Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15C/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116210639
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116210639.3

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou, v právnej veci žalobkyne:
S.V. S., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. N. X, XXX XX G. G., štátny občan SR, právne zast. MAĎAR & Partners,
s. r. o., so sídlom Nám. Š. Moyzesa 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 692, za ktorú koná JUDr.
Miloš Maďar, PhD., LLM., advokát a konateľ, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie sumy 3 009,36 Eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3 009,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15
% ročne zo sumy 3 009,36 Eur od 24. 07. 2014 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu

100 % od žalovaného.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica, Partizánska cesta
9, IČO: 36 631 124, súdny poplatok v sume 180,50 Eur, pripojeným príkazom na úhradu, a to v lehote
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa cestou právneho zástupcu podanou žalobou, ktorá došla dňa 06. 06. 2016 domáhala,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 3 009,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,15 % ročne zo sumy 3 009,36 Eur od 24. 07. 2014 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Na zdôvodnenie písomne uviedol, že žalobkyňa uzavrela s Prvou
Česko-Slovenskou Poisťovňou, v súčasnosti žalovaný poistnú zmluvu č. 5156000017, typu UDP-K+úraz
pre prípad smrti alebo dožitia žalobkyne na dobu od 23. 07. 1999 do 23. 07. 2014 (životné poistenie),

žalobkyňa riadne platila dohodnuté poistné, poistné plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté na poistnú
sumu 60 000,-- Sk (1 991,64 Eur) a pre prípad dožitia na poistnú sumu 90 660,-- Sk (3 009,36 Eur). Teda
po uplynutí poistnej doby žalobkyni vznikol nárok na plnenie z poistnej zmluvy vo výške poistnej sumy
pre prípad dožitia. Napriek výzve doposiaľ nedošlo zo strany žalovaného ani k čiastočnému plneniu
jeho záväzku, preto žalobkyňa si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 24. 07. 2014
do zaplatenia. Zároveň žalobkyňa žiadala priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Právny

zástupca písomne poukázal na skutkový a právny stav v žalobe.

2. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe, ktorú navrhol ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. V
prípade úspechu si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. Vyjadrenie opieral o skutkový a právny
stav veci.3. Predmetom sporu v danej veci bolo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 3 009,36
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 3 009,36 Eur od 24. 07. 2014 do
zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

4.1. Podľa § 181 ods. 2 CSP súd určuje, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že došlo k
podpísaniu poistnej zmluvy dňa 22. 07. 1999. Taktiež nie je sporné, že žalobkyňa si uplatňuje nárok
voči žalovanému na plnenie z poistnej zmluvy pri dožití na poistnú sumu vo výške žalovanej sumy spolu
so zákonným úrokom z omeškania. Taktiež nie je sporné, že medzi stranami bolo formálne uzatvorené

kapitálové životné poistenie typu ako UDP-K.

4.2. Podľa § 181 ods. 2 CSP súd určuje, že medzi sporovými stranami je sporné, či poistná
zmluva je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu poistného v rozpore so zákonom v dôsledku
schválenia nezákonných sadzieb poistného príslušným dozorným orgánom štátu. Podľa žalovaného
(jeho vyjadrenie) malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s

§ 11 ods. 3 Zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu,
ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t. j. výška poistného, resp. cena poistenia)
v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy
žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne.

4.3. Ďalej je sporná výška uplatneného žalobného nároku z dôvodu premeny poistenia na poistenie so
zníženou poistnou sumou.

4.4. Podľa § 181 ods. 2 CSP súd uviedol predbežné právne posúdenie veci v tom smere, že je
potrebnénajprvsavysporiadaťsotázkou,čipoistnázmluvauzavretámedzisporovýmistranamijeplatná

(vznesená námietka absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu zo strany žalovaného) a v prípade, že
súd dospeje k názoru, že poistná zmluva je platná, tak následne je potrebné vysporiadať sa s výškou
žalobného nároku - poistného plnenia.

5.Súdvovecivykonaldokazovanievypočutímprávnehozástupcužalobkyneižalovaného.Dokazovanie

listinami, ich čítaním, čítaním ich častí alebo oznámením ich obsahu podľa § 204 CSP nevykonal,
nakoľko listiny, prípadne ich fotokópie (ktoré tvorili prílohy podaní oboch sporových strán) boli navzájom
protistranám v priebehu konania doručené, príp. prevzaté na pojednávaní. V tomto smere súd odkazuje
na obsah súdneho spisu v danej veci (obsahujúce písomné podania zástupcov oboch sporových strán
vrátane listinných dôkazov).

6.1. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na skutkovom a právnom stave opísanom v
žalobe. Písomne poukázal na to, že po uplynutí poistnej doby dňa 23. 07. 2014 vznikol žalobkyni nárok
na plnenie z poistnej zmluvy uzavretej s Prvou Česko-Slovenskou Poisťovňou, v súčasnosti žalovaný
označený v záhlaví tohto rozsudku, a to vo výške poistnej sumy 90 660,-- Sk, t. j. 3 009,36 Eur pre

prípad dožitia. Žalobkyňa o tejto skutočnosti informovala žalovaného písomným podaním zo dňa 24. 06.
2014 označeným ako „Žiadosť o vyplatenie dožitia“. Napriek včasnému informovaniu o vzniku poistnej
udalosti žalovaný nevyplatil žalobkyni jej oprávnený nárok, menovaná v priebehu mesiaca septembra
2014 niekoľkokrát telefonicky kontaktovala žalovaného, ktorým jej bolo oznámené, že uvedenú žiadosť
registrujú. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil ani po urgencii zo dňa 28. 11. 2014, ktorou sa žalobkyňa

opätovne dožadovala oprávneného nároku. Na základe uvedeného bol žalovaný na splnenie záväzku
vyzvaný aj prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 22. 01. 2016, označeným ako „Výzva
na zaplatenie - mimosúdna pokonávka“. Zo strany žalovaného však nedošlo ani k čiastočnému plneniu
jeho záväzku, povinnosti plniť začal žalovaný uhýbať tvrdením, že zmluva je absolútne neplatná. V
rámci vzájomnej komunikácie žalovaný poukázal na prebiehajúce súdne konanie, ktoré má určiť, či

poistná zmluva bola uzavretá v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný bol následne vyzvaný, aby
sa k uvedeným okolnostiam podrobnejšie vyjadril, aby bolo možné identifikovať konanie, na ktoré sa
odvoláva, avšak nereagoval. Zotrval na stanovisku, že zmluva je absolútne neplatná, pričom dočasne
prerušil vyšetrenie poistnej udalosti (výzva na zaplatenie - mimosúdna pokonávka zo dňa 22. 01. 2016,
oznámenie žalovaného o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť

zo dňa 05. 02. 2016 adresované žalobkyni, vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 12. 02. 2016
k tomuto oznámeniu žalovaného vrátane vykázanej doručenky, stanovisko žalovaného ku podaniu k
predmetnej poistnej zmluve zo dňa 23. 02. 2016 adresované právnemu zástupcovi žalobkyne). Podaniu
tejtožalobypredchádzalasnahamenovanejomimosúdneurovnaniesporu(žalovanýbolupozornenýnamožnosť vymáhania pohľadávky súdnou cestou). Žalobkyňa svojim správaním nedala príčinu na tento
spor, preto sa domáha i príslušenstva pohľadávky z dlžnej sumy.

6.2. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne na vysvetlenie podanej žaloby vo vzťahu k
argumentáciám žalovanej strany, že uzavretá poistná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu dojednania
poistného v rozpore so zákonom v dôsledku schválenia nezákonných sadzieb poistného príslušným
dozorným orgánom štátu, teda že v tomto právnom vzťahu chýba podstatná náležitosť, teda poistné
uviedol nasledovné: Poukázal na § 788 ods. 2 OZ. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej

sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť, či ide o jednorazové alebo o bežné poistné, ďalej c) poistnú
dobu, atď. V zmluve bola jednoznačne určená suma poistného. Podľa žalobkyne ust. § 9 ods. 3 Zákona
č. 24/1991 Zb. ukladá len povinnosť dozorujúcemu orgánu, v akom prípade nemožno vydať povolenie.
Povinnosť poisťovne prispôsobiť svoje produkty tak, aby zodpovedali predmetnému ustanoveniu. K §
11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. právny zástupca uviedol, že toto ustanovenie opäť ukladá povinnosť
len poisťovni. Následne žalovaná strana poukazuje na rozpor s neskoršími zákonnými ustanoveniami.

V tejto súvislosti upozornil na prechodné a záverečné ustanovenia, v zmysle ktorých ustanovenia tohto
zákona sa spravujú aj na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
sa avšak posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Minimálne vznik
predmetnej zmluvy sa riadi Zákonom č. 24/1991 Zb., pričom vtedajšie ustanovenia žiadnym spôsobom

nemôžu spôsobiť absolútnu neplatnosť. Pokiaľ by sa súd aj stotožnil s názorom žalovanej strany,
že tento právny vzťah sa má riadiť ustanoveniami neskorších zákonov, potom ust. § 31a Zákona č.
95/2002 Z. z. a § 35 Zákona č. 8/2008 Z. z. rovnako ako v predošlom prípade len ukladajú povinnosť
poisťovni. Ďalej vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej strany právny zástupca poukázal na rozporuplnosť a
neúplnosť priložených listinných dôkazov. Žalovaná strana uvádza, že v protokole z dohľadu z októbra

2007 Národná banka SR skonštatovala, že poistné v zmluve bolo v rozpore s ustanoveniami § 31a
Zákona č. 95/2002 Z. z. a § 35 Zákona č. 8/2008 Z. z. Takéto stanovisko sa však v tomto protokole
nikde nenachádza. NBS uviedla, že poistné nie je v súlade s poistno-matematickými metódami, na čo
kontrolovaný subjekt aj upozornila, ktorý jej aj následne odoprel možnosť skutočne overiť správnosť
tohto algoritmu. Žalovaná strana ďalej uvádza, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore

s vtedajším zákonom, na podporu svojho tvrdenia priložila list NBS zo dňa 02. 12. 2013, v ktorom sa
síce okrem iného uvádza, že kalkulácie a sadzby poistného UDP-K boli odsúhlasené, a tak sa stali pre
poisťovňu záväzné. Teda „odsúhlasené.“ Následne žalovaná strana vyznačila časť textu, že v dôsledku
tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby
produktu UDP-K. V tejto súvislosti právny zástupca žalobkyne dal dôraz na slovo „ďalej“. V rámci tohto

listusaďalejuvádza,žeNBSanijejprávnypredchodcanevydaližiadnerozhodnutie,ktorýmbysamenilo
alebo rušilo rozhodnutie Ministerstva financií SR vo vzťahu k poistnému produktu UDP-K. Súčasne
sa v tomto liste uvádza, že poisťovňa sa aplikáciou nesprávnych poistno-matematických postupov
„vystavovala“ z vlastnej vôle riziku, že v prípade dožitia sa poisteného konca poistnej doby nebude
mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu dojednanej poistnej sumy na dožitie. Ďalej poukázal

na uznesenie Krajského súdu v Bratislave 2Co/315/2012-401 zo dňa 30. 04. 2015, z ktorého účelovo
žalovaná strana vytrhla z kontextu časť z odôvodnenia, že Krajský súd v Bratislave sa jednoznačne
vyjadril, že poistné zmluvy typu UDP-K sú v časti poistného nezákonné. Toto tvrdenie rozporujeme,
keďže ako vyplýva zo samotného uznesenia tohto odvolacieho súdu, zo samotnej jednej súvislej vety
(str. 13 tohto zrušujúceho uznesenia vyznačená krížikom zo strany žalovanej), Krajský súd v Bratislave

poukázal iba na skutočnosť, že podstatou právneho posúdenia v tej inej prejednávanej veci malo byť to,
že žalovanej bolo povolené podnikanie v poisťovníctve aj s poistením UDP-K nesprávne.

6.3. Ďalej žalovaný rozporuje výšku uplatňovanej pohľadávky, a to z dôvodu premeny poistenia na
poistenie so zníženou poistnou sumou, a pokiaľ by aj zmluva bola platná, žalobkyňa má nárok len na

krátené poistné z dôvodu neplatenia poistného načas, čo podloložil platobným kalendárom pre poistnú
zmluvu. Poistné bolo vždy splatné v 23. dni príslušného mesiaca. Prvé poistné bolo zaplatené v hotovosti
v deň uzavretia zmluvy teda 22. 07. 1999, čo znamená, že všetky následné poistné boli platené dokonca
takmer s mesačným predstihom. Žalovaná strana sa ďalej odvoláva na čl. 9 poistných podmienok z 01.
06.1995,boliformulovanétakmerrovnakoako§12až14Vyhláškyč.49/1964opoistnýchpodmienkach,

a teda zníženie poistného nezáleží od vôle poisťovne, ale táto skutočnosť vychádza priamo z poistných
podmienok, teda z vyhlášky. Ide o § 359 Občianskeho zákonníka platného v tom čase, ktorý hovorí
„Poistenie zanikne aj tým, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do 6 mesiacov od
jeho zročnosti“. Potom žalobkyňa nikdy nemeškala s platbou poistného dlhšie než 6 mesiacov. V tomtosmere odkázal na odbornú literatúru, ktorú žalovaná strana vykladá v rozpore so samotným textom. Čl.
9 ods. 2 VPP špecifikuje, že ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote
stanovenej Občianskym zákonníkom, až uplynutím tejto lehoty nastanú dôsledky neplatenia poistného.

Lehota bola v zmysle § 801 OZ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy stanovená na 6 mesiacov. Z
priloženého platobného kalendára žalovaného vyplýva, že žalobkyňa počas trvania celej poistnej doby
nemeškala s platbou poistného viac ako 6 mesiacov. V predmetnom kalendári je súčasne uvedený od
23. 10. 1999 pravidelný doplatok. Uvedený nedoplatok ale nemohol vzniknúť, keďže z uzavretej poistnej
zmluvy zo dňa 22. 07. 1999 vyplýva, že prvá úhrada za poistné bola uskutočnená v hotovosti pri podpise

zmluvy. Následne úhrady poistného boli uskutočnené takmer mesiac vopred. V priebehu konania bolo
dokázané, že podmienky stanovené v poistnej zmluve žalobkyňa ako účastník poistnej zmluvy plnila a
nastala aj dohodnutá poistná udalosť, preto žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť žalobkyni dohodnuté
poistné plnenie.

6.4.PrávnyzástupcapoukázalajnarozhodnutieNSSRsp.zn.2Cdo229/2013,vktoromsúdkonštatuje,

že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je
zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik
povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody vzniknutej
po splnení záväzkov voči poistníkovi. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného
práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých

podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov
súkromnoprávneho vzťahu, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov
štátu, vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát, resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad
poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu, a tomuto by týmto nesprávnym
úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený vzniknutú škodu od

štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu
so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie
takéhoto negatívneho následku práve poistencom. To, že by prípadne rozhodnutím iného subjektu
vznikla poisťovni škoda, nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie nároku žalobkyne voči poisťovni.

7.1. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného trvala na písomnom vyjadrení k žalobe, ktorú žiadala v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. V danom spore namietala, či poistná zmluva vôbec platne
vznikla, keďže poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti
podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť takejto zmluvy, potom je
absolútne neplatná s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Poistné je podstatnou náležitosťou

poistnej zmluvy. Platnosť tohto hmotno-právneho úkonu treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho
uzavretia. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy
malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobkyne v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods.
3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým
bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t. j. výška poistného, cena poistenia) v štátom

schvaľovanomobchodnompláne,zktoréhožalovanýprivpísanípoistnéhodopoistnejzmluvyžalobkyne
musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného
obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy. V protokole z roku 2007 Národná banka
Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve bolo v rozpore s § 31a zákona č. 95/2002 Z. z.,
a že je v rozpore s § 35 zákona č. 8/2008 Z. z. Výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní

zákona č. 24/1991 Zb. dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna,
ak je nesprávne stanovená výška činiteľa pri správnom menovateľovi, čo plynie z druhej a piatej strany
Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 02. 06. 2008). Z predloženého protokolu 2007, znaleckého
posudku č. 4/2008, stanoviska zodpovedného aktuára vyplýva skutkové zistenie, že poistné v poistnej

zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda
bolo protizákonné, čo znamená neplatne. V takom nezákonnom poistení produktu UDP-K žalovaného
orgán štátu - Ministerstvo financií SR utvrdzoval svojimi následnými kontrolami. Dôkazom je predložený
protokol zo dňa 04. 06. 1999. Potom žalovaný má za to, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy -
poistné bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Keďže ide o neplatnosť jednej z

podstatných náležitostí poistnej zmluvy, táto má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy.

7.2. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného
poistenia a poisťovacej činnosti je Národná banka Slovenska. Ust. § 127 ods. 4 OSP explicitne počíta sdôkaznýmprostriedkom,ktorýmjeodbornévyjadreniepríslušnéhoorgánu-listNBSč.ODT-13070/2013
zo dňa 02. 12. 2013. Z tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002
sa sadzby poistného, výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť

obsahu poistnej zmluvy, jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola určená v rámci postupu
podľa zákona z oblasti verejného práva. Podľa žalovaného je preto potrebné skúmať súlad časti poistnej
zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, keďže podľa tohto zákona malo byť poistné schválené.
To, že výšku poistného určil verejno-právny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom, je významnou
skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou skutkového stavu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že v prípade

poistnej zmluvy ide o tzv. regulovanú zmluvu. Takéto predstavujú medzistupeň medzi súkromným a
verejným právom.

7.3. Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, stanovené
protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991
- 2002, nielen parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň

podľa OZ aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal právny význam aj vo vzťahu
ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné
poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Absolútne neplatný
právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností ani práv, t. j. ani práva na
akékoľvek poistné plnenie. V prípade takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má

plniť, chýba právny základ nároku.

7.4. Teda žalovaný poukázal na tieto relevantné skutkové okolnosti vyplývajúce z predložených listín,
a to že výška poistného bola v roku 1991 - 2002 schválená orgánom verejnej moci, takto schválené
poistné, ktoré tvorilo časť obsahu poistnej zmluvy, bolo záväzné a schválené nesprávne v rozpore so

zákonom, poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 OZ), ak je podstatná náležitosť
poistnej zmluvy v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), potom je celá poistná zmluva neplatná, neplatnosť
poistnej zmluvy pre to, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ust. § 52 a nasl. OZ, absolútna neplatnosť
právnehoúkonusanedázhojiť,akjepoistnázmluvaneplatná,potomjeakýkoľveknárokztakejtozmluvy
neodôvodnený. Žalovaný poukázal na právoplatné rozhodnutia súdov v iných veciach, v rámci ktorých

okresné súdy zamietli žalobu v dôsledku neplatnosti poistných zmlúv typu UDP-K.

7.5. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ by súd bol toho názoru, že poistná zmluva je platná, aj vtedy
by bola žaloba nedôvodná. V poistnej zmluve je uvedené, že začiatok poistenia bol stanovený na 23.
07. 1999, že „prvé poistné je splatné v deň začiatku poistenia, ďalšie poistné je splatné vždy v prvý

deň dojednaného poistného obdobia. Poistné obdobie je určené podľa spôsobu platenia poistného“.
Teda prvé mesačné poistné obdobie sa začalo 23. 07. 1999 a skončilo 22. 08. 1999, kedy 23.
08. 1999 začalo ďalšie mesačné obdobie. Prvým dňom každého z mesačných poistných období bol
posledný deň v mesiaci, kedy bolo poistné aj splatné. (§ 796 ods. 1, 2 OZ). Zároveň predložil platobný
kalendár žalobkyne evidujúci deň splatnosti poistného, ako aj deň zaplatenia poistného žalobkyňou

(deň pripísania poistného na účet žalovaného, § 567 ods. 2 OZ), z ktorého vyplýva, že žalobkyňa
neplatila počas trvania poistného vzťahu poistné vždy riadne a najmä nie včas. Bola opakovane v
omeškaní (platobný kalendár poistného k poistnej zmluve ako listinný dôkaz). Žalovaný doložil súdu
kópiu ústrižku poštovej poukážky zo dňa 25. 07. 1999, ktorým bolo uhradené prvé poistné, pripísané
na účet žalovaného dňa 27. 07. 1999. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí opak, že v danom mesiaci uhradila naviac

jednusplátkupoistného,uvedenénepreukázala.Zároveňpredložilisúduvýpočetredukciepoistnejsumy
(úprava pôvodného poistného na primerané poistné a nová poistná suma), pričom redukovaná poistná
suma bola vypočítaná ku dňu 25. 11. 2007 na sumu 1 155,61 Eur.

7.6. Žalovaný poukázal aj na čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok, ktorý predpokladá, že ak

nie je poistné zaplatené v plnej výške a v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, poistenie sa
zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou. Tento článok obsahu slovné spojenie „poistenie sa
zmení“. Ide o poistné podmienky zo dňa 01. 06. 1995, schválené Rozhodnutím Ministerstva financií
SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30. 05. 1995. Potom zmena poistenia nie je právom žalovaného, nie je
právnym úkonom poisťovne, ale skutočnosťou nezávisle od vôle poisťovne. Z článku 9 ods. 6 týchto

poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa po tom, čo ex lege dôjde ku zmene poistenia na poistenie
so zníženou poistnou sumou už iba vypočíta zníženú poistnú sumu podľa poistno-technických zásad.
Tomuto nasvedčuje list NBS č. ODT- 7467/2012 z 30. 07. 2012. Na vysvetlenie dodal, že poistné plnenie
pre prípad dožitia sa konca poistenia sa takmer vždy skladá z časti uhrádzaného poistného (poistníkomplatenépoistnésaskladázpoistnéhopreprípadsmrtiapoistnéhopreprípaddožitia)ajehozhodnotenia,
najmä technickou úrokovou mierou. Peniaze, ktoré žalovaný od žalobkyne obdržal v podobe poistného,
nemohol zhodnocovať počas času, keď ich nemal k dispozícii. Včasnosť úhrady poistného je zásadná.

Preto redukcia poistnej sumy je reakciou na situáciu, keď si poistník plní svoje povinnosti iba sčasti.
Preto pri stanovení poistného plnenia si plní svoje povinnosti iba sčasti aj poisťovňa. Potom omeškaniu
poistníka adekvátne dochádza k poníženiu poistného plnenia podľa poistno-technickej zásady, ktorá
je spoločná pre všetky životné poisťovne. Redukcia poistenia ako dôsledok § 804 OZ je predmetom
úvah aj právnej teórie (s odkazom na písomné vyjadrenie žalovaného). Teda poistné podmienky zo dňa

01. 06. 1995 boli predmetom štátnej regulácie, pretože boli schválené orgánom štátu (čl. 29 poistných
podmienok, priložené rozhodnutie MF SR). Poukázal na Smernicu č. 93/13/EHS (čl. 1 ods. 2). Z
tohto plynie, že podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktoré boli predmetom štátnej regulácie, nepodliehajú
smernici, tým ani jej čl. 5 resp. transponovanému § 54 ods. 2 OZ.

7.7. Žalovaný podporil vopred opísaný skutkový a právny stav listinnými dôkazmi protokol č.

ODO-12990/2007 z 29. 10. 2007 - výňatok, list NBS č. ODO-2262/2008 z 15. 02. 2008 - skončenie
dohľadu, list NBS č. ODO-3162/2008 z 18. 03. 2008 - predĺženie termínu, stanovisko zodpovedného
aktuára, znalecký posudok č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku, Notárska zápisnica spísaná
na Notárskom úrade v Košiciach č. N 29/2008 z 02. 06. 2008 /text ...„poistné bolo poisťovňou počítané z
poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej zmluvy na dožitie pri produkte

s názvom UDP-K, a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Nízke nesprávne kalkulované
poistné pri produkte UDP-K je kľúčovým problémom.“...„ide o zle a nízko kalkulované poistné“/, list
NBS č. ODT-13070/2013 z 02. 12. 2013 /text k otázke č. 4: „V dôsledku tejto poistno-matematickej
nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP-K
uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu

UDP-K materiálne neplatným/, Rozhodnutie Ministerstva financií SR z 30. 05. 1995 /bolo žalovanému
udelené povolenie na výkon podnikania v poisťovníctve a povolenie na predaj životného poistenia
pre prípad smrti alebo dožitia sadzby UDP-K podľa štátom schválených kalkulácií a sadzieb/. Podľa
protokolu z dohľadu vykonaného u žalovaného zo dňa 29. 10. 2007 kalkulačné vzorce nie sú v súlade
s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného, technických rezerv a kalkulačné vzorce

niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v
prípade nastania poistnej udalosti. Listom zo dňa 15. 02. 2008 NBS oznámila žalovanému, aby prijal a
splnil opatrenia na odstránenia a nápravu nedostatkov týkajúceho sa uvedeného produktu. Z listu NBS
zo dňa 02. 12. 2013 vyplýva, že kalkulácia a sadzby poistenia UDP-K boli odsúhlasené Ministerstvom
financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa stali pre poisťovňu záväznými. NBS

ani jej právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie, ktorým by sa zmenila alebo rušilo rozhodnutie
Ministerstva financií SR vo vzťahu k poistnému produktu UDP-K. Uvádzaný protokol zo dňa 29. 10.
2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni v roku
2007. Poisťovňa preto nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu uvedené v
obchodnom pláne, čím sa stalo rozhodnutím Ministerstva financií SR vo vzťahu k poistnému UDP-K

materiálne neplatným. Na uvedené listinné dôkazy odkázala splnomocnená zástupkyňa žalovaného
(vrátane vyhlášky č. 49/1964 Zb., články, právoplatné súdne rozhodnutia v iných veciach).

7.8. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na vysvetlenie na svojich tvrdení na pojednávaní uviedla,
že žalovaný má za to, že pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu vznikla pri kalkulácií sadzieb

poistného za poistné plnenie protiprávnosť a síce protiprávnosť v sadzbách poistného ako ceny za
poskytovanú poistnú ochranu. Táto protiprávnosť pokračovala aj za pôsobnosti Zákona č. 95/2002 Z.
z., resp. Zákona č. 8/2008 Z. z. Dôsledky protiprávnosti výšky poistného stanoveného autoritatívnym
regulačným orgánom sa prejavili na uzavretej poistnej zmluve už okamihom jej uzavretia. Ak by žalovaný
mal o tejto skutočnosti vedomosť, takúto zmluvu by so žalobkyňou neuzavrel, ktorú považuje za

absolútne neplatnú. Zástupkyňa žalovaného poukázala aj na ust. § 9 ods. 1, 3 Zákona č. 24/1991 Zb.
účinného dňa 30. 05. 1995, kedy bolo žalobcovi vydané povolenie na podnikanie, orgán dozoru nad
poisťovníctvom, v tom čase MF SR nemohlo povolenie vydať, ak zo žiadosti alebo z jej podkladov,
prípadne z ďalších overených informácií zistilo, že žiadateľ, resp. žalovaný nespĺňa dostatočné odborné
predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy ním poistených nebudú

zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo, že žalovaný nebude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov tým, že podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 24/1991 Zb. bol
žalovaný povinný priložiť ku svojej žiadosti okrem iného aj obchodný plán činnosti a všeobecné poistné
podmienky, ktorého povinnou súčasťou, t. j. obchodného plánu poisťovne boli tiež údaje o sadzbáchpoistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádzala kalkulácia a veľkosť
úrokovej sadzby. Takto MF SR schválené podmienky na podnikanie vrátane matematických výpočtov
poistného sa pre žalovaného stalo záväzné, keďže orgány dozoru mali povinnosť týchto podmienok

nielen kontrolovať a sankcionovať, ale aj vyžadovať, aby žalobca podnikal výlučne iba podľa týchto
podmienok. Rovnako aj úrad pre finančný trh mal podľa ust. § 12 ods. 1 Zákona č. 96/2002 Z. z. a §
31 ods. 1, § 49 ods. 1 Zákona č. 95/2002 Z. z. v rámci dohľadu oprávnenie zisťovať objektívny stav
a ďalšie dôležité skutočnosti o žalobcovi najmä nedostatky v jeho činnosti vrátane jeho nedostatku
schopnosti trvale zabezpečiť vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzavretých poistných

zmlúv, ukladať žalobcovi sankcie za zistené nedostatky a zaväzovať žalovaného na prijatie opatrení na
ich nápravu. Žalovaný nemal možnosť žiadnymi prostriedkami brániť sa proti nesprávnosti predmetného
rozhodnutia o povolení vykonávať poisťovaciu činnosť, ktorým MF SR vyhovelo jeho žiadosti a vydalo
mu v roku 1995 povolenie na vykonávanie podnikania v poisťovníctve, z dôvodu ktorého nemôže niesť
zodpovednosť za to, že sa toto rozhodnutie stalo formálne nezrušiteľným s tým, že žalovanému tak
bola bez toho, aby sám porušil zákon alebo sa o to iným spôsobom pričinil uložená povinnosť ex

post napraviť škody, spôsobené orgánmi štátu v minulosti ich nedbanlivým výkonom, pričom žalovaný
počas celej doby počas svojej činnosti vychádzal z dôvery v správnosť rozhodnutí a v správnosť
kontrolných postupov orgánov v oblasti štátneho dozoru. Ďalej poukázala na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 10Co/25/2016-524 zo dňa 21. 07. 2016, ktorým krajský súd ako odvolací súd potvrdil
medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 22C/372/2009 zo dňa 12. 10. 2015. Inštitút

redukcie je v poisťovníctve, resp. v odbornej literatúre - inštitút dobre známy a bežný, ktorý má svoje
poistno-matematické zákonitosti. Vo vzťahu k včasnosti platenia poistného zástupkyňa poznamenala, že
splatnosť poistného bola vždy ku dňu 23. dňa v danom mesiaci. Z ústrižku poštovej poukážky vyplýva, že
išlo o prvé zaplatené poistné, ktoré bolo žalovanému pripísané na účet dňa 27. 07. 1999, a teda nejde o
druhú platbu poistného v mesiaci júli 1999. Preto žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, prípadne ak

súd judikuje, že poistná zmluva bola v celom rozsahu neplatná už od počiatku, aby zaviazal žalovaného
a žalobcu na vzájomné plnenia v tomto prípade (zaviazal žalovaného na úhradu celkovo zaplateného
poistného počas celej doby poistenia).

8.1. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

8.2. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré

sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

8.3. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na

prospech poisteného.

8.4. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude
zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

8.5. Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné
prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

8.6. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone

alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

8.7. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

8.8. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vznikua rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

8.9. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

8.10. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

8.11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

8.12. Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžník plní peňažný dlh prostredníctvom pošty
alebo peňažného ústavu, je dlh splnený okamihom, keď bola suma poukázaná, ak nie je dohodnuté inak.

8.13. Podľa § 804 Občianskeho zákonníka poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých

prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre
neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

9.1. Na základe zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa uzavrela s Prvou Česko-Slovenskou
Poisťovňou, v súčasnosti žalovaný (označený v záhlaví rozsudku) poistnú zmluvu dňa 22. 07. 1999,

typu UDP-K+úraz, v ktorej poistná doba bola určená od 23. 07. 1999 do 23. 07. 2014. V zmluve bola
určená doba platenia poistného na 10 rokov a poistná doba na 15 rokov. Pre prípad smrti bolo dohodnuté
poistné plnenie vo výške 60 000,-- Sk (1 991,64 Eur) a pre prípad dožitia vo výške 90 660,-- Sk (3 009,36
Eur). V tomto spore sa žalobkyňa domáhala žalovanej sumy s príslušestvom z dôvodu, že po uplynutí
poistnej doby dňa 23. 07. 2014 jej vznikol nárok na plnenie vo výške poistnej sumy 90 660,-- Sk, t. j. 3

009,36 Eur pre prípad dožitia, ktoré jej doposiaľ vyplatené nebolo.

9.2. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po vyhodnotení listinných dôkazov vo vzájomných
súvislostiach, okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že sporná poistná zmluva je absolútne
neplatná z dôvodu dojednania poistného v rozpore so zákonom v dôsledku schválenia nezákonných

sadzieb poistného príslušným dozorným orgánom štátu pri vydávaní povolenia na vykonávanie
poistenia, ktoré negarantovali trvalú splniteľnosť záväzkov z predmetného druhu životného poistenia
(UDP-K). V súvislosti s týmto tvrdením žalovaný predložil listinné dôkazy, s obsahom ktorých sa okresný
súd oboznámil, vysporiadal. Tieto sú konkretizované aj v podaniach oboch sporových strán, na obsah
ktorých okresný súd odkazuje. Ďalej dospel k záveru, že poistný vzťah bol založený na základe normy

súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred
dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu, na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného
zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to žalovaného ako poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť
pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom,
a to jednak žalovanému ako poisťovni, ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by

štát, resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami, porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému
subjektu a tomuto by takýmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený
subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však
právne dovolené, aby žalovaný ako poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom podľa
jeho názoru vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho vzťahu, čoho dôsledkom by

bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práva žalobcom ako poistencom. V poistnej zmluve boli
stanovené podmienky, ktoré žalobca ako účastník poistnej zmluvy plnil a nastala aj dohodnutá poistná
udalosť, preto žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť žalobcovi dohodnuté poistné plnenie. V prípade,
že by rozhodnutím iného subjektu vznikla žalovanému ako poisťovni škoda, nemôže mať žiadny vplyv
na posúdenie nároku žalobkyne voči žalovanému ako poisťovni zo spornej poistnej zmluvy. Z tohto

dôvodu nemožno dospieť ani k záveru, že v prípade plnenia zo spornej poistnej zmluvy ide o nemožné
plnenie podľa § 575 ods. 1 OZ, pretože povinnosť žalovaného plniť vyplýva z platne uzavretej poistnej
zmluvy, ktorou sú žalobkyňa a žalovaný viazaní (rozsudok NS SR sp. zn. 2Co/229/2013 zo dňa 30. 09.
2014). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.10Co/25/2016-524 zo dňa 21. 07. 2016 v inej právnej veci žalobcu: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so
sídlomGarbiarska2,04071Košice,IČO:31690904,protižalovaným:1/Slovenskárepublika-Národná
banka Slovensko, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, o náhradu škody spôsobenej pri

výkone verejnej moci, ktorým bol potvrdený medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
22C/372/2009-429zodňa12.10.2015.Súdprvejinštancierozsudkomvoznačenejinejvecirozhodoltak,
žeprávnyzákladžalobcunanáhraduškodyvočižalovanému1/jedaný,žalobužalobcuvočižalovanému
2/ zamietol s tým, že o výške škody rozhodne v konečnom rozhodnutí.

9.3. Vzhľadom na uvedené v bode 9.2. odôvodnenia tohto rozsudku, v prípade že by aj poisťovni ako
žalovanému vznikla škoda, takéto prípadné zistenie nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie nároku
žalobkyne voči poisťovni ako žalovanému v prejednávanej veci. Potom okresný súd, vychádzajúc
z ust. § 39 OZ dospel k názoru, že poistná zmluva je platný právny úkon, bez ohľadu na právnu
argumentáciu žalovaného vrátane na vopred pomenované listinné dôkazy (súčasťou súdneho spisu),
že ide o absolútne neplatnú poistnú zmluvu z dôvodu poistného v rozpore so zákonom v dôsledku

schválenia nezákonných sadzieb poistného príslušným dozorným orgánom štátu. Súd má za to, že
poistná zmluva vznikla platne, s prihliadnutím na právny stav existujúci v čase jeho uzavretia, keďže
obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patrí
aj dojednané poistné.

9.4. Platnosť tohto hmotno-právneho úkonu treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia.
Súčasťou poistnej zmluvy boli aj VPP pre životné poistenie. Nemožno akceptovať tvrdenie žalovanej
strany z dôvodu dojednania poistného v rozpore so zákonom, s poukazom na rozpor s neskoršími
zákonnými ustanoveniami. Vznik predmetnej zmluvy sa riadi Zákonom č. 24/1991 Zb., pričom vtedajšie
ustanovenie nemôžu spôsobiť absolútnu neplatnosť. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej

sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť, či ide o jednorazové alebo o bežné poistné, ďalej c) poistnú
dobu, atď (viď vopred citované ustanovenia OZ). Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v prípade
dojednaného poistného vzhľadom na podrobne popísaný skutkový stav a pripojené listinné dôkazy, k
vydaniu ktorých došlo až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy, ide o neplatnosť jednej z podstatných
náležitostí poistnej zmluvy. S prihliadnutím na okolnosti uvádzané sporovými stranami vo vzťahu k

poistnej zmluve okresný súd má za to, že jedným z právnym predpokladov pre úspešné podanie žaloby
na plnenie je platnosť právneho úkonu - zmluvy, na základe ktorej si žalobkyňa uplatnila žalobný nárok s
príslušenstvom voči žalovanému. Po vykonanom dokazovaní okresný súd má za to, že poistná zmluva
obsahuje všetky náležitosti platného právneho úkonu vrátane podstatnej náležitosti - poistného, ktoré
bolo dojednané v súlade so zákonom. Teda nejde o právny úkon, ktorý by svojím obsahom alebo účelom

odporoval zákonu, čo nie je tento prípad (§ 39 OZ). Súd sa stotožnil aj s právnym názorom právneho
zástupcu žalobkyne uvedený v bode 6.2., 6.4. odôvodnenia tohto rozsudku, na ktoré odkazuje.

9.5. Na základe posúdenia tejto prejudiciálnej otázky okresný súd pristúpil k vecnému posúdeniu
žaloby na plnenie, vychádzajúc z platnej a účinnej poistnej zmluvy. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením

žalovaného pre prípad, ak zmluva je platná v tom smere, že v konkrétnom prípade je sporná výška
uplatneného žalobného nároku z dôvodu premeny poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou,
a že žalobkyňa má nárok len na krátené poistné z dôvodu neplatenia poistného načas. Poistné bolo vždy
splatné v 23. dni príslušného mesiaca. Prvé poistné bolo zaplatené v hotovosti v deň uzavretia návrhu
zmluvy, teda 22. 07. 1999, skutočnosť ktorá vyplýva jednoznačne z jeho obsahu, návrh ktorý obsahuje

„upozornenie, že poverený zamestnanec je oprávnený inkasovať prvé poistné a ako potvrdenka platí
táto kolónka v prvom rovnopise poistnej zmluvy“. Prvé mesačné poistné obdobie sa začalo 23. 07. 1999
a skončilo 22. 08. 1999, kedy 23. 08. 1999 začalo ďalšie mesačné obdobie. Žalovaný predložil platobný
kalendár žalobkyne evidujúci deň splatnosti poistného, ako aj deň zaplatenia poistného žalobkyňou (deň
pripísania poistného na účet žalovaného, § 567 ods. 2 OZ). Žalovaný doložil súdu kópiu ústrižku poštovej

poukážky zo dňa 25. 07. 1999, ktorým bolo podľa názoru súdu uhradené už druhé poistné, pripísané na
účet žalovaného dňa 27. 07. 1999, keďže v platobnom kalendári nie je zahrnuté aj poistné zaplatené v
hotovosti v deň uzavretia zmluvy, ktoré na rozdiel od ďalších uhradených poistných súm na účet, prvé
poistné bolo zaplatené v hotovosti. Potom žalobkyňa preukázala spornú skutočnosť ohľadom včasnosti
platenia poistného, a to priamo obsahom zmluvy, z ktorej jednoznačne vyplýva, že zaplatila prvé poistné

včas (pri podpise zmluvy) a v tom istom mesiaci 1999 uhradila naviac ďalšiu splátku poistného. Potom
všetky následné poistné boli platené takmer s mesačným predstihom. Pokiaľ by žalovaný nesúhlasil s
takýmto názorom súdu, potom odkazuje na čl. 9 ods. 2 VPP z 01. 06. 1995, ktorý upravuje, že ak nebolo
poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom,až uplynutím tejto lehoty nastanú dôsledky neplatenia poistného. V zmysle § 801 OZ v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy lehota bola stanovená na 6 mesiacov. Z priloženého platobného kalendára
žalovaného vyplýva, že žalobkyňa počas trvania celej poistnej doby nemeškala s platbou poistného viac

ako 6 mesiacov. V predmetnom platobnom kalendári je súčasne uvedený od 23. 10. 1999 pravidelný
doplatok.Avšakuvedenýnedoplatoknemoholvzniknúť,keďžezuzavretejpoistnejzmluvyzodňa22.07.
1999 vyplýva, že prvá úhrada za poistné bola uskutočnená v hotovosti už pri podpise zmluvy. V priebehu
konania bolo preukázané, že žalobkyňa ako účastník poistnej zmluvy plnila podmienky stanovené v
poistnej zmluve riadne a včas. Keďže nedošlo k omeškaniu žalobkyne s platením poistného (žalovaný

svoje tvrdenie nepreukázal), nebol daný dôvod na poníženie poistného plnenia podľa poistno-technickej
zásady (redukcia poistenia ako dôsledok § 804 OZ), ktoré by v takomto prípade podľa výpočtu redukcie
poistnej sumy (úprava pôvodného poistného na primerané poistné a nová poistná suma), predstavovalo
redukovanú poistnú sumu 1155,61 Eur ku dňu 25. 11. 2007.

9.6. Na základe takto zisteného stavu potom súd konštatuje, že žalobkyňa ako účastník poistnej zmluvy

riadne a včas platila poistné, nastala aj dohodnutá poistná udalosť pre prípad dožitia, preto žalovanému
vznikla povinnosť vyplatiť žalobkyni dohodnuté poistné plnenie (ust. § 797 ods. 2 OZ). Podaniu tejto
žaloby predchádzala snaha žalobkyne o mimosúdne urovnanie sporu (včasné informovanie o vzniku
poistnej udalosti, žalovaný bol upozornený na možnosť vymáhania pohľadávky súdnou cestou), avšak
neúspešne. Menovaná svojim správaním nedala príčinu na tento spor, preto sa domáhala i príslušenstva

pohľadávkyzdlžnejsumy.Zdôvoduomeškaniažalovanéhosplnenímpeňažnéhodlhuvznikložalobkyni
aj právo na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Výšku
úrokovej sadzby súd akceptoval. Žalovanému bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy istiny
pohľadávky aj úroky z omeškania od 24. 07. 2014 (nasledujúci deň po skončení dojednaného poistenia s
nárokom na vyplatenie poistného plnenia pre prípad dožitia) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením

dlhu doposiaľ trvá, vychádzajúc z § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

10. Preto okresný súd prvým výrokom tohto rozsudku žalobe vyhovel v plnom rozsahu a rozhodol tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3 009,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15
% ročne zo sumy 3 009,36 Eur od 24. 07. 2014 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

11.1. V danom spore si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej strane,
pozostávajúce z trov jej právneho zastúpenia. Súd druhým výrokom tohto rozsudku vyslovil, že žalobkyni
priznáva nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % od žalovaného, vychádzajúc z

jej plného úspechu v tomto spore, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

11.2. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov právneho zastúpenia žalobkyne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

12.1. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie
neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov

konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

12.2. Žalobkyňa bola od súdneho poplatku za žalobu oslobodená /§ 4 ods. 2 písm. u) Zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch/. V spore bola úspešná. Keďže jej žalobe bolo vyhovené, zaplatí
podľa výsledku konania poplatok žalovaný, ktorý nie je od poplatku oslobodený (§ 2 ods. 2 Zákona

č. 71/1992 Zb.), poplatok ktorý predstavuje 6% z priznanej sumy v prospech žalobkyne. Preto okresný
súd tretím výrokom tohto rozsudku tozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet Slovenskej
pošty, a.s., Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, súdny poplatok v sume 180,50 Eur,
pripojeným príkazom na úhradu, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.