Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/126/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109225109
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3109225109.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa T. R., nar.

XX.XX.XXXX, občana SR, bytom N. č. XXX, práv. zast. JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom
v Trenčíne, nám. sv. Anny č. 25 proti odporcom: 1/ J.. P.. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, občanovi SR, bytom
C., N. C. č. X, práv. zast. JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Brnianska č. 1K
a 2/ J.. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, občianke SR, bytom C., N. C. č. X, práv. zast. JUDr. Markom Doktorom,
advokátom so sídlom v Trenčíne , Piaristická č. 273/21 o zaplatenie 167.629,29,-€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 16.596,96€ a úroku 12% ročne zo sumy 167.629,29€ od 7.12.2006 do
zaplatenia s a z a s t a v u j e.

II. Návrh s a z a m i e t a.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania 1.840,33€ do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku , na účet JUDr. Jozefa Herbuláka.

IV. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni 2/ náhradu trov konania 6.675,29€ do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku , na účet JUDr. Mareka Doktora.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 2.11.2009 domáhal od odporcov spoločne a nerozdielne
zaplatenia 167.629,29,-€ (5 050 000,-Sk) spolu s 12% ročným úrokom od 07.12.2006 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty 8.298,479,-€ (250.000,-Sk) a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 07.12.2006 s
odporcami 1/ a 2/ písomne uzavrel zmluvu o pôžičke podľa § 659 Obč. zákonníka, na základe ktorej
im poskytol túto sumu a oni sa zaviazali mu ju vrátiť do 31.03.2007 spolu s 12% ročným úrokom
do zaplatenia dlžnej sumy. Peniaze mu nevrátili a na výzvy nereagovali. Navrhovateľ uviedol že v
skutočnosti odporcom 1/ a 2/ nevyplatil peniaze, išlo iba o zmluvu o pôžičke, ktorá mala nahradiť inú

zmluvu na 4.500.000,-Sk a novou zmluvou v podstate navrhovateľ chcel predĺžiť platnosť pôvodnej
zmluvy o pôžičke na 4.500.000,-Sk a túto sumu mal navrhovateľ vyplatiť odporcom v hotovosti, u notára.
Dňa 29.4.2015 navrhovateľ uviedol, že na pôvodnom návrhu netrvá; vzal návrh späť v časti o zaplatenie
sumy 16.596,96€ ( 500.000,-Sk) a domáhal sa zaplatenia sumy 151.032,33€ s úrokom z omeškania 9%
ročne od 1.4.2007 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 16.596,96€ s 8,5% ročným úrokom z omeškania
od 1.5.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dňa 9.3.2016 súd pripustil zmenu žaloby. Vo svojej
doplnenej výpovedi navrhovateľ tvrdil, že peniaze z pôžičky odovzdával obom odporcom 1/ a 2/, fyzicky

do ruky a po častiach, títo peniaze preberali striedavo. Navrhovateľ poukázal na to, že má k dispozícii
zmluvu o dielo, na základe ktorej mal odporca 1/ pre navrhovateľa zhotoviť byty za 2.800.000,-Sk a táto
suma bola následne znížená o dobropis na sumu 600.000,-Sk , z toho 200.000,-Sk bolo navrhovateľomzaplatené, suma 1.700.000,-Sk bola z úveru a 300.000,-Sk u z úveru od SLSP, a.s. takže peniaze boli
za byty fyzicky uhradené a s pôžičkami nesúvisia, ide o úplne iné zmluvné vzťahy.

Odporca 1/ s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že si v minulosti požičal ako živnostník Firma Q. E. P. od
navrhovateľa nejaké peniaze, išlo o rôzne sumy v rokoch 2000-2002 a išlo zhruba o 900.000,-Sk a
peniaze si požičal výlučne sám. S odporkyňou 2/ sú manželia od roku 1976, majú zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov súdom. Peniaze, ktoré mu navrhovateľ požičal, mu vyplatil v hotovosti,
možno niečo aj prevodom na účet. Mali dohodnuté aj úroky, nevedel však uviesť koľko, lebo sa to často

menilo. Odporkyňa 2/ si od navrhovateľa nepožičala nič. On ani odporkyňa 2/ si nepožičali žiadnych
4.550.000,-Sk, neprevzali ani 5.050.000,-Sk od navrhovateľa. Odporca 1/ potvrdil, že nútil odporkyňu
2/ k podpisu zmlúv o pôžičke s navrhovateľom. Odporca 1/ doplnil, že v minulosti mali medzi sebou
obchodné vzťahy, pričom odporca 1/ mal firmu, podnikal ako živnostník, navrhovateľ prišiel k nemu v 90-
tich rokoch ako zamestnanec. Neskôr tiež začal podnikať a v rokoch 2000 - 2001 sa navrhovateľ začal
podieľať na investičných akciách firmy odporcu 1/ ako tichý spoločník, formou poskytovania menších

pôžičiek okolo 30.000,-Sk - 50.000,-Sk pričom písomné zmluvy sa nerobili, len nejaké poznámky. V čase
poskytnutia pôžičiek sa konkrétne úroky nedohodli, toto sa riešilo vždy koncom roka, tam sa na nejakých
úrokoch vždy dohodli. Obchodný vzťah pokračoval tak, že odporca 1/ budoval budovu Arkáda, kde mal
záujem navrhovateľ kúpiť dva byty. Navrhovateľ uzatvoril zmluvu o pôžičke so SLSP a, s. na kúpu
bytu, odporcovia 1/ a 2/ mu ručili na túto pôžičku ich domom, pričom svoj dlh navrhovateľ riadne splácal

a je pravda, že byty odporca 1/ neprepísal na navrhovateľa včas, ale nemyslí si, že doba, po ktorú to
tak trvalo, bolo 6 rokov. Doklady o pôžičkách by mali existovať, pretože zčasti išlo o investície do firmy,
evidovali sa v účtovníctve, originály by mal mať navrhovateľ. Nejaké doklady by mali byť aj v jeho firme,
pričom tieto by bolo treba skompletizovať. Odporca 1/ podpísal zmluvu o pôžičke na 4.100.000,-Sk kde
sa zhrnuli ich prechádzajúce záväzky, bez toho, aby presne prepočítal výšku svojich predchádzajúcich

dlhov a úrokov z nich. Mal dôveru k navrhovateľovi, k účtovníčke a ekonómke a chcel , aby záložné
právo z ich domu bolo vymazané a prešlo na byty, ktoré mal nadobudnúť navrhovateľ v Arkáde a mal
za to, že keď podpíše zmluvy o pôžičke a prepíše byty na navrhovateľa, ich záležitosti sa vzájomne
vysporiadajú. Navrhovateľ na odporcu 1/ vyvíjal tlak, aby na neho prepísal byty, pričom on svoj dlh voči
SLSP riadne a včas platil. Odporca 1/ odporkyňu 2/ prehovoril, aby podpísala zmluvy o pôžičke, aj keď

nemal vedomosť o tom, že by si od navrhovateľa niečo požičala. On si požičal spolu asi 900.000,-Sk,
nie je schopný v súčasnosti uviesť, koľko z predmetných pôžičiek uhradil. Odporca 1/ mal za to, že
suma 4.100.000,-Sk obsahuje všetky predchádzajúce záväzky, čo si požičal jednak ako fyzická osoba ,
čo sa požičalo na stavbu od navrhovateľa v budove Arkády + rôzne úroky a zmluvné pokuty, ktoré si
navrhovateľ napočítal. Odporca 1/ však žiadne doklady o konkrétnych požičaných sumách a zápočtoch

nepredložil. Odporca 1/ poukázal na to, že záväzok zo zmluvy o pôžičke nevznikol a preto odporcovia
1/ a 2/ nemali dôvod ho splácať. Predložil v 2 vyhotoveniach znalecký posudok č. 41/2004 na zistenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností súpisné č. XXX na parcelu č. XX s príslušenstva v k. ú. C., z ktorého
vyplýva, že cena nehnuteľností, ktoré odporca 1/ na navrhovateľa previedol mala reálne hodnotu 4
mil. Sk a nehnuteľnosti sa v prospech navrhovateľa previedli za cca 2 mil. a odporca 1/ má za to, že

navrhovateľove pohľadávky z titulu predchádzajúcich pôžičiek boli takýmto spôsobom v dostatočnej
výške uspokojené a preto už odporca 1/ nedlhuje nič. Pokiaľ ide o závery Krajského súdu v zrušujúcom
uznesení, odvolací súd nespochybnil závery súdu I. stupňa, že pôžička je reálny kontrakt a pokiaľ ide
o záver, že mal súd skúmať, či nešlo o nováciu poukazuje na znenie § 570 OZ, z ktorej vyplýva, že
takáto zmluva musí byť uzavretá v písomnej podobe, musí z nej byť zrejme, ktorý záväzok zaniká, ktorý

záväzok ju má nahradiť a ak aj boli nejaké ústne dojednania, tento záväzok nahrádzajúci táto zmluva je z
tohto dôvodu neplatná, pre chýbajúcu špecifikáciu dlhu a nastupuje pre prípad plnenie z prechádzajúcej
zmluvy. Vzhľadom k tomu vzniesol premlčania.

Odporkyňa 2/ s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že zmluva o pôžičke zo dňa 07.12.2006, na ktorú sa

navrhovateľ odvoláva v žalobe nebola zmluvou o pôžičke. Nebolo vôľou navrhovateľa tieto peniaze
požičať, ani vôľou odporcov 1/ a 2/ túto zmluvu uzavrieť a peniaze neboli ani poskytnuté. Uvedená
zmluva mala len zhrnúť v momente jej podpisu splatné dlžoby odporcu 1/ u navrhovateľa z právnych
vzťahov, ktoré predchádzali jej uzavretiu. Konkrétne išlo o zmluvu o pôžičke na 1.300.000,-Sk zo dňa
20.07.2000,splatnúdňa30.04.2001,ktorúzmluvnéstrany"nahradili"zmluvouopôžičkenasumu2.mil.,-

Sk, splatnú dňa 31.01.2002, pričom rozdiel mali predstavovať úroky navrhovateľa. Preto sa odporkyňa
2/ domnievala, že zmluva o pôžičke bola skôr uznaním dlhu, resp. iným právnym úkonom. Vzniesla tiež
námietku premlčania dlhu. Poprela, že by ona osobne nejaké peniaze od navrhovateľa prevzala, a nič
si od neho ani nepožičala. Len podpísala zmluvy, pripravené navrhovateľom, ktoré jej dal odporca 1/ napodpis a toto urobila preto, lebo sa bála, že pre dlhy odporcu 1/ prídu o dom. Potvrdila, že odporca 1/
s navrhovateľom uzatvoril v rokoch 2000 - 2001 viaceré zmluvy o pôžičke, ktoré boli splatné v rokoch
2002 - 2003, na základe ktorých aj došlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov. V tomto čase

však už navrhovateľ odporcom žiadne finančné prostriedky neodovzdal. Považovala za rozhodujúcu
skutočnosť, že všetky zmluvy o pôžičke, uzavreté neskôr ako v rokoch 2000 a 2001, teda aj zmluvy o
pôžičke zo dňa 28.12.2005 a 07.12.2006, neboli reálnymi kontraktmi, teda navrhovateľ na ich základe
už neodovzdal odporcom žiadne peňažné prostriedky. Účelom zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2005, ako
aj zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2006 bolo len zhrnúť splatný dlh odporcov u navrhovateľa z právnych

vzťahov, ktoré predchádzali ich uzatvoreniu, teda z predchádzajúcich zmlúv o pôžičke, ku ktorým boli
eštepripočítanéajúroky,úrokyzomeškania,čizmluvnépokuty.Ďalejuviedla,ženakoľkosanavrhovateľ
podaným návrhom vo veci samej domáha úhrady peňažnej sumy výhradne z titulu zmluvy o pôžičke zo
dňa07.12.2006,nato,abymoholbyťúspešný,bymuselvkonanípreukázať,žeprávenazákladezmluvy
o pôžičke zo dňa 07.12.2006 odovzdal odporcom žalovanú sumu, čo v konaní preukázané nebolo. Mala
za to, že keďže sa navrhovateľ domáha úhrady žalovanej sumy výhradne z titulu zmluvy o pôžičke zo

dňa 07.12.2006, ktorá na svoju platnosť vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, ku ktorému
nedošlo, je v zmysle uvedeného táto zmluva neplatná a prvostupňový súd postupoval správne, keď
návrh zamietol. Mala za to, že zmluvu o pôžičke zo dňa 28.12.2005, ako ani zmluvu o pôžičke zo dňa
07.12.2006 nemožno považovať ani za právny úkon, prostredníctvom ktorého došlo k uznaniu staršieho
dlhu, založeného práve zmluvami o pôžičke z rokov 2000 a 2001, nakoľko zmluvy o pôžičke zo dňa

28.12.2005 a 07.12.2006 nespĺňajú náležitosti vyžadované ust. § 558 Občianskeho zákonníka z dôvodu,
že v nich nie je vymedzená samotná výška dlhu, ani dôvod vzniku tohto dlhu. Odporkyňa 1/ poprela,
že by mala v úmysle pristúpiť k záväzku zo zmluvy o pôžičke, uzavretej odporcom 1/ a nebola ochotná
tieto dlhy uhradiť.

Rozsudkom č.k. 14C/126/2010-60 zo dňa 07.02.2011 Okresný súd Trenčín zamietol návrh, ktorým
sa navrhovateľ domáhal od odporcov zaplatenia sumy 167.629,29 Eur (5.050.000,- Sk) spolu s 12
% ročným úrokom od 07.12.2006 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 8.298,479 Eur (250.000,- Sk) a
náhrady trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 34, § 37 ods. 1, § 657 a § 658
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ svoj

nárok odvodzoval od absolútne neplatnej zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2006. Uviedol, že z výsluchu
účastníkov vyplynulo, že odporkyňa 2) si žiadne peniaze fyzicky nepožičala, ani ich neprevzala, peniaze
si požičiaval výlučne odporca 1), avšak navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, koľko
v skutočnosti reálne požičal, a že sumy 5.050.000,- Sk alebo 4.100.000,- Sk odporcovi 1) aj fyzicky
odovzdal,čiužvhotovostialeboprevodomnaúčet.Konštatoval,žesamotnýnavrhovateľpotvrdil,žedňa

07.12.2006 odporcom 1), 2) žiadne peniaze nevyplatil. Tvrdil, že u notára im vyplatil 4.550.000,- Sk, a to
na základe prechádzajúcej zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2005, čo odporcovia 1/, 2/ popreli. Dôvodil,
že nakoľko zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi; toto všetko v doterajšom konaní navrhovateľ, na ktorom spočíva
dôkazné bremeno, nepreukázal, preto súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách

konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal z
dôvodu, že tieto si neuplatnili.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19Co/253/2011 - 124 zo dňa 5.
júna 2013 rozsudok súd I. stupňa zrušil. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa sa nevenoval

zisteniam, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, predovšetkým k čomu smerovala ich vôľa pri
podpise zmluvy, či zmluva o pôžičke zo dňa 07.12.2006 je uznaním dlhu prezentovaným navrhovateľom
v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, či spĺňa jeho všetky formálne i obsahové náležitosti, alebo
či ich prejav nie je možné posúdiť ako ich dohodu na novácii podľa § 570 Občianskeho zákonníka, t. j.
že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť

nový záväzok. Zhodne z prednesov účastníkov konania vyplýva, že medzi účastníkmi konania bolo
uzavretých viacero zmlúv o pôžičke, ktoré odporcovia navrhovateľovi riadne nesplatili. Odporkyňa 2/ už
v podanom odpore proti platobnému rozkazu v preskúmavanej veci uviedla, že zmluva o pôžičke zo
dňa 07.12.2006 mala za úlohu len zhrnúť v momente jej podpisu splatné dlžoby založené z právnych
vzťahov, ktoré predchádzali jej uzatvoreniu medzi navrhovateľom a odporcom 1/. Je však nepochybné,

že odporkyňa 2/ opakovane podpisovala zmluvy o pôžičke, a je preto potrebné zaoberať sa tým,
či odporkyňa 2/ k záväzku odporcu 1/ pristúpila. Pokiaľ na pojednávaní pred súdom prvého stupňa
podpísanie zmluvy dôvodila nátlakom odporcu 1/ s tým, že odporca 1/ uviedol, že od navrhovateľa si
požičal nejaké peniaze, a ak ona zmluvu nepodpíše, prídu o dom, v ktorom bývali, nemožno v tejtosúvislosti neuviesť, že práve podpisom predmetnej zmluvy mohli u odporcov vzniknúť oprávnené obavy
o majetok. Skutočnosť, že odporca 1/ si od navrhovateľa "nejaké peniaze" už v období rokov 2000 -
2002 požičal, potvrdil odporca 1/ vo svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa s tým, že mali dohodnuté

aj úroky. O konkrétnych sumách sa nevedel vyjadriť s poukazom na to, že sa to menilo často. Zmluvu
zo dňa 07.12.2006 podpísal z dôvodu, že navrhovateľovi dlhoval peniaze. Na otázku súdu prvého
stupňa, prečo predmetnú zmluvu podpísal, keď si peniaze nepožičal, uviedol, že "... to bude riešenie
predošlých vzťahov so žalobcom...". Naviac, pred súdom prvého stupňa prejavil ochotu uznať čiastočný
dlh voči navrhovateľovi. Súd prvého stupňa sa nezoberal skutočnosťou, prečo došlo k čiastočnému

plneniu zo strany odporcov po uzavretí zmluvy a neodstránil ani rozpory vo výpovedi navrhovateľa
ohľadne vyplatenia požičanej sumy. Súd prvého stupňa svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodil tým, že
zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ku ktorej zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi, v ktorom smere navrhovateľ podľa názoru súdu prvého stupňa neuniesol dôkazné
bremeno. Súd prvého stupňa však pre tento záver nevykonal dostatočné dokazovanie, rozhodol bez
úplného zistenia skutkového stavu veci. Uspokojil sa s posúdením, či sú splnené formálne náležitosti

zmluvy o pôžičke, ako bol predmetný právny úkon označený. Pokiaľ súd prvého stupňa posudzoval
návrh len z tohto hľadiska, nezaoberal sa rozhodnými skutočnosťami, ktoré majú vplyv na správne
právne posúdenie veci uplatneného nároku navrhovateľa a vec neposúdil podľa hmotného práva v
celom jej rozsahu. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku nie je viazaný právnym posúdením veci
účastníkmi. Súdu prislúcha právne hodnotenie súdenej veci a jeho povinnosťou je posúdiť zistený

skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Nejde o prekročenie návrhu, ak súd skutok ,
ktorý je predmetom konania, posúdi právne inak ako navrhovateľ v priebehu konania. Rozhodujúcim
skutkovým zistením, ktoré bolo významné pre právne posúdenie veci, je zistenie obsahu zmluvy, t. j.
zistenie, k čomu smerovala vôľa účastníkov tohto právneho úkonu. Súd prvého stupňa ponechal bez
povšimnutia zhodné tvrdenia účastníkov o tom, že zmluvou o pôžičke zo dňa 07.12.2006 sa nahrádzala

iná zmluva o pôžičke úlohou súdu malo byť doplnenie dokazovanie v tomto smere.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil zmluvy o pôžičkách zo dňa 07.12.2006
a zo dňa 28.12.2005, oznámenie o ukončení zmluvy, odpor odporkyne 2/ proti platobnému rozkazu,
výpis z LV č. XXXX v k.ú. C., vyjadrenie odporkyne 2/ zo dňa 19.07.2011, potvrdenie Y.-TN-Y zo

XX.XX.XXXX, potvrdenie o úhrade dlhu z 05.03.2008, Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok
zo dňa 27.12.2011, kúpnu zmluvu zo dňa 07.12.2006, výpis z účtu z 28.2.2003, znalecký posudok č.
41/2004 spis tunajšieho súdu sp.zn. 12C/36/2008 o zrušení BSM odporcov a zistil nasledovný skutkový
stav veci :

Dňa 07.12.2006 navrhovateľ (ako fyzická osoba) s odporcami 1/ a 2/ ( fyzickými osobami a
nepodnikateľmi) písomne uzavrel zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Predmetomzmluvybolapôžičkavovýške167.629,29,-€(5050000,-Sk)asmesačnýmúrokom50.500,-
Sk do doby splatenia. Dlžníci svojím podpisom v čl. 2 zmluvy potvrdili prevzatie pôžičky peňazí vo
výške 4.550.000,-Sk a to, že ju vrátia do 31.03.2007 a dohodli si zmluvnú pokutu 500.000,-Sk ak

nebude dodržaný termín jej splatnosti. V skutočnosti dňa 07.12.2006 navrhovateľ odporcom nevyplatil
v hotovosti žiadnu sumu a to ani 5.050.000,-Sk, ani 4.550.000,-Sk.

Dňa 28.12.2005 bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi navrhovateľom (ako fyzická osoba) s odporcami
1/ a 2/ (fyzickými osobami a nepodnikateľmi) na 4.100.000,-Sk s mesačným úrokom 40.000,-Sk do doby

splatenia, splatnej dňa 30.11.2006. Dlžníci svojím podpisom v čl. 2 zmluvy potvrdili prevzatie pôžičky
peňazí vo výške 4.100.000,-Sk. V skutočnosti dňa 28.12.2005 navrhovateľ odporcom nevyplatil v
hotovostižiadnusumu.Táto zmluvabolanavrhovateľomprečiarknutáavrátenáodporcomspoznámkou
písanou rukou navrhovateľa „ Zmluvu o pôžičke nahrádza nová zmluva o pôžičke zo dňa 7.12.2006“ a
opatrená podpisom navrhovateľa.

Dňa 07.12.2006 uzavrel navrhovateľ s odporcom 1/ kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci
(odporca1/)previedolna kupujúceho(navrhovateľa)rozostavanýbytč.XnaX,Xposchodívbyt.dome
na ul. Kniežaťa W. v C. č. XXX, or.č. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach
domu 134/1036-in a podiel 134/1036 na pozemku parc. C KN 99 -zast. plocha a nádvorie o výmere

XXXmX zapísané na LV č. XXXX v k.ú. C. za kúpnu cenu 2.200.000,-Sk. Podľa čl. III bod 1/ zmluvy
kúpna cena mala byť zaplatená v 3 splátkach: prvá splátka 200.000,-Sk v hotovosti, druhá splátka
1.700.000,-Sk prostredníctvom úveru z SLSP, a.s. a tretia splátka 300.000,-Sk účtom v SLSP, a .s.Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/36/2008-13 zo dňa 12.3.2008 bolo zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov - odporcov 1/ a 2/ z dôvodu podnikateľskej činnosti odporcu 1/. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2008.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za

dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 531 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi
ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému

dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom,
stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela
písomnou formou. Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh
prevzala.

Podľa § 516 ods.1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.

Podľa 516 ods.2 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového
záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho

vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

Podľa § 570 ods.1,2 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok
sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak
sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť

písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Podľa § 571 Občianskeho zákonníka doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý
nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 96 ods.1-3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhuz vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie.

Počas konania, dňa 29.4.2015 vzal navrhovateľ návrh späť v časti o zaplatenie sumy 16.596,96€
( 500.000,-Sk) lebo táto suma mu bola zaplatená a aj návrh v časti zmluvných úrokov 12% ročne z
dlžnej sumy 167.629,29€ od 7.12.2006 do zaplatenia. Súd z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu, za
súhlasu odporcov 1/ a 2/ v tejto časti konanie zastavil.

Občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť
skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Dokazujú sa
len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania.

Platí zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v
podobe neúspechu v spore, pričom právne posúdenie uplatneného nároku spočíva na súde.

Súd postupoval v súlade so závermi odvolacieho súdu a v konaní sa pokúšal zistiť obsah zmluvy, teda to,

k čomu v skutočnosti smerovala vôľa účastníkov tohto právneho úkonu. Súd si osvojil zhodné tvrdenia
účastníkov o tom, že zmluvou o pôžičke zo dňa 07.12.2006 sa nahrádzala iná zmluva o pôžičke. Súd
zameral dokazovanie na to, či touto zmluvou došlo k zmene záväzku, alebo nahradeniu starého záväzku
novým záväzkom, pristúpeniu k záväzku alebo k uznaniu dlhu.

Skutočnosťou, na ktorej sa všetci účastníci zhodli bol druh právneho vzťahu, ktorý účastníci formálne
aj v skutočnosti uzavreli -zmluvu o pôžičke. Zmluva o pôžičke zo dňa 7.12.2006 mala podľa zhodných
výpovedí účastníkov nahrádzať zhrnutie predchádzajúcich dlhov z pôžičiek účastníkov od navrhovateľa.
Podstatou takejto dohody je, že vôľa strán záväzkového právneho vzťahu smeruje k nahradeniu
doterajšieho záväzku novým záväzkom ( privatívna novácia). Písomná dohoda sa vyžaduje, ak sa

nahrádza písomný záväzok alebo záväzok premlčaný a vo všetkých prípadoch, keď pre novozriadený
záväzok je predpísaná písomná forma. Z obsahu novej dohody musí nepochybne vyplývať vôľa
účastníkov nahradiť doterajší záväzok novým, čo ustanovenie vyjadruje slovami, že sa „veriteľ dohodne
s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom “. Tento úmysel strán nemožno
predpokladať, musí byť nepochybný. V pochybnostiach sa nepovažuje nový záväzok za náhradu

doterajšieho záväzku a naopak, doterajší záväzok sa nepovažuje za zrušený, ak nový záväzok podľa
svojej povahy, obsahu a účelu nemôže vedľa neho obstáť. Potom by tu išlo o zmenu záväzku dohodou
podľa ust. § 516 Občianskeho zákonníka ( kumulatívna novácia). Spôsobilým predmetom privatívnej
novácie je iba záväzok platný a žalovateľný; z ostatných záväzkov sú spôsobilé na nahradenie novým
záväzkom iba záväzky premlčané a v tomto prípade dohoda musí byť písomná. Nový záväzok sa môže

líšiť od doterajšieho záväzku predovšetkým svojím zaväzovacím dôvodom, predmetom plnenia alebo
jeho obsahom. V každom prípade treba posúdiť, či v danom prípade nejde iba o zmenu záväzku, ktorá
nemá za následok jeho zánik. Platnosť novej dohody treba posudzovať podľa všeobecných ustanovení
o právnych úkonoch.

Súd teda skúmal, či boli splnené zákonom požadované náležitosti platnosti zmluvy o pôžičke, lebo
len platná zmluva môže byť predmetom novácie. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou
zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to
buďbezhotovostnýmspôsobomnaúčetdlžníkaaleboodovzdanímkrátkoucestou. Odzmluvyopôžičke
treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu; tento

úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu.
Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej
výške, na akú vyznieva dlžobný úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka. Pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,

predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí).V konaní bolo sporné, kto si peniaze požičal, komu a v akej výške boli odovzdané, za akých podmienok
sa mali vrátiť , kto ich mal vrátiť a či boli dohodnuté úroky, zmluvné pokuty; pokiaľ áno, za aké obdobie a
v akej výške. Zmluva o pôžičke a úrokoch z nej nevyžaduje písomnú formu, avšak dojednanie zmluvnej

pokuty pre prípad porušenia ( § 544 Občianskeho zákonníka ) záväzku písomnú formu vyžaduje a
to pod sankciou jej neplatnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva o pôžičke zo dňa
7.12.2006 mala nahrádzať zmluvu o pôžičke zo dňa 28.12.2005 na sumu 4.100.000,-Sk, táto mala
nahrádzať zmluvu o pôžičke zo dňa 19.1.2001 medzi navrhovateľom a odporcami 1/a 2/ na sumu
2.000.000,-Sk, splatnú dňa 31.1.2002 a táto mala nahrádzať zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 20.7.2000

medzi navrhovateľom a odporcom 1/ na sumu 1.300.000,-Sk, splatnú dňa 30.4.2001. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že k reálnemu odovzdaniu takýchto súm nikdy nedošlo a tieto
neboli odovzdané žiadnemu z odporcov 1/ sa 2/. Tieto pôžičky teda nemožno považovať za platne
uzavreté, z dôvodu, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu hotovosti. Jediné platne uzavreté zmluvy o
pôžičke, ktoré sa podarilo v konaní preukázať bolo niekoľko pôžičiek v rôznych čiastkach uzavretých
v ústnej forme medzi navrhovateľom a odporcom 1/, podnikajúcim pod obchodným menom Q. E. P.

na celkovú sumu 900.000,-Sk v rokoch 1998-2002,ktorých platnosť sa predlžovala tak, že samotný
navrhovateľ si koncom každého roka napočítal z tejto sumy rôzne úroky ( 15% až 20%, neskôr 9% ročne)
a suma takto navýšená sa zhrnula do ďalšej „pôžičky“ a tento progresívne narastajúci dlh sa menil v
pravidelných intervaloch formou „pôžičiek“ vyhotovených v písomnom vyhotovení, ktoré (posledné 3
zmluvy o pôžičke) už podpisovali obaja odporcovia 1/ a 2/ ako fyzické osoby, bez reálneho odovzdania

peňazí.

Z obsahu novej dohody o pôžičke musela podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení § 570
Občianskeho zákonníka nepochybne vyplývať vôľa účastníkov nahradiť doterajší záväzok novým, teda
zmluva musela obsahovať slová: že sa „veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza

novýmzáväzkom“.Tentoúmyselstránnemožnopredpokladať,musíbyťnepochybnýavdanomprípade
takýto úmysel nahradiť predchádzajúci záväzok novým záväzkom z 3 zmlúv podpísaných oboma
účastníkmi nevyplýval. Samotné preškrtnutie pôvodnej zmluvy navrhovateľom nemožno považovať
za platne uzavretú dohodu o novácii. V konaní nebola preukázaná ani existencia predchádzajúceho
pôvodného záväzku, ktorý mala nová zmluva nahrádzať. Neboli totiž reálne odovzdané nijaké peniaze,

ktoré sa mali požičať. Preto súd nepovažoval zmluvu o pôžičke zo dňa 7.12.2006, zo dňa 28.12.2005
ani zo dňa 19.1.2001 za platnú dohodu o novácii. Túto zmluvu o pôžičke zo dňa 7.12.2006 nemožno
považovať ani za dohodu o uznaní dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, nakoľko uznanie
dlhu je jednostranným písomný právnym úkonom dlžníka adresovaného veriteľovi , v ktorom dlžník
prehlasuje, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky a takéto vyhlásenie odporcov 1/ a 2/ o

tom, že takýto dlh uznávajú, zo zmluvy o pôžičke nevyplýva. Uznanie dlhu je vyvrátiteľnou právnou
domnienkou a dlžník sa môže aj napriek existencii uznania dlhu domáhať, že dlh nevznikol alebo v čase
jeho uznania neexistoval , čo odporcovia 1/ a 2/ v konaní urobili. Uvedenú zmluvu nemožno považovať
vo vzťahu o odporkyni 2/ ani za zmluvný vzťah vyplývajúci z prevzatia dlhu podľa § 531 Občianskeho
zákonníka ani z pristúpenia k záväzku podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka, pre absenciu vôle

odporkyne 2/ byť viazanou zmluvou o pôžičke, ktorú neprevzala a dlh za odporcu 1/ (alebo spolu s ním )
v takejto výške nebola ochotná zaplatiť. Pôvodnú zmluvu o pôžičke totiž uzavrel iba odporca 1/ ako
živnostník a odporkyňa 2/ poprela, že by mala vôľu zaplatiť dlh odporcu 1/ z jeho podnikateľskej činnosti.
Pokiaľ ide o tvrdenia odporkyne 2/, že zmluvy iba podpísala, bez toho, aby sa cítila byť nimi viazaná,
treba v tento súvislosti poukázať na prax medzi účastníkmi, z ktorých vyplýva, že takéto fiktívne zmluvy

o pôžičkách, ktoré nemali podklad v reálnom odovzdaní hotovosti boli celkove 3 a nikdy sa predtým
nevymáhali. Odporkyňa 2/ mohla mať dôvodnú obavu, že príde o vlastný dom, ak fiktívne zmluvy o
pôžičke, predkladané navrhovateľom nepodpíše, nakoľko z výsluchu odporcu 1/ vyplynulo, že obaja
odporcovia1/a2/zriadilivprospech navrhovateľanaúverodSLSP,a.s.,ktorýsivzalvsume1.700.000,-
Sk na kúpu bytov, ktoré staval odporca 1/ ( bol problém s prepisom vlastníckeho práva na navrhovateľa

na katastri ), záložné právo na vlastnú nehnuteľnosť a pokiaľ by navrhovateľ prestal z akéhokoľvek
dôvodu tento dlh splácať, banka by sa uspokojila predajom zálohu - domu vo vlastníctve odporcov
1/ a 2/. Takže je zrejmé, že pôžičky a byty, ktoré mali byť na navrhovateľa odporcom 1/ prepísané,
zrejme spolu súviseli o čom svedčia aj doklady, predložené samotným navrhovateľom o čiastočnom
uhradení pôžičiek. Navrhovateľ vzal návrh v tomto spore späť v dôsledku čiastočnej úhrady dlhu zo dňa

5.3.2008 (potvrdenie podpísal len odporca 1/ ) v sume 250.000,-Sk a dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok zo dňa 27.12.2011 medzi navrhovateľom Roman R. -T. a odporcom 1/ J..P..Q. E. -P. ako
podnikateľmi v sume 8.298,48€. Teda na záväzok z pôžičky medzi fyzickými osobami sa započítavali
pohľadávky z podnikania odporcu 1/ a navrhovateľa.V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že svoj nárok na zaplatenie sumy
5.050.000,-Sk navrhovateľ odvodzoval od absolútne neplatnej zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2006.

Za absolútne neplatné teda súd považoval aj dojednanie o zmluvnej pokute, pretože zabezpečovala
záväzok, ktorý reálne v takejto výške neexistoval. Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že odporkyňa 2/ si
žiadne peniaze fyzicky nepožičala ani ich neprevzala. Peniaze si požičiaval výlučne odporca 1/ avšak
ako podnikateľ a to v rokoch 1998-2002. V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ v
skutočnosti nikomu fyzicky neodovzdal sumu 5.050.000,-Sk, resp. 4.550.000,-Sk, alebo 4.100.000,-

Sk, neodovzdal ani 2.000.000,-Sk ani 1.300.000,-Sk. Samotný navrhovateľ potvrdil, že dňa 07.12.2006
žiadne peniaze odporcom 1/ a 2/ nevyplatil iba im odovzdal v obálke preškrtnutú písomnú zmluvu
o pôžičke na 4.100.000,-Sk. Keďže zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi; toto všetko v doterajšom konaní
navrhovateľom, na ktorom spočíva dôkazné bremeno, preukázané nebolo.

Súd mal v konaní preukázané ústne zmluvy o pôžičkách v rokoch 1998-2002 v sume 900.000,-Sk. Tento
dlh mal odporca 1/ ako podnikateľ vrátiť podľa zmluvy o pôžičke z 20.7.2000 ( na sumu 1.300.000,-Sk)
do dojednanej doby splatnosti, teda do 30.4.2001. Keďže tak neurobil a ďalšie nadväzujúce 3 zmluvy,
ktorými sa prvá pôvodná písomná zmluva mala nahrádzať súd považoval za absolútne neplatné právne
úkony; navrhovateľ 1/ mohol svoj dlh uplatniť na súde prvým dňom nasledujúcim po splatnosti dlhu, teda

od 1.5.2001. Od 1.5.2001 začala navrhovateľovi bežať všeobecná 3- ročná premlčacia doba, do ktorej
malpodaťžalobunasúd,ktorávšakuplynuladňa1.5.2004. Žaloba bolapodanánasúdedňa2.11.2009,
o úroky z omeškania a zo zmluvnej pokuty bola rozšírená až na pojednávaní dňa 29.4.2015, teda po
uplynutí premlčacej doby. Príslušenstvo pohľadávky znáša osud hlavného záväzku. Obaja odporcovia
1/ a 2/ sa premlčania dlhu dovolali a súd premlčané právo nemohol priznať. Preto žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p. ( zodpovednosť za zastavenie
konania ) a § 142 ods.3 ( zodpovednosť za výsledok sporu). V časti o zaplatenie sumy 8.298,48€ bol
návrh vzatý späť pre čiastočnú úhradu dlhu formou započítania vzájomných pohľadávok, ku ktorému
došlopopodanížalobynasúd. Suma250.000,-Skbolazaplatenápredpodanímžaloby,tedazastavenie

konania v tejto časti zavinil navrhovateľ. V časti 8.298,48€ bol teda navrhovateľ úspešný a v prevažnej
časti neúspešný, preto ho súd zaviazal zaplatiť odporcom 1/ a 2/ plnú náhradu trov konania, nakoľko
títo mali neúspech len v nepatrnej časti uplatnenej pohľadávky. Odporcovi 1/ súd priznal náhradu trov
konania za 2 úkony právnej pomoci po 758,53€/úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 16.2.2015, účasť
na pojednávaní dňa 9.3.2016) + 8,39€ paušál za úkon vykonaný v roku 2015 + 8,58€ paušál za úkon

vykonaný v roku 2016 + 20% DPH, spolu 1.840,33€ podľa ust. § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/,d/ , §
18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení nesk. prepisov. Odporkyni 2/ súd priznal náhradu trov konania za 7 úkonov právnej pomoci po
758,53€/úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 4.2.2011, účasť na pojednávaní dňa 7.2.2011, vyjadrenie
k odvolaniu dňa 19.7.2011, účasť na pojednávaní dňa 5.6.2013, 29.4.2015, 11.1.2016 a 9.3.2016) po

189,63€ ( 1-ina úkonu) za účasť na pojednávaní v odvolacom konaní dňa 23.5.2013 odročeného bez
prejednaniaveci +3x7,41€paušálzaúkonyvykonanévroku2011,2x7,81€paušál zaúkonyvykonané
v roku 2013, po 8,39€ paušál za úkon vykonaný v roku 2015 a 2x 8,58€ paušál za úkony vykonané v
roku 2016 + 20% DPH, spolu 6.675,29€ podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/,b/, c/, § 14 ods.5
písm.b/; od 1.7.2013 podľa § 13a ods.1 písm. d/ , § 16 ods.3 a §18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení nesk. prepisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.