Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207752
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216207752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: eTwo s.r.o., IČO:

45 420 807, Obchodná 2, Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás
s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, proti žalovanej: B. A., A.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, T. X., o zaplatenie
190,18 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 190,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 57,97 eur od 16.05.2013 do zaplatenia, ktorú sumu súd povoľuje žalovanej splácať v
mesačných splátkach po 20,- eur až do zaplatenia s tým, že prvá splátka je splatná do 15. dňa v mesiaci,
ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok a každá ďalšia

splátka je splatná vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca až do zaplatenia, a to pod hrozbou straty
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa16.5.2016sažalobcadomáhalodžalovanejzaplateniaistiny
190,18 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca túto sumu požadoval titulom Uznania dlhu

a Dohody o plnení dlhu v splátkach zo dňa 11.6.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Žalovaná
pohľadávka vznikla zo zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo uzavretej
dňa 12.3.2007 medzi pôvodným veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s. a žalovanou ako dlžníkom
a na žalobcu bola (vrátane jej príslušenstva) z pôvodného veriteľa postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 1.8.2011.

2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadrila v lehote 10 dní, súd doručil
žalovanej do vlastných rúk dňa 11.10.2016. Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 17.10.2016 uplatnený
nárok žalobcu nijakým spôsobom nerozporovala a nenamietala, pričom požiadala o splátkový kalendár,
nakoľko žije sama ako dôchodkyňa a dôchodok má vo výške 260,- eur mesačne. Uviedla, že je ochotná
platiť mesačne 20,- eur.

3. V podaní doručenom súdu dňa 17.3.2017 žalobca súhlasil s povolením postupného splácania dlhu

žalovanou pri pravidelnej mesačnej splátke vo výške 20,- eur v súdnom rozhodnutí.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

4.Súdvovecirozhodolbeznariadeniapojednávaniavzmysle§177ods.2C.s.p.,§297C.s.p.,rozsudok

bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote a
strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

5. Súd sa oboznámil so žalobou, vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s
predloženými listinnými dôkazmi - listom o nariadení splatnosti všetkých splátok dlhu zo dňa 11.6.2013,

výzvou na úhradu zo dňa 24.4.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.8.2011 s prílohou,
zmluvouopoistenomrýchlomspotrebnomúverepreobyvateľstvozodňa12.3.2007vrátaneobchodných
podmienok veriteľa, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 2.8.2011 a s Uznaním dlhu
a Dohodou o plnení dlhu v splátkach zo dňa 11.6.2012 a zistil tento skutkový a právny stav veci:

6. Žalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č.
XXXXXXXXXXRSU uzavretej dňa 12.3.2007 medzi pôvodným veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s. a
žalovanou ako dlžníkom, keď žalovaná si svoje povinnosti pri uvedenej zmluve neplnila riadne a včas.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.8.2011 bola pohľadávka pôvodného veriteľa z poskytnutého
úveru (vrátane jej príslušenstva) postúpená na žalobcu, pričom v čase uzavretia zmluvy o

postúpení predstavoval záväzok žalovanej celkom sumu 520,18 eur. Žalovaná dňa 11.6.2012 uzavrela
so žalobcom Uznanie dlhu a Dohodu o plnení dlhu v splátkach, v zmysle ktorej žalovaná uznala
svoj záväzok voči žalobcovi čo do jeho dôvodu a výšky a súčasne sa žalovaná zaviazala uhradiť svoj dlh
vjednotlivýchmesačnýchsplátkachpo30,-eurvnáhradnýchtermínoch(počínajúcmesiacomjún2012).
Žalovaná doteraz (aj v čase pred uzavretím dohody o splátkach) zaplatila sumu 330,- eur, pričom od

uzavretia dohody zaplatila splátky vo výške 30,- eur dňa 18.06.2012, 16.07.2012, 10.9.2012, 18.11.2012
a 12.1.2013. Uvedené úhrady žalovanej boli použité na čiastočnú úhradu istiny, a tak uplatnená suma
pozostáva z nezaplatenej istiny 38,67 eur, z riadneho úroku 130,78 eur, z úroku z omeškania 1,43 a
z poplatkov 19,30 eur. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na príslušenstvo pohľadávky vzniknuté po
postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu, t.j. po 1.8.2011, a to úroky z omeškania vo

výške 8 % ročne zo sumy 387,97 eur za obdobie od 2.8.2011 do 22.9.2011, zo sumy 357,97 eur za
obdobie od 23.9.2011 do 24.11.2011, zo sumy 327,97 eur za obdobie od 25.11.2011 do 19.1.2012, zo
sumy 297,97 eur za obdobie od 20.1.2012 do 1.5.2012, zo sumy 267,97 eur za obdobie od 2.5.2012 do
17.6.2012, zo sumy 237,97 eur za obdobie od 18.6.2012 do 15.7.2012, zo sumy 207,97 eur za obdobie
od 16.7.2012 do 9.9.2012, zo sumy 177,97 eur za obdobie od 10.9.2012 do 17.11.2012, zo sumy

147,97 eur za obdobie od 18.11.2012 do 11.1.2013, zo sumy 57,97 eur za obdobie od 12.01.2013 do
zaplatenia; a úverové úroky vo výške 18,75 % ročne zo sumy 368,67 eur za obdobie od 2.8.2011 do
22.9.2011, zo sumy 338,67 eur za obdobie od 23.9.2011 do 24.11.2011, zo sumy 308,67 eur za
obdobie od 25.11.2011 do 19.1.2012, zo sumy 278,67 eur za obdobie od 20.1.2012 do 1.5.2012,
zo sumy 248,67 eur za obdobie od 2.5.2012 do 17.6.2012, zo sumy 218,67 eur za obdobie od 18.6.2012

do 15.7.2012, zo sumy 188,67 eur za obdobie od 16.7.2012 do 9.9.2012, zo sumy 158,67 eur za
obdobie od 10.9.2012 do 17.11.2012, zo sumy 128,67 eur za obdobie od 18.11.2012 do 11.1.2013 a zo
sumy 38,67 eur za obdobie od 12.01.2013 do zaplatenia.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Zmluva o poistenom rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo uzavretá dňa 12.3.2007 medzi
pôvodným veriteľom OTP Banka Slovensko, a.s. a žalovanou ako dlžníkom, z ktorej vyvodzuje
žalobca svoj žalobný nárok, uznaný žalovanou v Uznaní dlhu a Dohode o plnení dlhu v splátkach zo

dňa 11.06.2012, je zmluvou o úvere upravenou v ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obch. zák.“). Táto zmluva patrí v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d)
Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obch. zák. bez ohľadu na povahu
účastníkov. Žalovaná však uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, preto na daný právny vzťah savzťahujú okrem iného ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“), ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá a § 101 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa

nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu

i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená
lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch;
ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ

ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak niekto uzná písomne,
že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri

premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania

neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v
znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny

vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 232 ods. 3, 4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.8. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že
nakoľko žalovaná tvrdenia žalobcu v žalobe po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke v súdnom

konaní (spore) vôbec nesporovala a nenamietala, pričom svoj záväzok voči veriteľovi vyplývajúci z
vyššie uvedenej úverovej zmluvy písomným prejavom zo dňa 11.6.2012 uznala a svoj
dlh podľa podmienok dohodnutých v Dohode o plnení dlhu v splátkach zo dňa 11.6.2012 určitý čas
aj splácala a podľa jej žiadosti zo dňa 17.10.2016 v splácaní dlhu chce pokračovať, je
potrebné v prejednávanom prípade považovať za rozhodujúcu predovšetkým tú skutočnosť, že pôvodný

veriteľ oznámil svojmu dlžníkovi (žalovanej), že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe
(žalobcovi) - č.l. 19-20 spisu, s ktorou žalovaná následne dňa 11.06.2012 uzavrela dohodu o plnení
svojho uznaného dlhu v splátkach. Relevantné oznámenie postupcu o postúpení
pohľadávkydlžníkovijepritomprávnouskutočnosťou,nazákladektorejmádlžníkplniťnovémuveriteľovi
s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, a zároveň môže založiť oprávnenie postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky v konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/01), a

to v prejednávanom prípade, vzhľadom na konkrétne správanie žalovanej, aj bez nutnosti
skúmania ďalších okolností postúpenia pohľadávky na žalobcu. Na základe uvedeného, keďže medzi
stranami nebol sporný záväzok žalovanej, ktorá svoj dlh uznala v písomnom prejave zo dňa 11.6.2012,
súd žalobe v časti uplatnenej istiny pohľadávky a jej príslušenstva vymedzeného v bode 7 vyhovel a túto
sumu povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur tak ako to vyplýva z výroku I.

9. Súd uplatnené príslušenstvo pohľadávky priznal len v rozsahu uvedenom vo výroku I rozsudku, keď
toto príslušenstvo posudzoval v zmysle citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. a v jeho zvyšnej časti prihliadol k jeho premlčaniu. K predmetnému zákonnému ustanoveniu neboli
prijaté žiadne prechodné ustanovenia a keďže zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji

tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým
bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nadobudol účinnosť 1.5.2014,
je možné použiť ustanovenie § 5b aj na doterajšie právne vzťahy vzniknuté a posudzované pred jeho
prijatím. Nakoľko uznanie dlhu vykonané žalovanou podľa § 558 Občianskeho zákonníka sa v zmysle

článku I a II písomného prejavu zo dňa 11.06.2012 nevzťahovalo aj na iné príslušenstvo pohľadávky, než
ktoré bolo v tabuľke podľa článku I a II vyčíslené, pričom žalovaná sa podľa článku II ods. 2 a 3 zaviazala
platiť úrok z omeškania a riadne úroky z tam špecifikovaných dlžných súm od 29.05.2012 do
zaplatenia, žalobcovi bolo možné priznať úroky z omeškania vo výške 8 % ročne len od
16.05.2013 (žaloba bola podaná na súd 16.05.2016) do zaplatenia, a to z príslušnej dlžnej sumy 57,97

eur podľa žalobného návrhu, keďže príslušenstvo uplatnené do tohto dátumu je premlčané
podľa citovaného § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

10. Pokiaľ ide o uplatnený riadny úrok vo výške 18,75 % ročne, súd tento nárok žalobcovi nepriznal
okrem (a nad rozsah) už uvedeného premlčania vo vyššie vymedzenom období aj z

toho dôvodu, že podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník
je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného
zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania

(R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k.
IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že v prípade splatnosti úveru vzniká veriteľovi nárok na
vrátenie celej ešte nevrátenej časti istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru

a má právo získať okamžite celú sumu požičaných a ešte nevrátených peňazí, a teda na jeho strane
odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie peňažných prostriedkov aj po
splatnosti úveru. Na uvedenom pritom nič nemení ani prípadná dohoda zmluvných strán v opačnom
smere, resp. úprava v zmluve alebo v následnej dohode medzi veriteľom a dlžníkom, nakoľko táto je

pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd preto tento nárok
žalobcovi nepriznal aj z tohto dôvodu.11. Z dôvodov vyššie uvedených preto súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch
I a II rozsudku, pričom o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku III rozsudku podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že žalobca má právo

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci, v časti celej istiny
rozhodujúcej pre zistenie pomeru úspechu, na 100 % úspešný, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje
100 %.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).