Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714205225
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714205225.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
N. Y. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
S. dieťaťa rodičov X. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. na X. X zastúpenej advokátkou JUDr. Kristínou
Piovarčíovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na ulici Štúrovej 20 a D. Y. nar. X.X.XXXX
bývajúceho v S. na Z.. E. XX prechodne v H., H., X. XXXX, Č. V.M. a za účasti starých rodičov G. Y. nar.
X.X.XXXX a F. Y. nar. X.X.XXXX bývajúcich v S. na Z.. E. XX, otec a starí rodičia zastúpení advokátkou
JUDr. Ivetou Marcinovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Nám. slobody 13, v

konaní o návrhu matky na zákaz styku otca a starých rodičov s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca a
starých rodičov proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z1.12.2016 č.k. 18P 24/2014-314 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zákaze styku a vo výroku o povinnosti zaplatiť
trovy znaleckého dokazovania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 1.12.2016 č.k. 18P 24/2014-314 zakázal styk otca D. Y. a starých
rodičov G. Y. a F. Y. s maloletým N. Y. nar. XX.XX.XXXX. Matku X. Y. nar. XX.X.XXXX, otca D. Y. nar.
X.X.XXXX a starých rodičov F. Y. nar. X.X.XXXX a G. Y. nar. X.X.XXXX zaviazal zaplatiť trovy znaleckého
dokazovania každého z nich 187,58 € do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Zrušil uznesenie

z 23.8.2016 sp.zn. 18P 24/2014 v časti o zaplatení znalečného zo štátnych prostriedkov. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zákaze styku a zaplatení trov znaleckého dokazovania
podali odvolanie včas otec dieťaťa a starí rodičia s odôvodnením, že súd prvej inštancie predovšetkým
neúplne zistil skutočný stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.

1 písm. e/, f/, g/ a h/ CSP). Zdôraznili, že maloletý sa neodmietal stretávať s nimi, ale matka tomu
bránila a jej vplyv je silný, pretože je s ním denne a ovplyvnila správanie a závislosť dieťaťa na nej
a jej hlavným dôvodom a argumentom na podanie návrhu na zákaz styku je zdravotný stav dieťaťa,
hoci už od malička bol hyperaktívny a neposedný, dlhú dobu sa správa neštandardne, hoci žije iba s
matkou, teda bez ich vplyvu. Poukázali na to, že od roku 2014 až doteraz prebiehalo konanie o styk
otca a starých rodičov a už siedmy rok sa snažia s maloletým stretávať aspoň na určitý čas, aby si
ho mohli privinúť a potešiť sa s ním. Matka sa sústavne snažila zabrániť stretávaniu maloletého s nimi

tvrdiac, že sa ich dieťa bojí, má záchvaty zlosti a netoleruje žiaden styk. Zdôraznili, že tieto tvrdenia
matky nie sú pravdivé, pretože maloletý v čase, kedy bol realizovaný styk podľa predchádzajúceho
rozhodnutia, bol s nimi šťastný, smial sa, zabával sa, ako sa bežne hrávajú deti. V tejto súvislosti vytkli
konajúcemu súdu, že sa nezaoberal audionahrávkou, ktorá zaznamenáva, ako maloletý s nimi trávil časpočas súdom stanoveného styku. Pri týchto súvislostiach poukázali na § 24 ods. 4 Zákona o rodine a
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Je im ľúto, že maloletý N. je vystavovaný nátlaku matky,
ale nechcú sa vzdať možnosti, aby s ním mohli tráviť spoločné chvíle. Vyjadrili názor, že je nepochybne

v záujme maloletého ponechať aspoň terajší stav a nemeniť predchádzajúce rozhodnutie súdu o úprave
styku, pretože v tomto prípade nie sú podmienky na zákaz styku, ktorý je výnimočným riešením, nakoľko
ide o vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností otca a života maloletého. Súd sa v rozsudku
odvoláva na vypracovaný znalecký posudok, ale podľa ich názoru mal vykonať aj ďalšie dokazovanie
a nie uspokojiť sa so závermi jedného znaleckého posudku, na základe ktorého následne rozhodol o

tak závažnej okolnosti, akou je zákaz styku otca a starých rodičov s maloletým. Vo vzťahu k výroku o
povinnosti zaplatiť trovy znaleckého dokazovania uviedli, že nesúhlasia s rozhodnutím súdu, nakoľko
oni, ako starí rodičia sa nezúčastnili pri výsluchu znalca a navrhli, aby znalečné uhradili iba rodičia a to
pomerne každý jednu polovicu znalečného. Z týchto dôvodov navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil vec späť na konanie prvoinštančnému súdu.

3. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne. Trvala na všetkých
skutočnostiach uvedených vo svojich písomných podaniach, ako aj ústnych prednesoch, ktoré z dôvodu
duplicity vo svojom vyjadrení k odvolaniu neuvádza. Uviedla, že odvolanie otca a starých rodičov má
všeobecný charakter a vôbec nereaguje na jednotlivé vykonané dôkazy a skutočný stav veci so všetkými

svojimi špecifikami. Je postavené výlučne na úvahách a ničím nepodložených domnienkach, ktoré boli v
celom rozsahu vyvrátené konaním pred súdom prvej inštancie. V odvolaní nie je uvedená žiadna vecná
výhrada k svedeckým výpovediam, či podanému znaleckému posudku, resp. nie je označený žiaden
dôkaz, ktorý by doterajšie dokazovanie relevantne spochybňoval, resp. vyvracal. Nespochybnila fakt, že
zákaz styku rodiča, či starého rodiča s dieťaťom je krajným, výnimočným a dočasným obmedzením časti

výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle v odvolaní citovanej judikatúry, ktorú však nemožno
len proklamovať a uvádzať bez akejkoľvek relácie k skutočnému stavu konkrétnej prejednávanej veci
a vykonanému dokazovaniu. Odvolanie reaguje na časové obdobie pred podaním jej návrhu na zákaz
styku a v čase jeho podania, t.j. v prvej polovici roku 2014, ktorý stav bol plynutím času, zmenou pomerov
účastníkov konania a vykonaným dokazovaním prekonaný a napadnuté rozhodnutie vychádza zo stavu

v čase vyhlásenia rozhodnutia tak, ako to súdu prvej inštancie ukladá Civilný kódex. V tomto smere
považuje návrh na vykonanie dôkazu videonahrávkou vyhotovenej pred podaním návrhu v roku 2014 za
nadbytočný dôkaz, lebo tvrdené skutočnosti, ktoré mali byť týmto dôkazom preukázané a to dobrý vzťah
otcaastarýchrodičovkmaloletému,bolivyvrátenéďalšímrozsiahlymdokazovanímvoveci.Hypoteticky,
aj keby videonahrávka takéto stretnutie účastníkov konania popisovala, je stará, časovo prekonaná,

lebo maloletý bol odvtedy opakovane hospitalizovaný na psychiatrii, jeho aktuálny stav popísali lekári a
zároveň sa podrobil hĺbkovému skúmaniu znalcom, ktoré vyvrátili všetky tvrdenia o dobrých vzťahoch
medzi účastníkmi z hľadiska vnútorného prežívania maloletého, nie z hľadiska jeho vonkajších prejavov,
ktoré jedine môžu byť na nahrávke zachytené, ale v žiadnom smere nevypovedajú o skutočných
vnútornýchtraumáchdieťaťa.Tvrdenieotca,starýchrodičov,žeimbránivstykusmaloletýmanevhodne

ho proti nim ovplyvňuje, nie je pravdivé a bolo to preukázané aj znaleckým skúmaním. Vyjadrila názor,
že otec a starí rodičia pristupujú k tomuto konaniu formálne a odvolanie podali len principiálne, o čom
svedčí aj fakt, že nariadených pojednávaní pred súdom prvej inštancie sa nezúčastňovali, starí rodičia sa
odmietli podrobiť aj vyšetreniu znalkyne, na ktoré boli opakovane predvolávaní. Samotný otec uznal, keď
uviedol, že je ochotný čakať, kým sa psychika maloletého ustáli a nechce sa s ním aktuálne stretávať,

pokiaľtodieťaťuspôsobujestres,alenapriektomupodávaodvolanie.Kpodanémuznaleckémuposudku
saotec,anistarírodičianevyjadrili.Nesúhlasilastvrdením,žesúdprvejinštancieprisvojomrozhodovaní
ponechal otázku stretávania sa na vôli, resp. chuti dieťaťa sa stretnúť s rodičom, alebo, že pri svojom
rozhodovaní vychádza výlučne zo záverov znaleckého skúmania, pretože dôkazná situácia v konaní už
pred nariadením znaleckého skúmania svedčila pre zákaz styku a práve na verifikáciu výpovedí svedkov

a na odstránenie akýchkoľvek pochybností s ohľadom na závažnosť dôsledkov svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie pristúpil k znaleckému dokazovaniu. Zákaz styku otca a starých rodičov s maloletým N.
vychádza z aktuálnej nevyhnutnosti preukázanej podrobným a rozsiahlym dokazovaním, ktorým bola
ustálená nielen ako potencionálna, ale skutočná ujma na jeho psychickom zdraví spôsobená realizáciou
styku s otcom a starými rodičmi, preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o zákaze

styku potvrdil.

4. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca a starých rodičov navrhol odvolaciemu súdu
potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a dôvodný s poukazom na to, že zo záverovznaleckého posudku je zrejmé, že styk otca s maloletým môže spôsobiť psychickú traumu a ujmu na
psychickom vývine dieťaťa. V rámci dokazovania na súde prvej inštancie bolo zistené, že maloletý N.
odmieta styk so starými rodičmi, nechce sa s nimi stretávať a starí rodičia napriek viacerým výzvam zo

strany znalkyne a zo strany súdu, aby sa dostavili na znalecké dokazovanie k znalkyni, na tieto výzvy
nijako nereflektovali, z čoho možno vyvodiť aj ich „záujem“ na stretávaní sa s maloletým N..

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu

danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho
je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti o zákaze styku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca a starých rodičov
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani
starírodičiavpriebehuodvolaciehokonanianeuviedližiadnerelevantnéskutočnostimajúcezanásledok
iné rozhodnutie o návrhu matky na zákaz styku. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu
konanianasúdeprvejinštanciebolinepochybnepreukázanévšetkyokolnostipodstatnéprerozhodnutie

o zákaze styku, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi , navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací
súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne
zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne
nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej

inštancie obsahuje všetky náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka
vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie
nezákonným a nepreskúmateľným.

7. Odvolací súd s poukazom na ust. §25 ods. 3 Zákona o rodine konštatuje, že výnimkou zo všetkých

pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa
vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide
o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť
odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu
dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia

alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto
nevyhnutnosť vyplýva.

8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zákaz styku maloletého N. s otcom a so starými
rodičmi spoľahlivo zistil dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný a dospel k správnemu právnemu

záveru, že styk otca a starých rodičov s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie (záujem) dieťaťa a nejde o
predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením matky, ktorej je maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti(R96/1967).Súdprvejinštancienaposúdenieskutočnosti,čirealizáciastykuotcaastarých
rodičov s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie dieťaťa vykonal množstvo dôkazov, ktoré hodnotil podľa
svojej úvahy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP) a dospel k záveru, že dôvodom na zákaz

styku je potencionálna ujma na psychickom zdraví maloletého N. a po posúdení konkrétnej situácie
a individuálnych okolností prípadu vec správne právne posúdil podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine.
Súd prvej inštancie sa princípmi vyplývajúcimi z právnej úpravy § 25 ods. 3 Zákona o rodine zaoberal
dôsledne a prijal správny záver, že v tomto prípade je potrebné zakázať styk otca a starých rodičovs maloletým N.. Dôvodnosť zákazu styku vyplýva predovšetkým zo správy detského psychiatra S.. E.
K. a K.. O. H. s doporučením prerušiť návštevy maloletého s otcom a jeho rodinou, z prepúšťacej
správy Psychiatrickej nemocnice S., kde bolo dieťa hospitalizované od 20.10.2014 do 5.12.2014 pre

postraumatickú stresovú poruchu, ako aj z prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice v S., kde bolo
dieťa opakovane hospitalizované 13.3.2015 do 23.4.2015 pre psychické napätie, precitlivenosť, poruchy
pozornosti, narušenú koncentráciu, zábrany pri vyjadrovaní, hyperaktivitu, výpovede svedkyne S.. Q. A.,
lekárky Psychiatrickej nemocnice v S., že maloletý okrem diagnózy ADHD trpí aj depresívnou poruchou
správania a zo znaleckého posudku K.. M. N. (znalecký posudok č. 3/2016 z 15.7.2016). Pokiaľ ide o

odvolaciu námietku otca a starých rodičov vo vzťahu k znaleckému posudku K.. M. N., k hodnoteniu
znaleckého posudku ako jediného dôkazného prostriedku zo strany súdu, odvolací súd konštatuje, že
znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1, 2 CSP), ktorý má rovnakú silu
ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať, ale hodnotiť ho ako každý dôkaz (podľa § 191 ods.
1 CSP) jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalecké dokazovanie je možné
nariadiť len na zistenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Súd v rámci hodnotenia

dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu
nemá požadované odborné znalosti, ale nemusí akceptovať závery znalca, ak tieto nezodpovedajú
skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného
posúdenia.Odvolacísúdzdôrazňuje,žezáverznaleckéhoposudkusúdnejznalkyneK..M.N.jelogickýa
presvedčivý v častiach týkajúcich sa odbornej analýzy a korešponduje aj s ďalšími dôkazmi vykonanými

vo veci, neobsahuje žiadne rozpory, ale podáva vyčerpávajúce odpovede na položené otázky a o jeho
objektívnosti odvolací súd nemal pochybnosti a dodáva, že znalecký posudok vzhľadom na priebeh
a rozsah vyšetrení dieťaťa má však vyššiu výpovednú hodnotu ako správy psychiatrov, s ktorými sa
znalkyňa v znaleckom posudku vysporiadala. Námietky otca a starých rodičov, že súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie výlučne na znaleckom posudku, odvolací súd považuje za účelovú obranu,

pretože nezodpovedal ich želaniam. K odvolacej námietke, že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy,
konkrétne sa nezaoberal audionahrávkou, odvolací súd dodáva, že v súlade s § 36 CMP je síce súd
povinný vykonať aj ďalšie dôkazy, ale iba v tom prípade, ak je to nevyhnutné na zistenie skutočného
stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Zásadne súd určuje rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná
(§ 185 ods. 1 CSP), nota bene len súd má právo rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov

vykoná a navyše videonahrávka predložená odvolateľmi vznikla pred rozhodným obdobím. Z obsahu
základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR nevyplýva pre všeobecný súd ústavná povinnosť
vykonať dôkazy, ktoré označil účastník konania (Ústavný súd SR I.ÚS 75/96). Odvolací súd je toho
presvedčenia, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu matky na zákaz styku otca a starých rodičov
s maloletým N. v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská

republika viazaná a dôsledne zistený skutočný stav súdom prvej inštancie dovoľuje nepochybne záver,
a to bez potreby ďalšieho dokazovania, že boli preukázané zákonné podmienky pre zákaz styku z
dôvodu súčasného psychického stavu maloletého N. a potencionálnej ujmy na jeho psychickom zdraví
v prípade realizácie styku, ako to jednoznačne vyplýva zo všetkých odborných lekárskych správ a zo
záveru znaleckého dokazovania. Odvolací súd tiež konštatuje, že návrh matky na zákaz styku nebol

len dôsledkom subjektívnych okolností, ale aj objektívnej povahy so zreteľom na vážny zdravotný stav
dieťaťa, ktorý je aktuálne takej intenzity, že vylučuje možnosť úpravy styku dieťaťa aj so starými rodičmi
pre potencionálnu ujmu na psychickom zdraví dieťaťa. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku o zákaze styku otca a starých rodičov s maloletým N. ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

rozhodnutia v tejto časti, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia a iba doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

9. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

10. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

11. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie starých rodičov nie je dôvodné.

13. Vychádzajúc z koncepcie Civilného mimosporového poriadku je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu
bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so
sporovým konaním, a v ktorých je aplikácia Civilného sporového poriadku vylúčená. Znamená to, že
Civilný mimosporový poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy

Civilného sporového poriadku, pričom sa jedná aj o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach.
V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP (povinnosť súdu
zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci), preto CMP v § 57 počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu,
ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej
povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na

návrh. Nakoľko CMP neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov konania
štátu na rozdiel od predchádzajúcej úpravy vyplývajúcej z § 148 O.s.p., je potrebné v súlade s článkom
3 ods. 1 základných princípov CMP i na náhradu trov štátu, ktoré platil v konaní, aplikovať ostatné
ustanovenia CMP upravujúce trovy konania, ktoré sú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej
právnejveci.Štátnemáprávonanáhradutrov,ktoréplatillenvprípade,aktozákonvýslovneustanovuje,

že trovy dôkazov platí štát (napr. § 251 ods. 1 CMP) alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že
účastník alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (primerane § 49 ods.
2 CMP). Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo
neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát, považovať
za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní

(§ 49 ods. 3 CMP). Aj v prípade náhrady trov štátu môže súd použiť materiálny korektív vyplývajúci z §
55 CMP a teda posúdiť vzhľadom na okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby trovy dokazovania, ktoré
platil štát, nahradili všetci účastníci alebo len niektorý z nich.

14. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie správne uzavrel, že ani jeden z účastníkov

konania, teda rodičov a starých rodičov maloletého dieťaťa nespĺňa podmienky pre oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov, ktorú skutočnosť nenamietali ani odvolatelia. Následne odvolací súd
posudzoval, či s ohľadom na okolnosti prípadu je spravodlivé zaviazať na náhradu trov konania štátu,
ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním z odboru detskej psychiatrie, oboch rodičov
a starých rodičov v rovnakom pomere alebo len niektorého z nich. V tejto súvislosti je potrebné

zdôrazniť, že posudzovanie citových väzieb medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičmi a starými
rodičmi, posudzovanie vhodnosti určitej realizácie styku rodiča a starých rodičov s dieťaťom z hľadiska
psychologického (psychiatrického) nariadeným znaleckým dokazovaním je v každom prípade v záujme
všetkých účastníkov konania a riadneho zistenia skutočného stavu veci, pričom so zreteľom na okolnosti
preskúmavaného prípadu nie je iba dôsledkom nereálnych predstáv matky dieťaťa o zákaze styku otca

a starých rodičov s dieťaťom vzhľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol styk otca a
starých rodičov s maloletým N. zakázaný. Samotné vyhovenie návrhu matky na zákaz styku otca a
starých rodičov s maloletým v tomto prípade nemožno považovať za dôvod, pre ktorý by len rodičia mali
nahradiť trovy konania, ktoré štátu vznikli, keďže návrh matky zjavne nebol bezdôvodný a šikanózny.
Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 55 CMP v súlade s odvolacou

argumentáciou starých rodičov, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne
správny.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.