Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206660
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716206660.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľa: J., zastúpeného JUDr.
Milanom Sivým, advokátom, so sídlom Nám. sv. Egídia 3006/116, Poprad proti odporkyni: U., právne
zastúpená JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, Štefánikova 8, Poprad, za účasti mal. detí: Z. a mal.
H. obaja bytom u odporkyni, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
K.., o úpravu styku otca s mal. deťmi, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k.
14P/193/2016-43 zo dňa 03. 03. 2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom upravil styk otca s mal.

deťmiR.aN.tak,žeotecjeoprávnenýstýkaťsasdeťmikaždýpárnytýždeňvmesiaciodstredyod15:00
hod. do štvrtka do 08:00 hod. s tým, že deti si otec prevezme a odovzdá v školskom zariadení. Každý
nepárny víkend v mesiaci od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin od
01. 07. od 09:00 hod. do 10. 07 do 18:00 hod. a od 01. 08. od 09:00 hod. do 20. 08 do 18:00 hod. s tým,
že matka je povinná odovzdať otcovi mal. deti v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne upravené
a otec je povinný odovzdať matke mal. deti pred jej bytom v stanovenú dobu a čas riadne upravené. V
prevyšujúcejčastinávrhzamietolavyslovil,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania.

2. Rozhodnutie odôvodnil, cit: „Otec návrhom z 27. 07. 2016 žiadal upraviť styk s mal. deťmi
odôvodňujúc, že matka mu bráni v styku aj keď s ňou komunikuje, tvrdí mu, že deti majú svoj program,
svoj život, do ktorého on nepatrí. U otca majú deti vlastnú detskú izbu, poznajú prostredie, ide o
kompletne zariadený byt. Deti majú otca rady a on sa vie o ne postarať po všetkých stránkach. Matka
tvrdila, že aj počas ich spoločného života sa otec o deti veľmi nestaral. Poukázala na potvrdenie
psychologičky, že zo správania detí je zjavné, že otec nezvláda ranný stres. Konštatovala, že dcéra otca

odmieta a syn berie stretávanie sa s otcom ako dobrodružstvo.

3. S poukazom na ust. § § 25 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 36 ods. 1 súd uzavrel, že je nielen právom, ale aj
povinnosťouotcapodieľaťsanavýchovemal.detí,ktoréporozvodemanželstvabolizverenédoosobnej
starostlivostimatky,ktorúvšakmôžerealizovaťlentým,žesasdeťmibudestretávať.Podstatnýmvšakje
právo dieťaťa na oboch rodičov, žiaden z rodičov nemôže druhému rodičovi brániť stretávať sa s deťmi a
tak sa podieľať na ich výchove, keďže by sa jednalo o flagrantné porušovanie základného práva dieťaťa,

teda práva na oboch rodičov. Vzhľadom k tomu, že v minulosti dochádzalo medzi rodičmi k sťaženej
situácií pri výkone rodičovských práv, súd považoval za nevyhnutné upraviť styk otca s mal. deťmi. U
otca neboli zistené žiadne závady, ktoré by bránili, aby sa s deťmi mohol stretávať a jeho prípadné
doterajšie ataky na matku a mal. deti nemôžu odôvodňovať záver, že otec do ich života nepatrí. Berúcdo úvahy najvyšší záujem mal. detí súd upravil styk otca s mal. deťmi s tým, že ak táto zatiaľ pomerne
skromná úprava styku nepovedie k zlepšeniu vzájomných vzťahov, nič nebude brániť otcovi opätovne
podať návrh aj na rozšírenú úpravu styku a z tohto dôvodu návrh otca v prevyšujúcej časti zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.“

5. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka namietajúc nesprávne závery
súdu prvej inštancie, nakoľko nezohľadnil, že mal. N. sa nechce s otcom stretávať, návrh matky na

vykonanie pediopsychologického posudku neakceptoval, a to napriek potvrdeniu psychologičky, že
otec nezvláda ranný stres, dcéra otca odmieta a syn berie stretávanie sa s otcom ako dobrodružstvo. Je
v záujme mal. detí, ktorých vek sa blíži k nástupu na základnú školu, aby mali usporiadaný režim, čo sa
týka prípravy do školy, poobedňajších krúžkov, záujmov a športovej činnosti. Otec má právo stretávať sa
s deťmi, avšak z dôvodu zlej komunikácie rodičov je potrebné upraviť styk otca s mal. deťmi postupne.
Ďalej uviedla, že názory rodičov na výchovu deti sa diametrálne líšia, čím dochádza k narúšaniu ich

zaužívaného denného režimu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a upravil styk otca
s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s deťmi každú druhú sobotu v mesiaci v čase od 15:00
hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky.

6. Otec k odvolaniu matky uviedol, že odvolacie námietky sú nepravdivé, vymyslené a zavádzajúce v

snahe získať nové rozhodnutie vo veci. Súd úplne a riadne zistil skutočnosť, že deti sa na stretnutie
s otcom tešia, so synom má otec výborný vzťah, dcéra je ovplyvňovaná matkou. Pri odovzdávaní detí
sú situácie, kedy sa dcéra bojí pred matkou ukázať, že má záujem byť s otcom, čo je výsledkom
vplyvu matky a jej vstupu do výchovy dcéry. Keď sú deti s otcom, sú spokojné, šťastné, zabávajú sa.
Tvrdenia matky sú nepodložené, jednostranné, ktorými chce ovplyvniť rozhodnutie súdu v neprospech

otca v záujme vytvorenia „železnej klietky“ pre deti, minimálne pre dcéru, ktorej chce zabrániť styku
s otcom bez existencie reálneho dôvodu. Skutočnosť, že dcéra v jednom prípade pre dlhotrvajúce
nepočúvanie dostala po zadku od otca, určite nevyvolalo u dieťaťa výchovný stres, pričom matka v
rámci úpravy denného režimu podstatne horšie kričí na mal. deti a nikto jej spôsob výchovy nevyčíta.
Kolízny opatrovník, ktorý vykonal pohovor s deťmi, videl ich reakciu na osobu otca a sám doporučil

úpravu styku v rozsahu ustálenú napadnutým rozsudkom. Zdôraznil, že nemôže rešpektovať „opičiu
lásku“ matky, ktorá sa snaží zabrániť kontaktu otca s deťmi s vyjadrením, že pokiaľ sa rodičia ako
manželia rozišli, otec nemá právo na svoje deti. Matka umelo vyvolávanými spôsobmi bráni otcovi v
styku vymýšľajúc si akékoľvek možné nepravdivé ohovárania, ktorými na osobu otca útočí v rámci
predmetných pojednávaní. Je zrejmé, že v rámci upraveného styku otec nadobúda s deťmi normálny

vzťahajedinýmproblémomjenesúčinnosťmatky,ktorávšemožnýmspôsobomvytváraumeléproblémy,
aby zabránila otcovi stretávať sa s deťmi.

7. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 35 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ § 65 - § 67 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporovoý poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

9. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku
za vecne správne a osvojuje si ho . V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu,

ani k právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Poprad zo dňa 23. 10. 2015, č. k. 14P/162/2015-54 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené. Na časpo rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti
matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. R. a mal. N. sumou po 95 Eur mesačne. Konanie o
úpravu styku bolo vylúčené na samostatné konanie, pričom uznesením Okresného súdu Poprad z 14.

01. 2016, č. k. 15P/296/2015-13 súd konanie o úprave styku zastavil postupom podľa § 96 ods. 1 O. s.
p.. Po rozvode manželstva, po dobu 10 mesiacov rodičia s mal. deťmi bývali v spoločnej domácnosti,
kedy dňa 12. 05. 2016 došlo k ataku otca vo vzťahu k dcére z dôvodu, že maloletá nechcela pred
odchodom do materskej škôlky vypiť mlieko. Po tomto incidente matka s maloletou navštívila ošetrujúcu
detskú lekárku, ktorá uvedenú skutočnosť ohlásila na úrade práce. Uznesením Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, odboru kriminálnej polície zo dňa 18. 07. 2016 U.:W. bolo odmietnuté podozrenie
otca zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, nakoľko nebol zistený dôvod na
začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V auguste 2016 otec
odišiel zo spoločnej domácnosti a začal obývať X-izbový byt v S., v ktorom majú mal. deti svoju detskú
izbu prispôsobenú ich potrebám (v izbe majú svoje lôžka a kútik na hranie). Matka spolu s mal. deťmi
naďalej obýva rodinný dom, ktorý rodičia postavili za trvania manželstva. Mal. deti sú zdravé, navštevujú

materskú školu v K. R., otec mal. deti navštevuje, avšak má problém, lebo, keď ich chce vziať so sebou
mimo domu, matka má k tomu výhrady, nesúhlasí, aby mal. deti spali mimo jej domácnosti a trvá na
tom, aby stretávania sa s otcom prebiehali za jej prítomnosti.

12. Odvolací súd v súvislosti s úpravou styku pripomína, že matka si musí uvedomiť dôležitosť otca v

živote mal. detí. Spoločné trávene chvíle s otcom sú pre mal. deti tak prínosné po stránke emočnej,
ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II ÚS 295/06). Rodič,
ktorý s dieťaťom trvale nežije, má právo na čo možno najširší kontakt s mal. dieťaťom, pretože je to
práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča,
tzv. výchovnú prítomnosť, ktorá je ako je všeobecne známe tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je

nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej
dobe iba ťažko napraviteľná.

13. Nepochybne treba brať na zreteľ schopnosť rodičov vzájomne komunikovať a možnosť dodržiavania
režimu mal. dieťaťa u druhého rodiča, ktorému mal. dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Otec

prejavil vôľu a ochotu stretávať sa s mal. deťmi, matka k uvedenému rozsahu namietala, že z dôvodu
zlej komunikácie rodičov, je potrebné styk upraviť s otcom postupne v rozsahu každú druhú sobotu v
mesiaci v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. za jej prítomnosti. Ako vyplýva z obsahu pripojeného spisu
Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/162/2015, matka v konaní o rozvod manželstva s prísl. uviedla, že
mal. deti majú otca veľmi rady, každé ráno otec vodí deti do škôlky a v týždni ich 3x - 4x kúpe (č. l. 46

spisu). Odvolací súd preto zastáva názor, že za situácie, ak rodič, ktorý nemá deti zverené do svojej
starostlivosti,mázáujemsasmal.deťmistretávaťajehopovahovévlastnostineodôvodňujúpredpoklad,
že bude na mal. deti negatívne vplývať, je schopný sa o mal. deti počas styku postarať, je v záujme
mal. detí bez najmenších pochybností styk náležite upraviť. Tento stav je pre mal. deti prínosný tak po
stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej. Záujem mal. detí sa hodnotí v spojitosti s ostatnými

v konaní vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami.

14. Obaja rodičia sú povinní viesť dieťa k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi a pôsobiť na dieťa
v záujme pozitívneho vzťahu k druhému rodičovi. Mal by vyvinúť snahu nielen umožniť styk s druhým
rodičom, ale i vytvoriť zmysluplný, láskyplný a pravidelný vzájomný vzťah, nakoľko jeho výchovný postoj

môže viesť k nezvratným negatívnym následkom vo vzťahu k emocionálnemu a psychosociálnemu
vývoju mal. dieťaťa.

15. Vo veciach úpravy styku musí súd brať do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto
skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme mal. dieťaťa. Neexistuje totiž šablóna, v rámci

ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s mal. dieťaťom podľa určitého vzorca
(rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené, je možné tvrdiť, že
umožnenie styku rodiča s mal. dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie
súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností.

16. Je potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce
z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z dohovoru. Európsky súd
pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom mal. dieťaťa a jeho rodiča sa musí
nájsť spravodlivá rovnováha (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č.10465/83). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a
závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča.

17.Uvedenékonštatovaniamajúnamyslipotrebunájdeniaurčitéhoakonkrétnehospôsobuzosúladenia
toho,čojevzáujmemal.dieťaťaačojevzáujmejehorodičov.Keďichvzájomnákoreláciasobjektívnych
alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem mal. dieťaťa. Záujem mal. dieťaťa
musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia,
ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa (viď rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

Elsholz vs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenide vs. Rumunsko č. 31679/96, Nuutinen vs. Fínsko
č. 32842/96).

18. Na rozhodnutie o forme a rozsahu styku má vplyv mnoho faktorov tak na strane mal. dieťaťa (napr.
vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorému nie je zverené do jeho osobnej starostlivosti,
obvyklý režim mal. dieťaťa), ako aj na strane rodiča (napr. rodinné pomery, vzájomný vzťah rodičov,

vzdialenosť medzi miestom bydliska mal. dieťaťa a rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do jeho osobnej
starostlivosti).

19. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd zastáva názor, že styk mal. detí s otcom za prítomnosti
matky v danom prípade nie je dôvodný ani s poukazom na vek, ani s poukazom na citovú naviazanosť

dcéry na matku a v konečnom dôsledku ani na to, aby mal. deti u otca neprespávali. Otec v byte, ktorý
obýva od augusta 2016 má vytvorené všetky podmienky pre to, aby mal. deti u neho mohli prespávať.
Mal. deti majú v byte svoju detskú izbu, ktorá je prispôsobená ich potrebám, v izbe majú deti svoje lôžka
a kútik na hranie. Odvolací súd súhlasí s úpravou styku súdom prvej inštancie, nakoľko má za to, že
stretávanie sa mal. detí s otcom je pre nich prínosné a takýto styk s otcom je v záujme mal. R. i mal. N..

Odvolací súd ako nedôvodnú hodnotí odvolaciu námietku matky ohľadom potreby úpravy styku tak, aby
mal. deti mali čas na prípravu do školy, poobedňajších krúžkov a záujmov a športovej činnosti, keďže z
obsahu spisu vyplýva, že obidve mal. deti navštevujú predškolské zariadenie.

20. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že bezproblémový styk a preberanie si mal. R. a mal. N. môže

prispieť k ich zdravému vývoju. Príprava na styk je dôležitá predovšetkým v psychickej rovine. Každý z
rodičov musí preto v maximálne možnej miere dieťaťu vštepovať dôležitosť druhého rodiča, inak nespĺňa
predpoklady osobnej starostlivosti.

21. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s

osvojením si odôvodnenia zo strany súdu potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).