásenie potvrdil svojim osobitným podpisom v zmluve, pričom je potrebné zdôrazniť, že

Zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel zamestnania,
podnikania alebo iného účelu. Ako už bolo uvedené vyššie, podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a niena aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Žalovaný v danom prípade
pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia žalobcu, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania.
Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom.

Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s
cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Vzhľadom na uvedené nie je možné zmluvy o úvere
posudzovať ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a aj preto
je žalovaný toho názoru, že predmetné zmluvy o úvere nemusí obsahovať údaj RPMN. Uviedol, že zo
zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca

plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne
vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neopadol
(nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z
poctivýchzdrojov.Žalovanýmázato,žekbezdôvodnému obohateniunedošloaakýkoľveknároknajeho
vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote. Vydanie bezdôvodného obohatenia
sa žalobca v zmysle ustanovení zákona môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, teda od

okamihu keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný má za to, že táto lehota žalobcovi už
márne uplynula. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty. Žalovaný poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v
subjektívnej a aj v objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu a to dňa 21.5.2013. Žalobca sa so
žalobou o zaplatenie obrátil na súde až dňa 9.6.2014.Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd

podanú žalobu zamietol.

Okresný súd na pojednávaní dňa 13.1.2016 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle §
101 ods. 2 O.s.p., keďže doručenie mali riadne vykázané, neúčasť písomne ospravedlnili, súhlasili s
prejednaním veci v ich neprítomnosti.

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Účastnícikonaniadňa16.9.2009uzatvoriliZmluvuoúvereč.405400071(ďalejlen„Zmluva“),nazáklade
ktorej žalovaný ako veriteľ sa zaviazal žalobkyni ako dlžníčke poskytnúť úver v sume 450 Eur, ktorý
sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 438 Eur

t.j. celkovo zaplatí 888 Eur. Zaviazala sa čerpaný úver splácať v 12 mesačných splátkach po 74 Eur
počnúc dňom 16.10.2009.

Zo splátkového kalendára Zmluvy vyplýva, že žalobkyňa dňa 21.10.2009, 25.11.2009, 17.12.2009,
26.1.2010, 26.2.2010, 29.3.2010, 14.4.2010 a 17.5.2010 uhradila po 74 Eur a dňa 21.5.2010 uhradila

296 Eur t.j. celkovo uhradila žalovanému ako veriteľovi sumu 888 Eur.

Právny zástupca žalobkyne e-mailom dňa 19.5.2014 vyzval žalovaného na vrátenie plnenia prijatého
bez právneho dôvodu. Žiadal o vrátenie 430 Eur najneskôr do 23.5.2014
z titulu bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o úvere č. 405400071, keďže žalobkyňa ako dlžníčka

dobrovoľne poukázala plnenie vo výške 880 Eur, hoci bola povinná vrátiť len sumu vo výške
poskytnutého úveru t.j. 450 Eur. Je to z dôvodu, že v zmluve absentoval údaj o výške ročnej
percentuálnej miere nákladov a teda poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

Žalovaný doposiaľ predmetnú sumu neuhradil.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvárania úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, písm. b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitosti musí obsahovať podľa písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, j)

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, i) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2

písm. a) b) d) až j, k) a l) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom v čase uzatvárania úverovej zmluvy (16.9.2009)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. (v znení účinnom k 16.9.2009) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí ak ide o cenu plnenia alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy.

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. (1) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

Žalovaný v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
žalovaného je okrem iného aj poskytovanie úverov.

Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom
posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý
vznikol medzi účastníkmi konania na základe

zmluvy uzavretej dňa 16.9.2009 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať
ustanovenia tohto zákona, a to bez ohľadu na argumenty uvádzané žalovaným, pre ktoré by mal
súd posudzovať tento vzťah ako obchodnoprávny podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Je
jednoznačne preukázané, že žalobkyňa pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetusvojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj keď v zmluve bolo vyznačené, že dlžník
prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania je potrebné uzavrieť, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 27.11.2015 poprela, že by reálne použila

finančné prostriedky za týmto účelom. Poukázala na to, že predtlač, tlačivo o úvere nevypĺňala, kolonku
na výkon povolania nezaškrtla. Na podporu svojho tvrdenia ďalej uviedla, že od roku 2001 je na
invalidnom dôchodku. Nemala záujem podnikať, pracovať. Má cukrovku, problémy s chrbticou a iné
zdravotné komplikácie. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobkyne, že je bežnou praxou žalovaného
pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt, a ak to

nie je možné (v prípade ak povinný nemá žiadne podnikateľské oprávnenie) účelovo zaškrtnúť políčko
určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania resp. povolania, aby došlo k
vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ ide o osobitný podpis
žalobcu, ktorý má vyjadriť jeho súhlas so žalovaným uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov,
je potrebné povedať, že spotrebiteľ absolútne nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie
daného políčka znamená a spôsobuje (resp. má spôsobiť). Súd zdôrazňuje, že status žalobkyne ako

spotrebiteľa podčiarkuje aj tá okolnosť, že žalobkyňa v zmluve je označená menom a priezviskom,
adresou bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo ju jednoznačne identifikuje ako
občana - fyzickú osobu, ktorá pri podpise zmluvy nekonala ako subjekt konajúci v rámci podnikateľskej
či inej zárobkovej činnosti. Okrem toho žalobkyňa preukázala súdu, že rozhodnutím zo dňa 22.10.2002
Sociálnej poisťovne ústredie jej bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý poberá do t.č. a teda i v čase

uzavretia úverovej zmluvy.

Vyslovený názor o povinnosti aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety Obč. zák.
v znení účinnom od 1.4.2015, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, je v súlade s

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3MCdo 12/2014 z 21.4.2015.

Nazákladeprevedenéhodokazovaniasúdmalpreukázané,žeúčastnícikonaniauzavrelidňa16.9.2009
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy v ustanovení § 4 ods. 2 uvádzal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V zmluve uzavretej medzi účastníkmi
konania údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov absentuje. Úverová zmluva neobsahuje aj ďalšie

zákonné náležitosti a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti ako aj
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. V dôsledku týchto absencií v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona je
daný úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 450 Eur. Žalobkyňa
vykonala úhrady v sume 888 Eur, ktorá
okolnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná a je preukázaná aj splátkovým kalendárom zmluvy.

Rozdiel medzi prijatým a vráteným plnením je 438 Eur. Tento rozdiel predstavuje bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného, keďže ide o plnenie, na ktoré od počiatku neexistoval právny dôvod
a preto je žalovaný predmet bezdôvodného obohatenia povinný žalobkyne vydať a to vo výške 450 Eur,
ktoré žalobkyňa požadovala. Z uvedeného dôvodu súd podanej žalobe vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v znení platnom od 1.1.2009 a
v čase vzniku záväzkového vzťahu) výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, preto súd priznal úroky z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 430 Eur počnúc dňom 24.5.2014 (žalovaný bol vyzvaný, aby bezdôvodné obohatenie
vydal najneskôr do 23.5.2014).Súd predtým ako zaujal horeuvedené stanovisko, zaoberal sa vznesenou námietkou premlčania zo
strany žalovaného.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

Podľa§107ods.2Obč.zák.najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčaciadoba, atosubjektívnaaobjektívna.Subjektívnadvojročnápremlčaciadobazačínaplynúťod
okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa ne jeho úkor obohatil.
V tomto prípade je teda rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa žalobkyňa o svojom práve skutočne

mohla a musela dozvedieť. Pre začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby (v prípade
neúmyselne získaného bezdôvodného obohatenia), resp. desaťročnej premlčacej doby (v prípade
úmyselne získaného bezdôvodného obohatenia) je rozhodný deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia.

Pri hodnotení počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby bolo nevyhnutné vychádzať z reálneho,
skutočného momentu, kedy sa mala, kedy sa mala žalobkyňa dozvedieť o tom, že sa žalovaný na jej
úkor obohatil a nie z jej predpokladanej vedomosti. Skutočnou vedomosťou je taká vedomosť, kedy sa
žalobkyňa dozvedela skutočnosti, ktoré jej umožnili uplatniť právo žalobou na súd. Najskôr sa žalobkyňa
mohla dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia dňa 21.5.2010 (posledná úhrada splátky) a

najneskôr dňa 21.4.2014, kedy splnomocnila na zastupovanie v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia právneho zástupcu. Pokiaľ ide o dĺžku objektívnej premlčacej lehoty, nie je možné v
predmetnej veci konštatovať, že by nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný v
objektívnej lehote 3 rokov. Je nepochybné, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko
žalovaný je nebankovým subjektom pôsobiaci na finančnou trhu v Slovenskej republike, ako taký je

si vedomý toho aké právne predpisy regulujú jeho činnosť. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti
uvádzať v zmluvách o spotrebiteľských úveroch výšku ročnej percentuálnej miery nákladov nemožno
hodnotiť inak ako cielené a úmyselné konanie žalovaného ako veriteľa. Neuvedenie RPMN do zmluvy
o predmetnom spotrebiteľskom úvere je nepochybne úmyselným porušením zákona, čo spôsobuje
záver,žetaktiežbezdôvodnéobohatenie,ktorétakýmtospôsobomvzniklo,jebezdôvodnýmobohatením

získaným úmyselne. To znamená, že v predmetnom právnom vzťahu účastníkov tohto konania je
potrebnéaplikovať10-ročnúpremlčaciulehotunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Premlčacialehota
začala plynúť dňa 21.5.2010 (dátum poslednej úhrady splátky), žaloba bola podaná dňa 9.6.2014,
teda pred uplynutím premlčacej lehoty v trvaní 10 rokov. Konanie žalovaného teda súd vyhodnotil ako
úmyselné konanie smerujúce k získaniu majetkového prospechu bez právneho dôvodu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., keďže žalobkyňa mala vo veci plný
úspech, súd jej priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 390,99 Eur. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z 4 právnych úkonov po 29,88 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie
žaloby na začatie konania, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a účasť na pojednávaní dňa

27.11.2015), 3xRP po 8,04 Eur a 1xRP po 8,39 Eur, 1 úkon po 29,88 Eur + 1 RP po 8,04 (1/2) - nesúhlas
s postúpením veci. Zároveň právnemu zástupcovi žalobkyne vznikol nárok aj na náhradu straty času za
účasť na pojednávaní dňa 27.11.2015 a to v súvislosti s cestovaním na trase Košice - Levice a späť a to
v rozsahu 16 polhodín x 13,98 Eur (§ 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.) t.j. spolu 223,68 Eur.
Právny zástupca si uplatnil z uvedenej sumy len 150 Eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania

spočívajúcich za použitie motorového vozidla Opel Astra vo výške 70 Eur, keď mu vznikol nárok vo
výške 137,87 Eur, však si uplatnil z tejto sumy len 70 Eur.Žalobkyňa ako spotrebiteľka bola oslobodená od platenia súdneho poplatku za žalobu a vo veci mala
plný úspech, pričom žalovaný nie je od platenia tohto poplatku oslobodený a preto súd podľa § 2 ods.
2 vety prvej zák. č. 71/1992 zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 25,50
Eur ( 6 % z hodnoty predmetu konania najmenej 16,50 Eur v zmysle položky 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia . (§ 251 ods. 1 O.s.p.)

v Leviciach, dňa 13.1.2016