Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Renáta Pátrovičová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/601/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239025
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113239025.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: S. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D., D. C. XX/XX, o zaplatenie sumy 47,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 15. januára 2015, č. k. 7C/147/2014-59 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 26. marca 2015, č. k. 7C/147/2014-70, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 15. 01. 2015, č. k. 7C/147/2014-59 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 26. marca 2015, č. k. 7C/147/2014-70 pripustil vstup občianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava - Staré Mesto,
Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, do konania ako vedľajšieho účastníka.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 93 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobca sa žalobným návrhom doručeným
Okresnému súdu Nitra dňa 21. 11. 2013 domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
47,80 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 21. 11. 2014 oznámilo Občianske
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava - Staré Mesto,
Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Podaním zo dňa
11. 12. 2014, doručeným súdu dňa 15. 12. 2014 žalobca uviedol, že nesúhlasí so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania, pretože účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom
sa môže naplniť jeho zmysel a účel, a teda pomoc v spore niektorej zo sporovej strany. Takýmto konaním
môže byť zásadne len sporové konanie, to však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom
súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom, kedy a táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude
proti platobnému rozkazu podaný odpor.
4.Súdpopreskúmanípodaniažalobcumalzapreukázané,ženesúhlasžalobcujenedôvodený.Žalobca
v žiadnom prípade neuviedol dôvody, pre ktoré by mal byť vedľajší účastník nepripustený do konania na
strane žalovaného. Súd konštatoval, že základným predpokladom na pristúpenie vedľajšieho účastníka
do konania v zmysle § 93 ods. 2 OSP je splnenie podmienky, že ide o právnickú osobu, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Pokiaľ má súd za preukázané, že vedľajší účastník
- Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa spĺňa túto podmienku, pričom z výpisu
z registra občianskych združení má súd za preukázané, že predmetom činnosti združenia je ochranapráv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Záverom súd dodal, že o vstúpení vedľajšieho účastníka do
konania nevydáva žiadne rozhodnutie, preto, ak v zmysle 93 ods. 2 OSP vedľajší účastník vstúpi do
konania či už z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorej zo strán sporu, prislúchajú mu v zmysle § 92
ods. 4 OSP rovnaké práva a povinnosti ako strane sporu, napr. má právo na zaslanie rovnopisov podaní,
nahliadnuť do spisu a pod, pokiaľ zákon výslovne neustanovuje, že procesné podanie môže vykonať len
žalobca alebo žalovaný osobne, teda v závislosti od strany konania, ku ktorej vedľajší účastník vstúpil.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský vzťah, a vedľajší účastník
je právnická osoba, ktorá má chrániť práva spotrebiteľa, súd rozhodol tak ako uviedol vo výrokovej časti
uznesenia.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nepripúšťa a zároveň
zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy konania. Poznamenal, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vstup vedľajšieho účastníka
do občianskoprávnych konaní upravuje vládny návrh novely OSP, ktorá má nadobudnúť účinnosť
01. 01. 2015. Tento návrh v dôvodovej správe reaguje na doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov
SR v občianskoprávnych veciach. Návrh vychádza zo záverov judikatúry a zjednocovacej činnosti
Najvyššieho súdu SR a taktiež zohľadňuje aj závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ so zámerom
odstrániť sporné otázky, ktoré aktuálne a vo veľkom rozsahu komplikujú priebeh občianskeho súdneho
konania. Úlohou novely je vytvoriť Najvyššiemu súdu SR širší priestor na plnenie jeho základnej úlohy
- zjednocovať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR. Návrh dopĺňa doterajšie ust. § 93 OSP a
odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho
súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 27. 02. 2014, sp.
zn. C 470/12. Mal za to, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať
spotrebiteľa vo všetkých konaniach na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom. V zmysle ust.
§ 93 ods. 2 OSP, nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale
ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv o ktoré
v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na
strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013. Dodal, že účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému
účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom
súhlasí. Účastník konania má právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil
konania vedľajší účastník. V zmysle uvedeného musí súd vždy účastníkov konania právne relevantným
spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do
konania a zároveň musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať s
jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril súhlas. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/375/2013 zo dňa 19. 06. 2013. S poukazom na
uvedené skutočnosti konštatoval, že ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako
vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym
zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Vzhľadom k tomu nie je
zrejmé, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk z priznaných trov konania.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolania boli podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§
362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) prejednal odvolanie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 OSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušiť.
7. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa
21. 11. 2013 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 47,80 eura s príslušenstvom od žalovaného. Podaním
zo dňa 21. 11. 2014 doručilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, a to na stranu žalovaného. Súd prvej inštancie
doručil oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania obom sporovým stranám. Žalovaný sa k
vstupu občianskeho združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na jeho stranu nevyjadril. Žalobcavyužil svoje zákonné právo a podaním dourčeným súdu prvej inštancie dňa 15. 12. 2014 namietol
neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka, v dôsledku čoho o vstupe Združenia do konania rozhodoval
súd, a to napadnutým uznesením tak, že pripustil vstup vedľajšieho účastníka občianskeho združenia
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania.
8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Podľa § 389 písm. d/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má
právny záujem na výsledku konania.
Podľa § 82 ods. 3 CSP v podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných
náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.
10. S poukazom na novú právnu úpravu zavedenú Civilným sporovým poriadkom je potrebné zdôrazniť,
že subjekt, s ktorým súd do 30. 06. 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. 07. 2016 viac
v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka
konania k 30. 06. 2016 zaniká. O jeho ďalšom postavení v konaní je nevyhnutné vždy rozhodnúť.
Tento subjekt môže po 01. 07. 2016 vystupovať v konaní buď ako osobitný subjekt v zmysle § 95 CSP
(do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí) alebo ako
všeobecný zástupca podľa § 89 CSP.
11. Inštitút vedľajšieho účastníka (podľa § 93 OSP) bol v novej právnej úprave nahradený inštitútom
intervenienta (podľa § 81 a nasl. CSP). Nevyhnutnou podmienkou interveniencie v konaní je právny
záujem intervenienta na výsledku konania. Kritérium právneho záujmu na výsledku konania je tradičným
a osvedčeným kritériom intervencie v spore, a preto zostalo normatívne zachované. Právny záujem
intervenienta na výsledku sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na konaní
zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na výsledku sporu
vychádza z hmotného práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku sporu medzi
stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom
vydaným v danom spore (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn. 6 Sžo 119/2010).
12. Poukazujúc pritom na vyššie uvedenú zmenu v civilnom procesnom kódexe dospel odvolací súd k
právnemuzáveru,žeinštitútvedľajšiehoúčastníkabolzrušenýadonovejprávnejúpravynebolprevzatý,
čo v konečnom dôsledku viedlo k rozhodnutiu odvolacieho súdu o zrušení napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP, pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej a
dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli, alebo takéto dôvody neexistovali. Aj keď v čase, keď bolo vydané
uzneseniesúduprvejinštancieObčianskysúdnyporiadokumožňovalvstupvedľajšiehoúčastníkajednej
zo strán sporu, v súčasnosti už tieto dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli, a preto odvolací súd v zmysle
citovaného ustanovenie uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.
13. Vychádzajúc z uvedených skutočností rozhodol odvolací súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti
tohto uznesenia.14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.