Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507010647
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1507010647.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov
senátu JUDr. Kamila Ivánka a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného F. R., pre trestný čin
krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 5 písm. c) Tr. zák. účinného do 31.12.2005, o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/168/2007 zo dňa 27.08.2014, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 15.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry pre Bratislavu V z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/168/2007 zo dňa 27.08.2014 bol obžalovaný
F. R. uznaný vinným z trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 249a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005,
za čo mu bol uložený podľa § 249a ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody vo

výmere dva roky, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
účinného do 31.12.2005 na skúšobnú dobu podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v trvaní
dva roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou. V ďalšej časti bol obžalovaný F. R. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V pre skutok, právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeže
podľa § 247 ods. 1, ods. 5 písm. c) Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe, že
v čase asi od 12.00 hod. do 13.45 hod. dňa 22.01.2005 v L. z parkoviska pred halou „C“ v areáli A. na
Y. ceste č. X-X nezisteným spôsobom odcudzil osobné motorové vozidlo zn. R. C. X,X V. striebornej
metalízy farby, rok výroky XXXX H., eč.: BA-XXX KD, Y.: Y čím a.s. O. Z. spôsobil škodu vo výške
1.047.291,- Sk. V automobile sa tiež nachádzali 1 kus kamerový statív zn. R. s cestovným obalom v
hodnote 103.121,- Sk, baterkové svetlo v kufríku zn. R. v hodnote 6.160,- Sk, 1 kus svetlo so statívom

zn. A. L. v cene 840,- Sk, 1 kus taška na kameru spolu s tromi kusmi rezervných batérií v hodnote 7.819,-
Sk, napájací zdroj na kameru zn. R. v cene 2.170,- Sk, rôzna kabeláž ku kamerám a svetlám v hodnote
1.952,- Sk, 1 kus handsfree sada k mobilnému telefónu zn. X. v cene 594,- Sk, OEV, zelená karta,
ústrižok o zaplatení zákonného poistenia, certifikát na autofólie a tankovacia karta S., 2 kusy pásky do
kamery v hodnote 645,- Sk, servisná knižka od vozidla, firemná bunda s logom a nápisom H. v hodnote
2.000,- Sk, čím spol. s.r.o. R. H. so sídlom v L. na S. ulici č. XX/XX spôsobil škodu vo výške 137.321,- Sk,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodenú spoločnosť H.-R. spol. s r.o., L. X/A, L. - B. L., A. XX
XXX XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v časti, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, podal v zákonnej lehote
odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil tým, že sa v tejto časti nestotožňuje s názorom okresného
súdu. Samosudkyňa sa pri vykonávaní dôkazov priklonila k výpovedi obžalovaného a jeho priateľov K. J.

a H. F., ktorí potvrdzovali, že v čase skutku bol obžalovaný s nimi. Svedok R. - odborník na porovnávanie
pachových stôp uviedol, že porovnávanie pachových stôp je subjektívna metóda, ktorá sa nedá overiťiným spôsobom, pričom prenos pachových stôp je možný. Ostatní príslušníci PZ úplne vyvrátili jeho
tvrdenie s odôvodnením, že pri odoberaní pachových stôp sa hneď na mieste vyhotovuje karta, ktorá sa
potom ukladá k pachovým konzervám. Pri tomto úkone má technik na sebe sterilné rukavice. Pachové

stopy sa berú ako prvé, bola vylúčená možnosť zámeny pachovej stopy, resp. svedok, ktorý vykonával
odoberanie pachových stôp uviedol, že sa nestretol s pojmom „prenos pachovej stopy“.
Prokurátor ďalej uviedol, že obžalovaný použil ten istý „modus operandi“ ako dňa 22.01.2005 tak aj dňa
07.04.2005. Je preto toho názoru, že nikto iný ako obžalovaný F. R. nemohol s vozidlom manipulovať,
nakoľko on jediný mal nájdenú v interiéry vozidla na volante svoju pachovú stopu. Vozidlo si pripravil na

ďalšiu príležitosť s ním nepozorovane odísť z areálu A..
Záverom navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. por. zrušil
rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T 112/2009 zo dňa 23.09.2013 a podľa § 322 ods. 1 Tr.
por. druhá veta vrátil vec Okresnému súdu Bratislava V, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry navrhol v plnom

rozsahu vyhovieť písomnému odvolaniu, zrušiť napadnutý rozsudok v časti oslobodzujúcej a vec vrátiť
súdu prvého stupňa, aby ju v znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že súd prvého stupňa v druhom samostatnom
výroku rozhodol správne, a preto navrhol odvolanie okresnej prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný F. R. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava záverečnej reči obhajcu. Skutok

nespáchal, bol správne oslobodený, žiadne ďalšie dôkazy v jeho neprospech zistené neboli.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že
odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 319 Tr. por odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že v písomnom odvolaní okresný prokurátor navrhol „aby
Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 4T 112/2009 zo dňa 23.09.2013 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. druhá veta
vrátil vec Okresnému súdu Bratislava V, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol“.

Navrhol teda zrušiť celkom iný rozsudok Okresného súdu Bratislava V, a to aj z dôvodu, že „uložený
trest je neprimeraný“ - § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. napriek tomu, že jeho odvolanie smerovalo
čo do oslobodzujúcej časti. Krajský súd však vyhodnotil odvolanie prokurátora podľa obsahu celého
písomného odvolania, z ktorého v súhrne vyplýva, že je podané proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 4T/168/2007 zo dňa 27.08.2014 v časti, v ktorej bol obžalovaný oslobodený spod

obžaloby, v kontexte s vyjadrením prokurátora krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho
senátu,apretonazákladeodvolaniapreskúmavalnapadnutýrozsudokOkresnéhosúduBratislavaVsp.
zn. 4T/168/2007 zo dňa 27.08.2014 v časti, v ktorej bol obžalovaný F. R. oslobodený, vrátane správnosti
postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní

všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v
zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý v dôvodoch napadnutého rozsudku
uviedol, že nie je tu ucelená reťaz tak priamych ako i nepriamych dôkazov, z ktorých by mohol súd
vyvodiť jednoznačný záver, že skutok dňa 22.01.2005 spáchal obžalovaný F. R.. Svedkovia K. J. a H.

F. potvrdili, že v čase skutku bol obžalovaný s nimi na úplne inom mieste v J.. Je síce pravdou, že bola
na mieste činu nájdená pachová stopa zhodná s pachovou stopou obžalovaného, ale v predmetnej veci
pri tomto skutku ide o jediný usvedčujúci dôkaz.
Krajský súd rovnako uvádza, že vykonaným dokazovaním sa jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností nepodarilo preukázať skutočnosť, že práve obžalovaný bol tou osobou, ktorá sa uvedeného

konania mala dopustiť.
Obžalovaný F. R. svoju vinu za spáchanie predmetného skutku od samého počiatku v celom rozsahu
poprel, pričom po celé trestné konanie na svoju obhajobu uvádzala tie isté tvrdenia a svoju výpoveď
nemenil. V jeho prospech vyznievajú aj výpovede svedkov K. J. a H. F., ktorí uviedli, že boli v
inkriminovanom čase s obžalovaným. Nie je možné spochybniť ich výpovede len preto, že majú byť
priateľmi obžalovaného. V tomto smere neobstojí odvolacia námietka odvolateľa, ktorý uviedol, že

obžalovaný použil ten istý „modus operandi“ ako dňa 22.01.2005 tak aj dňa 07.04.2005, teda nikto iný
ako obžalovaný F. R. nemohol s vozidlom manipulovať, nakoľko on jediný mal nájdenú v interiéry vozidla
na volante svoju pachovú stopu. Vozidlo si pripravil na ďalšiu príležitosť s ním nepozorovane odísť z
areálu A.. Tento záver odvolateľa nemá totiž oporu vo vykonanom dokazovaní, a ide iba o nepodloženú
úvahu, pričom podozrenie rozhodne v štádiu meritórneho rozhodnutia nie je dostatočné.

Odvolací súd nespochybňuje, že odobratie pachovej stopy bolo vykonané spôsobom, ktorý upravujú
príslušné predpisy. Ide však o nepriamy usvedčujúci dôkaz, ktorý sám osebe, bez existencie ďalších
priamych či nepriamych usvedčujúcich dôkazov, nie je spôsobilý na vytvorenie jednoznačného záveru
o vine obžalovaného. V rámci dokazovania treba totiž vinu preukázať jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností, a v žiadnom prípade nie je možné sa uspokojiť so situáciou, ktorú naznačil odvolateľ -

a to, že nejaký fakt nie je vylúčený. V prípade prijatia takéhoto spôsobu argumentácie by potom na
uznanie viny postačovalo len to, že akúkoľvek domnienku či subjektívny názor nie je možné vylúčiť, čo
je v rozpore so základnými zásadami trestného konania.
Za dôkaznej situácie, kedy ani vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností nepreukázalo vinu obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti,

súd prvého stupňa správne aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keďže
nenadobudol jednoznačný a nespochybniteľný záver o jeho vine.
Takýto postup súdu, t.j. aplikácia citovanej zásady a nadväzne na to i samotné rozhodnutie, má oporu
v skutkových zisteniach a záveroch, a preto zodpovedá stavu veci a zákonu, lebo súd prvého stupňa
po vykonaní všetkých dostupných relevantných dôkazov a po ich vecnom zhodnotení, nemohol bez

pochybností ustáliť, že obžalovaný bol tou osobou, ktorá sa dopustila žalovanej trestnej činnosti.
Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že skutkové závery súdu sa zakladajú na jeho vnútornom
presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Ak tieto závery súdu boli
vyvodené na podklade úplného resp. náležitého zistenia skutkového stavu veci (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a
uvažovaniu, ktorým sa k záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné, najmä logické

rozpory, nemožno im v neprospech obžalovaného úspešne odporovať opravnými prostriedkami len
preto, že podľa odvolateľa súd mohol dospieť aj k iným záverom.
Na základe uvedených skutočností a úvah, odvolací dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ktorým obžalovaného oslobodil, je zákonné a správne zdôvodnené i v súlade s § 168 ods.1 Tr.
por., na ktoré aj odvolací súd v podrobnostiach poukazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.