Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/385/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715213809
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715213809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne R. X., P. L. R., C. Č.. XXX/XX,
zastúpenej JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku č. 8, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o vydanie bezdôvodného
obohatenia o zaplatenie sumy 1.784,38 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 19.4.2016 č.k. 12C/174/2015-51 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.774,38
eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 21.7.2015 do zaplatenia a na trovách konania sumu
449,17 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom bezdôvodného
obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným ako
veriteľom zmluvu o úvere na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 1.000,-
eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a príslušný poplatok
vo výške 540,- eur, teda celkovo v sume 1.540,- eur v 5 mesačných splátkach po 308,- eur počnúc
od 26.11.2012. Žalobkyňa poskytnutý úver splácala a to tak, že dňa 6.5.2013 uhradila sumu 40,- eur,
19.10.2013 sumu 20,- eur, 6.11.2013 sumu 2.520,- eur, dňa 6.12.2013 sumu 104,66 eura. Celkovo tak
za poskytnutý úver zaplatila sumu 2.684,66 eura.

4. Z predloženej úverovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX mal za preukázané, že táto neobsahuje povinné
údaje a náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. Keďže v zmluve okrem iného absentuje
povinný údaj - ročná percentová miera nákladov ku dňu podpísania zmluvy, je potrebné poskytnutý úver
považovaťzabezúročnýabezpoplatkov.Podľanázorusúduoznačeniezmluvyakoúverovázmluvaešte
neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V danom prípade poukazujúc na postavenie účastníkov
mal súd za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 129/2010 Z.z..

5. Žalobkyňa ako spotrebiteľ za poskytnutý úver 1.000,- eur zaplatila žalovanému celkovo 2.684,66
eura. Z toho istina poskytnutého úveru tvorila sumu 1.000,- eur. Keďže zo strany žalovaného akododávateľa došlo pri uzatváraní predmetnej zmluvy so žalobkyňou ako spotrebiteľom k porušeniu
povinností vyplývajúcich z ust. § 9 a § 11 zák. č. 129/2010 Z.z., je tak povinný žalobkyni prevyšujúcu
sumu 1.684,66 eura vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka).

6. Vzhľadom na to, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu uložil mu súd v zmysle ust. §
517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zaplatiť aj príslušný
úrok z omeškania. Z uvedených dôvodov preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. Predložená zmluva o
úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere nakoľko zmluvné strany sa dohodli podľa § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto
zmluva sa uzatvárala podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Ďalej
uviedol, že súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v

prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného
obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Je teda nepochybné, že zmluva o úvere sa bez
ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom. Z tohto dôvodu je toho názoru, že
zmluva obsahuje všetky náležitosti o úvere tak, ako sú uvedené v Obchodnom zákonníku, keďže ten
predstavuje predpis na základe ktorého bola uzatvorená. Vo vzťahu k zaplatenému poplatku uviedol,

že slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni.
Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok
za predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu atď.. V prípade definície celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o.i. aj poplatky akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný zotrval na

svojichtvrdeniach,žežalobkyňoutvrdenúneprijateľnosťpoplatkuniejemožnévyvodiťanizosamotného
zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere.
Podstatnou záležitosťou totiž je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky. Zdôraznil skutočnosť, že
v čase uzavretie zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis podľa
ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov.

10. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil.

12. Žalovaný podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f)
O.s.p., pričom ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., teda, že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dôvodné.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom konanie netrpí ani

vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom
rozsahustotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2C.s.p.). Odôvodnenierozsudkusúduprvejinštanciedáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní, preto odvolacie námietky nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

16. Predmetom konania v danej veci je vydanie bezdôvodného obohatenia na podklade
spotrebiteľského vzťahu z dôvodu, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli strany sporu neobsahuje náležitosti
zakotvené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže žalovaný v zmluve
o úvere neuviedol RPMN, preto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda
žalobkyňa uhradila žalovanému titulom plnenia na základe tejto zmluvy sumu nad rozsah poskytnutého

úveru (1.000,- eur), zo strany žalobkyne došlo vo vzťahu žalovanému k plneniu bez právneho dôvodu.
Súd prvej inštancie vyhovujúcim výrokom zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni sumu 1.774,38 eur,
ktorá je rozdielom medzi výškou poskytnutého úveru a výškou plnenia z predmetnej úverovej zmluvy.

17. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočíva v spochybnení záveru súdu prvej inštancie, že
predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, keď podľa názoru žalovaného sa daný zmluvný

vzťah riadi Obchodným zákonníkom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a tento
vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka na daný prípad.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb, že v danom právnom vzťahu žalobkyňa vystupovala
ako spotrebiteľ. V predmetnej zmluve bola žalobkyňa označená menom a priezviskom, bydliskom s
uvedením rodného čísla.

21. Správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že daný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským.
To znamená, že správne súd prvej inštancie na daný prípad aplikoval aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže je nesporné, že v danej zmluve o úvere chýba údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, čo je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. j) zákona účinného v čase uzavretia zmluvy, takýto nedostatok zákon v ust. § 11 ods. 1

sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade je dlžník povinný
vrátiť veriteľovi (len) sumu, ktorá mu bola poskytnutá.

22. S ohľadom na uvedené správne rozhodol súd prvej inštancie, že žalobkyňa mala povinnosť vrátiť
žalovanému (len) poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur a pokiaľ v skutočnosti žalovanému zaplatila

okrem tejto sumy aj ďalšiu sumu vo výške 1.774,38 eur účelom úrokov a poplatkov, zaplatila túto sumu
bez právneho dôvodu. Plnenie prijaté žalovaným bez právneho dôvodu aj odvolací súd hodnotí ako
bezdôvodné obohatenie a ako také je žalovaný povinný žalobkyni toto v súlade s ust. § 451 ods. 1, 2,
§ 456 vety prvej a § 458 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vydať. S poukazom na vyššie cit.
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno za opodstatnenú považovať ani odvolaciu námietku

žalovaného, že daný zmluvný vzťah sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.

23. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcich výrokoch, vrátane
výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto odvolací súd uložil neúspešnému
žalovanému nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).