Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 4, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/360/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617204901
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1617204901.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: C. P., nar. XX.XX.XXXX a O. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti
rodičov: matka - A.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX H., zastúpená Advokátskou

kanceláriou JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom Dunajská 6, 811 08 Bratislava, a otec - H.. J. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Na F. 14, XXX XX L., zastúpený JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou,
so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, v konaní o zmenu zverenia maloletých detí, na návrh matky
o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 19.06.2017, č.k. 25P/100/2017-152, v spojení s opravným uznesením zo dňa 31.07.2017, č.k.
25P/100/2017-214, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 19.06.2017, č.k. 25P/100/2017-152, zveril maloleté
deti C. P., nar. XX.XX.XXXX a O. P., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej, otcovi uložil odovzdať maloletého O. do osobnej starostlivosti matky a
otca oprávnil stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu, kedy si ich vyzdvihne z predškolského/

školského zariadenia, do nasledujúceho štvrtka, kedy maloleté deti odovzdá do predškolského/
školského zariadenia na začiatok ich vyučovania a každý párny víkend od piatka, kedy si maloleté deti
vyzdvihne z predškolského/školského zariadenia, do nedele 17,00 hodiny, kedy ich odovzdá matke v
mieste jej bydliska, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom matke uložil povinnosť
maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. V ostatnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 329 ods. 1 prvá veta
Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len C.m.p.) majúc osvedčenú naliehavosť riešenia rodinnej situácie prostredníctvom neodkladného
opatrenia. Uviedol, že z úradnej činnosti a z celého spisového materiálu mu je známe nedodržiavanie
súdom stanoveného rozsahu styku s maloletými deťmi rodičmi v rámci výkonu striedavej osobnej

starostlivosti. Skonštatoval, že maloleté deti ako dvojičky trpia svojim odlúčením napriek ich prirodzenej
naviazanosti. Rodičom vytýkal, že na maloleté deti prenášajú svoje vzájomné negatívne emócie
a vystavujú ich ťažkým rozporom v otázke preferencie jedného z nich. Za neprípustné považoval
riešenie rodičovských konfliktov rozdelením detí. Vyslovil, že v danom prípade sa striedavá osobná
starostlivosť obidvoch rodičov neosvedčila, z toho dôvodu pristúpil k dočasnému zvereniu maloletých
detí iba jednému z rodičov. Vzhľadom na prioritu najlepšieho záujmu maloletých detí pred záujmami

rodičov rozhodol o dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že
otcovi nariadil maloletého O. odovzdať matke a zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi. Prisvojom rozhodovaní vychádzal z obáv maloletého C. zo stretávania sa s otcom a z potreby spoločnej
blízkosti detí umožňujúcej im vzájomnú oporu pri konfliktoch rodičov. Zamietnutie návrhu matky v časti
týkajúcej sa možnosti vycestovania maloletých detí s otcom do zahraničia len s jej súhlasom zdôvodnil

absenciou zjavného ohrozenia práv maloletých detí v prípade ich niekoľkodňového zahraničného pobytu
v spoločnosti otca.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie otec. Odvolací súd žiadal, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a v prípade,

ak dospeje k záveru o existencii dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, aby obidve maloleté
deti zveril do jeho osobnej starostlivosti a styk matky s maloletými deťmi upravil za jeho prítomnosti za
účelom minimalizácie možnosti ich manipulácie matkou, každú stredu od 16,00 hodiny do 18,00 hodiny
a každú párnu sobotu od 09,00 hodiny do 13,00 hodiny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval
za vzbudzujúce vážne pochybnosti o objektívnosti súdu z dôvodu, že prvý návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia dňa 22.05.2017 zamietol a druhému návrhu matky dňa 19.06.2017 vyhovel

napriek jeho totožnému zneniu. Poukázal na to, že matka nijakým spôsobom nepreukázala hroziacu
ujmu na životoch, zdraví, riadnom psychickom vývine a stabilite výchovného prostredia maloletých detí
v prípade pokračovania striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súdu prvej inštancie vytýkal,
že o návrhu matky rozhodol bez dôkazov o nevyhovujúcej striedavej osobnej starostlivosti. Mal za
to, že tvrdenia matky týkajúce sa úzkostlivosti maloletého C. a jeho obáv zo stretávania sa s ním,

nemôžu odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia o tak radikálnej zmene výchovy maloletých
detí. Matku označil za nevhodný výchovný vzor pre maloleté deti, nakoľko ich otvorene presviedča, aby
k nemu nešli, deti vystavuje konfliktu lojality v čase jeho príchodu za nimi, dáva pokyny učiteľkám v
predškolskom zariadení neumožňovať mu deti preberať v čase jeho starostlivosti. Maloletému C. matka
prikázala preliezť plot a odísť s ňou a do predškolského zariadenia ho nedáva len preto, aby ho tam

nevyzdvihol. Tvrdil, že matka maloleté deti citovo vydiera, úmyselne prejavuje pred nimi smútok z toho,
že nie sú s ňou, deti presviedča, že im u nej bude lepšie a učí ich klamať. Poukázal na stanovisko
psychologičky spochybňujúce rodičovské kompetencie matky, v súvislosti s čím je zverenie maloletých
detí do jej osobnej starostlivosti ohrozením ich bezpečnosti, stability a zdravého duševného, morálneho
a citového vývoja. Vyslovil, že súd by mal maloleté deti pred správaním matky ochraňovať a nie dávať

jej do rúk moc nad ním. Práve zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky predstavuje pre
deti nebezpečenstvo ujmy hroziacej na ich právach. Ak je maloletý C. vo faktickej starostlivosti matky a
matka prezentuje jeho neochotu stretávať sa s ním, je logické predpokladať, že jej faktická starostlivosť
o O. spôsobí rovnaký antagonistický postoj voči nemu aj u tohto dieťaťa. Za nepravdivý označil zásadný
argument súdu, že maloleté deti trpia svojim odlúčením, s poukazom na závery psychológov o rivalite

a napätí medzi deťmi, kedy sa maloletý O. cíti byť bratom ohrozovaný brachiálne aj pozične, čím
ich súrodenecký vzťah dostáva podobu rivality. Podľa jeho názoru si súčasná situácia nevyžaduje
urgentné riešenie prostredníctvom neodkladného opatrenia bez vykonaného dokazovania, pretože ju
svojim konaním vytvorila výlučne matka. Zdôraznil, že súčasný stav maloletému O. vyhovuje, keď podľa
psychológov dostal možnosť oddýchnuť si od bratskej rivality a napätia.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a

§ 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č.
160/2015 Z.z. C.s.p. a odvolanie otca vyhodnotil ako neopodstatnené.

6. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení
C.m.p. a C.s.p. neodkladným opatrením dočasne upravil výchovné prostredie maloletých detí zmenou

ich zverenia zo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov do osobnej starostlivosti matky, v
súvislosti s tým uložil otcovi povinnosť odovzdať matke maloletého O. a upravil zároveň aj styk otca
s maloletými deťmi, to všetko za konania o návrhu matky vo veci zmeny zverenia maloletých detí zo
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov do jej osobnej starostlivosti.

7.Podľa§387ods.2 C.s.p.aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.8. Vo všeobecnosti každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré
existujú v čase rozhodovania. Špecifickým znakom neodkladného opatrenia je jeho dočasnosť a
základnou podmienkou jeho uplatnenia preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov

účastníkov. V konaniach vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je
procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o
nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Potreba bezodkladnej súdnej úpravy
pomerov účastníkov, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých pomerov maloletého
dieťaťa, nemusí byť preukázaná len rodičom - navrhovateľom, ale môže vychádzať zo skúseností a

znalostí súdu zo samotného meritórneho konania. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje možnosť neodkladné
opatrenie nariadiť aj ex offo, t.j. z úradnej povinnosti bez návrhu na jeho nariadenie (§ 360 ods. 1
C.m.p.). Prvoradou a zásadnou úlohou súdu v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je ochrana
oprávnených záujmov maloletého dieťaťa dokonca aj proti vôli jeho rodiča a prostriedkom zabezpečenia
tejto ochrany je práve procesný inštitút neodkladného opatrenia.

9. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
zdôraznenie jeho správnosti len dopĺňa nasledovné: Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie
vplýva, že pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen z obsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ale aj zo všetkých skutočností zistených v prebiehajúcom konaní vo veci samej. Potrebu
dočasnej zmeny doterajšieho výchovného prostredia maloletých detí mal teda za riadne a dostatočne

preukázanú, pričom aj odvolací súd považuje výkon striedavej osobnej starostlivosti za súčasnej
vyhrotenej situácie medzi rodičmi v rozpore so záujmami maloletých detí. Rovnako pri voľbe, do osobnej
starostlivosti ktorého z rodičov maloleté deti zveriť, súd prvej inštancie využil svoje doterajšie poznatky
o maloletých deťoch a ich rodičoch získané v meritórnom konaní. Práve inštitút neodkladného opatrenia
umožňuje okamžite reagovať na aktuálnu situáciu, ktorá sa konajúcemu súdu javí ako stav vyžadujúci

si jeho zásah do pomerov účastníkov, a to bez ohľadu na to, či v nedávnej minulosti v totožnej veci
rozhodol inak. Preto nemožno súdu prvej inštancie vytknúť v odvolaní otca namietaný postup, keď
predošlý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zmenu zverenia maloletých detí do
jej osobnej starostlivosti podaný dňa 24.04.2017 zamietol a druhému návrhu matky podanému dňa
02.06.2017 vyhovel majúc za preukázané pretrvávanie stavu neakceptovania rozhodnutia o striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a vzájomného odlúčenia maloletých detí (C. v starostlivosti otca,
O. v starostlivosti matky) bez pravidelných kontaktov detí s druhým rodičom a spoločných vzájomných
kontaktov detí. Odvolací súd v žiadnom prípade nemôže prijať argumentáciu otca o nepravdivosti
tvrdenia súdu prvej inštancie o tom, že maloleté deti svojim odlúčeným trpia, zhodne so súdom prvej
inštancie zastávajúc názor o vzájomnej naviazanosti detí a o neprípustnosti ich rozdelenia. Nakoľko ide

o dvojičky osobnostne spojené už od prenatálneho obdobia, ich separácia sa musí odraziť aj na ich
psychosociálnom vývoji. Ďalšie ponechanie detí v režime vzájomného odlúčenia by v ich útlom veku
predstavovalo degradáciu súrodeneckých väzieb a vzájomného pocitu spolupatričnosti, čo je nanajvýš
neprípustné hlavne v terajšom období ich prípravy na povinnú školskú dochádzku. Rodičia by mali
konečne prestať o deti medzi sebou súperiť a riešiť si takýmto spôsobom svoje vzťahové problémy a

uvedomiť si, že svojim správaním deti nielen ochudobňujú o šťastné detstvo, ale vystavujú ich riziku
narušenia ich osobnostného a fyzického vývoja.

10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).