Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814200778
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6814200778.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobkyne F. E., nar. XX. X. XXXX,
bytom J., D. XXX, zastúpenej splnomocneným advokátom Mgr. Mariánom Jankovičom, advokátska
kancelária so sídlom Revúca, Bernolákova 151/9, proti žalovanému S. E., nar. X. X.. XXXX, bytom I.
XX, zastúpenému splnomocneným advokátom JUDr. Pavlom Halajom, advokátska kancelária so sídlom

Revúca, Námestie slobody 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č. k. 8C/25/2014-232 zo dňa 23. 9. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými určil že žalobkyňa a Slovenská republika má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, p o t v r d z u j e .
II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom bezpodielové spoluvlastníctvo (bývalých) manželov (ďalej aj
„BSM“) žalobkyne a žalovaného vyporiadal tak, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre katastrálne
územie I. a hnuteľné veci - sedacia súprava, televízny stolík, 2 televízory, skyling, konferenčný stolík,
lustre, záclony, tyče, závesy z obývačky, záclony, tyče z detských izieb, záclony, závesy, tyče zo spálne,
zrkadlováskriňa,rohováskriňa,vešiakováskriňa,2komody,2nočnéstolíky,matrace,posteľ,kuchynská

linka, pracovná doska, chladnička, sporák, 7 stoličiek, kuchynské vybavenie, nerezový stroj, mikrovlnka,
prívesný vozík, kosačka, miešačka, hobľovačka a cirkulár prikázal do vlastníctva žalovaného a hnuteľné
veci - obývacia stena, knihovnička, skyling, váľandy, obývačková stena, konferenčný stolík a manželská
posteľ a sumu vo výške 8.201 € prikázal do vlastníctva žalobkyne (prvý až piaty výrok). Určil, že
žalobkyňa je povinná uhradiť dlh zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5027082264 a žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni ako finančné vyrovnanie sumu 15.840,- €, a to v piatich splátkach (výroky č. 6 a 7).

O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa a Slovenská republika majú voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (ôsmy a deviaty výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva (tvoreného okrem vecí a majetkových práv uvedených už v bode 1
odôvodnenia tohto rozhodnutia aj kosačkou, krovinorezom, štilkou, vŕtačkou, práčkou, dvomi vysávačmi
a písacím stolíkom) tak, že do vlastníctva žalovaného budú prikázané všetky nehnuteľnosti a hnuteľné

veci okrem obývacej steny, knihovničky a skylingu, tieto tri veci a peňažné prostriedky v sume vo výške
8.201 € budú prikázané do jej vlastníctva a žalobkyňa bude tiež povinná splatiť úver č. 5027082264.
Žalovaný bude povinný zaplatiť žalobkyni finančné vyrovnanie vo výške 23.298,02 € a po poslednej
úprave petitu sumu 15.000 €. Žalovaný navrhol vyporiadanie BSM takým spôsobom, že hnuteľný aj
nehnuteľný majetok bude prikázaný do vlastníctva žalobkyne s tým, že táto bude povinná v rámci
finančného vyrovnania zaplatiť žalovanému 20.000 € a tiež bude povinná splatiť úver č. 5027082264

(ktorý bol použitý len pre osobnú potrebu žalobkyne, preto do širšieho vyporiadania BSM nepatrí),
prípadne aby celý majetok tvoriaci masu BSM bol predaný tretím osobám a výťažok z jeho predajaaby bol rozdelený medzi strany sporu. Po úprave petitu súhlasil s prikázaním všetkých vecí do svojho
vlastníctva s tým, že žalovaná uhradí úver č. 5027082264 (ktorý bol použitý len pre jej osobnú potrebu,
preto do širšieho vyporiadania BSM nepatrí) a žalobca na vyrovnanie podielov žalovanej vyplatí 12.000

€. Na poslednom pojednávaní žiadal, aby všetky veci tvoriace BSM boli prikázané do vlastníctva
žalobkyne (nezohľadňujúc úver č. 5027082264), a by bola žalobkyňa zaviazaná uhradiť žalovanému na
vyrovnanie podielov sumu 20.000 €. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že
do masy BSM patria veci špecifikované už v ods. 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia a ďalej aj kosačka,
krovinorez, štilka, vŕtačka, práčka a dva vysávače, ktoré však nemôžu byť predmetom vyporiadania

nakoľko boli zničené pri požiari po zániku manželstva. Do masy BSM naopak nepatrí písací stolík,
ktorý bol zakúpený synom strán sporu. Z dôvodu návrhu žalobkyne na vyporiadanie BSM v tzv. širšom
zmysle sa okresný súd zoberal aj nesplateným úverom č. 5027082264 ku dňu zániku manželstva v
zostatkovej hodnote 11.402,03 €, ktorý bol podľa výsledkov dokazovania použitý na nadobudnutie (a
zachovanie)spoločnéhomajetkumanželov,apretojehonutnéprivyporiadaníBSMzohľadniť.Uzatvoril,
že spoločný majetok strán ku dňu zániku manželstva mal hodnotu 25.598,97 € (nehnuteľnosti v hodnote

27.100 € + hnuteľnosti v sume 1.700,- € + finančné prostriedky vo výške 8.201 € mínus 11.402,03 €
z titulu nesplateného úveru) a po vyporiadaní spoločného majetku by tak každá zo strán sporu mala
nadobudnúť majetok v hodnote 12.799,19 €, teda po zaokrúhlení cca 12.800 €. Nakoľko medzi stranami
nedošlo k zhode v tom, akým spôsobom má byť BSM vyporiadané, okresný súd autoritatívne určil, že
nehnuteľnosti, ktoré žalovaný užíva, vrátane ich zariadenia budú prikázané do vlastníctva žalovaného.

Obývaciu stenu, knihovničku a skyling, ktoré žiadala žalobkyňa, boli prikázané jej, keďže žalovaný
voči tomu nenamietal, a rovnako aj obývacia stena, konferenčný stolík, manželská posteľ a váľandy,
nakoľko tieto si po rozvode manželstva zobral syn práve so súhlasom žalobkyne. Pokiaľ ide o peňažné
prostriedky v sume 8.201 €, súd mal za to, že tieto prostriedky majú byť prikázané žalobkyni a to z
dôvodu, aby boli vyporiadavané veci rozdelené medzi oboch bývalých manželov a aby bola čo najnižšia

suma, ktorá má byť vyplatená na vyrovnanie podielov. Spoločný úver č. 5027082264 by mal byť naďalej
splácaný žalobkyňou, ktorá úver od rozvodu pravidelne spláca. Uzavrel, že pri takomto rozdelení vecí
patriacich do BSM a zohľadnení úveru, je rozdiel v podieloch, ktoré pripadajú stranám 15.840 € v
prospech žalovaného. Preto súd rozhodol, že je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 15.840 €, a to
v piatich splátkach. O trovách konania strán sporu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Konštatoval, že i v konaní o vyporiadanie BSM patrí
náhrada trov konania podľa procesného úspechu, pričom procesný úspech sa posudzuje podľa toho,
či bolo žalobe ako takej vyhovené, ale zároveň aj podľa toho, akým spôsobom bol spoločný majetok
manželov vyporiadaný. Žalovaná bola v konaní v plnej miere úspešná, keď súd vyhovel jej návrhu na
vyporiadanie BSM a zároveň bolo BSM vyporiadané prevažne spôsobom ňou navrhovaným. Vzhľadom

na uvedené súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom
rozsahu. V priebehu konania vznikli štátu trovy konania, ktoré predstavujú časť znalečného priznaného
znalcovi, ktorá nebola pokrytá preddavkami (v sume 77 €). Žalovaný bol v konaní procesne neúspešný,
preto je povinný nahradiť trovy štátu. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že Slovenská republika má
nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti výrokom rozsudku okresného súdu, podľa ktorých má žalobkyňa ako aj štát nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, podal odvolanie žalovaný s odôvodnením,
že predmetom konania bolo spravodlivé rozdelenie spoločného majetku bývalých manželov a takto bol
spoločný majetok aj rozdelený. Preto je na mieste spravodlivo rozdeliť aj trovy konania. Na základe
uvedeného navrhol, aby žiadnej zo strán sporu nebolo priznané právo na náhradu trov konania a pokiaľ

sa jedná o trovy konania štátu, aby na ich úhradu boli zaviazané obe strany rovnakým dielom.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na skutočnosť, že podané odvolanie v prvom rade
neobsahuje odvolacie dôvody, čo je dôvodom, pre ktorý by bolo na mieste odvolanie odmietnuť.
Ďalej uviedla, že žalovaný sa mýli, pokiaľ uvádza, že v prípade konania o vyporiadanie BSM by súd
automaticky mal o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá na ich náhradu právo.

Naopak, v tomto type sporu sa prihliada jednak na to, či tá zo strán sporu, ktorá mala vo veci úspech,
sa snažila pred zahájením sporu s protistranou dohodnúť a jednak, či procesné podania tejto strany
kvalitatívne a kvantitatívne aspoň približne zodpovedali tomu, ako súd vo vecí samej rozhodol. Čo sa
týka spôsobu vyporiadania, teda toho, ktoré veci mali pripadnúť tej - ktorej strane konania, žalobkyňa
bola v plnom rozsahu úspešná. Čo sa týka sumy, ktorú žalobkyňa požadovala od žalovaného, táto síce

spočiatku bola v sume 23.298,02 €, avšak už na pojednávaní konanom dňa 13. 3. 2015 a dňa 2. 6.
2015, teda pred nariadením znaleckého dokazovania požadovala sumu 15.000 EUR. Žalovaný však
uvedenú sumu v priebehu celého konania neakceptoval. Vzhľadom k uvedenému navrhla napadnuté
výroky rozsudku okresného súdu potvrdiť ako vecne správne.5. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu uviedol, že hoci ním podané odvolanie
je pomerne stručné, jednako obsahuje všetky náležitosti podania, keď je neho zrejmé proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha.

Predpoklady na jeho odmietnutie tak splnené nie sú. Stotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že len samotný
poukaz na charakter sporu o vyporiadanie BSM nie je dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania
a prezentoval vlastné kritériá, ktoré mal okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania v takomto
type sporu zohľadniť, a ktoré podrobne v písomnom stanovisku špecifikoval a odôvodnil. Osobitne
pritom poukázal na viaceré okolnosti prípadu, ktoré súd nezohľadnil pri rozhodovaní o veci samej (napr.

náklady na zabezpečenie statiky domu) a ďalej na okolnosti, ktoré okresný súd v rozsudku zohľadnil, ale
tieto zohľadniť nemal (napr. výšku úrokov poskytnutého úveru), čím došlo k celkovému znevýhodneniu
žalovaného pri vyporiadaní BSM. V závere svojho stanoviska spochybnil žalobkyňou uplatnené trovy
odvolacieho konania.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k stanovisku žalovaného zotrvala na svojom predchádzajúcom písomnom
podaníaopätovnenavrhlaodvolaniežalovanéhoodmietnuť.Vecnesakstanoviskužalovanéhovyjadrila

v tom zmysle, že pokiaľ tento napáda viacero záverov okresného súdu o tom, ako tento BSM strán
sporu vyporiadal a akým spôsobom určil sumu, ktorú má žalovaný žalobkyni na dorovnanie podielu
vyplatiť,uvedenýmiargumentmisaužvtejtofázekonaniazaoberaťnemožno,atozdôvodu,žežalovaný
meritórne výroky rozsudku okresného súdu nenapadol. Zdôraznila, že so žalovaným bola ochotná
uzavrieť zmier, čo sa však nepodarilo, keď tento nebol ochotný uhradiť ňou navrhovanú sumu 15.000

€ na vyrovnanie podielov.
7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania strán
sporu a vo výroku o trovách konania štátu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. V odvolaním

nenapadnutej časti (výroky č. 1 - 7 o spôsobe vyporiadania BSM) zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).

8. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jedným z konaní, v ktorých
z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu. Hoci platná

právna úprava civilného procesu určité osobitosti konaní v ktorých z (hmotnoprávneho) právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu (a kam patrí okrem konania
o vyporiadanie BSM aj konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby, ako aj konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) zohľadňuje, keď ustanovuje, že súd nie je žalobným
návrhom v týchto prípadoch viazaný (viď § 216 ods. 2 CSP), vo vzťahu k trovám konania žiaden osobitný

postup neponúka. Možno teda uzavrieť, že aj v týchto konaniach je pri rozhodovaní o trovách konania,
ktoré nebolo zastavené, s poukazom na § 255 CSP nutné vychádzať zo zásady úspechu (zo staršej
judikatúry a literatúry k uvedenému pozri napr. Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
ČSR k výkladu zákonných ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve sp. zn. Cpj 86/71 a Soukup, J.
v: Handl, V., Rubeš, J.: Občanský soudní řád. Komentář. I. díl. Praha: Panorama: 1985 a z tej novšej

napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1441/11, či rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22
Cdo 3730/2015, sp. zn. 22 Cdo 4551/2015, sp. zn. 22 Cdo 3331/2014, sp. zn. 22 Cdo 1894/2014 a pod.,
keď posledne citované rozhodnutia, napriek tomu, že sa jedná o rozhodnutia súdov Českej republiky, sú
plne aplikovateľné i na prejednávaný prípad vzhľadom na skutočnosť, že ust. § 142 ods. 1 a 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občanského soudního řádu je takmer totožné s ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP). Ďalej z už

citovanej judikatúry, od ktorej nemá odvolací súd dôvod odchýliť sa, vyplýva, v konaní o vyporiadanie
BSM by mala byť rovnosť podielov manželov len jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strán sporu,
a to najmä za situácie, keď existuje spor o uplatnenie tzv. disparity podielov (kedy súd rozhoduje o tom,
či sa podiely manželov na spoločnom majetku neurčia iným spôsobom napr. s prihliadnutím na to, že sa
jeden z manželov osobitnou mierou, na ktorú by bolo potrebné zvlášť prihliadať, o nadobudnutie majetku

alebo o jeho udržanie pričinil). Pri rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie BSM je treba preto
prihliadať k výške požadovaného a skutočne priznaného podielu, k spôsobu, akým strany sporu navrhli
BSM vyporiadať a ako túto otázku posúdil konajúci súd a zohľadniť i výsledok sporu medzi stranami o to,
ktoré vecí (majetkové položky) do BSM prináležia a ktoré nie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nakoľko
zo strany žiadnej zo strán sporu nebola prednesená požiadavka na disparitu podielov a predpoklady

na takýto postup nezistil ani okresný súd, súd správne pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z
toho, ako meritórne vyriešil rozhodné otázky, ktorými otázkami boli, čo všetko tvorilo masu BSM, či bol
alebo nebol dôvod vyporiadať BSM v tzv. širšom rozsahu a akým spôsobom bolo nutné BSM vyporiadať
(t. j. komu ktoré veci tvoriace BSM prikázať do vlastníctva a akú sumu určiť na vyrovnanie podielov).Pokiaľ teda žalovaný v podanom odvolaní spochybnil rozhodovanie o trovách konania v prejednávanej
veci podľa zásady úspechu (ktorú okresný súd aplikoval tak na rozhodovanie o trovách konania medzi
stranami sporu, ako aj na rozhodovanie o trovách štátu), žiadal striktne vychádzať zo záveru, že

predmetom konania bolo spravodlivé rozdelenie majetku a iným spôsobom výroky okresného súdu o
trovách konania nespochybnil, odvolací súd s poukazom na § 380 CSP viazaný dôvodmi odvolania
napadnuté výroky rozsudku okresného súdu o trovách konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

9. Záverom odvolací súd uvádza, že sa pri prejednávaní odvolania nemohol zaoberať tou časťou

argumentácie žalovaného prezentovanou v stanovisku k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu, ktorá
argumentácia sa týkala už právoplatných výrokov rozsudku okresného súdu, ktorými bolo bezpodielové
spoluvlastníctvo vyporiadané (a ktorou bol spochybnený najmä rozsah masy BSM ako aj spôsob, ktorým
sa okresný súd vysporiadal s úverom č. 5027082264), keď tomu s poukazom na § 230 CSP bráni
prekážka veci rozhodnutej (res iudicata.). Rovnako sa odvolací súd nemohol zaoberať ďalšou časťou
stanoviska žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu, v ktorej žalovaný prezentoval vlastné kritériá,

ktoré mal okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania v takomto type sporu zohľadniť. Žalobca tieto
dôvody spochybňujúce správnosť rozhodnutia okresného súdu totiž v podanom odvolaní neuviedol a
tieto ani (v podanom stanovisku) nedoplnil do uplynutia lehoty na podanie odvolania, ktorá uplynula dňa
10. 10. 2017, zatiaľ čo žalovaný svoje stanovisku podal až dňa 3. 11. 2016 (k uvedenému pozri § 365
ods. 3 CSP).

10. V odvolaním nenapadnutej časti (výroky č. 1 - 7 o spôsobe vyporiadania BSM) zostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s

§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná,
priznal vo vzťahu k v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).