Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/239/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108231899
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5108231899.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. W. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom R. XXXX/XX-XX, XXX XX Q. M., 2/ MUDr. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX-XX,
XXX XX Q. M., 3/ X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, C., XXX XX Z., navrhovatelia v rade 1/ až 3/
právne zastúpení spoločnosťou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1,
017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, proti odporcom: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 812 85 Bratislava, 3/ Slovenská republika - Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, P.O.BOX 82, 817 82 Bratislava, v konaní o náhradu
škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., o odvolaní
navrhovateľov a odporcu v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.: 25C/250/2008-331 zo dňa
20.3.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 25C/250/2008-331 zo dňa 20.3.2012 zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov v rade 1/ až 3/ (ďalej už len
navrhovatelia) voči odporcom v rade 1/, 2/, 3/. Navrhovateľom v rade 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť odporcovi v rade 1/ trovy konania vo výške 0 eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, navrhovateľke v rade 3/ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v rade 1/ trovy konania vo výške
0 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľom v rade 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v rade 3/ trovy
konania vo výške 0 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke v rade 3/
uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v rade 3/ trovy konania vo výške 0 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa podaným návrhom v znení poslednej
zmeny zo dňa 14.3.2011 domáhali súdneho výroku, ktorým by súd zaviazal odporcu v rade 1/ alebo
odporcu v rade 2/ alebo odporcu v rade 3/ zaplatiť navrhovateľom v rade 1/, 2/ náhradu škody vo výške
107.111,34euranavrhovateľkevrade3/náhraduškodyvovýške107.111,34eurspolusročnýmúrokom
z omeškania vo výške 9,25 % počítaným od 21.4.2009 do zaplatenia, to všetko titulom náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 12C/473/1992 sa osoby oprávnené (X. M., X. Z., X. Z.) domáhali voči navrhovateľom ako
osobám povinným (v označenom konaní vystupujúci ako odporcovia - poznámka odvolacieho súdu)
vydania nehnuteľností zapísaných na LV XXX kat. územia V. (rodinný dom s. č. XXX, parc. KN - C
81/1, parc. KN - 81/2) podľa § 4 ods. 2 Zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Rozsudkom
Okresného súdu Žilina zo dňa 23.3.2005, sp.zn. 12C/473/1992 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Žiline zo dňa 5.12.2005, sp. zn. 8Co/405/2005 bolo návrhu oprávnených osôb vyhovené.
Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 30.1.2008 č. k. 1MCdo/10/2006 mimoriadne dovolanie Generálnehoprokurátora SR proti vyššie označeným rozsudkom okresného a krajského súdu v napadnutých častiach
zamietol. V časti o povinnosti povinných osôb (v prejednávanej veci navrhovateľov v rade 1/ až 3/)
zaplatiť súdny poplatok vo výške 200.000,- Sk rozsudok okresného a krajského súdu zrušil a vec v

rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Navrhovatelia žiadosťou doručenou dňa 13.8.2008 (v znení doplnkov zo dňa 25.8.2008 a zo dňa
29.9.2008)MinisterstvuspravodlivostiSR,žiadosťoudoručenoudňa20.10.2008MinisterstvufinanciíSR
a žiadosťou doručenou toho istého dňa Ministerstvu vnútra SR požiadali uvedené orgány o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá im bola spôsobená nesprávnym úradným postupom

podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Podstatou uplatneného nároku bol právny dôvod vydania
nehnuteľností - že ich právni predchodcovia nadobudli vec na základe protiprávneho
zvýhodnenia. Podstatou protiprávneho zvýhodnenia bolo, že cena rodinného domu nadobudnutého ich
právnymi predchodcami bola určená v rozpore s vtedy platnou úpravou v prospech nadobúdateľov,
čím Československý štát - MNV Rajecké Teplice porušil zákon a že štátne notárstvo, ktoré registrovalo
takúto zmluvu pri registrácii pochybilo, nakoľko pri registrovanej zmluve bola stanovená cena v rozpore

s cenovými predpismi. Odporcovia v rade 1/ až 3/ základ nároku navrhovateľom neuznali a odmietli ho
plniť.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia (citujúc viaceré ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb.) uviedol,
že reštitučný zákon č. 87/1991 Zb. je špeciálnym predpisom, ktorý umožňoval uspokojenie nárokov
povinných osôb len v rozsahu uvedenom v ust. § 7 ods. 4 (za zhodnotenie predmetnej veci) a v rozsahu

uvedenom v ust. § 11 (na vrátenie kúpnej ceny). Žiadne ďalšie nároky povinným osobám nepriznáva.
Pokiaľ sa teda navrhovatelia domáhali ochrany svojho práva podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969
Zb., z vykonaného dokazovania mal preukázané, že nimi uplatňované nároky nie je možné podľa
označeného predpisu priznať. Priznanie iných nárokov nad rámec špeciálneho zákona, t. j. zákona č.
87/1991 Zb., alebo za použitia inej právnej normy, by bolo obídením reštitučného zákona. V závere

odôvodnenia rozsudku súd I. stupňa poznamenal, že základ nároku navrhovateľov mal v minulosti
spôsobiť štát nesprávnym úradným postupom, prostredníctvom štátnych orgánov v roku 1976. Od
vtedy do uplatnenia nároku uplynulo 32 rokov. Nebyť zákona č. 87/1991 Zb., by navrhovatelia tento
stav rešpektovali dodnes. Všeobecne je potrebné konštatovať, že úlohou celého právneho systému
je vytvoriť taký stav právnej istoty, ktorý by bol právne garantovaný a následne z uvedeného dôvodu

rešpektovaný všetkými účastníkmi občianskoprávnych vzťahov. Výnimkou z uvedenej zásady sú len
špeciálne konania, ktoré prostredníctvom špeciálnych zákonov porušujú zásadu stavu právnej istoty,
a to len v štátom upravenom rozsahu a z právnych dôvodov uvedených v špeciálnych (reštitučných)
zákonoch. Okresný súd zastával názor, že v prípade navrhovateľov nie je ani taký naliehavý právny
záujem, aby spôsobom obchádzajúcim reštitučné zákony bol narušený stav právnej istoty o to viac, ak

navrhovatelia (ich právni predchodcovia) boli pri nadobúdaní reštituovanej nehnuteľnosti v roku 1976
z akéhokoľvek dôvodu protiprávne zvýhodnení, ktorá výhoda má byť následne použitá na uplatnenie
náhrady škody.
Pokiaľ si odporca v rade 1/ ako úspešný účastník uplatnil trovy konania tri dni po lehote uvedenej v
§ 151 ods. 1 O.s.p., a preto mu súd priznal v sume 0 eur. Nakoľko odporca v rade 3/ si náhradu trov

konania neuplatnil, a preto mu súd priznal v sume 0 eur. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania
odporcovi v rade 2/ súd I. stupňa neuviedol žiadne dôvody.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia, ktorí ho navrhli zmeniť tak, že ich návrhu sa v
celom rozsahu vyhovie.

Uviedli, že podľa ich názoru je daná zodpovednosť Slovenskej republiky - a to jej ústredných orgánov,
buď Ministerstva vnútra, alebo Ministerstva spravodlivosti, alebo Ministerstva financií. Ak niet takéhoto
ústredného orgánu, potom v zmysle § 9 písm. b) zákona č. 58/1969 Zb. je zodpovedné Ministerstvo
spravodlivosti. Keďže tu bolo rozhodnutie MNV Rajecké Teplice, ONV - finančný odbor Žilina a
registrácia zmlúv na Štátnom notárstve v Žiline, mali za to, že je daná zodpovednosť Slovenskej

republiky a príslušného ústredného orgánu zodpovedného za činnosť týchto orgánov. V ďalšej časti
odvolania poukázali na to, že si neuplatňovali svoje nároky v zmysle § 11 zákona č. 87/1991 Zb., ako
to uvádzal okresný súd v odôvodnení rozsudku. Ďalšie právne dôvody napadnutého rozsudku považujú
za nesprávne a mylné. Predovšetkým poukázali na skutočnosť, že v zmysle § 18 zákona č. 58/1969
Zb. majú právo na odškodnenie od toho subjektu práva, ktorý im škodu spôsobil. Nesprávny úradný

postup štátnych orgánov konštatoval rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.3.2005 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 5.12.2005. Bol preukázaný vznik škody i príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Škoda im vznikla až v čase, keď právoplatným
rozsudkom vo veci sp. zn. 12C/473/1992 bolo rozhodnuté o vydaní veci. Preto im nemohla ani začaťplynúť žiadna premlčacia lehota. Nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. je
svojou povahou nárokom občianskoprávnym. V ich prípade právoplatne registrované zmluvy štátneho
notárstva, ako i dedičské rozhodnutie boli rozhodnutiami vydanými v konaní sp. zn. 12C/473/1972

vyhlásené za neplatné s tým, že stratili účinky. To znamená, že boli v podstate zrušené ako nezákonné.
Súd preto musí z tohto rozhodnutia vychádzať a to pri rešpektovaní prezumpcie jeho správnosti.
Prípady, ktoré nastali pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. treba posudzovať podľa zákona
č. 58/1969 Zb.

Odporca v rade 1/ napadol výrok rozsudku okresného súdu, ktorým zaviazal navrhovateľov v rade 1/ až
3/ zaplatiť mu trovy konania vo výške 0 eur a navrhol napadnuté výroky zmeniť tak, že navrhovateľom
v rade 1/ až 3/ sa uloží povinnosť zaplatiť mu trovy konania vo výške 115,02 eur.

V dôvodoch odvolania uviedol, že ak napadnutý rozsudok bol vyhlásený dňa 20.3.2012 a Ministerstvo
vnútra SR si riadne uplatnilo a vyčíslilo trovy konania faxom zo dňa 23.3.2012, tak trovy boli uplatnené

v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p..

Odporcovia v rade 1/ až 3/ (tak ako boli označení okresným súdom) sa k odvolaniu navrhovateľov
písomne nevyjadrili.

K odvolaniu odporcu v rade 1/ sa písomne nevyjadrili ani navrhovatelia.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenými právnymi predpismi, alebo
právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitého predpisu (§ 21 ods. 4 O.s.p.).

Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej aj zákon č. 58/1969 Zb. ) za
škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Československá socialistická republika,
ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej socialistickej republiky; v ostatných prípadoch

zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy,
ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V právnych vzťahoch upravených v tomto
zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1..

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom

konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom,
je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán,
ktorý rozhodol o prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám
podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu
vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti

Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie
štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti
Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí
odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto ústredného
orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán

spoločenskej organizácie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci podľa vyššie uvedených ustanovení zákona č. 58/1969 Zb.
dôsledne nepostupoval.

Z ust. § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom vyplýva, že v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je jediným spôsobilým účastníkom konania štát. Ak navrhovatelia vprejednávanej veci označili za odporcu Slovenskú republiku, táto je účastníkom predmetného konania
a preto neprichádza do úvahy, aby v konaní vystupovala Slovenská republika ako traja samostatní
odporcovia, čomu nasvedčuje označenie odporcov v úvodnej časti napadnutého rozsudku.

Slovenská republika je síce spôsobilá byť účastníkom konania, avšak (ako to vyplýva už z vyššie
citovaného ust. § 21 ods. 4 O.s.p.) samostatne konať pred súdom je spôsobilá len v spojení so štátnym
orgánom, ktorého sa vec týka. Ak navrhovateľ označí za odporcu štát, je povinný tiež riadne označiť
štátny orgán, ktorého sa vec týka. Štát je ako účastník konania označený riadne vtedy, ak je súčasne

s ním označený i príslušný štátny orgán, ktorého sa vec týka, a to uvedením jeho názvu a sídla.
Nakoľko štát je v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. jediným spôsobilým účastníkom konania (štátne orgány
ho len zastupujú), vôbec neprichádza do úvahy, aby v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom vystupovala Slovenská republika
ako traja samostatní účastníci konania, t. j. v danom prípade Slovenská republika, v zastúpení
Ministerstvom vnútra SR ako odporca v rade 1/, Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom

spravodlivosti SR ako odporca v rade 2/ a Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom financií SR
ako odporca v rade 3/.

Odporcom v prejednávanej veci je Slovenská republika. V priebehu celého konania navrhovatelia
označenie odporcu nezmenili. Spornou bola len okolnosť, ktorý orgán má v spore v mene odporcu

vystupovať. Otázka, ktorý orgán Slovenskej republiky vzhľadom na obsah a povahu
daného sporu má v mene odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, ale táto otázka
má povahu nedostatkov procesných podmienok konania. Ak v návrhu na začatie konania (žalobe)
nie je označený orgán oprávnený konať v mene štátu, prípadne je týchto orgánov označených viac,
alebo je označený orgán, ktorý celkom nepochybne nemá právo v danej veci v mene štátu konať, jedná

sa o odstrániteľnú vadu podmienok konania. V takomto prípade prvostupňový súd musí (v prípade
neoznačenia oprávneného orgánu konať za štát) postupovať v súlade s ust. 43 ods. 1 O.s.p. a odstrániť
vady návrhu, pretože podľa § 79 ods. 1 O.s.p. musí návrh na začatie konania v takýchto prípadoch
obsahovať aj označenie príslušného orgánu, ktorý bude konať za štát. Rovnaký postup je potrebné zvoliť
aj v prípade, že v žalobe je označených viac orgánov, ktoré majú za štát konať. Súd je podľa § 104 ods.

2 O.s.p. povinný urobiť všetky opatrenia potrebné pre to, aby bol nedostatok tejto procesnej podmienky
odstránený. Súd pritom musí z úradnej povinnosti zistiť, ktorý je príslušný štátny orgán a konať s ním. Ak
teda označili navrhovatelia organizačnú zložku štátu, ktorá nebola príslušná za štát konať, nešlo o vadu
podania (§ 43 O.s.p.), ani o nedostatok podmienok konania (§ 104 O.s.p.), pretože ustanovenie § 21
ods. 4 O.s.p. kogentne upravuje, kto vystupuje v konaní za štát, takže súd je povinný z úradnej povinnosti

správnu organizačnú zložku zistiť a začať s ňou konať (bez toho, aby vydával uznesenie o pribratí
do konania) konať. V prípade, že súd tento postup nedodrží a naďalej koná s nesprávnou organizačnou
zložkou štátu, jednalo by sa o vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Keďže navrhovatelia v návrhu ako odporcu v rade 1/ označili Slovenskú republiku zastúpenú
Ministerstvom vnútra SR, zároveň ako odporcu v rade 2/ označili Slovenskú republiku Ministerstvom

spravodlivosti SR a ako odporcu v rade 3/ Slovenskú republiku, v zastúpení Ministerstvom financií SR
je jednoznačné, že odporcom v tomto konaní je štát - Slovenská republika a nejde o návrh podaný proti
trom subjektom. Nositeľom hmotných práv je teda štát (hoci za štát v súdnom konaní koná iný subjekt)
a to, či správu hmotných práv a povinností (v akom rozsahu) preniesol na iný subjekt, je predmetom
úpravy hmotno-právnych predpisov. Ak je v občianskom súdnom konaní označený ako účastník konania

štát (Slovenská republika), aj z procesného hľadiska ide o správne označenie subjektu a je iba vecou
spresnenia, ktorý subjekt bude za štát v súdnom konaní realizovať procesné práva a povinnosti. Konanie
súdov je okrem iného ovládané aj zásadou „iura novit curia“ (súd pozná právo) a možno vychádzať z
konštrukcie, že v prípade, že súd zistí, že orgán, ktorý navrhovateľ označil v žalobe, nie je oprávnený
konať za Slovenskú republiku (za štát), v takom prípade je súd povinný ex offo zistiť organizačnú zložku

štátu,ktorájeoprávnenázaštátvprejednávanejvecikonaťapriamosňoupokračovaťvsúdnomkonaní.

Navrhovatelia v prejednávanej veci alternatívnym petitom žiadali uložiť povinnosť nahradiť im škodu
podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb., buď Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom vnútra SR,
alebo Slovenskej republike v zastúpení Ministerstva spravodlivosti SR, alebo Slovenskej republike v

zastúpení Ministerstvom financií SR. Z uvedeného vyplýva, že odporcom v predmetnom konaní je štát
- Slovenská republika, čo znamená, že nejde o konanie proti trom subjektom, ako to uvádza okresný
súd v úvodnej časti napadnutého rozsudku. V tomto smere potom vyznieva zmätočne tak rozhodnutie
vo veci samej (v poradí prvý výrok), ktorým okresný súd zamietol návrh navrhovateľov akoby voči tromsubjektom, ako i rozhodnutie o náhrade trov konania (v poradí druhý až šiesty výrok), kde na jednej
strane priznáva štátu právo na náhradu trov konania, na strane druhej mu toto právo nepriznáva.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a po zistení, že okresný súd v predmetnej veci
konal a rozhodoval vo vzťahu k odporcovi (Slovenskej republike) ako s tromi subjektmi (hoci išlo o jeden
a ten istý subjekt), odvolaním napadnutý rozsudok vo veci samej a od neho závislé aj výroky o trovách
konania, ktorých znenie v písomnom vyhotovení nezodpovedalo ust. § 151 ods. 2 O.s.p., zrušil a vec
mu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní si okresný súd predovšetkým ujasní otázku, ktorý ústredný orgán má v predmetnej
veci v mene Slovenskej republiky konať. Nakoľko ani navrhovatelia pri podaní žalobného návrhu
nepostupovali správne (nesprávne označili štát ako tri samostatné subjekty, ktorým žiadali uložiť
spoločne povinnosť nahradiť škodu), okresný súd ich vyzve, aby nedostatky návrhu v tomto smere
odstránili. Aj prípade nesprávneho označenia orgánu, ktorý má za štát v tejto veci konať aj samotný

súd je povinný z úradnej povinnosti zistiť správnu organizačnú zložku, ktorá je v tomto spore oprávnená
konať za štát a s touto konať bez toho, aby o tom vydal uznesenie o jej pribratí do konania. V prípade,
že dospeje k záveru, že navrhovatelia v doplnení návrhu (prípadne v jeho upresnení) označili správny
orgán, bude pokračovať v konaní s týmto orgánom.
Odvolací súd však zdôrazňuje, že ani navrhovatelia v rámci prvostupňového konania v tomto smere

neuviedli všetky rozhodujúce skutočnosti (vo všeobecnosti poukazovali na nesprávny úradný postup
bývalého MNV Rajecké Teplice a bývalého ONV Žilina, ktorý mal spočívať v nespoľahlivo zistenom
skutkovom stave veci, keď naviac bližšie neuviedli, ktoré orgány patriace do pôsobnosti Ministerstva
financií SR sa mali v období rozhodnom pre vznik škody dopustiť nesprávneho úradného postupu),
okresný súd v ďalšom konaní bude vyžadovať od navrhovateľov, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti

vo vzťahu k otázke, v čom konkrétne bývalý MNV Rajecké Teplice a bývalý ONV Žilina nespoľahlivo
zistili skutkový stav veci, kedy sa tak stalo a pri akej činnosti a z akých dôvodov nespoľahlivé zistenie
skutkového stavu veci bolo v rozpore s vtedy platným úradným postupom označených orgánov. Ďalej
bude vyžadovať od navrhovateľov, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti k otázke, ktoré orgány patriace
do pôsobnosti Ministerstva financií SR sa dopustili nesprávneho úradného postupu, kedy sa tak stalo

a pri akej ich činnosti. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup bývalého štátneho notárstva pri registrácii
zmluvy o prevode nehnuteľností, okresný súd v tomto smere vyhodnotí rozhodujúce skutočnosti tvrdené
navrhovateľmi v písomnom podaní zo dňa 11.6.2010, označeného ako zmena návrhu. Následne
(po ujasnení si ústredného orgánu, ktorý má v mene Slovenskej republiky v prejednávanej veci
vystupovať - § 25 ods. 2 v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.) si okresný súd objasní

otázku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom príslušného štátneho orgánu (ak k
tomuto nesprávnemu úradnému postupu vôbec došlo) a škodou (jednotlivými nárokmi uplatnenými
navrhovateľmi). V neposlednom rade bude vyžadovať od navrhovateľov, aby jednoznačne uviedli,
či všetky nároky, ktoré urobili predmetom konania, si uplatňujú výlučne podľa § 18 ods. 1 zákona č.
58/1969 Zb., (ako to uvádzali v návrhu na začatie konania zo dňa 15.12.2008, ďalších prednesoch ich

právneho zástupcu a nakoniec i v odvolaní) nakoľko obsah doplnenia žaloby zo dňa 6.7.2009 vyznieva
v tomto smere kontraproduktívne, keďže navrhovatelia okrem iného uviedli, že v ich prípade ide o dva
hmotnoprávne nároky, z ktorých jeden uplatňujú podľa § 10 a § 18 zákona č. 58/1969 Zb. a druhý
podľa § 11 zákona č. 87/1991 Zb. (č. l. 62 pv. spisu). Do spisového materiálu tiež pripojí i kompletnú
žiadosť navrhovateľov o predbežné prerokovanie nároku adresovanú Ministerstvu vnútra SR, nakoľko

jeho obsahom je len prvá strana tejto žiadosti (č. l. 94 spisu). Vyjadrenie jednotlivých ústredných štátnych
orgánov k návrhu navrhovateľov na začatie konania (č. l. 73, 75, 85 spisu) doručí okresný súd právnemu
zástupcovi navrhovateľov v súlade s ust. § 114 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008. Zo
spisového materiálu nebolo zistené, že by tak okresný súd v prejednávanej veci doposiaľ postupoval.
Následne prvostupňový súd doručí opis doplneného a upresneného návrhu označenému odporcovi -

t.j. orgánu oprávnenému za neho konať na vyjadrenie a po zistení jeho stanoviska vytýči vo veci termín
pojednávania, doplní dokazovanie podľa návrhov procesných strán a vo veci opätovne rozhodne.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.