Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoZm/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209096
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113209096.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a
JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice,
602 00 Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanej: Q. S., nar. XX.X.XXXX,
V. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie zmenkového úroku s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 21CbZm/31/2013-39 zo dňa 1.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, v tejto časti ruší rozsudok súdu
prvej inštancie a v tomto rozsahu konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaná má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a náhradu trov konania žalovanej
nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl.
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa domáhal proti žalovanej zaplatenia zmenkového
úroku 0,25 % denne, a to zo zmenkovej sumy 1008,13 eur od 4.6.2010 do 20.2.2011, zo zmenkovej
sumy 983,13 eur od 21.2.2011 do 17.3.2011, zo zmenkovej sumy 968,13 eur od 18.3.2011 do 17.7.2011,
zo zmenkovej sumy 938,13 eur od 18.7.2011 do 21.8.2011, zo zmenkovej sumy 918,13 eur od 22.8.2011
do 20.9.2011, zo zmenkovej sumy 903,13 eur od 21.9.2011 do 16.10.2011, zo zmenkovej sumy 868,13
eur od 17.10.2011 do 14.11.2011, zo zmenkovej sumy 848,13 eur od 15.11.2011 do 13.12.2011, zo
zmenkovej sumy 828,13 eur od 14.12.2011 do 10.1.2012, zo zmenkovej sumy 803,13 eur od 11.1.2012
do 13.2.2012, zo zmenkovej sumy 778,13 eur od 14.2.2012 do 11.3.2012, zo zmenkovej sumy 753,13
eur od 12.3.2012 do 1.4.2012, zo zmenkovej sumy 728,13 eur od 2.4.2012 do 15.5.2012, zo zmenkovej
sumy 703,13 eur od 16.5.2012 do 21.5.2012, zo zmenkovej sumy 119,26 eur od 22.5.2012 do 20.6.2012,
6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, a to zo zmenkovej sumy 1008,13 eur od 6.9.2010 do 20.2.2011,
zo zmenkovej sumy 983,13 eur od 21.2.2011 do 17.3.2011, zo zmenkovej sumy 968,13 eur od 18.3.2011
do 17.7.2011, zo zmenkovej sumy 938,13 eur od 18.7.2011 do 21.8.2011, zo zmenkovej sumy 918,13 eur
od 22.8.2011 do 20.9.2011, zo zmenkovej sumy 903,13 eur od 21.9.2011 do 16.10.2011, zo zmenkovej
sumy 868,13 eur od 17.10.2011 do 14.11.2011, zo zmenkovej sumy 848,13 eur od 15.11.2011 do
13.12.2011, zo zmenkovej sumy 828,13 eur od 14.12.2011 do 10.1.2012, zo zmenkovej sumy 803,13 eur
od 11.1.2012 do 13.2.2012, zo zmenkovej sumy 778,13 eur od 14.2.2012 do 11.3.2012, zo zmenkovej
sumy 753,13 eur od 12.3.2012 do 1.4.2012, zo zmenkovej sumy 728,13 eur od 2.4.2012 do 15.5.2012, zo
zmenkovej sumy 703,13 eur od 16.5.2012 do 21.5.2012, zo zmenkovej sumy 119,26 eura od 22.5.2012

do 20.6.2012 a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,36 eur, bez sumy 464,61
eur, ktorú žalovaná na úroky už zaplatila. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 15.12.2009 na zmenkovú sumu
1008,13 eur, pričom sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 4.6.2010.

2. Okresný súd v predmetnej veci konštatoval, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Zmenka bola vystavená dňa 15.12.2009
(dátum vystavenia) na sumu 1008,13 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu s 0,25% denným úrokom od
4.6.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - V., W..Y..R...

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná uzavrela dňa 15.12.2009 s obchodnou
spoločnosťou V., W..Y..R.. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru.
V spodnej časti formulárovej zmluvy žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s jej obsahom,
obsahom plnomocenstiev, súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré boli na zadnej
strane zmluvy; nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Žalobca predložil originál zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 15. decembra 2009 na zmenkovú sumu 1.008,13 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 4.6.2010. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa originálu predloženej
zmenky, táto v pravom hornom rohu obsahovala údaj, a to číslo zmluvy XXXXXXXXX a za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa spoločnosti V., W..Y..R... Podľa výpisu z
Obchodného registra Okresného súdu O. H., R. W., B. XXXXX/B je zapísaná obchodná spoločnosť V.,
W..Y..R.. s dňom zápisu 14.3.2001 s predmetom činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov. Podľa výpisu z Obchodného registra Mestského súdu v Prahe je v pod č. C81616 zapísaný
s dňom zápisu 24.1.2001 žalobca, v predmete činnosti okrem iného od vzniku až po 8.1.2013 činnosť
ekonomických poradcov, sprostredkovateľskej činnosti. Predmetom nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje
v zmysle ustanovení nariadenia, je nárok vyplývajúci z uzavretej vistazmenky a tento sa domáha, aby
súd formálne posudzoval predmetný právny vzťah výlučne podľa zásad zmenkového práva.

4. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky ako takej, nie je pre rozhodnutie vo veci podľa
okresného súdu právne významné, že jej podpísaniu predchádzalo uzavretie spotrebiteľskej úverovej
zmluvy. Dohoda o vyplňovacom práve, resp. jednostranné vyplňovacie prehlásenie vystaviteľa zmenky,
zakladajú právo majiteľovi zmenky, viaznuce priamo na zmenke až do vyplnenia blankozmenky a
sú jej nevyhnutnou súčasťou. Čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového priznáva v tejto súvislosti
vystaviteľovi zmenky len právo namietať nesprávne vyplnenú blankozmenku. Výnimku z výlučnosti
zmenkového dlžníka namietať prípadné vady zmenky nie je možné vyvodiť ani z článku I. § 5 cit. zákona
zmenkového a šekového. Podľa tohto ustanovenia úrok na zmenke splatnej na videnie alebo na určitý
čas po videní beží až od dátumu vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný. U ostatných zmeniek,
fixných alebo datazmeniek, platí prípadná úroková doložka za nenapísanú v zmysle čl. I. § 34 ods. 1
Zákona zmenkového a šekového. Zmenka splatná na videnie (vistazmenka) je splatná pri predložení
a tento okamžik je pre vystaviteľa zmenky v zásade neznámy. Naproti tomu je u fixných zmeniek, či
datazmeniek splatnosť zrejmá už pri ich vystavení. Nič preto nebráni účastníkom, aby prípadné úroky
zahrnuli priamo do zmenkovej sumy. Úprava čl. I. § 5 Zákona zmenkového a šekového poskytuje
možnosť určitého dorovnania výlučne len zmenkám, ktoré majú neurčitú dobu splatnosti, a teda aj
vistazmenke vystavenej v tejto veci.

5. Úročenie sa môže začať najskôr dňom vystavenia zmenky. Vystaviteľom zmenky môže byť určený
aj neskorší deň, ako napríklad deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania podľa bodu 4 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru so zaplatením dlhu v preskúmavanej veci. Jedná sa v podstate o deň,
keď dôjde k zosplatneniu úveru pri použití terminológie uvedenej v § 560 Obchodného zákonníka. V
preskúmavanej veci sa jedná o deň 6.9.2010. Takto určený úrok stanovený doložkou na zmenke je
právne prípustný len do splatnosti zmenky, t.j. do dňa predloženia vistazmenky na platenie dlžníkovi.
Počnúc dňom splatnosti vznikajú majiteľovi zmenky priamo zo zákona nové postihové práva podľa čl. I.
§ 48 Zákona zmenkového a šekového, vrátane práva na 6 % úrok. Pokiaľ by úrok stanovený podľa čl. I.
§ 5 mohol byť v zmenke určený až do zaplatenia zmenkovej sumy, boli by zmenky fixné a datazmenky
výrazne znevýhodnené, keďže u nich po splatnosti zmenky vzniká nárok v rozsahu čl. I. § 48 Zákona
zmenkového a šekového len na postihový 6 % úrok.

6. Deň splatnosti vistazmenky nie je na nej uvedený. V preskúmavanej veci nie je zo spisu jednoznačne
zistiteľné, kedy sa zmenka stala splatnou, t.j. kedy bola predložená na platenie. Len z podaného návrhu
na začatie konania možno vyvodiť, že splatnosť zmenky nastala pravdepodobne ku dňu 6.9.2010, od
ktorého si žalobca požaduje zákonný 6 % úrok. Majiteľ vyplnenej zmenky vie z nej zistiť, že má právo na
dohodnutý úrok od 4.6.2010 a že mu tento úrok patrí do dňa splatnosti zmenky, t.j. do dňa jej predloženia
na zaplatenie dlžníkovi, v danom prípade do 6.9.2010. Zo zmenky nevyplýva právo majiteľa zmenky na
dohodnutý úrok za dobu od splatnosti zmenky, t.j. 6.9.2010 až do zaplatenia.

7. Právnym dôsledkom takto vystaveného dohodnutého zmenkového úroku je, že z takejto zmenky
nevzniká jej majiteľovi po dni splatnosti zmenky, okrem zákonného 6 % postihového úroku ročne, nárok
aj na dohodnutý úrok. Takýto dohodnutý úrok by z hľadiska svojho účelu mal blízko k úroku z omeškania
(§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), či k zmluvnej pokute (§ 300 až § 301 Obchodného zákonníka
a § 544 až § 550 Občianskeho zákonníka).

8. Okresný súd konštatoval, že môže aj v prípade pasivity účastníka k takémuto výkladu obsahu zmenky
prihliadať ex offo. Záväzky vyplývajúce z vyplnenej zmenky sú priame, bezpodmienečné, nesporné a
abstraktné. Remitent ako prvý majiteľ zmenky a o to viac indosant ako ďalší majiteľ, ktorý nadobudol už
vyplnenú zmenku, majú v rukách spravidla len listinu zmenky, v ktorej každé slovo má svoj význam a
účel. O existencii vád oprávňujúcich vystaviteľa zmenky (emitenta) na vznesenie námietok relatívnych,
kauzálnych, ale aj absolútnych, sa môže majiteľ dozvedieť len v prípade, že vystaviteľ zmenky takúto
námietku v súdnom konaní uplatní. Vychádzajúc z tejto zásady môže súd ex offo prihliadať len k vadám
zistiteľným z textu samotnej (už vyplnenej) zmenky, kde sa nejedná o prejav vôle vystaviteľa zmenky,
ale o vadu spochybňujúcu samotnú existenciu zmenky, či niektorej jej doložky. Jedná sa napríklad o
chýbajúci podpis vystaviteľa zmenky, či o podpis, ktorý nie je vlastnoručný (§ 40 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), o zmenku, ktorá neobsahuje platobný príkaz, o zmenku s niekoľkými platobnými miestami,
či o chýbajúce označenie, že sa jedná o zmenku (čl. V. § 1 Zákona zmenkového a šekového).

9. Súd je oprávnený ex offo prihliadať na to, že zmenkový úrok, v danom prípade 0,25 % denne, bol
dojednaný len do splatnosti zmenky, a teda nie až do zaplatenia zmenkovej sumy, ako si to uplatňuje
žalobca v preskúmavanej veci. Každému dlžníkovi, či vystaviteľovi vistazmenky, v ktorej bol doplňovaný
dátum splatnosti dojednaného zmenkového úroku, musí byť pri jej predložení na platenie zrejmé, že takto
dojednaný úrok patrí majiteľovi zmenky len za čas do splatnosti zmenky. Preto aj v preskúmavanej veci
zo zmenky nevyplýva, že by sa zmenkový úrok mal platiť až do zaplatenia zmenkovej sumy. Žalobcovi,
ako majiteľovi zmenky, mal patriť dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne len za obdobie od 4.6.2010 do
6.9.2010. Podľa okresného súdu, žalobca má voči žalovanej nárok na zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne zo sumy 1008,13 eur len za obdobie od 4.6.2010 do 6.9.2010, čo v skapitalizovanej
forme predstavuje sumu 239,43 eur.

10. Žalobca sa teda čiastočne domáha zaplatenia niečoho, čo nevyplýva zo zmenky a čo nie je
postihovým právom podľa čl. I. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Uplatňovanie tohto ďalšieho
nároku za obdobie po 6.9.2010 žalobca právne a skutkovo nezdôvodnil.

11. Žalobcovi ako majiteľovi zmenky patrí voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zákonného 6 %
ročného úroku zo zmenkovej sumy, a to zo zmenkovej sumy 1008,13 eur od 6.9.2010 do 20.2.2011, zo
zmenkovej sumy 983,13 eur od 21.2.2011 do 17.3.2011, zo zmenkovej sumy 968,13 eur od 18.3.2011 do
17.7.2011, zo zmenkovej sumy 938,13 eur od 18.7.2011 do 21.8.2011, zo zmenkovej sumy 918,13 eur
od 22.8.2011 do 20.9.2011, zo zmenkovej sumy 903,13 eur od 21.9.2011 do 16.10.2011, zo zmenkovej
sumy 868,13 eur od 17.10.2011 do 14.11.2011, zo zmenkovej sumy 848,13 eur od 15.11.2011 do

13.12.2011, zo zmenkovej sumy 828,13 eur od 14.12.2011 do 10.1.2012, zo zmenkovej sumy 803,13 eur
od 11.1.2012 do 13.2.2012, zo zmenkovej sumy 778,13 eur od 14.2.2012 do 11.3.2012, zo zmenkovej
sumy 753,13 eur od 12.3.2012 do 1.4.2012, zo zmenkovej sumy 728,13 eur od 2.4.2012 do 15.5.2012,
zo zmenkovej sumy 703,13 eur od 16.5.2012 do 21.5.2012, zo zmenkovej sumy 119,26 eur od 22.5.2012
do 20.6.2012, čo po skapitalizovaní predstavuje sumu 94,37 eur, ako aj nárok na zaplatenie zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,36 eur. Žalobcovi tak voči žalovanej vznikol titulom
dohodnutého úroku, titulom zákonného úroku a titulom zmenkovej odmeny nárok na zaplatenie sumy
v celkovej výške 337,16 eur. Podľa vyjadrenia samotného žalobcu v danom prípade, žalovaná už
pred podaním žaloby na úroky uhradila sumu 464,61 eur, teda viac ako sú oprávnené nároky žalobcu.
Okresný súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016).

12. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 22.2.2016, ktorý
navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
a), b), f) O.s.p.). Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru k zmluve, resp. z predložených listinných dokladov, avšak neuvádza, ktorá
sporová strana listinné doklady v konaní predložila, alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu
sporových strán. Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaná nenavrhovali doplnenie žiadnych
dôkazov. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V prípade postupu podľa § 120 ods. 1 O.s.p. je nevyhnutné, aby súd
takýto postup riadne uviedol a zdôvodnil, prečo takto postupoval, aké dôkazy vykonal aj bez návrhov
sporových strán, nakoľko súd takýmto postupom prelomil základné zásady a princípy súdneho konania,
ktorými sú zásada dispozičnosti a princíp kontradiktórnosti konania. V danom konaní svoj postup súd
vôbec nezdôvodnil. Na základe týchto skutočností má žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu
k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím
iným nahradiť. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a
bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú
pohľadávku nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní
rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že
žalovaná so spoločnosťou V., W..Y..R.. uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.
Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto
údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne
nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto
údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je
postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone
č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Žalobca sa vyjadril aj k záveru súdu

o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný Zákon
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť
používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek. V ďalších dôvodoch na potvrdenie svojich záverov poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici.

13. V priebehu odvolacieho konania žalobca zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, a to
v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne, čím uplatnil v konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Žalobca uviedol, že
tak zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku
zo dňa 20.10.2015 č. 93.

14. Na výzvu súdu sa žalovaná k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania nevyjadrila v
stanovenej lehote.

15. Odvolací súd o tomto čiastočnom späťvzatí rozhodol podľa § 208 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

16. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, odvolací súd toto prejednal podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, a to so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané
pred týmto dátumom, preto s ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty
odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy odvolanie bolo
podané. Odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne
normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou
princípov právneho štátu zaručeného v čl. I. ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany
dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych
predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho
ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu
práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu
úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva nadobudnuté v minulosti.
Odvolateľ odvolanie zdôvodnil podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a odvolací
súd sa týmito odvolacími dôvodmi musel zaoberať. Procesné pravidlá a očakávania s akými účastníci
do konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak už stane, musí
súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, kedy sa takáto
nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď nález Ústavného súdu ČR zo 7.6.2016 sp.zn.
IV.ÚS 3559/15). So zreteľom na tieto dôvody preto odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa §
212 ods. 1 O.s.p., pričom dospel k záveru, že je nedôvodné. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p., na vady konania
pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. V súvislosti s týmto ustanovením odvolací súd konštatuje, že pred súdom prvého stupňa nedošlo
k takým vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo spoločného stanoviska občiansko-právneho a
obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015. Odvolací súd na toto spoločné
stanovisko odkazuje a zdôrazňuje, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží
zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. Pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.
2. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V prípade, že
nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného, je možné
preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
V danom prípade bol podaný návrh podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007
z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pre toto
konanie je spoločné to, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia, že v návrhu boli z hľadiska hmotného
práva uplatnené práva zo zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. a že
žalovanou je spotrebiteľ. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a
dlžníkov. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu
kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe
a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Uplatňuje sa v občianskych a
obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota
nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- eur v čase doručenia
žalobného formulára na súd. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých
spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu, alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné,
ide o tzv. formulárové konanie, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie
žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesno-
právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalostí určitých
okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie
aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru
o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia. Z procesného
hľadiska teda k návrhu súd môže pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému
návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej
časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného
pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje
za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel
príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje ale nebráni
postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania.
Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená
povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej
pristupuje súdu ex offo nie je nariadením nijako vylúčená.

18. Odvolací súd v súvislosti s povinnosťou splniť dlh zmenkou poukazuje na tú okolnosť, že táto bola
vystavená práve v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrela žalovaná so spoločnosťou V., W..Y..R..
dňa 15.12.2009. Podľa tejto úverovej zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver v sume 400,-
eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392,-
eur, t.j. celkove sa zaviazala vrátiť sumu 11.809,- eur, a to v 12-tich mesačných splátkach po 66,- eur,
počnúc dňom 20.1.2010. Číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXX je uvedené aj na zmenke, ktorú žalovaná
vystavila dňa 15.12.2009 a v tejto súvislosti podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch k dátumu vystavenia zmenky platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi, alebo
inej osobe sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Teda zmenka bola vyplnená v rozpore s týmto ustanovením,
a preto na základe nej nemôže byť žalobca v konaní úspešný.

19. Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je treba vychádzať z individuálnych okolností
každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou súdu
zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadať na ne aj cez prizmu dobrých
mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor súd zistí sám
pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lége. Dobré mravy
pôsobia ako korektív, najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v
zjavnej nerovnováhe.

20. Všeobecne je treba rešpektovať základnú zmenkovo právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej
ako abstraktného cenného papiera nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom
na abstraktnosť cenného papiera, žalovaný pokiaľ je spotrebiteľom, mal by túto skutočnosť namietať.
Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na
strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane
spotrebiteľa. Ako judikoval Ústavný súd ČR v Náleze sp.zn. Pl.ÚS 16/12 zo dňa 16.11.2012, súčasné
napätie spojené so zmenkami je spojené s ich nevhodným používaním (zneužívaním), najmä voči
subjektom vo vzťahu ku ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy
spravodlivo požadovať. Ústavný súd ČR v Náleze sp.zn. IV.ÚS 457/10 z 18.7.2013 sa nestotožnil so
záverom všeobecného súdu, že nie je možné po indosácii zmenky vznášať kauzálne námietky, ak nie
sú splnené podmienky § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov
nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Označil za výkladovú svojvôľu, ak
súd zobral za základ pre svoje rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 Zákona
o zmenkách a šekoch nie je možné ku kauzálnym námietkam prihliadať. Ústavný súd ČR vo svojom
rozhodnutí sp.zn. I.ÚS 290/15 konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej, prísne
formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné vždy prihliadnuť aj k okolnostiam
konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov o ktorých sa jednalo v prípade dotknutia práv v prejednávanej
veci konaním remitenta zmenky potom všeobecné súdu nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov
a postavenia. Pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská,
ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane, v neprospech
niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tu je potrebné tiež akcentovať už v uvedenom Náleze
sp.zn. IV.ÚS 457/10 vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom,
a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané ho zakazuje,
takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonom práva, ktoré
je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou
chránenými právami.

21. Napokon pre prípad, že v konaní nebudú žalovaným vznesené kauzálne námietky, nepôjde o zmenku
tzv. spotrebiteľskú, ani nebude inak zo skutkového stavu zjavné, že zo strany žalobcu ide o zneužitie
práva, je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio podľa okolností prípadu posúdiť nárok
na úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. cca 91,25 % ročne ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi.
Na tomto závere nič nemení ani tá okolnosť, že ohľadne tohto nároku žalobca zobral z časti svoj návrh
späť.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

23. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.