Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 5, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/253/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109225109
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3109225109.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevprávnejvecinavrhovateľaT.R.,bytomN.XXX,zastúpenýQ..Q.R.,advokátom,
sosídlomvC.,N.XXprotiodporcom1)J..P..Q.E.,bytomC.,N.X,2)J..Z.E.,bytomC.,N.X,zastúpenej
Q.. V. F., advokátom, so sídlom v C., W. XXX/XX., o zaplatenie 167.629,29 Eur s prísl., na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. februára 2011, č.k. 14C/26/2010-60,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcov
zaplatenia sumy 167.629,29 Eur (5.050.000,- Sk) spolu s 12 % ročným úrokom z omeškania od
07.12.2006 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 8.298,479 Eur (250.000,- Sk) a náhrady trov konania. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 34, § 37 ods. 1, § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ svoj nárok odvodzoval od
absolútne neplatnej zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2006. Uviedol, že z výsluchu účastníkov vyplynulo,
že odporkyňa 2) si žiadne peniaze fyzicky nepožičala, ani ich neprevzala, peniaze si požičiaval výlučne
odporca 1), avšak navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, koľko v skutočnosti reálne
požičal, a že sumy 5.050.000,- Sk alebo 4.100.000,- Sk odporcovi 1) aj fyzicky odovzdal, či už v hotovosti
alebo prevodom na účet. Konštatoval, že samotný navrhovateľ potvrdil, že dňa 07.12.2006 odporcom 1),

2)žiadnepeniazenevyplatil.Tvrdil,žeunotáraimvyplatil4.550.000,-Sk,atonazákladeprechádzajúcej
zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2005, čo odporcovia 1), 2) popreli. Dôvodil, že
nakoľko zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi; toto všetko v doterajšom konaní navrhovateľ, na ktorom spočíva
dôkazné bremeno, nepreukázal, preto súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcom 1), 2) náhradu trov konania nepriznal z

dôvodu, že tieto si neuplatnili.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Súdu prvého stupňa vytýkal
nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a
zaviazal odporcov na zaplatenie sumy vo výške 151.032,33 Eur (4.550.000,- Sk) s 12 % úrokom z
omeškania od 07.12.2006 do zaplatenia. Dôvodil, že pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že z

titulu zmluvy o pôžičke požičal dňa 07.12.2006 odporcom 151.032,33 Eur (4.550.000,- Sk) v hotovosti a
obaja odporcovia potvrdili v zmluve o pôžičke, že od navrhovateľa prevzali až sumu vo výške 167.629,29
Eur (5.050.000,- Sk). Zastával názor, že práve na odporcoch bolo dôkazné bremeno, aby preukázali,
že im uvedenú sumu v hotovosti v predmetný deň neodovzdal. Zdôrazňoval, že odporcovia žiadnym
spôsobom jeho tvrdenie nevyvrátili.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa 2), ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého
rozsudku. Potvrdila, že odporca 1) s navrhovateľom uzatvoril v rokoch 2000 - 2001 viaceré zmluvyo pôžičke, ktoré boli splatné v rokoch 2002 - 2003, na základe ktorých aj došlo k
reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov. V tomto čase však už navrhovateľ odporcom žiadne
finančné prostriedky neodovzdal. Považovala za rozhodujúcu skutočnosť, že všetky zmluvy o pôžičke,

uzavreté neskôr ako v rokoch 2000 a 2001, teda aj zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2005
a 07.12.2006, neboli reálnymi kontraktmi, teda navrhovateľ na ich základe už neodovzdal odporcom
žiadne peňažné prostriedky. Účelom zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2005, ako aj zmluvy o pôžičke
zo dňa 07.12.2006 bolo len zhrnúť splatný dlh odporcov u navrhovateľa z právnych vzťahov, ktoré
predchádzali ich uzatvoreniu, teda z predchádzajúcich zmlúv o pôžičke, ku ktorým boli ešte pripočítané

aj úroky, úroky z omeškania, či zmluvné pokuty. Ďalej uviedla, že nakoľko sa navrhovateľ podaným
návrhom vo veci samej domáha úhrady peňažnej sumy výhradne z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa
07.12.2006, na to, aby mohol byť úspešný, by musel v konaní preukázať, že práve na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa 07.12.2006 odovzdal odporcom žalovanú sumu, čo v konaní preukázané nebolo. Mala
za to, že keďže sa navrhovateľ domáha úhrady žalovanej sumy výhradne z titulu zmluvy o pôžičke zo
dňa 07.12.2006, ktorá na svoju platnosť vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, ku

ktorému nedošlo, je v zmysle uvedeného táto zmluva neplatná a prvostupňový súd postupoval správne,
keď návrh zamietol. Mala za to, že zmluvu o pôžičke zo dňa 28.12.2005, ako ani zmluvu o pôžičke
zo dňa 07.12.2006 nemožno považovať ani za právny úkon, prostredníctvom ktorého došlo k uznaniu
staršieho dlhu, založeného práve zmluvami o pôžičke z rokov 2000 a 2001, nakoľko zmluvy o pôžičke
zo dňa 28.12.2005 a 07.12.2006 nespĺňajú náležitosti vyžadované ust. § 558 Občianskeho zákonníka z

dôvodu, že v nich nie je vymedzená samotná výška dlhu, ani dôvod vzniku tohto dlhu.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní odvolacieho súdu, nariadeného
podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa
§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia

na ďalšie konanie.

Občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť
skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Dokazujú sa
len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania.
Platí zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v
podobe neúspechu v spore, pričom právne posúdenie uplatneného nároku spočíva na súde.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že dňa 07.12.2006 navrhovateľ
s odporcami 1), 2) uzavrel zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 167.629,29 Eur
(5.050.000,- Sk) s mesačným úrokom 50.500,- Sk do doby splatenia. Dlžníci svojím podpisom prevzatie
peňazí potvrdili vo výške 4.550.000,- Sk s tým, že ju vrátia do 31.03.2007, ak nebude dodržaný termín

jej splatnosti, dohodli si zmluvnú pokutu 500.000,- Sk. Konštatoval, že v skutočnosti dňa 07.12.2006
navrhovateľ odporcom nevyplatil v hotovosti žiadnu sumu, a to 5.050.000,- Sk, ani 4.550.000,- Sk.
Zmluva o pôžičke zo dňa 07.12.2006 mala nahradiť inú zmluvu o pôžičke na 4.100.000,- Sk s mesačným
úrokom 40.000,- Sk do doby splatenia, uzavretú dňa 28.12.2005, splatnú dňa 30.11.2006, ktorá tiež
nebola vrátená a navrhovateľ túto zmluvu o pôžičke „nahradil“ zmluvou o pôžičke zo dňa 07.12.2006

bez reálneho odovzdania peňazí dlžníkom a bez toho, aby títo takúto sumu prevzali.

Súd prvého stupňa svoje zamietajúce rozhodnutie dôvodil tým, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou,
ku ktorej zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, v ktorom smere
navrhovateľ podľa názoru súdu prvého stupňa neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa však

pre tento záver nevykonal dostatočné dokazovanie, rozhodol bez úplného zistenia skutkového stavu
veci. Uspokojil sa s posúdením, či sú splnené formálne náležitosti zmluvy o pôžičke, ako bol predmetný
právny úkon označený.

Pokiaľ súd prvého stupňa posudzoval návrh len z tohto hľadiska, nezaoberal sa rozhodnými

skutočnosťami, ktoré majú vplyv na správne právne posúdenie veci uplatneného nároku navrhovateľa
a vec neposúdil podľa hmotného práva v celom jej rozsahu. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
nie je viazaný právnym posúdením veci účastníkmi. Súdu prislúcha právne hodnotenie súdenej veci a
jeho povinnosťou je posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Nejde oprekročenie návrhu, ak súd skutok , ktorý je predmetom konania, posúdi právne inak ako navrhovateľ
v priebehu konania.

Rozhodujúcim skutkovým zistením, ktoré bolo významné pre právne posúdenie veci, je zistenie obsahu
zmluvy, t. j. zistenie, k čomu smerovala vôľa účastníkov tohto právneho úkonu. Súd prvého stupňa
ponechal bez povšimnutia zhodné tvrdenia účastníkov o tom, že zmluvou o pôžičke zo dňa 07.12.2006
sa nahrádzala iná zmluva o pôžičke. Nepostupoval správne, keď sa teda v konaní dôsledne ich vôľou
nezaoberal, čo mohlo mať vplyv na konečné rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa sa nevenoval zisteniam, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania,
predovšetkým k čomu smerovala ich vôľa pri podpise zmluvy, či zmluva o pôžičke zo dňa 07.12.2006
je uznaním dlhu prezentovaným navrhovateľom v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, či spĺňa
jeho všetky formálne i obsahové náležitosti, alebo či ich prejav nie je možné posúdiť ako ich dohodu na
novácii podľa § 570 Občianskeho zákonníka, t. j. že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom,

doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Zhodne z prednesov účastníkov konania vyplýva, že medzi účastníkmi konania bolo uzavretých viacero
zmlúv o pôžičke, ktoré odporcovia navrhovateľovi riadne nesplatili. Odporkyňa 2) už v podanom odpore
proti platobnému rozkazu v preskúmavanej veci uviedla, že zmluva o pôžičke zo dňa 07.12.2006 mala za

úlohu len zhrnúť v momente jej podpisu splatné dlžoby založené z právnych vzťahov, ktoré predchádzali
jej uzatvoreniu medzi navrhovateľom a odporcom 1). Je však nepochybné, že odporkyňa 2) opakovane
podpisovala zmluvy o pôžičke, a je preto potrebné zaoberať sa tým, či odporkyňa 2) k záväzku odporcu
1) pristúpila. Pokiaľ na pojednávaní pred súdom prvého stupňa podpísanie zmluvy dôvodila nátlakom
odporcu 1) s tým, že odporca 1) uviedol, že od navrhovateľa si požičal nejaké peniaze, a ak ona

zmluvu nepodpíše, prídu o dom, v ktorom bývali, nemožno v tejto súvislosti neuviesť, že práve podpisom
predmetnej zmluvy mohli u odporcov vzniknúť oprávnené obavy o majetok. Skutočnosť, že odporca
1) si od navrhovateľa „nejaké peniaze“ už v období rokov 2000 - 2002 požičal, potvrdil odporca 1) vo
svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa s tým, že mali dohodnuté aj úroky. O konkrétnych sumách sa
nevedel vyjadriť s poukazom na to, že sa to menilo často. Zmluvu zo dňa 07.12.2006 podpísal z dôvodu,

že navrhovateľovi dlhoval peniaze. Na otázku súdu prvého stupňa, prečo predmetnú zmluvu podpísal,
keď si peniaze nepožičal, uviedol, že „... to bude riešenie predošlých vzťahov so žalobcom...“. Naviac,
pred súdom prvého stupňa prejavil ochotu uznať čiastočný dlh voči navrhovateľovi. Súd prvého stupňa
sa nezoberal skutočnosťou, prečo došlo k čiastočnému plneniu zo strany odporcov po uzavretí zmluvy
a neodstránil ani rozpory vo výpovedi navrhovateľa ohľadne vyplatenia požičanej sumy.

S ohľadom na uvedené bude súd prvého stupňa povinný v ďalšom konaní doplniť dokazovanie a
vykonané dôkazy následne opätovne vyhodnotiť. Jeho povinnosťou bude vysporiadať sa s čiastočným
späťvzatím návrhu a zaoberať sa tým, či naďalej sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych
poplatkov na strane účastníkov konania.

Až po riadnom doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné o návrhu navrhovateľa
rozhodnúť.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .