Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. január 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/191/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409208955
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1409208955.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: INTEGRITY

SOLUTIONS s.r.o., Kuzmányho 71, Košice, IČO: 36 568 961, zastúpený JUDr. Lucia Jurgová,
advokátka, Slnečná 33, Poproč, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej
republiky, Botanická 17, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 31.7.2009 domáhal, zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 16.972,80 eur
s úrokmi z omeškania a na náhradu trov konania titulom náhrady škody.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.8.2004 došlo medzi ním a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o
spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat. Zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú. Predmetom uzavretej zmluvy bola spolupráca pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských
zvierat za podmienok tam uvedených. V zmluve bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že žalovaný
vedie a predkladá druhej zmluvnej strane zoznam subjektov poverených výrobou a dodávaním
pasov spoločenských zvierat a následné zmeny tohto zoznamu. Ďalej v zmluve bolo dohodnuté, že
žalobca zabezpečuje evidenciu prijatých, distribuovaných a zrušených pasov v centrálnej evidencii

pasov spoločenských zvierat (CEPSZ). V zmluve sa žalobca zaviazal zabezpečiť, aby v CEPSZ bolo
umožnené povereným veterinárnym lekárom evidovať číslo a všetky údaje z pasu tam špecifikované.
V uvedenej zmluve bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že žalobca je oprávnený za svoje služby
účtovať 100,-Sk bez DPH pri predaji za každý pas povereným veterinárnym lekárom. Žalobca v návrhu
ďalej uviedol, že žalovaný predmetnú zmluvu uzavrel za účinnosti zák. č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej
starostlivosti. Dňa 1.2.2007 nadobudol účinnosť zákon č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti, ktorý sa
však žiadnym spôsobom nedotkol zmluvne prevzatých povinností žalovaným na základe uzavretej

Zmluvy o spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat, ani obsahu uzavretej zmluvy.
Túto skutočnosť potvrdil aj samotný žalovaný v liste zo dňa 16.2.2007, podľa ktorého zákon č. 39/2007
o veterinárnej starostlivosti neupravuje distribúciu pasov spoločenských zvierat. Žalobca v návrhu
uviedol, že rovnako to potvrdzujú aj odpovede žalovaného v listoch zo dňa 12.3.2007 a 8.6.2007.
Napriek uvedenému, žalovaný po nadobudnutí účinnosti zákona č. 39/2007 Z.z. znemožnil žalobcovi
zabezpečovať evidenciu distribúcie pasov spoločenských zvierat v CEPSZ podľa zmluvy, ktorou
zmluvné strany pri dojednávaní obsahu uzavretej zmluvy rozumeli evidenciu prijatých, distribuovaných a

zrušených pasov, a zabezpečovať distribúciu pasov podľa zmluvy. Listom zo dňa žalovaný žalobcovi na
základe jeho žiadosti o sprístupnenie informácie oznámil, že žiaden subjekt nie je poverený distribúciou
a evidenciou pasov spoločenských zvierat. Toto tvrdenie žalovaného je v priamom rozpore s obsahom
písomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 20.8.2004. Listom zo dňa 19.3.2007 žalovaný žalobcovina základe jeho žiadosti oznámil, že do centrálneho registra spoločenských zvierat bolo v priebehu
mesiaca február 2007 zaregistrovaných 5.059 pasov spoločenských zvierat. Žalobca má za to, že
žalovaný Odborným usmernením zo dňa 1.2.2007 usmernil veterinárnych lekárov v písm. b/ bod 1 tohto

usmernenia v rozpore s uzavretou zmluvou. Predmetnou žalobou si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
škody - ušlého zisku v sume 16.792,80 eur, spočívajúcej v ušlých 3,30 eur za každý pas spoločenského
zvieraťa, spolu podľa vyjadrenia žalovaného 5.059 pasov spoločenských zvierat, ktorý bol v mesiaci
február 2007 zaregistrovaný v centrálnom registri spoločenských zvierat, a ktorých evidencia nebola
zabezpečená žalobcom podľa č. III bod 2 písm. b/ uzavretej zmluvy.

Platobným rozkazom zo dňa 20.7.2010 č.k. 25Ro/688/2009-35 súd návrhu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť s
odôvodnením, že Zmluvu o spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat so
žalobcom uzavrel 20.8.2004. Dňa 1.2.2007 nadobudol účinnosť zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej

starostlivosti v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 ods. 2 písm. v) uvedeného zákona je žalovaný
príslušný na zriadenie počítačovej databázy pre centrálny register spoločenských zvierat a na
zabezpečenie jej prevádzky podľa § 19, pričom podľa § 19 ods. 3 tohto zákona Komora veterinárnych
lekárov Slovenskej republiky zo zákona prevádzkuje počítačovú databázu pre centrálny register
spoločenských zvierat. Po 1.7.2007 došlo ku zákonnej zmene právneho stavu v systéme zabezpečenia

centrálneho registra spoločenských zvierat. Žalovaný zaslal žalobcovi výpoveď zmluvy k 31.1.2007.
Výpovedná lehota podľa č. IV. bod 2. Zmluvy začala plynúť 31.8.2007. Žalobca v návrhu tvrdí, že
zákon č. 39/2007 Z.z. sa žiadnym spôsobom nedotkol zmluvne prevzatých povinností žalobcom na
základe Zmluvy pri spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat, ani obsahu
uzavretej zmluvy a že túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný v liste zo dňa 16.2.2007, podľa ktorého

zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti neupravuje distribúciu pasov spoločenských zvierat.
S týmto tvrdením sa žalovaný nestotožňuje. Žalobca mal podľa zmluvy zabezpečovať distribúciu
pasov spoločenských zvierat v súlade s rozhodnutím Komisie 2003/803/ES za podmienok uvedených
v zmluve a zabezpečovať evidenciu prijatých, distribuovaných a zrušených pasov v centrálnej
evidencii pasov spoločenských zvierat. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej

starostlivosti prevádzkovanie počítačovej databázy pre centrálny register spoločenských zvierat, t.j.
zabezpečenie evidencie pasov spoločenských zvierat bolo zákonom zverené Komore veterinárnych
lekárov Slovenskej republiky. Zmenou právneho stavu došlo k podstatnému zásahu do povinností
žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy a do obsahu zmluvy. Žalovaný poukazoval na ust. § 352 ods. 2
Obchodného zákonníka. Akcentoval, že odo dňa účinnosti zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej

starostlivosti bolo prevádzkovanie počítačovej databázy pre centrálny register spoločenských zvierat
zákonom zverené Komore veterinárnych lekárov SR ako jedinému subjektu. Tým došlo k situácii, že
zákon zakázal žalobcovi správať sa spôsobom, na ktorý sa zaviazal v zmluve. Záväzok žalobcu v časti
zabezpečovania evidencie prijatých, distribuovaných a zrušených pasov spoločenských zvierat sa stal
nesplniteľným a jeho plnenie sa stalo právne nemožným a preto jeho povinnosť plniť zo zákona zanikla.

Žalovaný v odpore ďalej uviedol, že pokiaľ ide o zabezpečenie distribúcie pasov spoločenských zvierat ,
distribúcia pasov spoločenských zvierat nie je zákonom č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti upravená
a žalovaný žiadnym rozhodnutím, usmernením ani iným aktom riadenia distribúciu pasov spoločenských
zvierat neupravoval a ani žalobcovi žiadnym spôsobom neznemožňoval tento záväzok zo zmluvy
plniť. Žalovaný žiaden subjekt distribúciou pasov spoločenských zvierat nepoveroval, distribúcia bola

upravená iba zmluvou so žalobcom a nie poverením. Poukazoval na skutočnosť, že v zmluve nebolo
uvedené, že žalobca je výhradným distribútorom pasov spoločenských zvierat a že nikto iný nemôže
byť distribúciou poverený. Vo veci zabezpečenia evidencie pasov spoločenských zvierat rovnako
žalovaný nepoveroval evidenciou žiaden subjekt. Zabezpečenie prevádzkovania počítačovej databázy
pre centrálny register spoločenských zvierat, t.j zabezpečenie evidencie pasov spoločenských zvierat

bolo zákonom zverené Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Žalovaný v odpore ďalej
uviedol, že v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti
vydal dňa 1.2.2007 odborné usmernenie určené povereným veterinárnym lekárom na vydávanie
pasov spoločenských zvierat v ktorom uvádza, že poverení veterinárni lekári sú povinní od 1.2.2007
vydávať len pas spoločenských zvierat, výrobcovi ktorému boli ŠVPS SR pridelené sériové čísla pasov

spoločenských zvierat a je evidovaný v centrálnom registri spoločenských zvierat (www.crsz.sk). Ide
o register vedený Komorou veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. V žiadnom svojom ustanovení
uvedené odborné usmernenie nie je v rozpore so zmluvou. Žalovaný opätovne poukazoval na
skutočnosť, že záväzok žalobcu plniť povinnosť evidencie pasov spoločenských zvierat zanikol,teda toto usmernenie sa zmluvy nijako nedotklo. Predmetné odborné usmernenie je v súlade so
zákonom č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. V čase vydania usmernenia už žalobca zo
zmluvy svoj záväzok plniť nemohol. Napokon žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o náklady na evidenciu

a distribúciu pasov spoločenských zvierat, podľa zmluvy všetky náklady na distribúciu a evidenciu
pasov znášal žalobca, pričom za svoje služby si mohol účtovať 100,-Sk bez DPH za každý predaný
pas spoločenského zvieraťa. Z uvedeného znenia vyplývalo a obidvom zmluvným stranám pri podpise
zmluvy muselo byť zrejmé, že pokiaľ ide o predaný pas, ide o pas zaevidovaný v centrálnej evidencii
pasov spoločenských zvierat. Zo znenia zmluvy vyplýva, že žalobca si mohol účtovať vyššie uvedenú

sumu len na pokrytie nákladov v súvislosti s evidenciou a distribúciou pasov spoločenských zvierat.
Pokiaľ žalobca pas spoločenského zvieraťa nezaevidoval, nemohli mu s jeho evidenciou vzniknúť ani
oprávnené náklady a preto nie je oprávnený si za pasy, ktoré neevidoval a nedistribuoval účtovať žiadne
peňažné prostriedky. Žalovaný akcentoval, že základným predpokladom pre uplatnenie zodpovednosti
za škodu je skutočnosť, že došlo k porušeniu právnej povinnosti, t.j. existuje protiprávny úkon, že
vzniklaškodaakomajetkováujma,pričommusíexistovaťpríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonom

škodcuavzniknutouškodouazavinenietoho,kto škodusvojimprotiprávnymkonanímspôsobil.Žalobca
uviedol, že v tomto prípade nie sú naplnené tieto základné predpoklady pre to, aby si žalobca mohol
uplatňovať náhradu škody.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Zmluvou o spolupráci pri distribúcii
a evidencii pasov spoločenských zvierat zo dňa 20.8.2004, listom žalovaného zo dňa 30.1.2007,

19.3.2007, 8.6.2007, 16.2.2007, 12.3.2007, 16.4.2007, 3.9.2007, výpoveďou žalovaného zo dňa
30.1.2007, usmernením žalovaného zo dňa 30.1.2007, odborným usmernením žalovaného zo dňa
1.2.2007, notárskou zápisnicou zo dňa 14.3.2007, N 34/2007, Nz 9828/2007, NCRls 10063/2007,
rozhodnutím žalovaného zo dňa 1.2.2007, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom zástupcov
účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 30.1.2007 vydal žalovaný Usmernenie k veterinárnej certifikácii psov, mačiek a fretiek, ktoré sú
predmetomvnútrospoločenskéhoobchodu.Žalovanýzaúčelomzabezpečenia povinnostívyplývajúcich
z právnych predpisov (Nariadenia (ES) č. 998/2003 Európskeho parlamentu, ktorým sa mení a dopĺňa
Smernica Rady 92/65/EHS, zákon č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti účinného do 1.2.2007)

uzatvoril so žalobcom dňa 20.8.2004 Zmluvu o spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských
zvierat. Zároveň hlavný veterinárny lekár SR na základe poverenia Ministerstva pôdohospodárstva
SR č. 3022/2004-100 zo dňa 18.11.2004 vydal poverenie č. 9289/2004-100 zo dňa 1.12.2004, ktorým
poveruje žalobcu vedením centrálneho registra spoločenských zvierat. Podľa článku III bod 2 písm. b/
zmluvy žalobca zabezpečoval evidenciu prijatých, distribuovaných pasov z centrálnej evidencie pasov

spoločenských zvierat.

Žalovaný zriadil počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat č. 306/2007-223 v
súvislosti s § 19 ods. 3 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, ktorý nadobudol účinnosť
dňa 1.2.2007. Následne žalovaný prijal Usmernenie zo dňa 30.1.2007 adresované všetkým Krajským

veterinárnym a potravinárnym správam SR a regionálnym veterinárnym a potravinárnym správam SR,
v zmysle ktorého všetky pasy spoločenských zvierat vystavené po 1.2.2007 sa overujú na žalovaným
zriadenej webovej adrese www.crsz.sk., pričom z uvedeného usmernenia zvieratá, ktorých pasy budú
vystavené po 1.2.2007 a nebudú evidované v centrálnom registri spoločenských zvierat na www.crsz.sk
nesmú byť predmetom veterinárnej certifikácie pri vnútrospoločenskom obchode.

Dňa 28.4.2004 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o spolupráci pri distribúcii a
evidencii pasov spoločenských zvierat uzatvorená na dobu neurčitú, predmetom ktorej bola distribúcia
a evidencia pasov spoločenských zvierat v súlade so smernicou Rady 92/65/EHS z 13.6.1992 (článok
II. Bod 1 Zmluvy). Dňa 30.1.2007 bola daná zo strany žalovaného výpoveď Zmluvy o spolupráci pri

distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat so stanovením 6 mesačnej výpovednej lehoty.

Žalobca poukazoval predovšetkým na to, že predmetom konania je jeho nárok na náhradu škody (ušlý
zisk), ktorá mu vznikla za obdobie mesiaca február 2007, t.j. od 1.2.2007 do 28.2.2007. V rozhodnom
období uzavretá zmluva medzi ním a žalovaným trvala a bola platne uzavretá. Uzavreté zmluvy sa

majú plniť. Zákon č. 39/2007 Z.z. neupravuje distribúciu pasov spoločenských zvierat. Napriek platne
uzavretému a trvajúcemu záväzkovoprávnemu vzťahu a napriek tomu, že novoprijatá právna norma -
zákon č. 39/2007 Z.z. žiadnym spôsobom nezasiahla dohodnuté záväzky, žalovaný dňa 31.1.2007
usmernil všetky krajské veterinárne a potravinové správy a regionálne veterinárne a potravinové správyk veterinárnej certifikácii psov, mačiek a fretiek tak, že zvieratá ktoré po 1.2.2007 nebudú registrované
na www.crsz.sk nesmú byť predmetom veterinárnej certifikácie. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na
to, že porušenie povinnosti, ktorá bola založená inominátnou zmluvou, rovnako ako postup v rozpore

s inominátnou zmluvou predstavuje porušenie právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ. V
priebehumesiaca február2007,kedyzmluvamedzinímažalovanýmtrvala,bolodocentrálnehoregistra
spoločenských zvierat (www.crsz.sk) zaregistrovaných 5.056 kusov pasov, ktoré mu ušli. Pokiaľ ide
o sumu 100,-Sk za každý ušlý pas, poukazoval na to, že žalovaný sám vo svojom vyjadrení potvrdil,
že počas plnenia zmluvy pravidelný chod vecí pri plnení zmluvy predstavoval obdržanie 100,-Sk za

každý zaregistrovaný pas žalobcom. Žalobca napokon v písomnom vyjadrení poukazoval na to, že
žalovaný uzavretú Zmluvu o spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat zo dňa
20.8.2004 vypovedal. Výpoveď ako jednostranný adresovaný právny úkon je spôsob zániku záväzku
odlišný ako zánik záväzku v dôsledku nemožnosti plnenia. Obchodný zákonník podľa ktorého bola
zmluva uzavretá, v súvislosti so spôsobmi zániku záväzku rozlišuje zánik záväzku jeho splnením, zánik
záväzku odstúpením od zmluvy, zánik záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia, zrušenie

zmluvy zaplatením odstupného a zánik záväzku zmarením účelu zmluvy. Pri zániku záväzku v dôsledku
dodatočnej nemožnosti plnenia a zániku záväzku zmarením účelu zmluvy záväzok zaniká v dôsledku
právneho úkonu odstúpenia od zmluvy oprávnenej strany, z obsahu ktorého musí byť zrejmý dôvod
odstúpenia od zmluvy.

Žalovaný okrem skutočností uvedených v odpore proti platobnému rozkazu poukazoval na to, že v
rozhodnom období, za ktoré žalobca žiada náhradu údajnej škody (ušlý zisk) bola podaná výpoveď
zmluvy o spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat. Pokiaľ ide o distribúciu
pasov spoločenských zvierat, zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti túto otázku neriešil.
Spolupráca pri distribúcii pasov spoločenských zvierat na účely implementácie smernice Rady 92/65/

EHS z 13. júna 1992, ktorou sa ustanovujú veterinárne požiadavky na obchodovanie so zvieratami,
spermou, vajíčkami a embryami, na ktoré sa nevzťahujú veterinárne požiadavky ustanovené v
osobitných právnych predpisoch spoločenstva uvedených v prílohe A(I) k smernici 90/425/EHS, a na
odvoz do spoločenstva a nariadenia (ES) č. 998/2003 EP a Rady z 26. mája 2003 o veterinárnych
požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení

a dopĺňa smernica Rady č. 92/65/EHS bola upravená od 20.8.2004 zmluvou so žalobcom. Podotkol, že
uvedená zmluva nedávala žalobcovi exkluzivitu pri distribúcii pasov spoločenských zvierat. Poukazoval
na ust. § 5 písm. j) a k) zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Ministerstvo pôdohospodárstva SR, zriaďuje
počítačovú databázu pre centrálny register zvierat a zabezpečuje jej prevádzku (§18), schvaľuje

prvky systému identifikácie a registrácie zvierat a môže poveriť fyzickú osobu alebo právnickú osobu
zabezpečenímichdistribúcie.PoverenímministrapôdohospodárstvaSRč.3022/2004-100z18.11.2004
minister poveril hlavného veterinárneho lekára SR zabezpečením úloh v rozsahu vyplývajúcom pre
ministerstvo z § 5 písm. j) a k) zákona č. 488/2002 Z. z., teda preniesol na hlavného veterinárneho lekára
SR právomoc súvisiacu so zriadením počítačovej databázy pre centrálny register zvierat a zabezpečenie

jej prevádzky (§ 18) a právomoc schvaľovať prvky systému identifikácie a registrácie zvierat a možnosť
poveriť fyzickú osobu alebo právnickú osobu zabezpečením ich distribúcie. Z poverenia vyplýva, že
sériové čísla pasov spoločenských zvierat bude prideľovať Štátna veterinárna a potravinová správa
SR, pričom z poverenia je zrejmé, že výroba a distribúcia pasov spoločenských zvierat je bez
obmedzenia. Ďalej uviedol, že sa odvoláva na svoje stanovisko z 13.11.2012 č. 3834/2012-170, že

žiadnym rozhodnutím, usmernením ani iným aktom riadenia distribúciu pasov spoločenských zvierat
neupravoval a neznemožňoval záväzok žalobcu zabezpečovať distribúciu pasov spoločenských zvierat
za podmienok uvedených v zmluve. Ako vyplýva z ich predchádzajúcich stanovísk, žalobca mal zo
zmluvy zabezpečovať evidenciu prijatých, distribuovaných a zrušených pasov v centrálnej evidencii
pasov spoločenských zvierat. Ide o činnosť totožnú s vedením počítačovej databázy pre centrálny

register spoločenských zvierat, ktorú od 1.2.2007 podľa § 19 ods. 3 druhá veta zabezpečuje ako
výlučný subjekt Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Pre posúdenie činnosti evidencie
pasov spoločenských zvierat, ktorú podľa zmluvy mal zabezpečovať žalobca do 31.1.2007 a vedenia
počítačovej databázy pre centrálny register spoločenských zvierat, ktoré zabezpečuje KVL SR od
1.2.2007 je potrebné poukázať na podstatu tejto činnosti, ktorá je totožná a na cieľ, ku ktorému táto

činnosťsmerujeatozabezpečenieevidenciepasovspoločenskýchzvieratvregistri,pretovychádzajúcz
toho ide o zhodnú činnosť. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti,
tak ako už bolo uvedené, prevádzkovanie počítačovej databázy pre centrálny register spoločenských
zvierat, t. j. zabezpečenie evidencie pasov spoločenských zvierat bolo zákonom zverené Komoreveterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Zmenou právneho stavu došlo k podstatnému zásahu do
povinností žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy a do obsahu zmluvy. Poukazoval na ustanovenie § 352 ods.
2 Obchodného zákonníka sa záväzok stáva nesplniteľným v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli

vydanépouzavretízmluvyaktorýchúčinnosťnieječasovoohraničená,dlžníkovizakazujúsprávanie,na
ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené. Odo dňa účinnosti
zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, t. j. od 1.2.2007 bolo prevádzkovanie počítačovej
databázy pre centrálny register spoločenských zvierat zákonom zverené Komore veterinárnych lekárov
SR ako jedinému subjektu. Tým došlo k situácii, že predmetný zákon nedovoľoval, teda zakázal

navrhovateľovi správať sa spôsobom, na ktorý sa zaviazal v zmluve. Ide o právny predpis, ktorý
nadobudol účinnosť po uzavretí zmluvy a jeho účinnosť nie je časovo ohraničená, čo znamená, že
sú splnené podmienky § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka. V danom prípade zákonná úprava má
vyššiu právnu silu ako záväzkový vzťah, ktorý vyplýval zo zmluvy. Záväzok navrhovateľa v časti
zabezpečovania evidencie prijatých, distribuovaných a zrušených pasov spoločenských zvierat sa stal
nesplniteľným a jeho plnenie sa stalo právne nemožným a preto jeho povinnosť plniť zo zákona zanikla.

Pričom je nesporné, že ide o objektívnu nemožnosť plnenia. V súvislosti s vyššie uvedeným Štátna
veterinárna a potravinová správa SR vydala usmernenie č. 314/07-240 z 30.1.2007, podľa ktorého
pasy vystavené po 1.2.2007, ktoré nebudú evidované v centrálnom registri spoločenských zvierat
na www.crsz.sk (teda register pasov spoločenských zvierat vedený Komorou veterinárnych lekárov
SR) nemôžu byť predmetom veterinárnej certifikácie pri vnútrospoločenskom obchode. Uviedol, že

žalobca v tejto súvislosti poukazoval na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 2029/1998
podľa ktorého „Porušenie povinnosti, ktorá bola založená inominátnou zmluvou, rovnako ako postup
v rozpore s inominátnou zmluvou predstavuje porušenie právnej povinnosti v zmysle ustanovenia
§ 420 ods. 1 OZ.“ Uvedené poukázanie na predmetné rozhodnutie s poukazom na § 420 ods. 1
OZ, teda na ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka je v

tomto prípade irelevantné a právne nekvalifikované. Vo vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že Zmluva o
spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat medzi žalobcom a ním bola uzavretá
podľa obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Napokon poukazoval na to, že uvedeným
usmernením č. 314/07-240, ktorým podľa žalobcu malo dôjsť k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z
obchodnoprávneho vzťahu, Štátna veterinárna a potravinová správa SR implementovala § 19 ods. 3

zákona č. 39/2007 Z. z. a žalovaný postupoval v súlade so zákonom, čím nemohlo dôjsť k porušeniu
povinnosti, ktorá bola založená zmluvou. Z tohto titulu nie sú splnené podmienky pre vznik škody
a už vôbec nie škody podľa § 420 ods. 1 OZ, ako uvádza žalobca. Povinnosť žalobcu evidovať
pasy spoločenských zvierat zo zákona zanikla ku dňu 1.2.2007, túto už zo zákona nesmel ďalej plniť,
pretože právomoc vedenia počítačovej databázy pre centrálny register spoločenských zvierat bola

zverená výlučne inému subjektu, ako je žalobca a preto usmernenie ŠVPS SR sa nedotklo povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy, pokiaľ ide o evidenciu pasov spoločenských zvierat, pretože táto povinnosť
už v tomto čase neexistovala. Usmernenie č. 314/07-240 bolo vydané žalovaným v súlade s § 6 ods.
2 písm. v) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a len reflektovalo na zmenu právneho
stavu od 1.2.2007, teda na zmenu vo vedení počítačovej databázy pre centrálny register spoločenských

zvierat KVL SR. Usmernenie bolo určené tretím subjektom, teda podriadeným organizáciám ŠVPS SR
a to krajským a regionálnym veterinárnym potravinovým správam a nemohlo nim dôjsť k porušeniu
povinnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval aj na ust. § 374 Obch. zákonníka, podľa ktorého
za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej
strany a bráni jej v splnení jej povinnosti. V danom prípade tým, že došlo k zmene zákona, nastala

prekážka nezávisle od vôle žalovaného a to tým, že vedenie počítačovej databázy pre centrálny register
spoločenských zvierat bolo zákonom zverené inému subjektu ako je žalobca. Nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka, záväzok zaniká zo zákona a to dňom účinnosti
právneho predpisu, ktorý dlžníkovi zakazuje (nedovoľuje) správanie, na ktoré sa zaviazal v zmluve ak
zániku nie je potrebný žiadny ďalší právny úkon. Uvedené potvrdzuje aj znenie § 354 Obchodného

zákonníka,ktorýuvádza,žeprizánikuprenemožnosťplneniaalebojehočastinastávajúobdobnéúčinky
uvedené v § 351, teda účinky ako pri odstúpení od zmluvy. Právne účinky nemožnosti plnenia nastávajú
preto ex lege, t. j. zo zákona zaniká záväzok alebo jeho časť, ktorá je postihnutá nemožnosťou plnenia.
Odstúpenie od zmluvy v prípade dodatočnej nemožnosti plnenia upravuje len § 352 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Podľa toho ustanovenia veriteľ je oprávnený (nie povinný) odstúpiť od zmluvy ohľadne časti

plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo
prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia
zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa nestalo nemožným. K odstúpeniu od
zmluvy teda môže dôjsť na základe vôle veriteľa iba v časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným. Kodstúpeniu od zmluvy teda nemohlo dôjsť v časti záväzku, ktorý sa týkal evidencie pasov spoločenských
zvierat v centrálnej evidencii pasov spoločenských zvierat vedenej žalobcom, pretože záväzok v tejto
častizanikolzozákonatým,žebolisplnenépodmienkydodatočnejnemožnostiplnenia.Pokiaľideočasť

záväzku žalobcu, týkajúcu sa distribúcie pasov spoločenských zvierat, žalovaný v danej časti zmluvu
vypovedal. Výpovedná lehota uplynula 31.8.2007. Plnenie tejto časti záväzku do uplynutia výpovednej
lehoty žalovaný žalobcovi nijako neznemožňoval, ako už bolo uvedené vyššie.

Napokon žalobca v ostatnom vyjadrení uviedol, že výpoveď bola podaná po mesiaci február 2007, v

mesiaci február 2007 uzavretá zmluva trvala. Má za to, že keď žalovaný tvrdí, že jeho záväzok zo zmluvy
zanikol pre nemožnosť plnenia, nemal dôvod podávať zo zmluvy výpoveď. A aj v prípade, že záväzok
žalovaného zanikol pre nemožnosť plnenia, s poukazom na ust. § 353 Obch. zákonníka, dlžník, ktorého
záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný uhradiť škodu tým spôsobenú veriteľovi.

Z listiny zo dňa 30.1.2007 súd zistil, že v uvedený deň žalovaný vypovedal zmluvu o spolupráci

pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat uzavretú dňa 20.8.2004 medzi žalobcom a
žalovaným.

Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nárokov na náhradu škody vzniknutej

porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenie sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom k svojej povahe majú trvať i po ukončení zmluvy.

Podľa § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne

predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi
zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi
udelené, hoci sa oň riadne usiloval.

Podľa § 354 Obchodného zákonníka pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti

nastávajú obdobné účinky uvedené v § 351.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj

za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa § 575 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť,
len pokiaľ ide o túto časť, veriteľ však má právo ohľadom zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť.
Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia , ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy,

vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v
celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel,
oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.
Podľa § 6 ods. 2 písm. v) zák. č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti Štátna veterinárna a
potravinová správa overuje súlad pasu spoločenského zvieraťa s osobitným predpisom. Podľa § 19

ods. 3 zákč. č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti spoločenské zvieratá musia byť nezameniteľne
označené pri premiestňovaní, identifikované a ich identifikačné údaje sa vedú v centrálnom registri
spoločenských zvierat. Počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat prevádzkuje
Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky.Podľa § 5 písm. j) zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti ministerstvo zriaďuje počítačovú
databázu pre centrálny register zvierat a zabezpečuje jej prevádzku.

Podľa § 5 písm. k) zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti ministerstvo schvaľuje
prvky systému identifikácie a registrácie zvierat a môže poveriť fyzickú osobu alebo právnickú osobu
zabezpečením ich distribúcie.

Predpisy obchodného zákonníka o náhrade škody sú systematicky zaradené v časti tretej, ktorá sa

zaoberá obchodnými záväzkami, a tiež tieto predpisy sa skutočne zaoberajú vyčerpávajúcim spôsobom
právenáhradouškody,ktorábolaspôsobenáporušenímpovinnostízobchodnýchzáväzkovýchvzťahov.

Zmluva o spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat bola medzi žalobcom a
žalovaným uzavretá podľa Obchodného zákonníka.

Samotné právo na náhradu škody vzniknuté porušením obchodných záväzkov alebo povinností
stanovených obchodným zákonníkom, ako ich upravujú predpisy obchodného zákonníku o náhrade
škody, stojí predovšetkým na troch predpokladoch, ktoré musia byť splnené vždy, a je na poškodenom,
ktorý sa náhrady domáha, aby ich, ak to bude potrebné preukázal. Jedná sa predovšetkým o
porušeniepovinnostízozáväzku,ďalšímpredpokladomjevznikškody.Konečneškodamuselanastrane

poškodeného vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením práva škodcom. Ide o logický a nepretržitý sled
príčinanásledkov,ktorénutnevedú odporušeniaprávaažkmajetkovejujme.Čosasubjektívnejstránky
týka, stojí zodpovednosť za škodu podľa obchodného zákonníka zásadne na objektívnej zodpovednosti.
Nezáleží teda na zavinení zo strany škodcu. Vo všeobecnosti škodca má možnosť sa liberovať, a to
za podmienok, ktoré sú stanovené v § 374.

Zánik záväzkov v dôsledku následnej nemožnosti plnenia je upravený predovšetkým v ustanoveniach §
575 až 577 obč. zák. Ustanovenia obchodného zákonníku tieto ustanovenia doplňujú alebo pozmeňujú.
Pritom je nutné odlíšiť nemožnosť plnenia, ktoré je tu už v dobe, kedy je záväzok zakladaný. Právne
úkony, ktoré sa týkajú plnení nemožných, sú od počiatku neplatné. Ak však záväzok platne vznikne a

nemožnosť plnenia sa dostaví až následne, nestane sa preto také právne konanie následne neplatným,
ale len v rozsahu nakoľko je neplatnosťou dotknutý, existujúci záväzok zaniká. To je obsahom práve §
575 obč. zák. Tu je tiež definované, kedy je plnenie nemožné. Definícia je negatívna, keď vymedzuje,
aké plnenia nemôžu byť nemožné. Teda, len plnenia, ktoré nemôžu byť realizované ani za sťažených
podmienok, ani s väčšími nákladmi alebo po dohodnutom čase, sú nemožné. Ustanovenie § 352 ods.

o Obchodného zákonníka rozširuje zmienený negatívny výpočet tiež o podmienku, že nemožné nie sú
také plnenia, ktoré síce sú úplne mimo akejkoľvek možnosti povinnej strany, dlžník by ich však mohol
splniť, keby použil osobu inú, ktorá potrebné predpoklady má. Oproti občianskemu zákonníku však tiež
zároveň okruh nemožných plnení rozširuje o niektoré prekážky právnej povahy, pokiaľ nastali po vzniku
záväzku. Uvažuje právne predpisy s časovo neobmedzenou pôsobnosťou, s ktorými sa plnenie dostalo

do rozporu. Ďalej uvažuje nevydanie úradných rozhodnutí nutných k vykonaniu plnenia. Stanovuje tiež,
kto nesie bremeno dokazovania ohľadne nemožnosti plnenia, a to tak, že leží na strane dlžníka.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

V posudzovanej veci mal súd preukázané, že dňa 20.8.2004 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o
spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat na dobu neurčitú, predmetom ktorej
bola distribúcia a evidencia pasov spoločenských zvierat v súlade so smernicou Rady 92/65/EHS z
13.6.1992 (článok II. Bod 1 Zmluvy). Dňa 30.1.2007 bola daná zo strany žalovaného výpoveď Zmluvy o
spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat so stanovením 6 mesačnej výpovednej

lehoty. Dňa 1.2.2007 nadobudol účinnosť zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Podľa
§ 6 ods. 2 písm. v) uvedeného zákona je žalovaný príslušný na zriadenie počítačovej databázy pre
centrálny register spoločenských zvierat a na zabezpečenie jej prevádzky podľa § 19, pričom podľa
§ 19 ods. 3 tohto zákona Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky zo zákona prevádzkuje
počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat. Žalovaný zriadil počítačovú databázu

pre centrálny register spoločenských zvierat a to práve v súvislosti s § 19 ods. 3 zák. č. 39/2007 Z.z. o
veterinárnej starostlivosti, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.2.2007. Následne žalovaný prijal Usmernenie
zo dňa 30.1.2007, adresované všetkým Krajským veterinárnym a potravinárskym správam SR a
regionálnym veterinárnym a potravinárnym správam SR, v zmysle ktorého všetky pasy spoločenskýchzvierat vystavené po 1.2.2007 sa overujú na žalovanom zriadenej webovej adrese www.crsz.sk, pričom
z uvedeného Usmernenia zvieratá, ktorých pasy budú vystavené po 1.2.2007 a nebudú evidované v
centrálnomregistrispoločenskýchzvieratnawww.crsz.sknesmúbyťpredmetomveterinárnejcertifikácie

pri vnútrospoločenskom obchode. Žalovaný zaslal žalobcovi výpoveď zmluvy k 31.1.2007. Výpovedná
lehota podľa č. IV. bod 2. Zmluvy začala plynúť 1.3.2007 a uplynula 31.8.2007. S tvrdením žalobcu,
že zákon č. 39/2007 Z.z. sa žiadnym spôsobom nedotkol zmluvne prevzatých povinností žalobcom
na základe Zmluvy pri spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat, ani obsahu
uzavretej zmluvy a že túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný v liste zo dňa 16.2.2007, podľa ktorého zákon

č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti neupravuje distribúciu pasov spoločenských zvierat sa súd
nestotožňuje.Žalobcamalpodľazmluvy zabezpečovaťdistribúciupasovspoločenskýchzvieratvsúlade
s rozhodnutím Komisie 2003/803/ES za podmienok uvedených v zmluve a zabezpečovať evidenciu
prijatých, distribuovaných a zrušených pasov v centrálnej evidencii pasov spoločenských zvierat. Po
nadobudnutí účinnosti zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti prevádzkovanie počítačovej
databázy pre centrálny register spoločenských zvierat, t.j. zabezpečenie evidencie pasov spoločenských

zvierat bolo zákonom zverené Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Zmenou právneho
stavu došlo k podstatnému zásahu do povinností žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy a do obsahu zmluvy.
Odo dňa účinnosti zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti bolo prevádzkovanie počítačovej
databázy pre centrálny register spoločenských zvierat zákonom zverené Komore veterinárnych lekárov
SR ako jedinému subjektu. Tým došlo k situácii, že zákon zakázal žalobcovi správať sa spôsobom, na

ktorý sa zaviazal v zmluve. Záväzok žalobcu v časti zabezpečovania evidencie prijatých, distribuovaných
a zrušených pasov spoločenských zvierat sa stal nesplniteľným a jeho plnenie sa stalo právne
nemožným a preto jeho povinnosť plniť zo zákona zanikla. Pokiaľ ide o zabezpečenie distribúcie
pasov spoločenských zvierat , distribúcia pasov spoločenských zvierat nie je zákonom č. 39/2007 o
veterinárnej starostlivosti upravená a žalovaný žiadnym rozhodnutím, usmernením ani iným aktom

riadenia distribúciu pasov spoločenských zvierat neupravoval a ani žalobcovi žiadnym spôsobom
neznemožňoval tento záväzok zo zmluvy plniť. Povinnosť žalobcu evidovať pasy spoločenských zvierat
zo zákona zanikla ku dňu 1.2.2007, túto už zo zákona nesmel ďalej plniť, pretože právomoc vedenia
počítačovej databázy pre centrálny register spoločenských zvierat bola zverená výlučne inému subjektu,
ako je žalobca a preto usmernenie ŠVPS SR sa nedotklo povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pokiaľ

ide o evidenciu pasov spoločenských zvierat, pretože táto povinnosť už v tomto čase neexistovala.
Usmernenie č. 314/07-240 bolo vydané žalovaným v súlade s § 6 ods. 2 písm. v) zákona č. 39/2007
Z. z. o veterinárnej starostlivosti a len reflektovalo na zmenu právneho stavu od 1.2.2007, teda
na zmenu vo vedení počítačovej databázy pre centrálny register spoločenských zvierat KVL SR.
Usmernenie bolo určené tretím subjektom, teda podriadeným organizáciám ŠVPS SR a to krajským a

regionálnym veterinárnym potravinovým správam a nemohlo nim dôjsť k porušeniu povinnosti. V danom
prípade tým, že došlo k zmene zákona, nastala prekážka nezávisle od vôle žalovaného a to tým, že
vedeniepočítačovejdatabázyprecentrálnyregisterspoločenskýchzvieratbolozákonomzverenéinému
subjektu ako je žalobca. Záväzok žalovaného zanikol zo zákona a to dňom účinnosti právneho predpisu,
ktorý dlžníkovi zakazuje (nedovoľuje) správanie, na ktoré sa zaviazal v zmluve ak zániku nie je potrebný

žiadny ďalší právny úkon. Pri zániku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobné účinky
uvedené v § 351, teda účinky ako pri odstúpení od zmluvy. Právne účinky nemožnosti plnenia nastávajú
preto ex lege, t. j. zo zákona zaniká záväzok alebo jeho časť, ktorá je postihnutá nemožnosťou plnenia.
Odstúpenie od zmluvy v prípade dodatočnej nemožnosti plnenia upravuje len § 352 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Podľa toho ustanovenia veriteľ je oprávnený (nie povinný) odstúpiť od zmluvy ohľadne časti

plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo
prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia
zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa nestalo nemožným. K odstúpeniu od
zmluvy teda môže dôjsť na základe vôle veriteľa iba v časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným. K
odstúpeniu od zmluvy teda nemohlo dôjsť v časti záväzku, ktorý sa týkal evidencie pasov spoločenských

zvierat v centrálnej evidencii pasov spoločenských zvierat vedenej žalobcom, pretože záväzok v tejto
častizanikolzozákonatým,žebolisplnenépodmienkydodatočnejnemožnostiplnenia.Pokiaľideočasť
záväzku žalobcu, týkajúcu sa distribúcie pasov spoločenských zvierat, žalovaný v danej časti zmluvu
vypovedal. Výpovedná lehota uplynula 31.8.2007. Plnenie tejto časti záväzku do uplynutia výpovednej
lehoty žalovaný žalobcovi nijako neznemožňoval, ako už bolo uvedené vyššie. Žalobca nepreukázal

základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spočívajúcu v jeho údajnom ušlom
zisku za obdobie mesiaca február 2007.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, keď v súvislosti s predmetným konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Okresný súd Bratislava IV v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinní dobrovoľne nesplnia čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.