Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203200
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415203200.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnej W. W., bytom O. č. XXX, o vymoženie sumy 126,- EUR s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 10Er/224/2015- 13 zo dňa 22. júna 2015,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. EX
11842/15. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 12795/14 zo dňa 11.11.2014, pričom nárok oprávneného vychádza zo
Zmluvy o úvere č. 702900902 uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 19.12.2012. S odkazom na §
52anasl.zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),§44ods.2zákonač.233/1995

Z.z. Exekučného poriadku, § 40, 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, opierajúc
sa o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012, po
preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
dospel exekučný súd k záveru, že medzi zmluvnými stranami ide bezpochyby o vzťah spotrebiteľský,
uzavretá zmluva o úvere a s ňou súvisiaca rozhodcovská zmluva sú spotrebiteľskými zmluvami, čo
dáva súdu oprávnenie skúmať zmluvné podmienky, povahu sankcií, ako aj okolnosti uzavretia zmlúv.

Exekučný súd uviedol, že povinnej v rámci zmluvného vzťahu s oprávneným nebol vytvorený priestor
na dojednanie konkrétneho obsahu rozhodcovskej zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná rozhodcovská
zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie prípadného sporu všeobecným súdom,
ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovská zmluva síce dáva na výber medzi
rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, ale spotrebiteľ je v prípade vyvolania sporu povinný
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, takému postupu nie je možné poskytnúť súdnu ochranu.

Rozhodcovskú zmluvu v podobe formulárovej predtlačenej zmluvy preto nemožno považovať za
individuálne dojednanú. Rozhodcovská zmluva je preto považovaná za neprijateľnú podmienku, ktorá
je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodil od
neplatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, preto nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, a je
preto vyhodnotený ako rozporný so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňavec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil
preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného
titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba

povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie
skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore
s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom.

Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho
úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na
skutočnosť, že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinnej ako vzťah spotrebiteľský.

Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza, že
exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať

súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vo veci,
je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok
materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu oprávnenie na

zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom
na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/146/2011).

Vo vzťahu k námietke oprávneného, že medzi oprávneným a povinnou došlo k uzavretiu osobitnej
rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, pričom exekučný
súd túto skutočnosť neskúmal a nezistil tak dôsledne skutkový stav odvolací súd uvádza, že z
exekučného spisu, ako aj z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd sa v
napadnutom rozsudku zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, jej existenciu nepopieral a tá je

súčasťou súdneho spisu. Táto námietka oprávneného preto nie je dôvodná.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam konštatovanie, že rozhodcovská zmluva
uzavretá zároveň so zmluvou o úvere č. 702900902 dňa 19.12.2012 nebola platne uzavretá, a teda
nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy

je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a
rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti

voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu, je
nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená rozhodcovská zmluva predložená povinnej vpozíciispotrebiteľavoformeformulárovejzmluvy,bezmožnostizmenyjejobsahu,čivýberukonkrétneho
rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o úvere) a
vedľajší(rozhodcovskázmluva)vyjadrenýnasamostatnýchlistinách.Niejedôvodvylúčiťsúdnukontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne preukázaná
vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil rozhodca,
predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej

klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom, poskytovateľom úveru, naformulovaná bez
možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinná v pozícii spotrebiteľa nemala možnosť a ani vôľu si
rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu.
To je prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú
vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je bezpochyby
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s

ústavným právom osoby na súdnu ochranu. O. súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá
požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice Rady ako nekalú.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú rozhodcovskú
zmluvu vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade, keď

rozhodcovská zmluva pripúšťa možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená
domáhať sa svojho práva. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve ide aj
vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie

jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (In: Kristián Csach: Štandardné zmluvy, 2010).

Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby
pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej
zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre
neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa

rozhodol osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by tak jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom
osobitného vyjednania istých zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné
ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný,
prospešnývýznam.Spôsob,akýmjevtomtoavobdobnýchprípadochrozhodcovskázmluvapredložená

spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým
oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.
Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ nemá na výber,
ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktickánerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste,
spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora

ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa
o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva
právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu,
spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným
na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa,

je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle
veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako
neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými
mravmi, čím je daná jej neplatnosť podľa § 39 OZ a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa
§ 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 5 OZ, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinnou mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená
spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej súčasť je za týchto podmienok neplatná.

Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému
nebolaplatnezverenáprávomocvovecikonaťarozhodnúť.Takýtorozsudoknemôžebyťpovažovanýza
rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný
súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom
na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 11.11.2014 sp. zn. SR 12795/14
ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom
žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvého stupňa

postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.