Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/475/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513229543
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1513229543.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: S.. M. N.,

nar. X.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX E., právne zastúpeného JUDr. Jánom Husárom, advokátom,
Štefánikova 17, 066 01 Humenné proti žalovanému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX G.,
právne zastúpenému JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Nám. Slobody 25, 066 01 Humenné,
o zaplatenie 200 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil platobným rozkazom povinnosť zaplatiť mu 200 Eur spolu s
úrokom z omeškania 5,75% ročne od 16.4.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.4.2013
na základe ústnej pôžičky požičal žalovanému sumu 200 Eur s tým, že žalovaný túto sumu vráti do konca
apríla 2013. Požičanú sumu žalovanému odovzdal ihneď ako peniaze vybral z automatu pred predajňou
Bala v Humennom na Laboreckej ul. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný mu ani po niekoľkých urgenciách
sumu 200 Eur nevrátil, preto podal proti žalovanému žalobu právne argumentujúc ustanovením § 442
a nasl. Občianskeho zákonníka. K žalobe pripojil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo

dňa 26.7.2013 o poberaní dávok v hmotnej núdzi v období od 1.1.2013 do 31.5.2013 v sume 118,30
Eur mesačne a prehľad transakcií na účte, ktorého je majiteľom, zo dňa 15.4.2013. Dodatočne predložil
písomné čestné prehlásenie V. H..

2. Konajúci súd rozhodol vo veci dňa 12.11.2013 platobným rozkazom č.k. 26Ro/3229/2013-17, proti
ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. V dôsledku včas podaného
a odôvodneného odporu došlo k zrušeniu predmetného platobného rozkazu. V odpore žalovaný poprel

skutkové tvrdenia žalobcu. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzavretá zmluva o
pôžičke, žalovaný titulom pôžičky žiadnu sumu nikdy neprevzal.

3. Žalobca sa k písomne podanému odporu vyjadril. Zotrvával na tom, že so žalovaným uzatvoril ústnu
zmluvu o pôžičke 200 Eur, túto sumu mu odovzdal v hotovosti po volejbalovom zápase, ktorý sa odohral
medzi Bratislavou a Humenným. Vo vyjadrení opakoval, že sumu 200 Eur odovzdal žalovanému pred
bankomatom pri Okresnom súde Humenné, ktorý sa nachádza pri potravinách GVP. Ďalej uviedol, že

pri odovzdávaní peňazí bol prítomný svedok V. H., ktorého navrhol vypočuť ako svedka. Ako ďalší
dôkaz navrhol vyžiadať kamerový záznam, ktorý monitoruje bankomat na a miestne potraviny GVP na
Laboreckej ul. v Humennom.4. Súd právnu vec rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaných strán sporu. Pojednávania sa strany
sporu opakovane nezúčastnili. Dôvodom neprítomnosti žalobcu mala byť podľa mailovej správy zo dňa
4.7.2016 jeho dočasná práceneschopnosť, dôvodom neúčasti žalovaného bola podľa faxovej správy zo

dňa 6.7.2016 informácia od právneho zástupcu žalobcu, že žalobca žiadal o odročenie pojednávania.
Stranami uvádzané dôvody na odročenie pojednávania súd nepovažoval za dôležité a spôsobilé na
ďalšie odročenie pojednávania. Podľa § 183 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa
môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy,
ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od

nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem
dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana,
ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať,
aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom
pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého
zdravotného stavu. Súd podotýka, že prekážku brániacu v účasti žalobcu na pojednávaní zvolanom

na deň 6.7.2016 oznamoval S.. F. U., ktorý nepreukázal mandát na zastupovanie žalobcu, a to
ani substitučne. Takáto skutočnosť nevyplývala ani zo súdneho spisu. Súdu bola až dňa 18.7.2016
predložená kópia potvrdenia č. Q. XXXXXX o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu, z ktorej mal
súd preukázanú práceneschopnosť žalobcu od 3.5.2016, ale jej trvanie aj v deň 6.7.2016, t.j. v deň
konania pojednávania, touto listinou preukázané nebolo.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a listinami, ktoré predložil žalobca. Žalobca
v rámci zmierovacieho konania pred súdom dňa 11.3. 2016 v prítomnosti žalovaného zotrvával na
skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. K okolnostiam, za ktorých malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o
pôžičke, uviedol, že žalovaný ho požiadal o poskytnutie sumy 200 Eur. Bolo to v deň jej poskytnutia, po

športovom zápase, ktorý sa hral v Humennom. Žalovaný bol v tomto zápase hráč, žalobca rozhodca.
Žalobca po zápase vybral peniaze z bankomatu a v prítomnosti svedka ich žalovanému odovzdal. Účel,
na ktorý žalovaný peniaze žiadal, nezisťoval. O vrátení tejto sumy sa dohodli tak, že žalovaný peniaze
vráti,keďbudemať.Žalobcasadomáhalvráteniapôžičkyužalovanéhoopakovane,vždylentelefonicky.

6. Žalovaný pred súdom a v prítomnosti žalobcu naďalej popieral prijatie pôžičky 200 Eur a trval na tom,
že žalobca mu žiadne peniaze neodovzdal. Ďalej uviedol, že sumu 200 Eur si žalobca už odpočítal zo
sumy, ktorú mal zaplatiť jeho nastávajúcej svokre titulom náhrady škody za požiar a o túto sumu vyplatil
poškodenej menej, ako mu to bolo uložené s odôvodnením, že ide o sumu, ktorú už dal žalovanému.
Žalovaný ďalej uviedol, že osobu V. H. nepozná a vierohodnosť čestného prehlásenia tejto osoby

spochybnil vyjadrením, že takéto prehlásenie môže urobiť hocikto.

7. Svedok V. H. (žalobca navrhol jeho výsluch ) písomne prehlásil, že dňa 15.4.2013 bol prítomný pri tom,
keď žalobca odovzdával hotovosť 200 Eur žalovanému, a to pri predajni potravín BALA v Humennom
na ulici Laborecká 76.

Pravosť podpisu V. H. na tomto prehlásení je notársky osvedčená dňa 6.2.2015.

8. Z prehľadu transakcií na osobnom účte žalobcu, vystaveného Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa
16.7.2013, mal súd preukázané, že z účtu žalobcu bol dňa 14.4.2013 o 21:30:15 vykonaný výber sumy

100 Eur kartou v bankomate Potraviny BALA Humenné a dňa 14.4.2013 2013 o 21:30:48 ďalší výber
sumy 100 Eur na tom istom odbernom mieste. Uvedené transakcie zo dňa 14.4.2013 boli zúčtované
dňa 15.4.2013. Iné skutočnosti touto listinou preukázané neboli.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ObčZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci

rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Pri zmluve o pôžičke, ako
neformálnej, ale reálnej zmluve (kontrakte) sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky(peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním
krátkou cestou.
10. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) strany majú povinnosť pravdivo a úplne

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
11. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
12. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní.
13. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
14. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( § 217 ods. 1, veta prvá CSP).
15. Bolo nesporné, že o pôžičke neexistuje písomná zmluva. Žalobca tvrdenie o existencii pôžičky
preukazoval písomným čestným prehlásením svedka V. H. a do spisu založil Prehľad o transakciách na
účte žalobcu. Ako ďalší dôkaz navrhol kamerový záznam zo dňa výberu peňazí z bankomatu. V danej

veci, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, uzavretie zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania
ústne či konkludentne preukázané nebolo. V tomto smere žalobca dôkazné bremeno o uzavretí zmluvy
o pôžičke podľa názoru súdu neuniesol. Žalobca ako veriteľ nepreukázal, že žalovanému finančné
prostriedky odovzdal na základe uzavretej zmluvy o pôžičke. K opačnému záveru súd nedospel ani na
základe prehlásenia svedka V. H., ktorý v písomnom prehlásení síce tvrdil odovzdanie sumy 200 Eur

žalovanému žalobcom dňa 15.4.2013, ale z obsahu tohto prehlásenia nevyplývajú iné skutočnosti, ktoré
by nasvedčovali, že sumu žalobca odovzdal oproti povinnosti žalovaného túto sumu vrátiť. Ani Prehľad
o transakciách na účte žalobcu nebol spôsobilý pre záver o existencii dohody sporových strán o pôžičke,
z ktorej by bolo možné vyvodiť záver pre právnu povinnosť žalovaného požičanú sumu žalobcovi vrátiť.

Predmetný dôkaz iba osvedčil výber hotovosti 2 x 100 Eur dňa 14. 4.2013 ( nie ako uviedol žalobca
15.4.2013)kartouzúčtužalobcu,inéskutočnostineosvedčoval.Existenciudohodyopôžičke,zktorejby
vyplývala žalovanému povinnosť peniaze vrátiť po uplynutí dohodnutej doby, tvrdil iba žalobca. Žalovaný
toto tvrdenie poprel. Žalobcom predložené dôkazy podľa názoru súdu neboli spôsobilé ani v jednotlivosti
ani vo svojom súhrne existenciu platne uzavretej dohody o pôžičke preukázať. V danom prípade žalobca

ako veriteľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal, že dňa
15.4.2013predbankomatomnaLaboreckejul.vHumennomosobneodovzdalžalovanémuakodlžníkovi
sumu 200 Eur ako predmet pôžičky. Dôkazy, ktoré žalobca predložil a ktoré boli vo veci vykonané, neboli
dostatočné a presvedčivé natoľko, aby neboli pochybnosti o jeho tvrdení, že k pôžičke došlo. Ak sa teda
žalobcadomáhalnažalovanomzaplateniažalovanejsumyatvrdil,žetátosumasúvisísústneuzavretou

zmluvou medzi účastníkmi, ležalo na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Žalobca síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
žedokazovanienedostatočnepotvrdilopravdivosťjehoskutkovýchtvrdení,žemedziúčastníkmikonania
existoval právny vzťah pôžičky. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že došlo k pôžičke
tak, ako je to upravené v § 657 Občianskeho zákonníka, súd jeho žalobný návrh musel zamietnuť.

16. V prejednávanej veci súd nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz kamerovým záznamom, ktorý
monitoroval bankomat na Laboreckej ul. č. 17. Takýto dôkaz považoval bez právneho významu pre
prejednávanú vec a s prihliadnutím na uplynutie času od vykonania záznamu a predmet sporu aj za
dôkaz nedostupný. V tejto súvislosti súd uvádza, že do 28.05.2013 monitorovanie priestorov prístupných
verejnosti v Slovenskej republike upravoval zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov

v znení neskorších predpisov. Podľa § 10 ods. 7 citovaného zákona priestor prístupný verejnosti
možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu len na účely verejného poriadku a
bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu. Vyhotovený záznam možno
využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Ak vyhotovený záznam nie je využitý na účely trestného stíhania alebo konania o priestupkoch,

ten, kto ho vyhotovil, je povinný ho zlikvidovať' najneskôr v lehote siedmich dní odo dňa nasledujúceho
po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený, ak osobitný zákon neustanovuje inak ( § 13 ods. 7 zákona
č.428/2002 Z.z.). Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, platného
od 28.5.2013, ak záznam vyhotovený podľa § 15 ods. 7 nie je využitý na účely trestného konania
alebo konania o priestupkoch, je ten, kto ho vyhotovil, povinný ho zlikvidovať najneskôr v lehote 15

dní odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Podľa § 15 ods. 7 citovaného zákona priestor prístupný verejnosti možno monitorovať len na
účely ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality, narušenia bezpečnosti štátu,
ochrany majetku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je priestor zreteľne označený ako monitorovaný.Vyhotovený záznam možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Z uvedenej zákonnej úpravy vyplýva, že v tomto konaní žalobcom
navrhovaný dôkaz ani nebolo možné vykonať.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s § 262
ods. 1,2 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd priznal

náhradu trov žalovanému ako strane úspešnej v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na tunajšom súde ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.