Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/123/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714205410
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2714205410.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: E. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. č. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pekar, Potočná 191/39, Skalica, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnencom:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie
neplatnosti zmluvnej podmienky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k.
2C/291/2014-56 zo dňa 7. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 Eur na
účet E. D. a.s., č. účtu: E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, D. V. X, R. R., do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, odvolací súd r u š í .

III. Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že:
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500007571 v bode 6/ tejto zmluvy v
znení: ,,Ročná úroková sadzba úveru (v %): 70,01," je neplatná.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500007571 v bode 6/ tejto zmluvy v
znení: ,,Ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 76,21," je neplatná.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500007571 v bode 6/ tejto zmluvy v
znení: ,,RPMN za úver (v %): 65,66," je neplatná.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500007571 v bode 6/ tejto zmluvy v
znení: ,,Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 70,01," je neplatná.
Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. nie sú
súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007571.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500007571 v bode 8.1./ tejto zmluvy
obsahujúca poplatok 215,75 Eur za odklad maximálne troch splátok úveru je neplatná.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500007571 v bode 8.1./ tejto zmluvy
obsahujúca poplatok 112,08 Eur za odklad maximálne troch splátok úveru je neplatná.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500007571 v bode 8.4./ veta prvá
tejto zmluvy obsahujúca text: "Odplata za poskytovanie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom
uzavretia tejto Dohody o poskytovaní služby," je neplatná.

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500007571 v bode 8.4./ veta prvá
tejto zmluvy obsahujúca text: "Odplata za poskytovanie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom
poskytnutia revolvingu Dlžníkovi," je neplatná.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500007571 v bode 8.4/ veta druhá
tejto zmluvy obsahujúca text: ,,Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to
pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytovanie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.
8.1 písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu poskytovania
úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy," je neplatná.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500007571 v bode 8.4/ veta štvrtá
tejto zmluvy obsahujúca text: ,,Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a
to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytovanie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1.
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty
podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytovaní služby (resp. zníženej odplaty), a to ku dňu
uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy," je neplatná.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania,
a to trovy právneho zastúpenia v sume 393,58 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež zaplatiť
súdny poplatok v sume 99,50 Eur na účet E. D. a.s., č. účtu: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, D. V.
X, R. R., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., § 39, § 52 ods. 2, ods. 3, §
53 ods. 1 a 3, § 53 ods. 4 písm. a) a h), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 489 Občianskeho zákonníka,
čl. 3 ods. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS, § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. i), j), § 9 ods. 2 písm. j), § 11
ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z.z., a vecne tým, že predmetom konania je určenie neplatnosti
konkrétnych zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o revolvingovom úvere č. 8500007571 zo
dňa 18.10.2011 tak ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd vychádzal z toho, že žalobca má na takomto určení daný naliehavý právny záujem s odkazom
na § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vo všeobecnosti platí, že spotrebiteľ
sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany proti porušiteľovi na súde. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

3. Súd posudzoval obsah jednotlivých listinných dôkazov, vyhodnocoval ich jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom
bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s
fyzickou osobou ako spotrebiteľom. Žalovaný v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa,
a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok
k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva
dňa 18.10.2011. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym
podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok
tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

4. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi
založený zmluvou o revolvingovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná
zmluva je tzv. absolútny obchod. Súd si predmetnú zmluvu kvalifikoval ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, lebo bol dohodnutý presný počet splátok a tým začiatok a koniec zmluvného vzťahu. S poukazom
na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník
súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva vyhodnocoval medze aplikácie zásady
zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a dbal na
to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je
zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym
spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel zvážiť proporcionalitu každého
jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania
žalovaného (veriteľa) nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako
neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach
formuloval.

6. Ide tu o právo žalobcu vyplývajúce (skutkovo sa odvodzuje) zo záväzkov vzniknutých zo
spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti žalobca ako spotrebiteľ jej obsah
podstatným spôsobom neovplyvňoval a teda súd prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje
neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán. Zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo
svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku ako aj nepriameho účinku
smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských
úveroch 87/102/ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách, t.j. právnych vzťahoch, keď
na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a
nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom
zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.

7. Súd posudzujúc predmetnú zmluvu uzavretú medzi žalovaným (dodávateľom) a žalobcom
(spotrebiteľom) podriadil ju podľa obsahu hlavných záväzkov účastníkov z právneho hľadiska pod
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe tejto zmluvy žalovaný
žalobcovi prisľúbil úver 1.500,- Eur. Žalobca sa v zmluve zaviazal splatiť úver v 42 mesačných splátkach
po 80,37 Eur, vždy k 11. dňu v mesiaci.

8. Žalobca žiadal vyhlásiť za neplatné zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 6/ zmluvy a to, že ročná
úroková sadzba úveru je 70,01%; ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21%; RPMN za úver je
65,66%; predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je 70,01%. Súd posudzoval výšky ročnej
úrokovej sadzby uvádzané v zmluve s ročnými úrokovými sadzbami uvedenými na stránke Národnej
banky Slovenska (ďalej „NBS“) a zistil, že podľa NBS bola v októbri 2011 priemerná ročná úroková
sadzba spotrebiteľského úveru 15,40% a ročné úrokové sadzby úverov v roku 2011 boli od 12,63%
do 14,90%. Súd posudzoval taktiež výšky RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov) uvádzané
v zmluve s výškou RPMN určenou Národnou bankou Slovenska a zistil, že v októbri 2011 (v čase
uzatvorenia zmluvy) bola podľa NBS vo výške 16,65%. Už z toho vyplýva diametrálny rozdiel vo výške
úrokovej sadzby (pri úvere je 4,55 - násobne vyššia a pri revolvingu je o 4,95 -násobne vyššia než
priemerná ročná úroková sadzba spotreb. úveru) a žalobca mal podľa zmluvy o tieto percentuálne
sumy zaplatiť viac než by platil, pokiaľ by veriteľ vychádzal s úrokových sadzieb NBS záväzných pre
banky. Takéto výšky ročných úrokových sadzieb a výšky RPMN považuje súd za neprimerane vysoké,
za značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto
súd vyhodnotil tieto zmluvné podmienky za rozporné s dobrými mravmi , neprijateľné a teda i neplatné.

9. Žalobca sa taktiež domáhal určenia, že Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. nie sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500007571. Z pripojenej Zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že na zadnej strane Zmluvy sa žiadne
Zmluvné dojednania nenachádzajú. Súd je toho názoru, že aj takéto zavádzajúce dojednanie Zmluvy
je v rozpore s dobrými mravmi a je teda neplatné.

10. Žalobca žiadal vyhlásiť za neplatné zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 8.1/ zmluvy a to, že
poplatok za odklad maximálne troch splátok úveru je 215,75 Eur a že poplatok za odklad maximálne troch
splátok revolvingu je 112,08 Eur. Taktiež žiadal vyhlásiť za neplatné zmluvné podmienky obsiahnuté
v bode 8.4/ zmluvy a to, že odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru (veta prvá bodu
8.4/) je splatná dňom uzavretia tejto dohody a odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok
revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 8
sú subsumované pod názov „Dohoda o poskytnutí služby“. Z obsahu tohto bodu súd zistil, že nie je v
osobitnej grafickej forme a je len predtlačeným formulárom. Súčasťou predtlačeného textu bez možnosti

zasiahnuť zo strany spotrebiteľa je uvedený záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) na žiadosť dlžníka a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi
odplatu za poskytnutie služby možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu). Ďalej je tu uvedená
splatnosť tejto odplaty (poplatku) za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru (revolvingu) dňom
uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a pri revolvingu dňom poskytnutia revolvingu. Do obsahu
dohody sa len dopisovala výška poplatku 215,75 Eur pri úvere a výška poplatku 112,08 Eur pri revolvingu.
Súd dospel k záveru, že žalobca nemohol ovplyvniť takto koncipovaný obsah dohody, čo hodnotí ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda i za neplatné zmluvné podmienky. Samotné ustanovenia o určení
splatnosti odplaty ku dňu uzavretia dohody či poskytnutí revolvingu považuje súd aj za rozpor s dobrými
mravmi, lebo takúto dohodu o splatnosti sa dlžník vopred vzdal svojho práva vo finančnom vyobrazení
(výšky uvedených poplatkov), pritom ani len ešte nepožiadal o odklad splatnosti. Zmluvná povinnosť
zaplatiť riadne a včas reálne vyčerpaný úver je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška
poplatku je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ) absolútne
neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi, aby dlžník platil nejaký poplatok a to v takej vysokej sume
za to, že ak v budúcnosti možno požiada o odklad splátok, bude mu to umožnené veriteľom. Súd takúto
platbu poplatku (keďže je splatná s čerpaním úveru resp. revolvingu) hodnotí ako vzdanie sa finančných
prostriedkov (vzdanie sa práva na takúto sumu) bez toho, aby dostal vzájomné protiplnenie napríklad v
podobe, že by už pri čerpaní úveru alebo revolvingu dal veriteľ súhlas s odkladom splátok. Súd je tohto
názoru, že zaplatiť poplatok 215,75 Eur hneď pri uzatvorení dohody o poskytnutí služby bez dostania
protiplnenia (ale len poskytnutie služby vo forme „možnosti“) resp. poplatok 112,08 Eur pri poskytnutí
revolvingu je neprimerane vysoké k skutočnosti, že vtedy dlžník ani len netušil, či vôbec v budúcnosti
bude žiadať o odklad nejakej splátky. Takéto konanie veriteľa súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku
a preto zmluvné podmienky uvedené v bode 8.1/ zmluvy a v bode 8.4/ zmluvy veta prvá vyhlásil tiež
za neplatné.

11. Žalobca žiadal vyhlásiť za neplatné aj zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 8.4/ veta druhá a
štvrtá zmluvy. Z obsahu viet tohto bodu vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok a to pohľadávka dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru (podľa článku
2.3) či revolvingu (podľa článku 4.1) oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty
ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi (veta druhá), resp. ku dňu uskutočnenia revolvingu (veta štvrtá).
Predmetný text je súčasťou predtlačenej formulárovej dohody bez možnosti, aby do nej spotrebiteľ
nejakým spôsobom zasiahol. Súd je toho názoru, že v čase uzatvárania zmluvy či dohody medzi
zmluvnými stranami ešte žiadne pohľadávky neboli a preto i dohoda o započítaní pohľadávok považuje
za obchádzanie zákona, lebo veriteľ dosiahol, že nevyplatil dlžníkovi celú výšku schváleného úveru ale
sumu poníženú práve o odmeny za poskytnutie služby v možnosti povoliť splátky úveru (revolvingu).
Súd dospel k záveru, že tu taktiež ide o rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnú zmluvnú podmienku a to
je aj dôvod, pre ktorý aj tieto zmluvné podmienky vyhlásil súd za neplatné.

12. V závere už súd len dodáva, že po posúdení obsahu tých zmluvných podmienok zmluvy, ktorých
neplatnosti sa žalobca domáha dospel k právnemu záveru, práve uzatvorením týchto podmienok si
žalobca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ), čo spôsobilo neprijateľnosť
týchto podmienok a preto ich súd aj s odkazom na rozpor s dobrými mravmi vyhodnotil ako neplatné.
Súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že bod 8. Zmluvy o revolvingovom úvere
označený ako Dohoda o poskytnutí služby je samostatná zmluva, pretože tvorí súčasť Zmluvy o úvere,
nasleduje po ostatných bodoch zmluvy, nie je ako samostatná zmluva oddelená od textu zmluvy a nebola
so žalobcom individuálne dojednaná.

13. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkov je žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa
ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súd návrhu
žalobcu vyhovel v celom rozsahu, preto v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 Eur.

14. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Žalobca bol v konaní úspešným preto mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 393,58
Eur vrátane DPH za úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia 61,87 Eur, režijný paušál
8,04 Eur, písomné podanie na súd 61,87 Eur, režijný paušál 8,04 Eur, vyjadrenie k veci 64,53 Eur, režijný

paušál 8,39 Eur, návrh na predbežné opatrenie 32,27 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, účasť na pojednávaní
dňa 07.01.2016 66,- Eur, režijný paušál 8,58 Eur, t.j. spolu 327,98 Eur + 65,60 Eur (20% DPH) =
393,58 Eur. Právny zástupca žalobcu žiadal zaplatiť trovy právneho zastúpenia na účet vedený vo H.,
a.s. č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, KS: XXXX, SWIFT: E., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX.

15. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom podrobne vyvracajúc jednotlivé závery
súdu o neprijateľnosti tej-ktorej zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku rozsudku a navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania 115,90 Eur.

16. K doručenému odvolaniu sa tiež podrobne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a tiež žiadal priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

17. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt. §
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt.
§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f)
OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho bolo dôvodným
rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť.

19. Žalobca sa svojim návrhom domáhal určenia, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o
revolvingovom úvere č. 8500007571 v bode 6/, 8.1/, 8.4/ veta prvá, druhá, tretia a štvrtá zmluvy je
neprijateľnou podmienkou a je neplatná a určenia, že zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom
úvere spol. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. nie sú súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere. Následne sa
vyjadril k jednotlivým bodom zmluvy. V bode 6/ zmluvy je uvedená zmluvná podmienka: „Ročná úroková
sadzba úveru (v %): 70,01“. Podľa internetových stránok NBS bola priemerná ročná úroková sadzba
spotrebiteľského úveru na Slovensku za obdobie október 2011 na úrovni 15,4%. Ročná úroková sadzba
úveru v Zmluve je teda 4,55-násobne vyššia než priemerná ročná úroková sadzba spotrebiteľského
úveru na Slovensku za obdobie október 2011. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je v bode
6/ Zmluvy stanovená nasledovne: „RPMN za úver (v %): 65,66%. Podľa internetových stránok NBS
bola RPMN spotrebiteľského úveru na Slovensku za obdobie január 2011 na úrovni 16,65%. RPMN
v Zmluve je teda 3,94-násobne vyššia než priemerná RPMN spotrebiteľského úveru na Slovensku za
obdobie október. Po prepočítaní údajov uvedených v Zmluve prostredníctvom internetovej aplikácie bolo
zistené, že údaj o RPMN bol nesprávne uvedený. Správna hodnota mala byť 70,01%. Pri splácaní úveru
dôjde za obdobie splácania úveru k 125,04% navýšeniu pôvodnej sumy poskytnutej od žalovaného. V
bode 6/ je tiež zmluvná podmienka: „Ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 76,21.“ Ročné úrokové

sadzby úverov sa v roku 2011 pohybovali vždy v rozmedzí 14,71% - 15,50%, je ročná úroková sadzba
stanovená v tejto výške neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď najvyššiu priemernú úrokovú sadzbu
dosiahnutú za rok 2011 (t.j. 15,50%) prevyšuje 4,92-násobne. V bode 6/ Zmluvy je tiež obsiahnutá
zmluvná podmienka: „Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 70,01.“ RPMN sa
v roku 2011 pohybovali vždy v rozmedzí 16,09% - 16,80%, je RPMN po poskytnutí revolvingu v tejto
výške neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď najvyššiu RPMN dosiahnutú za rok 2011 (t.j. 16,80%)
prevyšuje 4,17-násobne. V prípade ročnej úrokovej sadzby úveru a RPMN a tiež predpokladanej RPMN
a úrokovej sadzby revolvingu uvedených v bode 6/ v Zmluve sa jednoznačne jedná o neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 52 a nasl. OZ absolútne neplatné. V bode 7/ Zmluvy sa
uvádza: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 a Veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v
zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy), ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. Na zadnej strane Zmluvy sa však žiadne ďalšie
zmluvné dojednania nenachádzajú. V bode 8/ Zmluvy je medzi účastníkmi uzatvorená Dohoda o
poskytnutí služby. Táto Dohoda o poskytnutí služby je súčasťou Zmluvy, žalobca nemohol jej obsah
ovplyvniť a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa, a preto je v súlade s § 53 ods. 5 OZ neplatná. V bode 8.1/ Zmluvy sa
uvádza: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej
medzi Veriteľom a Dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za poskytnutie služby
spočívajúcej odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi
revolving poskytnutý.“ Je teda stanovená konštantná suma 215,75 Eur v prípade odkladu jednej, dvoch
alebo troch splátok, pričom je zrejmé, že v prípade odkladu jednej splátky, poplatok za odklad by 2,68-
násobne prevyšoval sumu jednej splátky. V prípade odkladu všetkých troch splátok, je výška poplatku
215,75 Eur, teda v sume o 25,36 Eur nižšej v porovnaní s hodnotou troch odložených splátok. Takto
stanovený poplatok za odklad splátok je pre spotrebiteľa značne nevýhodný, pričom žalobca nemal
možnosť ho žiadnym spôsobom ovplyvniť. V prípade odkladu splátok revolvingu je tiež stanovený
konštantný poplatok bez ohľadu na počet odložených splátok, o ktoré dlžník požiada. Výška poplatku
za odklad splátok revolvingu je navyše stanovená tak, že obsahuje 14,17% zo sumy revolvingu, t.j.
miesto sumy 790,84 Eur dostane spotrebiteľ len sumu 678,76 Eur. V bode 8.4/ veta prvá Zmluvy sa
uvádza: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody
o poskytnutí služby.“ Odplata je teda splatná bez ohľadu na to či dlžník o odklad splátok požiadal alebo
nie. V bode 8.4/ veta druhá Zmluvy sa uvádza: „Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty
podľa ods. 8.1 písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej odplaty), a to ku dňu poskytnutia
úveru Dlžníkovi podľa čl. 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy“. Z uvedenej dohody vyplýva, že
napriek schválenému úveru vo výške 1.500,- Eur v prípade Zmluvy bola žalobcovi vyplatená len suma
1.284,25 Eur. V bode 8.4/ veta tretia Zmluvy sa uvádza: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi.“ Odplata za poskytnutie odkladu
splatnosti splátok revolvingu je teda splatná bez ohľadu na to, či dlžník o odklad splátok revolvingu
požiadal alebo nie. V prípade, ak dlžník požiada o odklad splátok revolvingu, teda v skutočnosti k
žiadnemu odkladu nedôjde, keďže dlžník je povinný zaplatiť 112,08 Eur. V bode 8.4/ veta štvrtá Zmluvy
sa uvádza: „Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka
voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa čl. 4.1 Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto
Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa čl. 4.3
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Z uvedenej dohody vyplýva, že napriek schválenému revolvingu
vo výške 790,84 Eur by v prípade poskytnutia revolvingu bola vyplatená len suma 678,76 Eur. Jedná sa
o neprijateľné ustanovenia, ktoré sú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka neplatné.

20. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne, pričom uviedol, že s návrhom nesúhlasí, navrhol, aby súd
podaný návrh v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

21. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a právnych zástupcov účastníkov konania, zmluvou o
revolvingovom úvere, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, písomným vyjadrením
žalovaného, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako právnická osoba uzatvoril so žalobcom ako spotrebiteľom
dňa 18.10.2011 žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere. Na základe
predmetnej zmluvy bol žalobcovi schválený úver (úverový limit) vo výške 1.500,- Eur (takáto suma
je uvedená v zmluve). V bode 6 zmluvy je uvedených počet splátok: 42, poskytnutá čiastka úveru
1.500,- Eur, mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 Eur, celková čiastka na zaplatenie dlžníkom:
3.375,54 Eur, RPMN za úver 65,66%, ročná úroková sadzba 70,01%, priemerná RPMN za úver
45,11%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, celková čiastka pri revolvingu na zaplatenie dlžníkom:
1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba
revolvingu 76,21%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,5%.

23. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd rozhodne na
základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli
medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ods. 3, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa ods. 4, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

24. Možnosť súdu aj bez návrhu výslovne uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy
vo výroku rozhodnutia bola do Občianskeho súdneho poriadku zavedená zákonom č. 384/2008 Z.z. a
to doplnením odseku 3 do ustanovenia § 153 a následne doplnená o nový odsek 4 a to zákonom č.
575/2009 Z.z., ktorý mal za cieľ dosiahnuť účinné prostriedky na eliminovanie používania neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, doplniť neúplnú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku a zvýšiť
kompetencie Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu k novému
ustanoveniu § 153 ods. 4 O.s.p. zavedenému do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 575/2009
Z.z. dôvodová správa výslovne uvádza, že navrhovaná právna úprava súvisí so záväznosťou výroku
rozsudku, pričom rozhodovanie ultra petit má oporu už v ustanovení § 153 ods. 3 O.s.p. a naliehavý
právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo
zo zákona (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Dôvodová správa v súvislosti s ustanovením § 153 ods. 4 zdôrazňuje,
že rozsudok podľa tohto ustanovenia nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) pre spory
dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi konania v konaní, v ktorom bol vyhlásený tento
rozsudok. Súd môže vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj ex officio. Súd nemusí vyhlasovať
uznesenie o začatí konania, ak mieni ex officio určiť v začatom konaní (súdnom spore zo spotrebiteľskej
zmluvy), že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná.

25. V danom prípade však predmetom sporu je určenie neprijateľnosti 11 zmluvných podmienok
uvedených v žalobe označených bodoch v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500007571 uzavretej
medzi účastníkmi. Ide teda jednoznačne o žalobu s určovacím petitom podanú za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, keďže jej predmetom je určenie neplatnosti dojednaní v právnom vzťahu. V zásade je
preto pre procesnú prípustnosť a úspešnosť takejto určovacej žaloby nevyhnutné, aby žalobca preukázal
svoj naliehavý právny záujem na takomto určení. Zo žiadneho z dotknutých citovaných zákonných
ustanovení nemožno vyvodiť, že by bol prezumovaný zo zákona. Nie je možné potom prisvedčiť
prvoinštančnému súdu o danosti naliehavého záujmu na takomto určení.

26. Z ust. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez
návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na
spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom
dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4
cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo
výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.
Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka konania - spotrebiteľa
je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách

so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky
tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

27. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. Účinného v čase podania žaloby a tiež rozhodnutia súdom prvej inštancie,
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

28. Podľa citovaného § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súdna prax ustálila, že určovacou žalobou sa možno domáhať aj platnosti alebo neplatnosti právnych
úkonov. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej
súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua
non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre
prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania.
Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to
znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne
vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah
medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty
právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba
odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je
zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto
určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

29. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací.
Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec
urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia
naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je
teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 137 CSP). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5 Cdo 60/98, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod
č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý
právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia
žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý
spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne
určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje
bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od
žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť,
že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov),
ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným
subjektom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý
právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací
petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným
určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny
vzťah alebo právo.

30. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva
žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba
preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a
kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti
treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života,
spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že
žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa
môže domáhať splnenia povinnosti podľa, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa
priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo
právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny
vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa
žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia)
sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu
predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany
jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že
tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa
zaoberal meritom veci.

31. Keďže zákonodarca nestanovil osobitnú výnimku pre spotrebiteľské vzťahy, súd musí vždy ex
offo skúmať naliehavý právny záujem i spotrebiteľa na určení neplatnosti neprimeranej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, pričom v danom prípade, v tomto štádiu konania žalobca takýto naliehavý
právny záujem na požadovanom určení podľa odvolacieho súdu nemá.

32. Z gramatického i logického výkladu na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení totiž vyplýva,
že spotrebiteľ sa môže domáhať vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
za neplatnú, prípadne tak môže urobiť súd i bez návrhu vtedy, ak sa v podanej žalobe zároveň
domáha ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv, resp. žalobou sa dodávateľ domáha od
spotrebiteľa plnení na základe neplatných neprimeraných zmluvných podmienok. Vyplýva tak najmä zo
slovných spojení „...v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy...“ v cit. § 153 ods. 3 O.s.p.,
a „...môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva“ .

33. Odvolací súd je preto toho názoru, že jednotliví spotrebitelia sa môžu domáhať určiť v rozsudku
neplatnosť neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve iba za splnenia
podmienky, že zároveň súd rozhoduje o spore vyplývajúcom z tejto spotrebiteľskej zmluvy, kedy je
zároveň fakticky vždy daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení. Ak súd v takomto
konaní rozhoduje o neplatnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve bez návrhu - ex offo,
skúmanie naliehavého právneho záujmu neprichádza do úvahy, keďže žalobcom nebola podaná
takáto určovacia žaloba, ktorej podmienkou naliehavý právny záujem je, osobitne ak spotrebiteľ je
v konaní žalovaným. Individuálny spotrebiteľ ale už nemôže mať naliehavý právny záujem výlučne
na určení neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby sa zároveň
domáhal ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv. Vyhovením takejto žalobe individuálneho
spotrebiteľa by sa naplno nevyriešil stav neistoty jeho právneho postavenia, ohrozenie jeho práva by tým
nebolo odstránené a rozhodnutie o danej určovacej žalobe by zvyčajne neznamenalo úplné vyriešenie
obsahu spornosti právneho vzťahu medzi daným dodávateľom a spotrebiteľom. Takáto určovacia žaloba
by neslúžila potrebám praktického života, spornosť vzťahu medzi daným spotrebiteľom a dodávateľom
by neodstránila a pravdepodobne by musel nasledovať ďalší spor, súdne konanie o plnenie. Pre žalobcu
ako individuálneho spotrebiteľa v danom prípade takáto žaloba nemá žiaden význam, pretože nijakým
spôsobom jeho právne postavenie už neovplyvní, môže mať význam len vo vzťahu ku kolektívnej
ochrane práv spotrebiteľov a to do budúcnosti (§ 53a OZ). V prípade vyhovenia takejto určovacej žalobe

individuálneho spotrebiteľa, rovnako ako pri iných rozsudkoch platí, že výrok právoplatného rozsudku
je záväzný iba pre účastníkov daného sporu (a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom
stave, je záväzný pre každého), jeho výrok teda nezaväzuje iných spotrebiteľov a dodávateľov (§ 159
ods. 2 O.s.p.).

34. Okrem toho odvolací súd už v rozsudku sp. zn. 24Co/296/2013 zo dňa 12.03.2014 dospel
k názoru, že pripustenie takýchto určovacích žalôb individuálnymi spotrebiteľmi, slúžiacich fakticky
ochrane kolektívnych spotrebiteľských práv a do budúcnosti, bez toho, aby boli spojené s uplatňovaním
alebo bránením subjektívnych práv na ochranu spotrebiteľa, by mohlo viesť i k zneužívaniu práva (§ 2
Občianskeho súdneho poriadku) tým, že každý spotrebiteľ, ktorými sú temer všetci občania Slovenskej
republiky, vstupujúci do spotrebiteľských vzťahov takmer denne, pričom v jednej spotrebiteľskej zmluve
môže byť hneď niekoľko neprijateľných podmienok, ktoré ani nie je nútený napadnúť súčasne, môžuc
byť pritom zastúpený advokátom (§ 25 O.s.p.), by sa mohol podávaním fakticky neobmedzeného počtu
žalôb, bez ich spoplatnenia (§ 4 ods. 2 za zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch), domáhať
určenia ktorejkoľvek zo zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, i už neúčinnej, z dôvodu jej
neprijateľnosti za neplatnú. Takáto situácia by nielen vzhľadom na už existujúcu enormnú preťaženosť
súdov všetkých stupňov, všeobecne zhoršila vymožiteľnosť práva, ale zároveň by vzhľadom na absenciu
centralizovaného verejného registra neprijateľných zmluvných podmienok a účinnej verejnej kontroly
ich používania v spotrebiteľských zmluvách, vzniesla do spotrebiteľských vzťahov chaos a vo svojich
dôsledkoch by nepriniesla žiadne reálne výsledky smerujúce k ochrane spotrebiteľov.

35. Pretože žalobca neosvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o
samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Nakoľko súd dospel k záveru, že tá-ktorá určovacia
žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388
CSP zmenil a žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

36. Nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, nebolo dôvodným uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť
súdny poplatok za žalobu, preto odvolací súd rozhodol v tomto závislom výroku zrušil podľa § 389 ods.
1 písm. d) CSP bez potreby rozhodovania o tomto opätovne.

37. Keďže v konaní bol úspešný žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods.
1 C.s.p. nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 10. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.