Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. máj 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1T/53/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010638
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roland Kemény
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1111010638.26

Rozhodnutie

OkresnýsúdBratislava1vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RolandaKeményhoaprísediacich
Ing. Jána Sida a JUDr. Eva Kostolányiová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2017 takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:
Ľ. W. J. Q. J. C. J. narodeného XX. XX. XXXX F. U.,
bytom W. X, G. U.

L. F. J. C. V. M. A. G. F. I. Č. narodený XX. XX. XXXX F. Q.,
bytom Bratislava, L. XX

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i, ž e

1.) 01. 03. 2011 v čase okolo 18:44 až 18:54 hod. v Bratislave na železničnej stanici Bratislava - Hlavná
stanica, Predstaničné námestie 1, vo vlaku pristavenom na prvom nástupišti, pripravenom na odchod
smerom Kúty, vošli do kupé, v ktorom sedel poškodený F. W., pričom obvinený F. vytiahol železnú tyčku

a začal sa s ňou zaháňať na poškodeného, kričiac na neho, či ho má zabiť, aby mu dal peniaze a
telefón, lebo ho inak zabije, a obaja obvinení pritom na neho kričali zvýšeným hlasom a vulgárne mu
nadávali, pričom aj obvinený W. žiada od neho peniaze a telefón spolu s obvineným F., ktorý následne
poškodenému vytrhol z ruky mobilný telefón zn. Nokia 3120 so SIM kartou, z ktorého poškodený práve
telefonoval so svojou manželkou a obvinený W. mu odcudzil z peňaženky ktorú v strachu o život
poškodený vytiahol z vrecka mince v hodnote 2,50 € a po tomto obaja obvinení z miesta činu odišli a

obvinený Valentovič odcudzený mobilný telefón poškodeného predal na stanici osobe C. M. za 10,- €,
pričom hodnota mobilného telefónu bola určená odborným vyjadrením na sumu 20,- €,

2.) obžalovaný Ľ. W. bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej
súdom do 21. 02. 2011 do Ústavu na výkon väzby na Chorvátskej 5 v Bratislave, pričom táto povinnosť
mu bola uložená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, pod spisovou značkou 0T 22/11 zo

dňa 05. 02. 2011, právoplatným 05. 02. 2011, pričom menovaný si výzvu na nastúpenie do výkonu trestu
odňatia slobody prevzal 05. 02. 2011.

t e d a

v bode 1 obžalovaný Ľ. W. J. L. F.
- spoločným konaním proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej
veci a čin spáchali závažnejším spôsobom konania so zbraňou

v bode 2 obžalovaný Ľ. W.
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody

v lehote stanovenej súdomč í m s p á c h a l i

v bode 1 obžalovaný Ľ. W. J. L. F.
- zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona

v bode 2 obžalovaný Ľ. W.

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona

Za to sa

o d s u d z u j ú

1. obžalovaný L. F.

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Tr. zák. na trest odňatia slobody
v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa§ 49 odsek 1 písmeno a), § 51 odsek 1, odsek 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložený trest
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov a zároveň mu ukladá probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s

probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálnemu výcviku alebo inému
výchovnému programu.

2. obžalovaný Ľ. W.

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 odsek 1, § 41 odsek 1, odsek 2 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Tr. zák. súd zároveň zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uloženým
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/424/2012 zo dňa 20. 09. 2012, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

ObžalovanýL.F.nahlavnompojednávaníprehlásil,žejenevinný.Vprípravnomkonaníakoinahlavnom
pojednávaní uviedol, že poškodenému ktorý sedel vo vlaku v kupé zobral telefón, nahučal na neho a
potom odišiel. Vo vlaku bol on s poškodeným, spoluobžalovaný a svedkyňa Q.. Priznal, že mal v rukách
trubku z metly čiernej farby, dlhú asi 40 cm. Iba ju držal v ruke a nemanipuloval s ňou. K žiadnemu

fyzickému kontaktu s poškodeným neprišlo. Uviedol, že konal asi skratovo, bol pod vplyvom alkoholu
ale okolnosti celej situácie si pamätá. Na hlavnom pojednávaní dodal, že voči poškodenému nepoužil
žiadne vyhrážky, iba mu povedal, že je kokot. Spoluobžalovaný sa poškodenému tak isto nevyhrážal
iba na neho zvýšil hlas, iste mu nič nezobral. Poškodený sa ich bál lebo tak vyzerali. Tyč mal v ruke pri
tele, poškodený ju asi mohol vidieť.

Obžalovaný Ľ. W. tak isto vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní
rovnako ako v prípravnom konaní uviedol, že boli so spoluobžalovaným spolu vo vlaku. On si nevšimol
kedy F. zobral poškodenému telefón. Do vlaku išli potom ako za nimi prišla svedkyňa Q. a niečo
spoluobžalovanému hovorila. S poškodeným sa normálne slušne bavili, ani nezvýšili hlas. Nevšimol si
kedy spoluobžalovaný mal niečo v ruke ani, že by zobral poškodenému niečo. Taktiež si nevšimol, že

by mal Valentovič niečo v ruke.Poškodený F. W. v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní uviedol, že vlakom chodí pravidelne
každý pracovný deň. Kritického dňa keď sedel vo vlaku volala mu manželka a vtedy otvorili dvere dvaja
muži, ktorých nepoznal a pristúpili k nemu. Vonku videl jednu ženu, ktorá prebehla cez chodbu. Jeden

muž začal na neho kričať ,,Peniaze dávaj, telefón podaj, ty kokot!“, pričom druhý z páchateľov vytiahol
spod bundy nejakú tyčku asi železnú, ktorú držal v pravej ruke, oháňal sa ňou a udieral do vzduchu
jeho smerom, pričom kričal slová ,,Zabijem ťa, mám ťa zabiť? Peniaze dávaj!“ Obaja páchatelia na neho
kričali a nadávali. Chudší mu vytrhol ľavou rukou telefón, ktorý držal v pravej ruke a ktorý bol celý čas
zapnutý. Ten tučnejší potom kričal, aby mu dal peniaze. Poškodený ukázal peňaženku kde mal iba 2,50

€, ktoré mu ten tučný z peňaženky vybral. Potom páchatelia vyšli z kupé. Páchatelia ho neudreli, ani mu
neublížili len na neho kričali a zobrali mu mince a telefón. Na hlavnom pojednávaní doplnil, že chudší
s tyčou stál od neho asi 1 meter a tyčou, ktorú vytiahol spod bundy mával tak, že ju držal za koniec a
tyč bola obrátená dohora, mával mu nad hlavou, ale sa ho nedotkol. Mal pocit, že ho zastrašuje. Muža,
ktorého opisuje ako chudšieho v pojednávacej miestnosti opoznal ako obžalovaného F. a tlstejšieho ako
obžalovaného W..

Svedkyňa J. W. na hlavnom pojednávaní uviedla zhodne ako v prípravnom konaní, že telefonovala
manželovi, ktorý sedel vo vlaku, na čo počula nejaké hlasy, nevie, čo hovorili, hovor bol zvýšeným
hlasom. Ona bola vtedy tehotná a bola v šoku. Na hlavnom pojednávaní dodala, že v telefóne počula
niečo také, že: ,,Daj mi ten telefón kokot.“ Konkrétne vyhrážky nepočula. Bol tam krik, hučal aj vlak,
nedalo sa rozoznať koľko je tam ľudí a o čom hovoria.

Svedok C. M. sa k samotnému skutku vyjadriť nevedel. Vravel, že človek, ktorého pozná iba pod osobou
L. mu predal mobilný telefón, keby vedel, že pochádza z trestnej činnosti, tak ho nekúpi.
Svedkyňa L. Q. v prípravnom konaní, ako aj pri výsluchu pred súdom uviedla, že kritického dňa bola
na hlavnej železničnej stanici spolu s obidvomi obžalovanými. Chodia tam každý deň. Ona chodí pýtať
peniaze od ľudí vo vlakoch. Poškodený, ktorého pozná z videnia lebo chodí tým vlakom pravidelne sedel

sám v kupé. Keď si od neho pýtala peniaze povedal jej, že ,,Choď do piče“, na to odišla a keď stretla
obžalovaných, tak im povedala, čo sa stalo a oni potom išli hneď za ním do kupé a opýtali sa ho, či
má s ňou nejaký problém, potom na neho zvýšili hlas a povedali mu, aby sa s ňou slušne rozprával.
Ona pritom bola vonku na chodbe. Nevie o tom, že by obžalovaný F.Č. ukradol telefón poškodenému.
Na rozdiel od prípravného konania kedy uviedla, že nevidela, že by mal L.D. alebo Ľ. niečo pri sebe

pri výsluchu pred súdom uviedla, že Ľ. mal nejakú tyč tuší, že drevenú. Svedkyňa nepočula žiadne
vyhrážky, počula len nejakú hádku. Do kupé vchádzali s tyčou, keď vychádzali z vlaku tyč už nemali.
Podľa odborného vyjadrenia bola hodnota mobilného telefónu 20,- €. Podľa zápisníc o rekognícií
poškodený v osobách páchateľov opoznal oboch obžalovaných.
Po takto vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov súd dospel k jednoznačnému záveru, že sa

skutok stal tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, a že sa ho dopustili obžalovaní, ktorí svojím
konaním naplnili zákonné znaky zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 § 188 odsek 1, odsek
2 písmeno c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno a) Tr. zák. po subjektívnej i objektívnej stránke.
Súd pri tom poukazuje najmä na výpoveď poškodeného W., ktorý uviedol, že jeden z páchateľov mal
pri sebe tyč, ktorou sa ho síce nedotkol, ale mával mu ňou nad hlavou a spolu s vyhrážkami oboch

obžalovaných to vzbudilo u poškodeného obavu o svoj život a zdravie. Aj napriek výpovedi svedkyne Q.
mal súd za jednoznačne preukázané, že tyč mal u seba obžalovaný F., ktorý túto skutočnosť aj priznal.
Nepodarilo sa preukázať, či sa jednalo o železnú tyč ako sa domnieval poškodený alebo o drevenú ako
uviedol obžalovaný, čo v tomto prípade nie je podstatné lebo slúžila ako hrozba bezprostredného násilia.
Obranu obžalovaných považoval súd za účelovú vedenú v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp.

dosiahnuť nižšiu právnu kvalifikáciu a tým aj minimalizovať možný trest.
Ku skutku v bode 2:
Vinu obžalovaného W. mal v tomto bode súd za preukázanú priznaním viny obžalovaného na hlavnom
pojednávaní. Toto vyhlásenie súd prijal a nevykonal ďalšie dokazovanie ohľadne viny.
O osobe obžalovaného L. F. súd zistil, že v minulosti bol dvakrát súdne trestaný, avšak hľadí sa na

neho akoby nebol odsúdený. Po spáchaní skutku súdne trestaný nebol. Momentálne vedie riadny život,
má stále zamestnanie, stará sa o svoje dieťa, ktoré sa narodilo v roku 2015 a o ďalšie dve deti svojej
priateľky.
O osobe obžalovaného Ľ. W. súd zistil, že tento bol pred spáchaním skutku šesťkrát súdne trestaný
pre rôznu, prevažne majetkovú trestnú činnosť. Po spáchaní skutku bol trikrát odsúdený pre prečiny

krádeže. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/424/2012 zo dňa 20. 09. 2012 bol
odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku a na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy. U obžalovaného L.
F. prihliadol na skutočnosť, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Od spáchania skutku, od

ktorého uplynula dlhšia doba súdne trestaný nebol a vedie riadny život. Súd teda dospel k záveru,
že sú u neho splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu a vzhľadom na jeho pomery má súd
za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo by pre páchateľa neprimerane
prísne, nesplnilo by svoj účel a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania. Z tohto dôvodu súd u obžalovaného L. F. znížil trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného

týmto zákonom, pričom mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil na najdlhšiu možnú skúšobnú
dobu so súčasným uloženým probačného dohľadu nad jeho správaním a zároveň mu uložil primeranú
povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu. V prípade, ak obžalovaný povedie riadny život,
nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti a splní povinnosti uložené pri podmienečnom odklade výkonu
trestu súd po uplynutí skúšobnej doby vysloví, že sa osvedčil. V opačnom prípade rozhodne, že uložený
trest vykoná a rozhodne tak prípade už v priebehu skúšobnej doby.

U obžalovaného Ľ. W. súd prihliadol na jeho osobu, ktorá ma sklony k páchaniu trestnej činnosti, na
žiadne poľahčujúce okolnosti neprihliadol a uložil mu trest odňatia slobody pod hornou hranicou trestnej
sadzby, pričom mu ukladal trest úhrnný a súhrnný. Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia.
Podľa názoru súdu takto uložené tresty splnia svoj účel, tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek
1 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia na podpísanom súde.
Obžalovaný, ktorý nebol prítomný na hlavnom pojednávaní môže podať

odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku.