Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. august 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213207612
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213207612.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so
sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: I. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. X/X, O., o zaplatenie 77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/138/2013-67 zo dňa 22. apríla 2015, a odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5C/138/2013-103 zo dňa 23. septembra
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že
ich žalovanej nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi: Zmenkovú sumu vo výške 77,00 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 322
eur od 15.6.2010 do 7.9.2010 colné 68,43 eur, zo sumy 273 eur od 8. 9. 2010 do 6. 10. 2010 v sume

19,79 eur, zo sumy 224 eur od 7.10.2010 z 9.1.2011 sumu 53,20 eur, zo sumy 175 eur od 10. 1.2011
zo 6. 3. 2011 celé 24,50 eur, zo sumy 126 euro od 7. 3. 2011 a 5. 5. 2011 v sume 18,90 eur a zo sumy
77 eur od 6. 5. 2011 až do zaplatenia , 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 322 eur od 30. 8.
2010 zo 7.9.2010 v sume 0,48 eur, zo sumy 273 eur od 8. 9. 2010 do 6.10.2010 v sume 1,31 eur, zo
sumy 224 eur od 7.10.2015, 9.1.2011 v sume 3,51 eur, zo sumy 175 eur od 10.1.2 011 a 6.3.2 011 sumu
1,62 eur, zo sumy 126 eur od 7. 3. 2011 a 5. 5. 2011 v sume 1,25 eur a zo sumy 77 eur od 6. 5. 2011
až do zaplatenia , zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške1,07 eur, náhradu trov

konania vo výške súdneho poplatku 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 58,354 eur.

2. Žalobca poukázal na to, že ako indosatár je nadobúdateľ všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná 28.01.2010 na zmenkovú sumu 322,00 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne od 15.06.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom

od 15.06.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ ju nezaplatil na zmenkovú sumu ani na úroky. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 nariadenia Európskeho parlamentua Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do troch dní uhradiť žalovanú
zmenkovú istinu s príslušenstvom. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné
dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným zo dňa 28/.01.2010

na zmenkovú sumu 311 eur.

3. Zo Zmluvy o úvere č. 206300055 uzavretej medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, IČO: 35807598
a žalovanou dňa 28.01.2010 vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 300 eur a žalovaná sa
zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288 eur, spolu 588 eur v 12

mesačných splátkach po 49 eur počnúc od 10.02.2010.

4. Súd dospel k záveru, že predložená zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa § 33 ods. 1 zákona
191/1950 Zb., a preto je v zmysle odseku 2 citovaného paragrafu neplatná. Zároveň posúdil uplatnený
nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že predložená
zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanou.

5. Mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, pričom
v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (W. E., a.s. proti I. W.)
samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie

žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa
jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu
skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

6. Uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné
dojednanie v čl. 17 VOP, podľa ktorého „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, je v priamom rozpore
s ustanovením § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým
úrokom 0,25 % denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru

splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej
súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných
záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku,
ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS
výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie

záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25
% denne.

7. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považoval za také dojednanie, ktoré umožňuje
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie
predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8.Dospelkzáveru,žedohodaovyplnenízmenky,obsiahnutávovšeobecnýchpodmienkachposkytnutia

úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútneneplatnýapretosankčnýúrokvpísanývzmenkevovýške0,06%dennespôsobujeneplatnosť
zmenky.

9. Súd tiež zistil, že vyššie oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle §

4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z. z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a
RPMN, priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.
z. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.
Bratislava mala nárok na vrátenie úveru vo výške poskytnutej istiny 300,00 eur a nie sumy 588,00 eur.
Preto nemohla byť ani uvedená správna dlžná suma na zmenke vo výške 322,00 eur. Preto je takáto

zmenka neprípustná a veriteľ ju nesmie prijať. Aj z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.10. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP, keď vzhľadom na úspech žalovanej jej vznikol
nárok na náhradu účelne vynaložených trov. Keďže žalovanej týmto konaním trovy nevznikli, súd jej ich
náhradu nepriznal.

11. Odvolanie voči rozsudku súdu I. inštancie podal žalobca z dôvodu, že a) konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP);
b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný
však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa
ust. § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že

súd vychádzal len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a
šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala

okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších
prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia)

a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba
vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej
samo právo navrhovateľa. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu

uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu
žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázal
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával. Súd
nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky,
teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal

žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. Uvedené správanie
súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces,
ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Prvoinštančný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu neho
nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,

s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou
zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval
z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým

by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda
ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je

možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj ZŠZ) vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí.
Súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvným záväzok, čo je neprípustné. Súd predovšetkým

ignoroval ust. § 17 ZŠZ. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, súd porušil
poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.Prvoinštančný súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore
s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje súd zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi. Prvoinštančný súd vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t. j. neplatný právny úkon. Uvedený

záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto
z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po idosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah
medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše žalobcovi nie je známy obsah
údajnéhozmluvnéhozáväzku.PoukazujenarozsudokNejvyššíhosouduČRzodňa22.8.2002sp.zn.25
Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk č. 59/2004).Směnečný závazek je

přitom zcela samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho vzniku. Vzhľadom
na to, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj
v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa
zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má
všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v

celom rozsahu dôvodný. Pôvod informácie prvoinštančného súdu o existencii pripomienky Európskej
komisie k veci C-558/13 je pochybný. Prvoinštančný súd odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na
argumentácii, ktorú získal z neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné a
predstavuje porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý súdny proces. Súčasne, ak súd mienil
predmetné pripomienky Európskej komisie použiť v tomto konaní, mohol tak spraviť len vtedy, ak by

tieto pripomienky vykonal ako dôkaz, a to vzhľadom na to, že tieto pripomienky nie sú okolnosťami,
ktoré nie je potrebné v súdnom konaní dokazovať podľa ust. § 121 OSP. Prvoinštančný súd však
uvedenúpripomienkuakodôkaznevykonal.KsamotnémuobsahupripomienkyEurópskejkomisiekveci
C-558/13 je potrebné uviesť, že ide len o jeden z názorov jedného z účastníkov prejudiciálneho konania.
Citovanie a aplikovanie samostatného názoru jedného z účastníkov prejudiciálneho konania a nie

rozhodnutia súdu v danej veci je neodôvodnené a neprípustné. Taký postup predstavuje porušenie práva
na spravodlivý súdny proces. Vo veci C-558/13 poskytli svoje pripomienky aj ostatný účastníci konania,
medzi nimi Nemecko a Slovenská republika, ktorých vyjadrenia boli práve opačné ako pripomienka
Európskej komisie. V tejto súvislosti poukazujú na fakt, že prvoinštančný súd si osvojil pripomienky
Európskej komisie vo veci C-558/13, avšak z neznámych príčin sa vôbec nezaoberal inými vyjadreniami

a pripomienkami iných účastníkov prejudiciálneho konania. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej poukazuje
narozhodnutieNSSRsp.zn.4Obo161/2007zodňa06.05.2008,ktorýkonštatovalabsolútnuneplatnosť
úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 OZ a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň konštatoval,
že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Ohľadne
uvádzaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008 žalobca uvádza, že v

danom rozhodnutí išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Zároveň nešlo o prípad
indosovanej zmenky, tak, ako je to vo vyššie uvedenej veci. V danom prípade sa neuplatňoval §
17 zákona zmenkového a šekového. Na základe tohto nie je možno v tomto prípade vzhliadať na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007. Žalobca považuje za potrebné vyjadriť sa aj k záveru súdu
o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú

podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný zákon
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť
používaná. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou

vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia
spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že
zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“,
resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,

pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. K argumentácii súdu ohľadom
položenej prejudiciálnej otázky Krajským súdom v Prešove, o ktorej je vedené konanie pod sp. zn.
C-328/14 uviedol, že v prejednávanej veci je možné riadne pokračovať, bez prerušenia konania, pretože
formulovaná prejudiciálna otázka nie je pre vec významná. Krajský súd použitím nesprávneho právneho
základu v konaní vo veci samej Súdny dvor zavádza, nerešpektuje prednosť nariadenia o európskom

konaní s nízkou hodnotou sporu a položil svojím uznesením hypotetickú otázku, tzn. otázku, ktorá
smeruje na rozpor vnútroštátnej právne úprave, ktorá nie je primárne použiteľná vo veci samej so
sekundárnym právo EÚ. V odôvodnení súd poukazuje aj na rozhodnutie vo veci C-419/11 a odvodzuje z
neho svoju povinnosť skúmať z úradnej moci postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca k tomutouvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11 je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka,
než by sa mohlo týkať prejednávanej veci. Rozsudok C-419/11 sa týka odlišných právnych predpisov
Európskej únie - Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 - než konajúci súd v tomto konaní aplikuje. Súdny dvor

v bode 38 rozsudku C-419/11 uvádza, že v „každom prípade na preukázanie na preukázanie postavenia
spotrebiteľa v zmysle čl. 15 ods. 1 Nariadenia č. 44/2011 nepostačuje len okolnosť, že zmenkový ručiteľ
je fyzickou osobou“. K argumentom súdu I. inštancie, ktorý dospel k tomu záveru, že zmenka je neplatná
pre neurčitý údaj splatnosti uviedol, že je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke
ako údaj splatnosti „pri predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke,

t. j. zmenke splatnej na videnie. V zmysle čl. 1 § 34 ods. 1 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné
predložiť na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť
alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade
nie je v zákone explicitne uvedené ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty splatnosti uviesť.
Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom.
V tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Pri jazykovom

výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie“, „predložiť“. Otázkou je, čo znamená
slovné spojenie v lehote 4 rokov od vystavenia. Na základe výkladových pravidiel slovenského jazyka
je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia 4 rokov od vystavenia, tzn. že uvedený
údaj vymedzuje časový úsek od kedy „od vystavenia“ do kedy (uplynutím 4 rokov od vystavenia) má byť
zmenka predložená na platenie. Nie je možné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu

na platenie by mala byť ešte uvedená predložka „do“, a to tak, že údaj by mal znieť na platenie predložiť
v lehote do 4 rokov od vystavenia. Uvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade a význame z
obsahu slov aj bez uvedenia predložky „do“ ako bolo analyzované vyššie. Na základe uvedeného údaj
zaplatením za túto zmenku pri predložení si navzájom nekonkuruje s údajom na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia, pretože ide o dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi významami z pohľadu

zmenkového, tzn. že nejde o vnútorný rozpor zmenky. Pokiaľ ide o argument, že Najvyšší súd SR
mal v rozsudku zo dňa 26.1.2011 sp. zn. 1Obdo/59/2010 uviesť, že zmenka je neplatná, ak sú na nej
uvedené dva rozdielne údaje splatnosti uviedol, že z odôvodnenia súdneho prípadu Najvyšším súdom
SR pri uvedení konštatácie Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu skôr vyplýva, že nie je presne
popísaný celý text zmenky, že na listine boli uvedené dva rozdielne údaje splatnosti a to splatná na

videnie, t. j. ide o vistazmenku a zároveň splatná do 2 rokov od vystavenia, t. j. ide o datozmenku. Ak
tieto údaje boli uvedené takto, potom je pravdou, že text je v listine vnútorne rozporný a Krajský súd
Nitra ako súd odvolací správne konštatoval, že zmenka je ničotná, teda neplatná. V posudzovanom
prípade je údaj splatnosti uvedený „na videnie“, avšak iný údaj na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia nie je ďalší údaj splatnosti v zmysle čl. 1 § 33 ods. 1 ZZaŠ, ale ide o údaj predĺženia lehoty na

predloženie zmenky na platenie v zmysle čl. 1 § 34 ods. 1 ZZaŠ. záver súdu je teda nesprávny a vyplýva
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Potom odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn.43CoZm/10/2013zodňa21.11.2013auznesenieKrajskéhosúduvKošiciach,sp.zn.4CoZm/3/2014
zo dňa 13.06.2014. Ďalej súd I. inštancie dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj

splatnosti. Neurčitosť má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatením
za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V tejto
súvislostipoukázalnačl.I§33zák.č.191/1950Zb.zmenkovýašekový(ZZŠ).Vzmenkejetiežuvedené
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, čo znamená, že zmenka má byť predložená počas
obdobia 4 rokov od vystavenia, a teda údaj na zmenke vymedzuje časový úsek odkedy - od vystavenia,

dokedy - uplynutím 4 rokov od vystavenia má byť zmenka predložená na platenie, čo korešponduje
s čl. I § 34, ods.1 ZZŠ. Poukázal na gramatický a logický výklad pojmu „zaplatím za túto zmenku pri
predložení“, ktorý údaj určuje zročnosť zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme podľa toho,
o aký typ zmenky z hľadiska zročnosti ide (v tomto prípade vista zmenka). Druhý údaj na zmenke „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka

predložená na platenie. Záverom uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Obdo 59/2010 zo dňa
26.01.2011, na ktoré prvoinštančný súd odkazuje rieši inú situáciu, a to, že na listine boli uvedené dva
rozdielne údaje splatnosti, a to splatné „na videnie“, t.j. šlo by o vista zmenku a zároveň „splatná do 2
rokov od vystavenia“, t.j. šlo by o datozmenku. V takomto prípade by bolo pravdivé tvrdenie, že na takejto
listine ide o vnútorný rozpor a že zmenka je neplatná. V prejednávanej veci sa však o takúto situáciu

nejedná, pretože údaj splatnosti „na videnie“ doplnený o údaj „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“ nie je ďalším údajom splatnosti v zmysle čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ, ale ide o údaj predĺženia lehoty
na predloženie zmenky na platenie v zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.9.2016, sp. zn. 5C/138/2013 tak, že žalobe nauplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 16,60 eur bez DPH za podané odvolanie a 8,58 eur bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené
o DPH.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne

dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o
predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa §
53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 3 ods.
1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39

OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo

zmluvy o úvere č. 206300055, ktorou veriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytol žalovanej ako
fyzickej osobe, spotrebiteľke spotrebiteľský úver, čím zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o
úvere) neúplnou zmenkou. Žalobca nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Žalovaná dňa

28.1.2010 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 322 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z
tejto sumy od 15.6.2010. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené
sídlo pôvodného zmenkového veriteľa, a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej strany zmenky

vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Ide o vzorové tlačivo, do
ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho
podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v
listine uvedený odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.18. V odvolaní žalobca poukázal na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo
veci vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími

listinnými dôkazmi. Žalobca podľa dostupných informácií a ani žalovaný však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Voči forme a obsahu zmenky zo
strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd k argumentácii žalobcu
udáva, že v čase rozhodnutia súdom I. inštancie bol účinný Civilný sporový poriadok, podľa ktorého

v spotrebiteľských veciach v zmysle § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť
vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu za účelom zistenia skutkového stavu. Preto,
v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musel a musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom
ochrany práv, v tomto prípade spotrebiteľa, slabšej strany sporu. Práve takéto postavenie súdu je
nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov

stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. Vzhľadom na
uvedené bol súd I. inštancie aj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením
žalobe, a bol oprávnený aj na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také
rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo zjavne neprimeranému použitiu zmenky. Odvolací súd v konaní
nezistil, že pred súdom I. inštancie došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri

posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.

19. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol aj na stanovisko spoločného zasadnutia občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 podľa ktorého, v prípade, ak z
akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či

neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Úlohou súdov členských štátov EÚ (ďalej vnútroštátny súd)
je uplatňovať popri vnútroštátnom práve pri použití vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej

úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne
právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol
výsledok stanovený touto smernicou dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva
o založení Európskeho spoločenstva). Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích

inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie
spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné
dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle
článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čím sa má zabrániť tomu ,aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a

zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže
mať odradzujúci účinok, smerujúci ku končeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad
v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto pre skúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o
pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty

povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej, alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej
úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne
právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol
výsledok stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o

založeníEurópskehospoločenstva.Ochranaspotrebiteľaakopovinnosťsúduvyplývanielenzpredpisov
hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke
z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola

neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To
platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny
dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13 EHS ( C-240-244/98
Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmaťneprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich
musí skúmať ex offo(C-618/10 Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu ak ich súd
nemôže skúmať alimine (t. j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd

vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie.

20. Súdu I. inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vychádzajúc
z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal nato, že

spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porovnaj C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval,
že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú
povahu zmluvnej podmienky. Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché.
Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu

predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami,
vyhodnotenie všetkých okolností prípadu...). Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nevyplýva
zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré
by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola
vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá

rozsudok „ nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu
pred nečestnými klauzulami pri štandartných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidlá
verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porovnaj C-76/10 POHOTOVOSŤ /Korčkovská,
bod 50,51). Spotrebiteľ nebýva natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej
zmluvy a nárokmi zo zmenky samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať

ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na
spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj na prípadné uznanie dlhu. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko
tisíczmeniekindosamentomodspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.simuselbyťvedomý,ževskutočnosti
ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a
ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje OZ (§ 54 ods. 1).

Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere. Odvolací súd preto konštatuje,
že súd I. inštancie postupoval v súlade s hmotným právom, keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky.

21. Ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil súd I. inštancie dohodu

o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 4
písm. k) OZ. Týka sa to najmä neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových
úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver,
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.

Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde,
ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil, a to pre neprijateľné
zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku
(podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na žalobcu CD Consulting, s.r.o. Je evidentné,
že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a že po

nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia,
len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Plnenie v uvedenej výške
je rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 v spojení s § 3 OZ
a dohodu o vyplňovacom práve zmenky je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku, pretože
nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované
v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5
OZ). Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka,
čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn.
4Obo/161/2007.

22. K odvolacím námietkam žalobcu ohľadom neplatnosti zmenky pre jej neurčitosť je potom už
vzhľadom k vyššie uvedenému nadbytočné sa vyjadrovať.23. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany
(účastníka)bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92 Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998,
uznesenie Ústavného súdu z 25. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04).

24. Odvolací súd preto rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

25. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešná. Z dôvodu, že žalovaná, ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti
s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

26. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).