Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/352/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4304121219
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4304121219.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. XXX, o vymoženie
sumy 574,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice

č. k. 12Er/299/2004 - 64 zo dňa 30. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 12Er/299/2004 - 64 zo dňa 30. apríla 2015 p o
t v r d z u j e.

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamieta.

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu.
O trovách exekúcie rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
napadnutého uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods.
1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
a § 22 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že notárska zápisnica je neplatným právnym úkonom,
čo spôsobuje neprípustnosť vykonávanej exekúcie, keďže absentuje v konaní riadny exekučný titul, na

ktorého podklade by bolo možné exekúciu vykonávať, exekúciu zastavil a o trovách exekúcie si vymienil,
že rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

5. Namietol, že súd prvého stupňa neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne

konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej
podmienky. Súd nenariadil ani pojednávanie, čo bol povinný tak urobiť. Ďalej namietal, že súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci, že odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nezistil skutkový
stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd
preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal, že

Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie
požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácieprenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany
dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu

revíznehopostupunemôženahrádzaťsvojimirozhodnutiamiexekučnýsúd.Namietal,ževšeobecnýsúd
nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.
Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a
preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že
súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ďalej

tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné
zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru,
že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto
dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný
ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol
na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Na

základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne
nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal
ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje

o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného
prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením
a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Dodal, že žiadne z
ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo
forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal že zástupca povinného žiadny spôsobom

neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme
notárskej zápisnice. S poukazom na vyššie uvedené preto žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Taktiež v podanom odvolaní žiadal prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a žiadal súd, aby

podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta
prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s
princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Mal
za to, že všeobecný súd je povinný
vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne

konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej
normy Ústavným súdom Slovenskej republiky.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal

v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

8. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 19.10.2004,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor

písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 26.10.2004 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 01.02.2005 udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice č.
k. N 1474/2004, Nz 63037/2004 zo dňa 06.08.2004. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté
uznesenie.

9. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých

je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.10. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade je nutné sa zamýšľať nad otázkou
vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorá je spôsobilým exekučným titulom, t.j.
titulom na vykonanie rozhodnutia, iba v prípade, ak bola spísaná spôsobom a obsahuje náležitosti

upravené v Notárskom poriadku. Zároveň musí obsahovať právny záväzok, v ktorom je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia ako aj údaj o tom, že
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z uvedeného teda vyplýva, že notárska
zápisnica ako verejná listina musí byť po formálnej stránke spôsobilým exekučným titulom.

14. Najmä s poukazom na vykonateľnosť notárskej zápisnice v exekučnom konaní v tomto smere
vyvstáva otázka týkajúca sa oprávnenosti exekučného súdu skúmať hmotnoprávnu platnosť tohto
právneho úkonu na účely exekučného konania. Notársku

zápisnicu je potrebné považovať za verejnú listinu, ktorá ako každá verejná listina osvedčuje pravdivosť

údajov v nej obsiahnutých a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Exekučný súd preto nie je
oprávnenýneposudzovaťsprávnosťskutkovýchúdajovuvedenýchvnotárskejzápisnicialejeoprávnený
posudzovať iba naplnenie formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti. Uvedené naznačuje,
že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Odvolací súd je
ďalej toho názoru, že absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina

označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej
uvedený predpokladá podľa § 134 OSP) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.
c) Exekučného poriadku. Na základe tohto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods.
1 písm. g) a to zastavenie exekúcie, nakoľko je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

16. Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

17. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

18. Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvej inštancie
sa správne v tomto prípade zaoberal podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či
splnomocnenie a uznanie dlhu za základe toho je platným právnym úkonom. V predmetnej exekučnej
veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z

omeškania ešte neexistoval, t.j. dlžník sa vopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte
nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške. Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici
o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy má byť uznaný dlh dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to
splnomocnený dlžníkom.

20. Navyše odvolací súd konštatuje, že povinná zmluvu o úvere vrátane splnomocnenia uzavrela
dňa 19.11.2003, pričom splnomocnenie bolo súčasťou zmluvy o úvere aj s výberom konkrétneho
advokáta, bez možnosti výberu povinnou. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva to, že povinná
splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričomodvolaciemu súdu vzhľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš
Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj
ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z rozhodovacej

činnosti súdu je zrejmé aj to, že vo viacerých exekučných veciach podával ako právny zástupca
práve oprávneného návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Aj z toho je možné usúdiť, že sa o
pohľadávkach dozvedel práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade jednalo
o osobu známu práve oprávnenému (keďže práve

oprávnený ho zakomponoval do svojej zmluvy o úvere), splnomocnenie udelené Mgr. Tomášovi
Kušnírovi v prospech oprávneného za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov
neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne
neplatným právnym úkonom. Ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby
záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade nesplnenia podmienok
uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§

39 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

21.Odvolacísúdvtejtosúvislostipoznamenáva,žesúdprvejinštanciebolpovinnýnazákonnéprekážky
výkonu exekúcie prihliadnuť tak, aby účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať
pred súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody.

V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v prípadoch, v ktorých Exekučný
poriadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to aj v prípade rozhodnutia o zastavení konania. Vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený
a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd tak môže urobiť na návrh ale aj bez

návrhu (ustálená judikatúra Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010, č.k. IV. ÚS
151/2011-14 zo dňa 15.04.2011 a č.k. II. ÚS 499/2010-12 zo dňa 25.11.2010).

22. Skúmaním podmienok na zastavenie exekúcie (v tomto prípade splnomocnenia na spísanie
notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú

správnosť exekučného titulu, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z
ustanovenia § 57 a § 58 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v
rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka.

23. Súd prvej inštancie preto správne na podklade vyššie uvedených skutočností exekučné konanie

zastavil, nakoľko notárska zápisnica nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného lebo pre
neplatné splnomocnenie účastníka nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa §
41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vo výroku o zastavení exekúcie vecne
správne.

25. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania odvolací súd dáva oprávnenému do pozornosti
ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného
konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje
použitie ustanovení OSP, resp. CSP, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť.
Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný predpis, t.j. v ostatných prípadoch
prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia

konania neupravuje, preto odvolací súd návrh na prerušenie konania zamietol.

26. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nie
je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa OSP, resp. CSP.

Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnomrozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods.
1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške

náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,
ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu

spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.