Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Ivan Bartek
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24Cb/85/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315203569
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1315203569.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej
veci navrhovateľa: SATRO s.r.o. IČO: 31 335 161, so sídlom Polianky 9, 844 37 Bratislava, v konaní
zast. STANO a partneri s.r.o., Nám. 1. mája 16, 811 06 Bratislava, proti odporcovi: Tibor Hauser, IČO:
37 155 431, s miestom podnikania Rustaveliho 7604/3, 831 06 Bratislava, o zaplatenie 182,- eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Návrh sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 16.2.2015, došlým súdu dňa 18.2.2015, sa navrhovateľ
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 182,- eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 16.2.2015
do zaplatenia, titulom náhrady hodnoty za nevrátené zariadenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako poskytovateľ uzavrel dňa 28.4.2011 s odporcom ako účastníkom
zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. 4140001235, predmetom ktorej bolo
zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky navrhovateľa a cenník. Odporca si podľa zmluvy zvolil mesačné platby, pričom mal
predplatenú službu Digitálna televízia MINI+KLASIK. Okrem toho boli odporcovi poskytnuté do výpožičky
zariadenia - digitálny prijímač Kaon, dekódovacia karta, parabola, konventor a napájací zdroj. Vzhľadom
na to, že odporca neuhrádzal navrhovateľovi cenu za poskytované služby, navrhovateľ dňa 24.9.2013
odstúpil od zmluvy v zmysle bodu 5.5 c všeobecných podmienok. Odporca uhradil svoj záväzok vo výške
17,70 eur za poskytované služby v mesiaci august 2013, navrhovateľ však voči nemu naďalej eviduje
pohľadávku za náhradu hodnoty vypožičaných zariadení, ktoré neboli vrátené ani po výzve, konkrétne
náhradu hodnoty za dekódovaciu kartu vo výške 20,- eur, za dekóder Kaon vo výške 59,- eur, za parabolu
vo výške 16,- eur, za napájací zdroj vo výške 10,- eur a za anténny konventor vo výške 77,- eur, spolu
vo výške 182,- eur.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, čím prenechal rozhodnutie na úvahe súdu.
Hoci išlo o drobný spor, súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa, za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.).
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ - príjemkou na sklad zo
dňa 31.3.2011, zmluvou o poskytovaní elektronických komunikačných služieb zo dňa 28.4.2011,
všeobecnými podmienkami navrhovateľa účinnými od 24.8.2008, odstúpením od zmluvy zo dňa
24.9.2013, výzvou na vrátenie zariadenia zo dňa 1.10.2014, cenníkom zmluvných pokút platným od
9.1.2014 a interným cenníkom zariadení.
Pokiaľ ide o skutkový stav, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že účastníci
konania sa v článku 5 zmluvy dohodli, že v prípade nevrátenia zariadenia v určenej lehote je poskytovateľ
oprávnený účtovať účastníkovi zmluvnú pokutu v zmysle Cenníka a vzniknutú škodu, ktorá presahuje
výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. I v odstúpení od zmluvy dňa 24.9.2013 navrhovateľ upozorňoval
odporcu, že v prípade nevrátenia zapožičaných zariadení bude odporcovi účtovať jednorazovú zmluvnú
pokutu.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
Podľa § 120 ods. 1 a 2 O. s. p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykonaná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy
ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vo veciach, v ktorých
konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie
a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o
niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy
potrebné na zistenie skutkového stavu veci hoci ich účastníci nenavrhli.
Z posledného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predmetné konanie, v ktorom sa
navrhovateľ domáhal zaplatenia náhrady hodnoty nevráteného zariadenia, poskytnutého odporcovi na
základe zmluvy, je sporovým konaním. V takomto konaní je každý z účastníkov povinný preukázať svoje
tvrdenia, preto súd nebol povinný vykonávať ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu, než tie, ktoré
predložili účastníci.
Podľa ustálenej judikatúry, cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena, ktoré spočíva
na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazné bremeno ohľadne určitých
skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé
právne dôsledky. V prvom rade však zaťažuje navrhovateľa, ktorý tvrdí, že stav zakladajúci jeho právo,
nastal. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať) zásadne určuje
hmotnoprávna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná.
Vzťah medzi účastníkmi konania súd, v zmysle citovaného § 261 ods. 1, posudzoval ako záväzkový
vzťah podľa vtedy platného zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a Obchodného
zákonníka, keďže obaja účastníci konania sú podnikatelia a zmluva sa týkala podnikateľskej činnosti
odporcu - pohostinskej činnosti v prevádzke na Slovnaftskej ul. 102 v Bratislave. Na aplikácii
Obchodného zákonníka sa strany aj dohodli, a to v čl. 20.2. Všeobecných podmienok. V zmysle § 1
ods. 1 a § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka súd na ich vzťah podporne aplikoval aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného bolo dôkaznou povinnosťou navrhovateľa preukázať, že sa s odporcom dohodol
zaplatení určitej náhrady, ak zapožičané zariadenia nevráti, prípadne že sa aspoň platne dohodli na
výške zmluvnej pokuty, nakoľko náhradu škody si mohol voči odporcovi uplatňovať len vo výške, ktorá
presahuje dohodnutú zmluvnú pokutu. Iná povinnosť pre prípad nevrátenia zariadení odporcovi zo
zmluvy nevyplýva.
Strany si v zmluve dohodli dôsledky nesplnenia povinnosti vrátiť zapožičané zariadenia. Zo znenia
článku 5 zmluvy mal súd za to, že právu navrhovateľa účtovať zmluvnú pokutu zodpovedá povinnosť
odporcu ju zaplatiť. Odporca bol teda povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške uvedenej
v cenníku, ktorý bol prílohou zmluvy. Navrhovateľ však predložil cenník zmluvných pokút platný až
od 9.1.2014, ktorý evidentne nemohol byť súčasťou zmluvy uzavretej dňa 28.4.2011, a ktorý dokonca
nemohol platiť ani v čase odstúpenia od zmluvy. Z toho potom vyplýva, že ak nebola preukázaná
dohodnutá zmluvná pokuta, nie je možné priznať navrhovateľovi ani akúkoľvek náhradu, teda ani
náhradu škody, presahujúcu dohodnutú zmluvnú pokutu.
Navrhovateľ preto neuniesol dôkazné bremeno, v konaní nepredložil dôkaz preukazujúci, na akej
zmluvnej pokute sa s odporcom dohodol podľa § 544 Občianskeho zákonníka. Primeranosť zmluvnej
pokuty, ak by bola preukázaná, by súd mohol aj bez návrhu odporcu posudzovať v zmysle § 301
Obchodného zákonníka, resp. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Návrhu nebolo možné vyhovieť ani titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý právny dôvod okrem
náhrady škody ešte prichádzal do úvahy, a ktorý by mohol zodpovedať pojmu náhrada hodnoty, ktorý
použil navrhovateľ. Z predložených dôkazov totiž nebolo možné zistiť, či odporcovi boli odovzdané
nové alebo už predtým používané zariadenia. Do úvahy bolo potrebné brať aj skutočnosť, že odporca
zapožičané zariadenia viac ako dva roky používal, pritom dva roky je bežná záručná doba, poskytovaná
aj podľa článku 1 zmluvy na zakúpené nové zariadenia. Bližšie nešpecifikovaný interný cenník
navrhovateľa, ani príjemka dekóderu Kaon na sklad za cenu 100,42 eur, preto samy o sebe nepreukazujú
výšku prípadného bezdôvodného obohatenia.
Pre úplnosť súd ešte uvádza, že nemohlo ísť o tzv. prekvapivé rozhodnutie. Uplatnený nárok súd
neposudzoval z iného právneho dôvodu, lebo navrhovateľ v žalobe žiadny právny dôvod ani neuviedol.
Ak sa navrhovateľ rozhodol nezúčastniť pojednávania, musel predpokladať, že súd bude jeho nárok
posudzovať podľa toho, ako ho v žalobe vymedzil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal v konaní plný úspech, preto
by mu patrila náhrada uplatnených a účelných trov konania. Odporca si však trovy konania neuplatnil,
žiadne mu ani nevznikli, preto mu náhrada nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrh-
nuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.