Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/441/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114222103
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114222103.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne Q. B., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XX, XXX XX Q. Q., právne zastúpenej Mgr. Alenou Gregorovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne

zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 90,76 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C/153/2014-84 zo dňa 20. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 06. 03. 2013 je v časti dojednania o
výške ročného úroku úveru vo výške 70,02 % neplatná (prvý výrok); Zmluva o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 06. 03. 2013 je bezúročná a bez
poplatkov (druhý výrok) a vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 90,76
Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event.

„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 20. 05. 2015 určil, že
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 06.
03. 2013 je v časti dojednania o výške ročného úroku úveru vo výške 70,02 % neplatná (prvý výrok).
Ďalej určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
zo dňa 06. 03. 2013 je bezúročná a bez poplatkov (druhý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 90,76 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretí výrok). Žalobu v časti

o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 06. 03. 2013 zamietol (štvrtý výrok). Zároveň okresný súd
konštatoval, že o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (piaty výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli zmluvu v zmysle
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ ZoSÚ“). Na základe zmluvy žalovaný

poskytol žalobkyni revolvingový úver vo výške 719,42 Eur.
Podľa názoru okresného súdu žalobkyňa preukázala existujúci naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti časti zmluvy, pretože napriek existencii neprijateľných zmluvných podmienok je v stave
právnej neistoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Túto otázku žalobkyňa v rámci naliehavého právneho
záujmu „rieši“ prednostne, pretože žalovaný sa domáha splnenia dlhu vykonávaním zrážok zo mzdy.
Podľa názoru okresného súdu uvedenie predpokladanej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov

nespĺňa podmienku v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Spotrebiteľ má byť pri uzavretí zmluvy
informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré by mohli prípadne ovplyvniť jeho rozhodnutie,či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Údaj označený ako „predpokladaný“ spôsobuje stav právnej
neistoty spotrebiteľa, kedy si sám nevie vytvoriť názor, či je zmluvný vzťah pre neho výhodný alebo nie.
Spotrebiteľ je slabšou stránkou zmluvného vzťahu. Veriteľ ako dodávateľ podniká v predmete činnosti a

má výhodnejšie postavenie oproti spotrebiteľovi, pretože vie, ako sa správajú na trhu ostatní veritelia. Ak
zákonodarcaexplicitneuviedol,žezmluvamáobsahovaťúdajoročnejpercentuálnejmierenákladov,nie
je možné považovať uvedenie jej predpokladanej výšky za splnenie podmienok. Ak by totiž zákonodarca
mal v úmysle, aby stačil aj predpoklad o budúcom vývoji, v zákone by to uviedol, o to viac ak ide o vzťah,
ktorého stranou je spotrebiteľ, ktorý v právnom poriadku požíva zvýšenú ochranu. V zmluve chýba údaj

o konečnej splatnosti revolvingového úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ), pretože údaje o splatnosti sú v
oznámení veriteľa uvedené len pre úver (nie revolvingový úver). V dôsledku týchto chýbajúcich údajov
(ročná percentuálna miera nákladov a konečná splatnosť úveru) okresný súd považoval poskytnutý
revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov.
Okresný súd uviedol, že nie je mu známa celková výška poskytnutého revolvingového úveru, pretože v
oznámení veriteľa je uvedená suma 505,54 Eur ako schválená výška revolvingu a tiež schválená výška

úveru 840,- Eur, čím si zmluva rozporuje.
Okresný súd poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo
1484/2004). Podľa názoru okresného súdu cena úveru 70 % p. a. a 76,21 % cena revolvingu je
neprimeraná až úžernú odplata za úver, čo považuje za dôvod absolútnej neplatnosti. Neprimeraná
odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné

protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové
praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Poukázal na to,
že nemecká judikatúra stabilizovala závery o úplnej neplatnosti úveru, ak boli dohodnuté úroky vyššie
ako 12 % nad priemer na trhu (BGR AZ: XI. ZR 252/89).
V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny)

za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným
(obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška
úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby
uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Okresný súd na internetovej stránke Národnej banky Slovenska zistil, že v čase poskytnutia úveru boli
spotrebiteľské úvery poskytované za úrok vo výške okolo 13 % (ak išlo o domácnosti). Ročná úroková
sadzba v predmetnom konaní vo výške takmer 70 % je niekoľkonásobne vyššia, čo je nepochybne v
hrubom rozpore s dobrými mravmi a táto časť zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná.

Podľa názoru okresného súdu i výška RPMN za úver 70% a priemerná RPMN vo výške 47,29 % sú
neprijateľnými a sú v rozpore s dobrými mravmi.
Okresný súd považoval poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom dohodu o
výške úrokovej sadzby považuje za absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi, preto žalobkyňa
má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.

Zo splátkového kalendára okresný súd zistil, že žalobkyni bolo vyplatená suma 719,42 Eur. Žalobkyňa
zaplatila žalovanému sumu 810,18 Eur, preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
90,76 Eur (skutočný rozdiel medzi čerpaným a splateným úverom bez poplatkov a úrokov).
Okresný súd zamietol žalobu v časti neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože zrážky zo mzdy
sú vykonávané z uzavretého právneho úkonu, ktorý sa stal podkladom na poskytnutie finančných

prostriedkov žalobkyni. Podľa názoru okresného súdu neexistuje naliehavý právny záujem na
vyhlásení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pokiaľ dohoda, na základe ktorej boli žalobkyni
poskytnuté finančné prostriedky je platná a účinná.
Okresný súd konštatoval, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O. s. p.“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do prvého, druhého, tretieho výroku, žalovaný podal
v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch
zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, eventuálne aby rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutých výrokoch zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nezákonnosť

záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere v časti dojednania o výške
úroku. Záver o neplatnosti dojednania súd prvej inštancie založil na predčasnom závere spočívajúcom
v porovnaní priemerných úrokových sadzieb bánk s úrokovou sadzbou dohodnutou medzi účastníkmi.
Síce v rozsudku uviedol, že bude vychádzať z najvyšších úrokových sadzieb uplatňovaných bankami,avšak hneď následne poukázal na hodnotu 13 %, o ktorej ani nie je zrejmé, že ide o najvyššiu sadzbu,
za ktorú banky poskytovali v danom čase úvery. Pritom je všeobecne známe, že nárok Národná banka
Slovenska zverejňuje priemerné úrokové sadzby, nie najvyššie, za ktoré banky poskytujú (poskytovali)

úvery a pôžičky. Okresný súd si sám vymedzil, akú hodnotu by považoval za porovnávacie kritérium
a vychádzal však úplne z inej, a preto sú jeho závery predčasné. Zároveň namietal nezákonnosť
rozhodnutia, podľa ktorého by celá úroková sadzba mala byť neplatnou. Uviedol, že zo žalobkyňou
sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov vo forme úveru. Ak má súd pochybnosti o
výške úrokov, mal určiť, aká výška je primeraná, aká nie je primeraná a na základe takéhoto posúdenia

rozhodol. Ak by súd dospel k záveru o rozpore výšky úrokovej sadzby so zákonom, potom mal určiť,
aká časť je v súlade a aká je v rozpore. Podľa jeho názoru, prvý výrok rozsudku je „v konkurencii“ s
druhým výrokom rozsudku, pričom súd nekonštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu. Ďalej
namietal nezákonnosť záveru súdu o tom, že zmluva o revolvingovom úvere by mala byť bezúročnou
a bez poplatkov. Zmluva obsahuje údaj o RPMN, pričom nejde o žiadny predpokladaný údaj. V časti
6 Zmluvy o revolvingovom úvere označenej ako údaje o schválenom úvere sa uvádza hodnota RPMN

68,14 %, a teda sa nejedná o predpokladanú hodnotu, ako to tvrdí súd prvej inštancie. Podľa jeho
názoru zmluva obsahuje náležitosti podľa ZoSÚ, a taktiež obsahuje aj údaj o konečnej splatnosti úveru,
ktorý je vyjadrený dátumom splatnosti poslednej splátky. Z ustanovení zmluvných dojednaní vyplýva,
že „deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára
je dňom konečnej splatnosti úveru.“ Zmluva určuje, aká je suma úveru a aká je suma revolvingu.

Revolving predstavuje v poradí ďalší úver, ktorý sa poskytuje po zaplatení úveru. Úver je teda v sume
840,- Eur a revolving ako ďalší úver je v sume 505,54 Eur. Ďalej poukázal na zmluvné dojednania (čl.
4., ods. 4.1, čl. 4., ods. 4.2). Uviedol, že údaj o RPMN je výsledkom prepočtu údajov dohodnutých
v zmluve. Ide o výsledok aplikácie zákonného vzorca na výpočet RPMN, a teda tento výsledok ako
taký nemôže odporovať zákonu. Údaj o priemernej hodnote RPMN je údajom, ktorý sa v zmluve o

revolvingovom úvere uvádza na základe toho, že tento údaj zverejňuje Ministerstvo financií Slovenskej
republiky. Priemernú RPMN určuje ústredný štátny orgán, ktorého určením je viazaný každý vrátane
orgánovštátu.Zrozsudkuvôbecniejezrejmé,nazákladečohosúdvôbecdospelkzáveru,žepriemerná
RPMN je v rozpore s dobrými mravmi. Zverejnenú priemernú RPMN si totiž žiadny subjekt súkromného
práva neurčuje a nedojednáva, ale ide o určenie (nariadenie) zo strany štátu. Podľa jeho názoru v

prípade bezdôvodného obohatenia má ísť o rozdiel medzi vyplatenou sumou a splatenou. Tento postup
odporuje zákonu, pretože súd pri závere o bezúročnom úvere mal vychádzať zo sumy istiny úveru a
splatenej sumy. Istina úveru bola 840,- Eur a vyplatených bolo 810,18 Eur. Podľa jeho názoru v prípade
bezúročnosti zmluvy o revolvingovom úvere sa bezúročnosť vzťahuje na povinné poplatky a úroky a nie
na také, ktoré vznikli v dôsledku uzavretia dohody o službe či plnení, ktoré nemajú charakter povinnej

platby. Z uvedených dôvodov na strane žalobkyne žiaden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie
vzniknúť nemohol.

3. Žalobkyňa sa nevyjadrila k odvolaniu žalovaného.

4. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 07. 07. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny
kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“

Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle
ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP
zachované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 CSP),
v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a cotrario
CSP a odvolaním napadnutý rozsudok v prvom, druhom a treťom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§
388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd je síce rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, avšak ex lege odvolací súd musí ex offo
prihliadať i na vady konania pred súdom prvého inštancie procesnoprávneho charakteru.7. V zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne
odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
8. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane jej procesné práva.

9. Podľa Čl. 9 CSP, strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany
amôžu knim vyjadriťsvojestanoviskovrozsahu,ktorýurčízákon.Súdvykonávadôkaznapojednávaní
(§ 188 ods. 1 CSP). Z ustanovenia § 182 CSP vyplýva, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho

skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.
Právo na súdnu ochranu v sebe nezahŕňa len samotné právo vyjadriť sa k jednotlivým návrhom na
dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, ale zahŕňa i právo byť prítomný na vykonávanom
dokazovaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd do 30. 06. 2016 bol povinný o ním vykonaných úkonoch spísať

zápisnicu (§ 40 O. s. p.). Zápisnica o pojednávaní a zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku, ktorá
obsahuje zákonom stanovené náležitosti, je verejnou listinou podľa ust. § 205 CSP (do 30. 06. 2016
§ 134 O. s. p.).

11. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20. 05. 2015 (č.l. 80 - 82 spisu) odvolací súd zistil, že pred

vyhlásením uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené podľa § 118 ods. 4 O. s. p. okresný súd
uviedol „Oboznamuje sa obsah spisu“. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd dôkaz listinami
nevykonal v súlade v tom čase platným Občianskym súdnym poriadkom, pretože ich neprečítal,
eventuálne neoznámil strany s ich obsahom. Vykonal dôkaz celým spisom súhrnne, čo nie je správne,
pretože nie je možné posúdiť, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky, okresný súd využil (viď judikát R

22/1979). Z uvedeného vyplýva, že okresný súd si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, čo nemôže byť
konvalidované ani tým, že právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá bola prítomná na pojednávaní vyhlásila,
že nežiada, aby ju „súd s obsahom spisu oboznamoval.“
Okresný súd ani v odvolaním napadnutom rozsudku neoznačil (nešpecifikoval) listinné dôkazy, z ktorých
pri svojom rozhodovaní vychádzal, hoci zákonnou povinnosťou súdu v zmysle ustanovenia § 157 ods.

2 O. s. p. bolo okrem iných označiť, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, eventuálne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

12. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia
jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie

má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Rozhodnutiesúdumusídaťdostatočnédôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa

povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

13. Z obsahu spisu odvolací súd mal preukázané, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13. 10. 2014
domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 06. 03. 2013.

Po zastavení konania na základe späťvzatia žaloby sčasti žalobkyňou a po pripustení zmeny žaloby
sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným zo dňa 06. 03. 2013 je v časti dojednania o výške ročného úroku úveru vo
výške 70,02 % neplatná a určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným zo dňa 06. 03. 2013 je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň sa domáhala

uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 90,76 Eur a určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 06. 03. 2013.

14. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o žalobu o splnení povinnosti a o žalobu určovaciu. V zmysle
ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. žalobou bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny

vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. I z ustanovenia § 137 písm.
c) CSP vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.15. Odvolací súd poukazuje na to, že nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je,
že strany majú vecnú legitimáciu a na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Nedostatok

naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie určovacej žaloby.

16. Zo žaloby (č.l. 1-4 spisu) vyplýva, že žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o revolvingovom úvere odôvodnila svojou právnou neistotou v otázke výšky dlhu. Podľa jej
názorujepotrebné,abymalavyriešenúotázkuohľadomsvojhodlhuvočižalovanému,pretožetentočasť

dlhu od nej požaduje (vykonaním zrážok zo mzdy). Žalovaný si uplatňuje pohľadávku aj s „pochybným“
príslušenstvom a zmluvnými pokutami.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v návrhu na zmenu žaloby, ktorý bol doručený okresnému
súdu dňa 29. 01. 2015 (č.l. 50-54) žalobkyňa neodôvodnila, aký má naliehavý právny záujem na určení,
že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa

06. 03. 2013 je v časti dojednania o výške ročného úroku úveru vo výške 70,02 % neplatná a určenia,
že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa
06. 03. 2013 je bezúročná a bez poplatkov.

18. Okresný súd odôvodnil v rozsudku naliehavý právny záujem na určení, že Zmluva o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 06. 03. 2013 je v časti
dojednania o výške ročného úroku úveru vo výške 70,02 % neplatná a že Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 06. 03. 2013 je bezúročná a
bez poplatkov dôvodmi, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v posudzovanej veci nedostatočne skúmal existenciu
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe s poukazom na to, že predmetom konania bolo i
vydanie bezdôvodného obohatenia (teda žaloba na plnenie) vychádzajúc zo Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 03. 2013, a teda pri rozhodovaní o vydaní bezdôvodného obohatenia
okresný súd mal a mohol ako predbežnú otázku skúmať, či je zmluva bezúročná, bez poplatkov,

eventuálne je celkom, resp. v časti neplatná.

20. Ako bolo uvedené, okresný súd v odôvodnení rozsudku neoznačil, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, odvolací súd potom nemohol v rámci odvolacieho
konania preskúmať, či na strane žalobkyne vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,

eventuálne titul vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho rozsah. Okresný súd v odôvodnení rozsudku
uviedol, že „zo splátkového kalendára“ zistil, že žalobkyni bolo vyplatených 719,42 Eur a celkom
žalobkyňa zaplatila sumu 818,18 Eur, avšak spis obsahuje viac „splátkových kalendárov“, z ktorých ani
jeden neobsahuje údaj o výške reálne vyplatenej sumy žalovaným žalobkyni.

21. Podľa odvolacieho súdu, jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní stranám
oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené,
a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, preto
rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu
do práva strany na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je

možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť.

22. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu
v odvolaním napadnutých výrokoch (prvý, druhý, tretí výrok) zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na
ďalšie konanie.

23. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude posúdiť otázku naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe (s ohľadom na to, že predmetom konania je i žaloba na plnenie) a zároveň ustáliť, či
na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, z akého titulu a v akej výške.

24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).25. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

26. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).