Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306200812
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4306200812.10

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci žalobkyne: D. A., bytom
I., D. XXX/X, zast. JUDr. Ernö Rózsa, advokát, so sídlom Galanta, Mierové námestie 5, proti žalovaným:
1. Obvodný pozemkový úrad Levice, Levice, Dopravná 14, 2. Slovenský pozemkový fond, Regionálny
odbor RO Nitra - Pracovisko Levice, Levice, Pri Podlužianke 3, o vyčlenenie pozemkov a iné, o odvolaní

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 23. septembra 2016 , č. k. 11C/181/2006-993, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade

v celom rozsahu, výrokom II. zastavil konanie v časti nároku žalobkyne v 2. rade voči žalovanému
v 1. o zaplatenie náhrady škody, výrokom III. nepriznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu
trov konania, výrokom IV. nepripustil zmenu žaloby v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1.
rade identifikovať náhradných užívateľov čo do času a dôvodu rozhodnutia o náhradnom užívaní. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 143 ods. 1, § 144, § 145 ods. 1, 2, Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP).

2. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20. 01. 2006 sa pôvodne žalobkyne v 1. a 2. rade domáhali
uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade vymerať a vydať im pozemky vedené na LV č. XXX a XXX,
v KÚ Nitra, Správa katastra M. a zaviazať žalovaného v 2. rade na zaplatenie straty na výnosoch z
pozemkov vo výške 2.000,- Sk za 1 ha, spolu za 1.395.091 m2 s 12% úrokom z omeškania odo dňa
04. 11. 2003 a zaviazať žalovaného v l. rade k náhrade trov konania. Podaním doručeným súdu dňa

08. 11. 2006 žalobkyne upravili petit žaloby tak, aby žalovaný v 1. rade bol povinný vydať žalobkyni
v 1. rade pozemky, vedené na LV č. XXX, kat. územie E., špecifikované presne v podaní, a žalobkyni
v 2. rade pozemky, vedené na LV č. XXX, kat. územie E., špecifikované presne v podaní a uložiť mu
povinnosť zaplatiť škodu spôsobenú znemožnením užívania pozemkov vo výške 2.000,- Sk za 1 ha
odo 04. 11. 2003 s 12 % úrokom z omeškania do zaplatenia, ktorú aj presne vyčíslili a to za roky 2004
a 2005. Záverečným výrokom žiadali, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť nahradiť im trovy

konania. Na pojednávaní konanom dňa 02. 11. 2010 za prítomnosti všetkých strán sporu súd pripustil
zmenu návrhu zo dňa 06. 11. 2006. Konštatoval, že predmetom konania zostali nároky žalobkyne v
1. a 2. rade proti žalovanému v 1. rade na vydanie pozemkov a tiež náhrady škody. Vychádzajúc z
obsahu podania zo dňa 06. 11. 2006 a zmeny návrhu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyne
voči žalovanému v 2. rade zobrali žalobný návrh v celom rozsahu a to s poukazom na skutočnosť, že
ak strany sporu žiadajú menej ako žiadali pôvodnou žalobou, ide o späťvzatie žaloby v časti. Keďže v

pôvodnej žalobe žalobkyne žiadali uložiť žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť stratu na výnosoch a
v zmene žaloby žiadali uložiť predmetnú povinnosť žalovanému v 1. rade, ako aj ju právne kvalifikovaliako náhradu škody, avšak v totožnej výške, súd mal za to, že skutkový základ požadovaného nároku sa
nezmenil, zmenil sa však povinný subjekt, ako aj právne posúdenie, a preto dospel k záveru, že aj keď
žalobkyne v 1. a 2. rade vyslovene neuviedli, že žiadajú voči žalovanému v 2. rade konanie zastaviť,

hodnotiac obsah ich zmeny žaloby mal za to, že nežiadali, aby súd ďalej konal so žalovaným v 2. rade.
Uviedol, že vystupovanie žalovaného v 2. rade v ďalšom konaní bolo potrebné hodnotiť s poukazom na
zistené a preukázané skutočnosti ako intervenienta na konaní, pretože mal právny záujem na úspechu
žalovaného v 1. rade. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 2. rade
v celom rozsahu zastavil. Predmetom konania zostali nároky pripustené na pojednávaní konanom 02.

11. 2010 a to vydanie pozemkov zo strany žalovaného v 1. rade, povinnosť nahradiť škodu zo strany
žalovaného v 1. rade a tiež náhrada trov konania voči žalovanému v 1. rade. Právny zástupca žalobkyne
v 2. rade vo vyjadrení a záverečnom návrhu zo dňa 24. 05. 2011 žiadal žalovaného v 1. rade zaviazať na
vydanie pozemkov žalovanej v 2. rade a firmu RÓZSA na zaplatenie nájomného, náhradu trov konania a
náhraduškody.Následnepodanímzodňa12.08.2011upravilprávnyzástupcažalobkynev2.radesvoje
záverečné vyjadrenie a zhrnul, že žiada zaviazať firmu RÓZSA na vydanie (odovzdanie) pozemkov, na

zaplatenie nájomného za roky 2004 - 2008, na zaplatenie súdnych poplatkov s tým, že v časti náhrady
škody voči žalovaným v 1. a 2. rade zobral žalobu späť. Na pojednávaní konanom dňa 23. 08. 2011
právny zástupca žalobkyne v 2. rade uviedol, že nárok voči žalovaným v 1. a 2. rade berie späť s tým, že
si nárok uplatní v osobitnom konaní. V zmysle podania zo dňa 12. 08. 2011 súd uznesením, vyhláseným
na pojednávaní konanom dňa 23. 08. 2011 a vyhotoveným dňa 23. 08. 2011 č. k. 11C/181/2006-927

pripustil zmenu návrhu v zmysle písomného podania splnomocneného právneho zástupcu žalobkyne v
2. rade z dňa 12. 08. 2011, ktorým žiadal zaviazať firmu Rózsa na odovzdanie pozemkov žalobkyni v
2. rade vedených na LV č. XXX a XXX o výmere 703.452 m2 najneskôr do 01. 10. 2011, ďalej zaviazať
firmu Rózsa na zaplatenie nájomného za roky 2004 - 2008 za 70 ha užívanej pôdy o 1.000,- Sk/ha
za rok v celkovom počte za celé uplatnené obdobie v sume 11.617, eur, ďalej zaviazať firmu Rózsa

na zaplatenie súdneho poplatku 500,- Sk, prepočítané 16,50 eura a na náhradu trov advokátskeho
zastúpenia vo výške 5.356,66 eura podľa písomnej špecifikácie. Uviedol, že žalovaný v 1. a 2. rade so
späťvzatím súhlasili a náhradu trov konania si neuplatnili.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 06. 12. 2011 č. k. 11C/181/2006-849 v spojení s opravnými

uzneseniami zo dňa 17. 08. 2012 č. k. 11C/181/2006-889, zo dňa 14. 12. 2015 č. k. 11C/181/2006-933,
zo dňa 24. 02. 2014 č. k. 11C/181/2006-910, zo dňa 14. 12. 2015 č. k. 11C/181/2006-935, zo dňa 25.
11. 2015 č. k. 11C/181/2006- 929 žalobu žalobkyne v 1. rade zamietol. Konanie o nároku žalobkyne v 2.
rade na vydanie nehnuteľností (vo výroku rozsudku bližšie špecifikovaných) zastavil a nárok žalobkyne
v 2. rade na zaplatenie sumy 25.559,25 eura na pojednávaní konanom dňa 23. 08. 2011 vylúčil na

samostatné konanie. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22. 12. 2011 č. k. 11C/181/2006-857, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 02. 12. 2015 č. k. 11C/181/2006-931 súd prvej inštancie konanie o nároku žalobkyne
v 2. rade na zaplatenie náhrady za znemožnenie obrábania vlastnej pôdy v hodnote priemerného zisku
obvyklého nájomného v sume 2.000,-Sk /1 ha/ rok s 12% p.a. úrokom z omeškania od 04. 11. 2003

do zaplatenia zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania. Krajský súd v Nitre rozhodujúc o odvolaní žalobkyne v 2.rade uznesením zo dňa 31. 05. 2016
č. k. 8Co/249/2016-985 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom a
opravnými uzneseniami vo výroku (dopĺňajúceho rozsudku) o zastavení konania o nároku žalobkyne
v 2. rade na zaplatenie náhrady za znemožnenie obrábania vlastnej pôdy a to v hodnote priemerného

zisku obvyklého nájomného titulom vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.000,- Sk/1ha/rok s
12 % úrokom z omeškania od 04. 11. 2003 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a odvolanie žalobkyne v 2.rade proti výroku rozsudku v
spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravnými uzneseniami o vylúčení nároku žalobkyne v 2. rade na
zaplatenie sumy 25.559,25 eura, uplatnenej na pojednávaní dňa 23. 08. 2011 na samostatné konanie

ako neprípustné odmietol.

4. Súd prvej inštancie v dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že rozsudok voči pôvodnej
žalobkyni v 1. rade (žaloba bola zamietnutá) a žalobkyni v 2.rade o vyčlenenie (vydanie) pozemkov
a zaplatenie náhrady (konanie bolo zastavené) pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

Nároky pôvodnej žalobkyne v 2. rade o zaplatenie sumy 25.559,25 eura boli vylúčené na samostatné
konanie. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal nárok žalobkyne v 2. rade
na zaplatenie náhrady za znemožnenie obrábania vlastnej pôdy a to v hodnote priemerného zisku
obvyklého nájomného v sume 2.000,- Sk /1ha/rok s 12% p.a. úrokom z omeškania od 04. 11. 2003do zaplatenia, v ktorej časti odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravnými
uzneseniami pre nepreskúmateľnosť zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie uzavrel, že
o tomto návrhu nie je možné meritórne rozhodovať, nakoľko právny zástupca žalobkyne v 2. rade

podaním zo dňa 12. 08. 2011 v časti náhrady škody voči žalovaným v 1. a 2. rade zobral žalobu späť
a následne na pojednávaní konanom dňa 23. 08. 2011 zotrval na späťvzatí žaloby keďže uviedol, že
nárok voči žalovaným v 1. a 2. rade berie späť a toto prehlásenie v zápisnici aj podpísal, a keďže
späťvzatie nie je možné vziať späť, súd musel prihliadať na predmetný dispozitívny úkon žalobkyne
v 2. rade a konanie o zaplatenie náhrady škody zo strany žalobkyne v 2. rade voči žalovanému v 1.

rade zastaviť. Čo sa týkalo žalovaného v 2. rade, súd prvej inštancie mal za to, že tento nárok bol zo
strany žalobcov voči žalovanému v 2. rade zobratý späť už pred tým, avšak nebolo o tom rozhodnuté, a
preto o tom rozhodol predmetným uznesením. Súd prvej inštancie skúmal zavinenie strán sporu, t.j. či
zastavenie konania zavinili žalobkyne alebo žalovaní, a dospel k záveru, že zastavenie konania zavinili
v obidvoch výrokoch žalobkyne, ktoré zobrali žalobu v častiach späť bez toho, aby žalovaní plnili, avšak
tí do zápisnice uviedli, že náhradu trov konania nepožadujú, preto žalovaným v 1.a 2. rade náhradu

trov konania nepriznal. V závere konštatoval, že v odvolaní sa žalobkyňa v 2. rade domáhala uloženia
povinnosť žalovanému v 1. rade identifikovať náhradných užívateľov, čo do času a dôvodu rozhodnutia
o náhradnom užívaní. Vychádzajúc z § 143 ods. 1 CSP súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby v
časti uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade identifikovať náhradných užívateľov, čo do času a dôvodu
rozhodnutia o náhradnom užívaní, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom

pre takúto zmenu žaloby a uvedené by vyvolalo ďalšie konanie, ktoré s poukazom na dĺžku sporu by
bolo neprimerané a najmä zaťažujúce žalovaného v 1. rade.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote žalobkyňa neúplné a nejasné odvolanie, v ktorom
uviedla, že: 1. Rozhodnutie označené pod bodmi I., II., IV. berie na vedomie, 2. Rozhodnutie označené

pod bodom II. je pre ňu nejasné. Poukázala na to, že v ďalšom texte v materiáloch sa opakuje stále
obnos 25.559,25 Eur, hoci v spise č. 11C/181/2006-849 na strane č. 4 je uvedené, že zo strany právneho
zástupcu č. 4 je vedené stanovisko žalobkyne P. A., že požadujú len nájomné 10.368,- Eur, súdny
poplatok 16,50 Eur, trovy 5356,66 Eur, na strane č. 5 uvedené uznesenia v bode č. 26 ešte neobdržal.
Uviedla, že vzhľadom na veľký časový odstup v dôsledku zmien skutočností vrátane zmien právnych

predpisov ostatné nároky sa stali bezpredmetné.

6. Skôr ako Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) pristúpil k preskúmaniu napadnutého
rozhodnutia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu
predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP najskôr posudzoval,

či odvolanie žalobkyne spĺňa zákonné náležitosti odvolania.

7. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

8. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

10. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.11. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

12.Keďžepodaniežalobkynenespĺňalozákonnénáležitostiodvolania,súdprvejinštancie juuznesením
č. k. 11C/181/2006 zo dňa 20.10.2016 vyzval pod následkom odmietnutia odvolania podľa § 386 písm.
d) CSP, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnila svoje odvolanie nasledovne:
1. uviedla, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje, 2. v akom rozsahu rozhodnutie napáda

(ktorý výrok), 3. vyhlásenia akého rozhodnutia sa domáha, 4. datovala a podpísala doplnenie odvolania.

13. Žalobkyňa v reakcii na výzvu súdu prvej inštancie v podaní zo dňa 27.10.2016 (č. l. 1004-1005 spisu)
uviedla, že odvolanie smeruje k ukončeniu viac ako 13 ročného sporu medzi účastníkmi, z 26.9.2016
pod č. 14C/156/2016 s podpisom JUDr. Lenka Kostolanská, dlhotrvajúce konanie napádala v celom
rozsahu. Zároveň sa domáhala rozhodnutia v znení: Zaviazať firmu RÓZSA na zaplatenie nájomného

10.368 Eur, súdneho poplatku 16,50 Eur, a trov konania 5356,66 Eur.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyne podala proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej
odvolacej lehote odvolanie, ktoré nespĺňalo zákonné náležitosti, preto ju súd prvej inštancie správne
vyzval na doplnenie odvolania, t.j. aby v stanovenej lehote uviedla, proti ktorému rozhodnutiu Okresného

súdu Levice odvolanie smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda (ktorý výrok), vyhlásenia akého
rozhodnutia sa domáha, datovala a podpísala doplnenie odvolania. Zároveň bola poučená o následkoch
nedoplnenia podania. Výzva súdu prvej inštancie bola žalobkyni doručená dňa 24.10.2016. Žalobkyňa
odvolanie doplnila podaním zo dňa 27.10.2016, avšak odvolací súd konštatuje, že ani na základe
doplnenia odvolania nie je zrejmé, či a v akom rozsahu napáda uznesenie súdu prvej inštancie, čoho

sa v odvolacom konaní domáha, teda ako by mal odvolací súd o jej odvolaní rozhodnúť, čo vytýka súdu
prvej inštancie a v čom je podľa nej napadnuté rozhodnutie nesprávne a odvolací súd nemohol bez
týchto náležitostí o odvolaní žalobkyne rozhodnúť.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nemá všetky zákonom požadované
náležitosti, a preto jej odvolanie v zmysle § 389 písm. d/ CSP odmietol.

16.Akúspešnejstranesporualebostrane,ktoráprocesnenezavinilazastaveniekonania,preukázateľne
v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov

konania neprizná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd analogicky podľa § 396 ods. 1 CSP a § 256
ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže procesné
účinky pri odmietnutí odvolania sú rovnaké ako v prípade zastavenia konania. Výsledok odvolacieho

konania je obdobný zastaveniu konania zavineného žalobkyňou v 2. rade. Principiálne by preto bolo
namieste priznanie náhrady trov konania jej protistrane (v tomto prípade žalovaným), v prejednávanej
veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovaným v tomto konaní preukázateľne žiadne
účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia
analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahusa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).