Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. máj 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914211474
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7914211474.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: 1. N. Y., T..:
XX.XX.XXXX Z. X. M. Y., T..: XX.XX.XXXX, B. H. Y. XXXX/XX, XXX XX U., zast.: JUDr. Ľubomír
Cibere, AK Trebišov, M.R.Štefánika 1161/184, IČO: 35543540, proti žalovanému: BSM Trade spol. s.r.o.,
Kráľovský Chlmec, Mierová 2461, IČO: 36 688 894, o uloženie povinnosti bezplatne odstrániť vadu diela,

r o z h o d o l :

I.

Žalovaný je p o v i n n ý bezplatne odstrániť vadu diela, ktorá sa prejavuje praskaním izolačného
trojskla balkónových dverí u žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II.
Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v anáhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.7.2014 domáhali od
žalovaného bezplatného odstránenia vady diela, ktorá sa prejavovala praskaním izolačného trojskla

balkónových dverí u žalobcov v 1. a 2. rade. Svoju žalobu odôvodnili tým, že na základe predloženej
cenovej ponuky žalovaného žalobcovia so žalovaným uzavreli zmluvu o dielo označenú ako zmluva
na dodávku okien a dverí č. 2012-256 zo dňa 10.7.2012, ktorej predmetom bola dodávka tovaru a
vykonanie montážnych prác. Uzavretím tejto zmluvy žalobcovia so žalovaným svojimi podpismi potvrdili
dodanie tovaru s príslušenstvom a zároveň potvrdili aj prevzatie prác v zmysle dodacieho listu č.
2012-256 zo dňa 16.8.2012 a rovnako potvrdili, že objednaný výrobok bol dodaný spolu s návodom,

odporúčaním a radami na obsluhu a údržbu izolačného skla. Žalovaný žalobcom za dodanie tovaru
a montáž vystavil faktúru č. 120239 zo dňa 11.10.2012 so splatnosťou 18.10.2012 na sumu 1.230,-
Eur, k čomu bol pripojený záručný list. Po ukončení montážnych prác žalobcovia zistili, že dodané sklá
nemali rovnakú farebnosť a sklo na balkónových dverách bolo poškodené, o čom žalobcovia informovali
žalovaného . Žalovaný dňa 16.11.2012 poškodené sklo vymenil. Dňa 8.4.2013 na namontovaných
oknách v obývacej izbe bez cudzieho zavinenia došlo k poškodeniu vonkajšieho skla, a to jeho
prasknutím, čo žalobcovia oznámili žalovanému, ktorý im odpoveďou, a to listom zo dňa 7.5.2013

oznámil svoje nesúhlasné stanovisko a zároveň im oznámil, že im vzniknutú škodu neuhradí. Nakoniec
po niekoľkých urgenciách konateľ spoločnosti - žalovaný, dňa 5.9.2013 na základe súhlasu s výmenou
skla uskutočnil túto výmenu skla. Dňa 6.9.2013 opätovne došlo k poškodeniu vonkajšieho skla, a to
jeho prasknutím v tom istom mieste ako v prvom prípade, o čom žalobcovia v 1. a 2. rade bezodkladne
informovali žalovaného. Po osobnej obhliadke sa žalovaný vyjadril, že novú výmenu skla už žalobcom
neposkytne, iba ak, tak za úhradu. Žalobcovia si z uvedeného dôvodu listom zo dňa 21.3.2014 uplatnili u

žalovaného nárok na bezplatné odstránenie vady - prasknutého izolačného trojskla na dverách balkónu.
Žalovaný na tento list reagoval a oznámil, že reklamovanú vadu dodaného tovaru - izolačného trojkla
na dverách neodstráni. Vzhľadom na vyššie uvedené si preto žalobcovia v 1. a 2. rade uplatňujú odžalovaného povinnosť bezplatne odstrániť vadu diela, ktorá sa prejavuje praskaním izolačného trojskla
na balkónových dverách žalobcov v 1. a 2. rade.
2. Žalovanému bolo doručené uznesenie č.k. 2c/162/2014-25, zo dňa 21.4.2015 spolu so žalobou a

poučením o jeho procesných právach a povinnostiach, ktorým bol vyzvaný, aby sa vyjadril k žalobe .
Na túto výzvu žalobca reagoval doručením podania dňa 12.5.2015, v ktorom uviedol, že listom zo dňa
10.5.2013 žalovaný oznámil žalobcom, že žalovaný reklamáciu neuznáva z dôvodu, že tovar bol dodaný
a namontovaný v bezvadnom stave , čo žalobcovia potvrdili svojim podpisom. Ďalej uviedol, že raz
žiadosti žalobcov vyhovel, sklo bolo vymenené na náklady žalovaného aj napriek tomu, že výrobná firma

odmietla reklamáciu prijať pre odstup času od výroby a dodávky. Táto výmena zo strany žalovaného bola
vykonaná dňa 5.9.2013, kde bolo doručené osadené nové sklo na náklady žalovaného, ktoré žalobcovia
prevzali taktiež v bezvadnom stave, čo potvrdili podpisom. Následne na druhý deň žalobcovia oznámili
žalovanému, že došlo k prasknutiu a poškodeniu skla. Žalovaný je toho názoru, že je to len mechanické
poškodenie zavinené cudzou osobou a z uvedeného dôvodu žalovaný nezodpovedá za túto vzniknutú
škodu a reklamáciu neuznal. Nakoľko žalovaný vyšiel žalobcom v ústrety v jednom prípade, následnú

reklamáciu žalobcov už neuznal.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.7.2014,
cenovou ponukou č. 2012-256, zo dňa 10.7.2012, zmluvou na dodávku okien, dverí č. 2012-256, zo dňa
10.7.2012, dodacím listom zo dňa 2012-256, zo dňa 16.8.2012, záručným listom, faktúrou č. 120239 na
sumu1.230,-Eur,príjmovýmpokladničnýmdokladomzodňa18.12.2012,dodacímlistomč.16/11zodňa

16.11.2012, odpoveďou na reklamáciu podanú telefonickým hovorom zo dňa 7.5.2013, dodacím listom
č.4/9zodňa5.9.2013,sťažnosťouzodňa21.3.2014,odpoveďounasťažnosť,znaleckýmdokazovaním,
výsluchom žalobcov a zistil tento skutkový stav veci:
4. Žalobcovia a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 10.7.2012 zmluvu o dielo, označenú ako zmluva
na dodávku okien a dverí č. 2012-256, ktorej predmetom bola dodávka tovaru a vykonanie montážnych

prác. Žalobca svojim podpisom potvrdil dodanie tovaru spolu s jeho príslušenstvom, ako aj potvrdil
prevzatie prác v zmysle dodacieho listu č. 2012-256 zo dňa 16.8.2012 a rovnako potvrdil, že objednaný
výrobok bol odovzdaný spolu s návodom, odporúčaním a radami na obsluhu izolačného skla. Žalovaný
za dodanie tovaru a montáž vystavil žalobcovi faktúru č. 120239 zo dňa 11.10.2012 so splatnosťou
dňa 18.10.2012 na sumu 1.230,- Eur, k čomu bol pripojený aj záručný list. Po dokončení montáže

bolo žalobcami zistené, že dodané sklá nemali rovnakú farebnosť a sklo na balkónových dverách
bolo poškodené, o čom žalobcovia informovali žalovaného, ktorý dňa 16.11.2012 poškodené sklo
vymenil. Dňa 8.4.2013 došlo na namontovanom skle v obývacej izbe žalobcov k prasknutiu vonkajšieho
skla, čo žalobcovia okamžite nahlásili žalovanému, ktorý im listom zo dňa 7.5.2013 oznámil svoj
nesúhlasné stanovisko, ktorým im oznámil neuhradenie vzniknutej škody. Aj napriek tejto skutočnosti

zo strany žalovaného došlo dňa 5.9.2013 k výmene skla. Následne dňa 6.9.2013 žalobcovia opätovne
informovali žalovaného, že došlo k prasknutiu skla na tom istom mieste ako v prvom prípade. Po osobnej
obhliadke sa žalovaný vyjadril, že novú výmenu skla už neposkytne, iba ak, tak za plnú úhradu zo
strany žalobcov. Žalobca si z uvedeného dôvodu listom zo dňa 21.3.2014 uplatnil nárok na bezplatné
odstránenie vady prasknutého izolačného trojskla na dverách balkónu u žalovaného. Žalovaný listom ,

ktorý doručil žalobcom, oznámil, že reklamovanú vadu dodaného tovaru - izolačné trojsko na dverách,
opätovneneodstráni.Vzhľadomnauvedenésprávaniesažalovanéhoboližalobcovianútenídomáhaťsa
uplatnenia svojho práva žalobou podanou tunajšiemu súdu, ktorou žiadali súd, aby zaviazal žalovaného
bezplatne odstrániť vadu diela, ktorá sa prejavila prasknutím izolačného trojskla na ich balkónových
dverách.

5. Dňa 12.5.2015 bolo konajúcemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktorým reagoval na žalobu, ktorá
mu bola doručená. Vo svojom vyjadrení uviedol, že listom zo dňa 10.5.2013 oznámil žalobcom, že
reklamáciu neuznáva z dôvodu, že okná boli žalobcom dodané a namontované v bezvadnom stave, čo
potvrdili aj vlastným podpisom. Žalobca sa vyjadril, že žalobcom vyšiel v ústrety, a to dňa 5.9.2013, keď
raz zo strany žalobcu bolo doručené a osadené nové sklo na náklady žalobcu, ktoré taktiež žalobcovia

prevzali v bezvadnom stave, čo potvrdili svojim podpisom. Na opätovnú výmenu, ktorú žiadali žalobcovia
dňa 6.9.2013, už žalovaný nepristúpil a uviedol, že túto opätovnú výmenu skla nevykoná, iba ak, tak
na náklady žalobcov.
6. Z výpovede žalobcu Ruženy Kmecovej súd zistil, že žalobcovia so žalovaným uzavreli zmluvu o dielo,
ktorej predmetom bola dodávka tovaru a vykonanie montážnych prác. Po dokončení montáže žalobkyňa

zistila, a že dodané sklá nemali rovnakú farebnosť a sklo na balkónových dverách bolo poškodené, o
čom informovala žalovaného, ktorý dňa 16.11.2012 poškodené sklo vymenil. Následne dňa 8.4.2013
na namontovanom okne v obývacej izbe bez cudzieho zavinenia došlo k prasknutiu vonkajšieho skla,
čo taktiež žalobkyňa oznámila žalovanému, ktorý najprv s výmenou prasknutého skla nesúhlasil, alenásledne dňa 5.9.2013 došlo k výmene prasknutého skla. Dňa 6.9.2013 došlo k opätovnému prasknutiu
skla na tom istom mieste ako v prvom prípade, o čom žalobkyňa informovala telefonicky žalovaného,
ktorý pri osobnej obhliadke sa vyjadril, že výmenu skla už neposkytne, iba ak, tak za úhradu. Žalobkyňa

listom zo dňa 21.3.2014 si u žalovaného uplatnila nárok na bezplatné odstránenie vady prasknutého
izolačného trojskla na balkónových dverách, na ktorú žalovaný odpovedal listom, ktorý nebol datovaný,
v ktorom oznámil žalobkyni, že reklamovanú vadu dodaného tovaru izolačného trojskla na dverách
neodstráni. Z uvedeného dôvodu si preto žalobkyňa so žalobcom v 1. rade uplatnila žalobou povinnosť
žalovaného odstrániť vadu diela, ktorá sa prejavovala praskaním izolačného trojskla na balkónových

dverách.
7. Z výpovede žalobcu Jána Kmeca súd zistil, že tento potvrdil tvrdenie žalobkyne v 2. rade a zároveň
uviedol, že najlepšou alternatívou v tejto veci by bolo, aby bol ustanovený znalec, ktorý by zhodnotil celé
vykonané dielo a vyhodnotil, či bolo urobené v súlade s postupmi, ktoré by mali byť na to schválené.
8. Uznesením č.k. 2c/162/2014-51, zo dňa 17.3.2016 súd vo veci ustanovil súdneho znalca Ing. Ondreja
Ostrožoviča, k posúdeniu skutočností, na ktoré boli potrebné odborné znalosti. Súdny znalec Ing.

Ostrožovič vypracoval znalecký posudok č. 196/2016 zo dňa 21.8.2016, z ktorého vyplynulo, že sklo v
sklenenej stene bolo nasadené nerovnomerne, celá tabuľa bola z titulu predsadeného balkóna a striežky
naslnená z dolnej polovice. Posledné sklo zo severnej strany, ktoré prasklo, bolo naslnené najviac a
najdlhšie. Sklo dostalo tepelný šok, bolo tepelne namáhané, preto prasklo vždy v dolnej polovici, lebo
horná polovica bola v tieni. Sklo dokáže odolávať rozdielom teplôt do maximálne rozdielu 30 stupňov

celzia. Namáhanie alebo náhodné vystavenie podmienkam vyšším ako limit zaťaženia vedú k náhlemu
rozbitiu skla. Sklo prasklo vždy v letných mesiacoch, kedy bolo slnko najvyššie, rozdielne naslnenie,
v zimných mesiacoch bolo sklo naslnené celé aj nižšou intenzitou slnka. Sklo nesmie byť umiestnené
v blízkosti menej ako 200 mm od vyhrievacieho telesa, kde v tomto prípade bol radiátor umiestnený
menej ako 200 mm. Pokiaľ ide o technologický postup montáže okna balkónových dverí, na ktorých

došlo k prasknutiu sklenenej výplne, tuna znalec potvrdil, že technologický postup montáže bol dodržaný
a navrhol, aby zo strany žalovaného bolo použité tepelné tvrdené bezpečnostné sklo, tepelne spevnené
kalením, tzv. kalené sklo a aby montáž previedla odborná firma. V prípade použitia obyčajného skla bolo
potrebné použiť odrazové fólie proti slnečným lúčom, aby nedošlo k nerovnomernému prehrievaniu skla.
9. Dňa 1.4.2016 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného k výpovedi žalobkyne p. Kmecovej

na pojednávaní dňa 3.3.2016. V tomto písomnom podaní žalovaný uviedol, že sám navrhol žalobkyni
vyrobiť trojklá, aby nedošlo k zarosievaniu skiel, ako dochádza u dvojskiel. Na montáži u žalobcov sa
zúčastnil ako dozor aj p. Segedi, ktorý má vysokoškolské vzdelanie a roky pôsobil v tejto oblasti. Počas
celej zákazky a hlavne po jej realizácii žalovaný vychádzal v ústrety žalobkyni, a to ako pri reklamácii
poškriabaného skla, ktorú žalobkyňa oznámila po piatich týždňoch po odovzdaní diela, kde žalovaný

sklo vymenil aj kvôli tomu, že poľská firma, u ktorej bolo sklo vyrobené, mu reklamáciu neuznala pre
dlhý časový posun medzi prevzatím okien a reklamáciou zo strany žalobkyne. Aj po druhýkrát žalovaný
vyšiel v ústrety žalobkyni a v septembri 2013 došlo k výmene prasknutého skla, ale v prípade, keď po
24. hodinách od výmeny tohto prasknutého skla došlo k opätovnému nahláseniu zo strany žalobkyne,
že došlo k prasknutiu skla, to už žalobca nebol ochotný žalobkyni vyhovieť, a to z dôvodu, že montážnici,

ktorí boli montovať prasknuté sklo uviedli, že si nevšimli žiadne deformácie alebo neobvyklé správanie
sa materiálu, takže žalovaný zastáva názor, že k opätovnému prasknutiu skla došlo niekým iným alebo
nejakým iným mechanickým poškodením.
10. Na pojednávaní konanom dňa 3.2.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že na podanej žalobe
trvá a zvlášť v nadväznosti na vypracovaný znalecký posudok tu poukázal na ust. § 551 ods. 1,2,3 ObZ ,

kde zhotoviteľ má povinnosť upozorniť objednávateľa na vadu veci v prípade, žeby táto vec neplnila
svoj účel, čo sa aj v skutočnosti podľa žalobcov stalo, kde dvakrát bolo okno menené a v žiadnom,
ani v jednom prípade zhotoviteľ nereklamoval svoju resp. povinnosť, ktorou by upozornil objednávateľa
na nevhodnosť osadzovaného skla. Z uvedeného dôvodu preto žalobcovia mali za to, že zhotoviteľ si
nesplnil svoju povinnosť uvedenú v ust. § 551 ods. 1 ObZ a teda zodpovedá za škody, ktoré vznikli pri

zhotovení tohto diela. Žalobcovia z uvedeného dôvodu preto trvajú na tom, že zhotoviteľ, ktorý takéto
oknázakladá,realizuje,bymalupozorniťobjednávateľanavhodnosťalebonevhodnosťzabezpečovanej
veci.
11. Zo záručného listu žalovaného súd zistil, že žalovaný poskytoval záruku dňom prevzatia diela
objednávateľom. Zároveň poskytoval záruku 5 rokov na tvarovú a farebnú stálosť rámu krídel okien a

na funkčnosť výrobkov 24 mesiacov. Na povrchovú úpravu vonkajšieho kovania a na izolačné trojsklo
poskytoval záruku 24 mesiacov v zmysle Obchodného zákonníka. Zároveň záručný list obsahoval
a obsahuje poučenie, že bezplatný záručný servis sa nevzťahuje na poruchy a chyby poškodeniavýrobkov, ktoré vzniknú nedovolenou manipuláciou a zanedbaním údržby ošetrovania okien. Okrem
týchto poučení záručný list obsahoval návod na údržbu a ošetrovanie plastových okien a dverí.
12. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:

13. Podľa § 551 ods. 1 ObZ zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu
na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom
na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho
vykonávanievnevyhnutnomrozsahuprerušiťdodobyvýmenyvecíalebozmenypokynovobjednávateľa

alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí
a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota
určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením
vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.
14. Podľa § 551 ods. 2 ObZ Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za
nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo

pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má
zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
15. Podľa § 551 ods. 3 ObZ Zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za
vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných
mu objednávateľom.

16. V predmetnej veci sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť
bezplatne odstrániť vadu diela, ktorá sa prejavila praskaním izolačného skla na balkónových dverách
žalobcov. V priebehu konania sa žalobcovia v 1. a 2. rade odvolávali na ust. § 551 ods. 1,2,3 ObZ, ktorý
hovorí, že zhotovitelia sú povinní upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu vecí prevzatých od
objednávateľa. Strany konania sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo upravuje

tzv. dôkaznú povinnosť účastníka konania, ktorý túto dôkaznú povinnosť je povinný splniť od začiatku
konania v žalobe, vo vyjadrení k nej a mimo týchto procesných úkonov v rámci pojednávania. Povinnosť
označiť dôkaz sa pritom vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, resp. vo vyjadrení tej-
ktorej strany konania. Pojem „označiť dôkazy“ však nie je možné chápať tak, že len ten účastník konania
si splní túto zákonnú povinnosť, keď taxatívne vymenuje jednotlivé dôkazy a výslovne uvádza, že ich

označuje na preukázanie svojich tvrdení a obsahu tohto ustanovenia plne zodpovedá, keď účastník buď
vo svojom vyjadrení alebo v písomnom prednese, resp. v ústnom prednese uvedie dôkazné prostriedky,
pričom nemusí výslovne uviesť, že ich navrhuje vykonať, pretože už z jeho prednesu je zrejmé, že majú
slúžiť na preukázanie niektorého jeho tvrdenia. Zo strany žalobcu bolo na podporu jeho tvrdení vykonané
dokazovanie ako listinnými dôkazmi, t.j. žalobou, samotnou zmluvou o dodávke okien, záručným

listom, ako aj vypracovaním znaleckého posudku súdnym znalcom Ing. Ondrejom Ostrožovičom, ale aj
samotnými svedeckými výpoveďami žalobcov. Na základe týchto vykonaných dôkazov právny zástupca
žalobcov v 1. a 2. rade poukázal na ust. § 551 ods. 1,2.3 ObZ, z ktorých vyplýva, že zhotoviteľ
má povinnosť upozorniť objednávateľa na vadu vecí v prípade, žeby táto vec neplnila svoj účel, čo
sa aj v skutočnosti stalo z dôvodu, že dvakrát bolo okno menené a v žiadnom prípade zhotoviteľ

nereklamoval svoju resp. povinnosť, ktorou by upozornil objednávateľa na nevhodnosť osadzovaného
okna. Z uvedeného dôvodu mali preto žalobcovia za to, že zhotoviteľ, t.j. žalovaný si nesplnil svoju
povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 551 ods. 1,2,3 ObZ a teda zodpovedá za škody, ktoré vznikli pri
zhotovení tohto diela.
17. Na základe takto vykonaného dokazovania a v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení

ObZ má sú preukázané, že žalobca v tomto konaní uniesol dôkazné bremeno a vykonanými dôkazmi
predloženými súdu v plnej miere preukázal opodstatnenosť a oprávnenosť podanej žaloby a preto súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

21. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovený CSP a keďže
žalobcoviav1.a2.rademalivkonaníplnýúspech,súdimpriznalnáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,

2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.