Rozsudok – Opravné prostriedky proti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Adamcová

Oblasť právnej úpravy – Správne právoOpravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200920
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200920.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
C. C. právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-7/2014/OPK zo dňa 26.03.2014, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/113/2014-39 zo dňa 15.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/113/2014-39 zo dňa
15.01.2016 potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na súde prvého stupňa

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd" alebo „súd prvého stupňa")
zamietol žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte
rozsudku len „O. s. p."), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KM-OLVS-7/2014/OPK zo dňa 26.03.2014, ktorým žalovaný správny orgán zamietol rozklad žalobcu a
potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 353 zo dňa 18.12.2013, na základe
ktorého bol žalobca podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") prepustený zo služobného pomeru príslušníka
Policajného zboru.

Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozsudku, krajský súd nezistil zo strany
žalovaného porušenie zákona. Pri preskúmavanom rozhodnutí dospel k záveru, že toto je správne a
rešpektujúce príslušné ustanovenia zákona.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo súdneho a administratívneho spisu mal
za preukázané, že dňa 05.11.2013 v čase o 16:39 hod. žalobca mimo výkonu služby v obci Trhovište
riadil osobné motorové vozidlo, kde pri predajni LADA z doposiaľ nezistených príčin prednou časťou
vozidla zachytil z ľavej na pravú stranu cez cestu prechádzajúcu chodkyňu, pričom táto utrpela ťažké
zranenia, ktorým toho istého dňa o 18:15 hod. v NsP v Michalovciach podľahla. Žalobca bol na
mieste podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Následne mu s jeho súhlasom v NsP v
Michalovciach boli opakovane odobraté vzorky krvi a moču za účelom zistenia, či nie je pod vplyvom

inej návykovej látky. Vyhodnocovanie ich vyšetrenia zabezpečila znalkyňa z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie toxikológia MVDr. Lýdia Slosarčíková. Vyšetrením vzoriek moču v laboratóriu klinickej
biochémie a hematológie Michalovce bola zistená prítomnosť Cannabis a toxikologickou analýzou
bola zistená prítomnosť THC a THC-COOH. Taktiež analýzou odobratej krvi žalobcu bola v
jeho tele zistená prítomnosť THC-COOH. Podľa posudkovej časti znaleckého posudku č. 33/2013 zo
dňa 15.11.2013 vypracovaného uvedenou znalkyňou, rastliny rodu cannabis sú v zmysle zákona č.
139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do I. skupiny
omamných látok. THC (delta-9-tertahydrocannabinol) je hlavnou psychoaktívnou látkou a je zaradený
do I. skupiny psychoaktívnych látok. V znaleckom posudku posudzovaná látka THC bola značne
metabolizovaná, identifikácia THC-COOH (11 nor-delta-9-tertahydrocannabinol-9 karboxylová kyselina),
ktorý je inaktívnym metabolitom bez psychoaktívnych účinkov na organizmus v moči, je považovaná
za najlepší dôkaz nedávneho požitia cannabisu. THC je halucinogénna látka, ktorá spôsobuje stav
uvoľnenosti, dobrej nálady a eufórie, ale spôsobuje aj predĺženie reakčného času, čo možno považovať
za rizikový faktor hlavne pri dopravných nehodách. Uvedené zistenia žalobca v podanej žalobe
nespochybňoval. Poukazoval však na to, že nebolo dostatočne preukázané, či mala prítomnosť
uvedených látok v tele žalobcu vplyv na priebeh predmetnej dopravnej nehody a zároveň, že sa tieto
látky do jeho tela dostali užívaním lieku Sativex, ktorý obsahuje látku THC a kanabidiol (CBD).

Krajský súd uviedol, že v administratívnom spise sa nachádza zápisnica o výsluchu osoby na zistenie
a objasnenie skutočného stavu veci, Y. I.. N. D., vedúceho OVS ODI OR PZ Michalovce. Tento svedok
uviedol, že dňa 05.11.2013 v čase niečo po 17.00 hodine bol operačným dôstojníkom telefonicky
vyrozumený o tom, že na ceste číslo I/50 v obci Trhovište došlo k dopravnej nehode s následkom ťažkej
ujmy na zdraví, ktorej účastníkom mal byť ako vodič motorového vozidla príslušník Policajného zboru.
Po tomto ozname sa dostavil na miesto nehody súkromným vozidlom. Tento svedok potvrdil, že výsledok
dychovej skúšky, ktorej sa žalobca podrobil bol negatívny. Uviedol ale, že správanie vodiča K. podľa npor.
Y. nasvedčovalo tomu, že môže byť pod vplyvom inej návykovej látky ako alkoholu, preto bol žalobca
vyzvaný na podrobenie sa odberu biologického materiálu za účelom zistenia, či nie je ovplyvnený inou
návykovou látkou ako alkohol.

V administratívnom spise sa nachádza zápisnica o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného
stavu veci, T. J. Y., staršieho referenta OVS ODI OR PZ Michalovce. Tento svedok uviedol, že dňa
05.11.2013 okolo 16:40 hod. bol vyslaný operačným strediskom na miesto dopravnej nehody do obce
Trhovište, kde vodič zrazil chodkyňu. Na mieste zistil, že vodičom je policajt C.. Následne žalobcu
vyzval na predloženie dokladov, a to služobného preukazu, vodičského preukazu a dokladov od vozidla.
Žalobca doklady nepredložil, ale svoje údaje nadiktoval. Následne žalobcu vyzval, aby prišiel k vozidlu,
kde sa mal podrobiť dychovej skúške, tejto výzve vyhovel a podrobil sa dychovej skúške s negatívnym
výsledkom. Po príchode nadriadeného funkcionára, ktorý mal dosah na vedenie OR PZ Michalovce,
I. R., ktorá je riaditeľkou VO OR PZ Michalovce, bol žalobca opätovne vyzvaný, aby sa podrobil
dychovej skúške. Výsledok tejto dychovej skúšky bol negatívny. Nakoľko správanie vodiča C., a to
mierna dezorientovanosť, roztržitosť, jeho mierne oneskorené reakcie na výzvy, nasvedčovalo tomu, že
by mohol byť pod vplyvom inej omamnej látky, tak za prítomnosti I. a I. bol vodič vyzvaný k podrobeniu
sa odberu krvi alebo iného biologického materiálu na zistenie prípadného ovplyvnenia inou návykovou
látkou. S týmto vodič súhlasil.

V administratívnom spise sa nachádzal znalecký posudok číslo 33/2013 znalca MVDr. Lýdie
Slosarčíkovej, v ktorom sa uvádza, že z výsledkov vyšetrenia moču žalobcu bola zistená prítomnosť
Cannabis. Metódou imunochromatografického skríningu bola zistená prítomnosť THC. Konfirmačnou
metódou chromatografie na tenkej vrstve bol dodaný moč vyšetrený na prítomnosť kanabinoidov s
výsledkom THC-COOH pozitívny. Metódou plynovej chromatografie s hmotnostným detektorom GC-MS
analýzou, po predchádzajúcej SPE extrakcii bola dodaná krv vyšetrená na prítomnosť kanabinoidov
s výsledkom THC-COOH pozitívny. Znalkyňa uvádza, že rastliny rodu cannabis sú
v zmysle zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov zaradené do prvej skupiny omamných látok. THC je hlavnou psychoaktívnou
látkou a je zaradený v prvej skupine psychoaktívnych látok. Uvádza, že v predložených vzorkách krvi
a moču žalobcu odobratých na toxikologickú analýzu dňa 05.11.2013 od 20:45 hod. bol dokázaný
hlavný metabolit THC, a to neaktívny THC-COOH, ktorá nemá psychoaktívne účinky. Jeho pozitívny
nález v moči je možný pri jednorazovom požití do troch dní od užitia, v prípade chronických užívateľov
kanabinoidov je pozitívny nález v moči možný 10 až 30 dní po poslednom užití. Akútna konzumácia

kanabinoidov a stav ovplyvnenia sa dokáže analýzou krvi a dôkazom prítomnosti aktívneho THC, nie
dôkazom inaktívnych metabolitov. Prítomnosť aktívneho THC v krvi je indikátorom stavu ovplyvnenia,
avšak stav ovplyvnenia môže trvať, aj keď už krvná hladina THC klesla pod hranicu detekovateľnosti.
Pokiaľ ide o iné návykové látky ako alkohol, a to o omamné a psychotropné látky a možné ovplyvnenie
vodiča týmito látkami, je potrebné individuálne zisťovať čo najskôr po nehode možné ovplyvnenie vodiča
týmito látkami znalcom z odboru psychiatrie alebo psychológie. Znalkyňa uviedla, že dopravná nehoda
sa mala stať dňa 05.11.2013 okolo 16:39 hod., krv a moč boli vodičovi odobraté na toxikologickú analýzu
v ten istý deň o 20:45 hod. Od nehody po odbere krvi uplynuli teda viac ako 4 hodiny, pričom aktívna
psychotropná látka THC sa dá v krvi dokázať cca do 5 hodín v závislosti na množstve a kvalite použitej
drogy a na citlivosti analytickej metódy. Keďže je tam štvorhodinový časový odstup od nehody po odbere,
nie je možné sa jednoznačne vyjadriť, či v čase dopravnej nehody mohol byť vodič ovplyvnený touto
látkou pri vedení motorového vozidla.

Z dôvodu, že v tele žalobcu bola dokázaná prítomnosť vyššie uvedených návykových látok, z pohľadu
posudzovania spoľahlivosti žalobcu, ako jednej z podmienok na výkon povolania príslušníka PZ a
následného dodržiavania služobnej prísahy (jeho čestnosti a disciplinovanosti), prvostupňový súd sa
zaoberal zdrojom, ktorým sa uvedené návykové látky dostali do jeho tela. V tejto súvislosti poukázal na
to, že aj keď nebolo úplne jednoznačne preukázané, akým spôsobom sa predmetné látky dostali do jeho
tela, už žalobcom tvrdený spôsob, t. j. užívanie lieku Sativex bez lekárskeho predpisu, možno považovať
za konanie, ktoré zakladá dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru policajta. Na užívanie
lieku Sativex, obsahujúceho THC, ktorý podlieha zákonu o opiátoch a je v Slovenskej republike riadne
evidovaný a predpisuje sa na špeciálny predpis, je bez riadneho lekárskeho predpisu nutné hľadieť ako
na nedovolené užívanie psychotropnej látky. Takéto konanie je nutné považovať za porušenie služobnej
prísahy.

Na základe toho súd prvého stupňa uviedol, že je následne z pohľadu existencie dôvodu na prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru menej dôležité, či uvedené látky priamo ovplyvnili žalobcu počas
priebehu dopravnej nehody, resp., či mohli mať vplyv na jeho zavinenie. Zdôraznil, že v tomto konaní
nejde o posúdenie priestupkovej zodpovednosti pri dopravnej nehode, ale o posúdenie zlučiteľnosti
konania žalobcu s jeho ďalším výkonom služby. Napriek tomu sa súd prvého stupňa podrobne zaoberal
aj touto otázkou. Je pravdou, že krvná hladina aktívneho THC klesla pod hranicu detekovateľnosti a
žalobcovi sa v krvi zistila hladina neaktívneho THC, avšak podľa vyjadrenia samotnej znalkyne, stav
ovplyvnenia môže trvať, aj keď už krvná hladina THC v krvi klesla pod hranicu detekovateľnosti. Pokiaľ
ide o iné návykové látky ako alkohol, a to omamné a psychotropné látky, je potrebné individuálne
zisťovať, čo najskôr po nehode možné ovplyvnenie vodiča týmito látkami. V spise sa nachádzajú
výpovede svedkov I. a T., ktorí zhodne potvrdili, že správanie vodiča C., a to mierna dezorientovanosť,
roztržitosť, jeho mierne oneskorené reakcie na výzvy, nasvedčovalo tomu, že by mohol byť pod vplyvom
inej omamnej látky. Ide o výpovede policajtov prítomných tesne po nehode, kde je predpoklad, že títo
dokážu rozoznať uvedené znaky. Navyše, THC bolo zistené nielen v moči, ale aj v krvi žalobcu, aj
keď v neaktívnej forme a samotný znalecký posudok pripúšťa možnosť ovplyvnenia touto látkou, aj
po odbúraní jej aktívnej zložky v krvi. Na margo následného vedenia motorového vozidla, súd prvého
stupňa považoval za nutné vysloviť názor, že aj keby žalobca užíval liek Sativex podľa lekárskeho
predpisu, vzhľadom na jeho zloženie, by nebolo možné takéto konanie žalobcu považovať za spoľahlivé
a čestné, v súlade so služobnou prísahou. Podľa informácie k užívaniu tohto lieku je totiž s jeho
užívaním vylúčená obsluha strojov a vedenie motorových vozidiel. Nežiaduce účinky tohto lieku ako
závraty, únava, depresia, dezorientácia, eufória, poruchy nervového systému, strata pamäti poruchy
rovnováhy, pozornosti, letargia, nadmerná spavosť, rozmazané videnie, pocit opitosti, v nepokoji,
dokonca psychické poruchy, halucinácie, bludy, paranoja zhoršujú úsudok a výkon pri kvalifikovaných
prácach. To znamená, že už len možnosť ovplyvnenia žalobcových schopností vnímania po užití
uvedeného lieku, spôsobuje jeho nespoľahlivosť a nečestnosť.

Súd prvého stupňa taktiež uviedol, že keďže v tomto konaní nejde o posúdenie priestupkovej
zodpovednosti pri dopravnej nehode, ale o posúdenie zlučiteľnosti konania žalobcu s jeho ďalším
výkonom služby, je namieste, aby žalovaný na objasnenie skutočného stavu veci posúdil všetky
prostriedky, ktorými je možné to zistiť. Dôkazy boli v konaní hodnotené podľa úvahy žalovaného v ich
vzájomnej súvislosti, presne tak ako je to ustanovené v § 238 ods. 4 zákona. V dôsledku takejto
úvahy žalovaný dospel k záveru, že žalobca porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Súd prvého stupňa

v konaní žalovaného nezistil také pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

II.
Odvolanie žalobcu, vyjadrenie žalovaného

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. V odvolaní uviedol, že správne konanie má charakter trestného konania, a teda v takom
konaní je potrebné osobe, ktorá sa dopustí disciplinárneho previnenia, jednoznačne, presne a objektívne
preukázať jej previnenie. Žalobca je názoru, že toto sa nepodarilo ani správnemu orgánu a ani súdu.
Vychádzali z hypotéz alebo úvah svedkov, že žalobca po nehode pôsobil mierne dezorientovaný,
roztržitý, s oneskorenými reakciami na výzvu. Svoje reakcie bezprostredne po nehode žalobca
nespochybnil, ale zdôraznil, že pri takejto stresovej situácii by každý človek reagoval obdobne. Žalobca
tvrdil, že ani znalecký posudok ako jediný relevantný dôkaz nepotvrdil prítomnosť psychotropných látok v
tele žalobcu. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k nesprávnemu právnemu názoru, keď konanie žalobcu
považoval za nečestné a nespoľahlivé.

Žalobca ďalej zdôraznil, že užíval liek Sativex, ktorý obsahuje THC. Užívanie uvedeného lieku tri dni pred
vedením motorového vozidla nie je možné považovať za nečestné a nespoľahlivé, keď ani príbalový leták
neobsahuje úsek v akom časovom horizonte od jeho užitia nemožno viesť motorové vozidlo nehovoriac,
že v tele žalobcu neboli znaleckým dokazovaním zistené psychotropné látky, ktoré by mohli ovplyvniť
jeho správanie a reakcie. V tejto súvislosti poukázal žalobca na zásadu in dubio pro reo, a teda, že súd
nesprávne právne posúdil vec na základe hypotetických úvah.

Podľa názoru žalobcu hrubé porušenie služobnej prísahy nie je taxatívne upravené, vychádza iba
z posúdenia konkrétnej situácie. V danom prípade správny orgán a aj súd nebral do úvahy všetky
okolnosti, za ktorých došlo k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru policajta. V predmetnej veci
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie žalovaného,
ako aj personálny rozkaz ministra vnútra SR zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne
si uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré doručil krajskému súdu dňa 04.03.2016, uviedol, že navrhuje
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Nesúhlasil s právnym názorom žalobcu a mal zato,
že žalobca v podanom odvolaní voči rozhodnutiu krajského súdu neuvádza žiadne relevantné nové
skutočnosti, iba zastáva názor nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný zdôraznil, že podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov
a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Treba vziať teda do úvahy, že správny
súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu
alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec
v žalobe vymedzený.

V ostatnom sa žalovaný pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k podanej žalobe a navrhoval rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.

III.
Konanie pred Najvyšším súdom ako súdom odvolacím

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s.
p.) preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O. s. p.). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O. s. p.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (podľa ust. § 156
ods. 1, ods. 3 O. s. p.).

Podľa ust. § 244 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy.
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa ust. § 247 ods. 1, ods. 2 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak
vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O. s. p.).

Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa ust. § 246c ods. 1 O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej .

Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. g), písm. h) zákona, policajt je povinný
v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného
zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.
Policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú
prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by
bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa ust. § 233 ods. 1, ods. 2 zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby
bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné
podklady.
Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa ust. § 238 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.

Podľa ust. § 241 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi
predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena,
priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené
účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej
služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko
neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodoval.
Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať,
v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že
dňa 13.12.2013 bol žalovanému, sekcii personálnych a sociálnych činností a osobnému úradu -
personálnemu odboru, doručený návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe
príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, ktorý bol vypracovaný Centrom podpory Košice
Ministerstva vnútra SR.

V odôvodnení tohto návrhu bolo poukázané na skutkové okolnosti dopravnej nehody, ktorej bol žalobca
účastníkom a na následné odbery vzoriek moču a krvi žalobcovi, ktoré boli predmetom vyšetrení za
účelom zistenia, či žalobca nebol ovplyvnený inou návykovou látkou ako alkohol.

V tejto súvislosti bolo poukázané na vyššie uvedený znalecký posudok vypracovaný pribratou znalkyňou
a na závery v ňom obsiahnuté, z ktorých má vyplývať, že v tele žalobcu bola zistená prítomnosť iných
návykových látok ako alkoholu. Na základe toho bolo poukázané na § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm.
b), § 17 ods. 1 a § 48 ods. 3 písm. a), g) a h) zákona a na dostatočné odôvodnenie predmetného návrhu.

Ďalej odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že po prerokovaní a zaujatí stanoviska
Odborového zväzu polície v SR, ktorý s predloženým návrhom súhlasil (stanovisko zo dňa 02.12.2013),
vyjadrení zo strany žalobcu (úradný záznam zo dňa 05.12.2013) a jeho výsluchu (zápisnica zo dňa
06.12.2013) a výsluchu I.. I. U., X.. (zápisnica zo dňa 06.12.2013) bolo dňa 09.12.2013 Centrom
podpory Košice Ministerstva vnútra SR vypracované zhodnotenie zozbieraných dôkazných materiálov
so záverom dostatočného odôvodnenia uvedeného návrhu na prepustenie zo služobného pomeru.

Po vypracovaní odborného stanoviska Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru
prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. PPZ-KEU-BA-EXP-2013/17607 zo dňa
12.12.2013, vyjadrenia žalobcu k záverom tohto stanoviska a stanoviska Centra podpory Košice
Ministerstva vnútra SR k pripomienkam žalobcu, bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol
žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ.

V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo okrem priebehu dopravnej nehody s účastníctvom žalobcu
poukázané na závery znaleckého skúmania znalkyňou MVDr. Lýdiou Slosarčíkovou, t. j. na pozitívne
nálezy na prítomnosť THC a THC-COOH v odobratých vzorkách moču a krvi žalobcu a tiež na priebeh
šetrenia daného skutkového stavu s výpočtom dôkazov na jeho preukázanie.

Po zhodnotení týchto dôkazov a poukázaním na nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 18/2008 o
niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru, bol v
tomto rozhodnutí vyslovený záver, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
nakoľko viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok.

Zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy bolo podľa tohto rozhodnutia to, že žalobca nebol čestný a
disciplinovaný, keď v mesiaci október 2013 do 03.11.2013 nepravidelne bez lekárskeho predpisu užíval
liek Sativex s obsahom THC, ktorý je zaradený do I. skupiny psychotropných látok, teda nedovolene
užíval psychotropnú látku a pod jej vplyvom viedol motorové vozidlo.

S poukazom na § 14 ods. 3 písm. b) zákona bolo vyslovené, že žalobca stratil podmienku spoľahlivosti,
ktorú musí podľa ods. 5 uvedeného ustanovenia spĺňať. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca
rozklad, v odôvodnení ktorého boli argumentačným základom dôvody uvedené v žalobe. Napadnutým
rozhodnutím bol podaný rozklad žalobcu zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.

Na základe vyššie uvedených skutočností aj odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako prvostupňový
súd a správne orgány, teda, že žalobca porušil svojím konaním služobnú prísahu a služobné
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré spočívali v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným
príslušníkom Policajného zboru, keď v čase mimo štátnej služby sa nezdržal konania, ktorým by mohol
narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu,
čím zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g) a
h) zákona č. 73/1998 Z. z.

Aj odvolací súd v danom prípade konštatoval, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na
ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú najmä zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny
všetkými príslušníkmi Policajného zboru, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a
tým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor, keďže zákon č. 73/1998 Z. z. predpokladá, že príslušník
Policajného zboru v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákon a iné právne predpisy
tak, ako sa k tomu zaviazal vo vyššie citovanej služobnej prísahe.

Navyše podľa odvolacieho súdu zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov
poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je to u zamestnancov v
pracovnom pomere, resp. kladie na príslušníkov Policajného zboru vyššie nároky a požiadavky na
čestnosť a rešpektovanie zákona.

Ak preto krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch
stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k
porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval z uvedených dôvodov aj
odvolací súd za správny. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na judikatúru tunajšieho súdu v
obdobných veciach (napr. sp. zn. 8Sžo/18/2014, sp. zn. 5Sžo/24/2014, sp. zn. 4Sžo/212/2015, ako aj
na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č. k. 6A/58/94, č. k. 3Ads/91/2007).

Po vyhodnotí závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, Najvyšší súd SR s prihliadnutím na
ust. § 219 ods. 2 O. s. p. konštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu s právnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v
odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s tým stotožnil v celom rozsahu.

Za hlavnú odvolaciu námietku žalobca považoval skutočnosť, že prvostupňový súd sa nedostatočne
zaoberal dokazovaním vo veci, rovnako ako ani žalovaný správny orgán, keďže v danom prípade nebolo
dostatočným spôsobom zistené, že by v rozhodnom okamihu bol pod vplyvom psychotropných látok.
V tejto súvislosti uvádza skutočnosť, že správne konanie má charakter trestného konania a v takomto
prípade je treba vo veci poukázať na zásadu in dubio pro reo, a teda vychádzať z neviny žalobcu,
pričom žalobca má za to, že znalecký posudok ako jediný relevantný dôkaz dostatočným spôsobom
nepotvrdil prítomnosť psychotropných látok v tele žalobcu. Najvyšší súd SR s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu

za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Z obsahu administratívneho spisu mal
odvolací súd dostatočne za preukázané, že žalobca v mesiaci október až 03.11.2013 nepravidelne
bez lekárskeho predpisu užíval liek Sativex s obsahom THC, ktorý ja zaradený do prvej skupiny
psychotropných látok. Keďže pod ich vplyvom viedol motorové vozidlo, stratil podmienku spoľahlivosti,
ktorú musí policajt spĺňať po celú dobu trvania služobného pomeru, a to aj v čase mimo výkonu služby.

Súd sa s názorom žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave nestotožnil. Vo veci bol
vypracovaný znalecký posudok č. 33/2013 zo dňa 05.11.2013 znalkyňou MVDr. Slosarčíkovou, ktorého
metódou imunochromatografického skríningu bol moč žalobcu odobratý na toxikologickú analýzu
vyšetrený s výsledkom THC pozit. Konfirmačnou metódou chromatografie na tenkej vrstve - TLC
chromatografiou bol dodaný moč vyšetrený na prítomnosť kanabinoidov s výsledkom THC-COOH
pozit. Taktiež metódou plynovej chromatografie s hmotnostným detektorom GC-MS analýzou po
prechádzajúcej SP extrakcii bola dodaná krv vyšetrená na prítomnosť kanabinoidov s výsledkom
THC-COOH pozitívny. Rastliny rodu cannabis (konope) sú v zmysle zákona Národnej rady SR č.
139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok. THC je hlavnou psychoaktívnou látkou rastlín rodu
cannabis a je zaradený do I. skupiny psychoaktívnych látok. THC-COOH je inaktívnym metabolitom bez
psychoaktívnych účinkov na organizmus a je považovaná za najlepší dôkaz nedávneho požitia kanabisu.
Pri príležitostnom požití kanabisu je možné THC-COOH dokázať v moči 1 - 3 dní, pri chronickom
konzume až do 21 dní po poslednej dávke. Žalobca vo svojej výpovedi nesporne uviedol, že v mesiaci
október - 03.11.2013 nepravidelne užíval liek Sativex, ktorý si zabezpečil od nezisteného predajcu bez
lekárskeho predpisu, pričom tento liek je prísne viazaný na lekársky predpis, pretože obsahuje THC,
ktorý je zaradený do I. skupiny psychoaktívnych látok.

Podľa odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. p. PPZ- KEU-
BA-EXP-2013/17607 zo dňa 12.12.2013 prítomnosť kyseliny 11-nor-delta-9-tetrahydrocannabinol-9-
karboxylovej ako metabolitu THC vo vzorke krvi a vo vzorke moču žalobcu dokazuje, že žalobca užil
THC, ktorý je účinnou látkou konope, resp. hašiša. Prítomnosť aktívneho THC v krvi je indikátorom
stavu ovplyvnenia, avšak stav ovplyvnenia môže trvať aj keď už krvná hladina THC klesla pod hranicu
detekovateľnosti.

Nakoľko účinnou látkou lieku Sativex je THC a kanabidiol, je potrebné na užívanie THC v ňom
obsiahnutom bez riadneho lekárskeho predpisu hľadieť ako na nedovolené užívanie psychotropnej
látky. Nežiaduce účinky lieku Sativex zhoršujú úsudok a výkon pri kvalifikovaných prácach. V príbalovej
informácii k lieku Sativex sa uvádza, že pacient užívajúci tento liek nemá obsluhovať stroje a viesť
motorové vozidlá.

Konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ začal nadriadený dňa 11.11.2013
na základe hlásenia z Odboru inšpekčnej služby Východ, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby
Ministerstva vnútra SR, o čom žalobcu toho istého dňa listom upovedomil a požiadal ho o vyjadrenie.

Odvolací súd konštatoval, že prvostupňový správny orgán vykonal dostatočné šetrenie a pri vydávaní
prvostupňového rozhodnutia vychádzal najmä zo zápisníc o výsluchu žalobcu ako účastníka konania
zo dňa 26.11.2013, 06.12.2013, z jeho písomného vyjadrenia zo dňa 13.11.2013, 09.11.2013 a
05.12.2013, ďalej zo zápisníc o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci V.., z
výsledkového listu z Laboratória klinickej biochémie a hematológie v Michalovciach zo dňa 05.11.2013,
znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie toxikológia MVDr. Lývie
Slosarčíkovej č. 33/2013 zo dňa 05.11.2013, z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru č. p. PPZ- KEU-BA-EXP-2013/17607 zo dňa 12.12.2013, ako aj zo záznamov
o disciplinárnych odmenách a trestoch žalobcu, z hodnotení služobnej činnosti žalobcu, ako aj zo
stanoviska Krajskej rady Odborového zväzu polície SR Košického kraja zo dňa 02.12.2013.

Na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že s poukazom na ust.
čl. 1 ods. 1 písm. d) NMV SR č. 18/2008 žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť
hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby, nakoľko viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok. Správne orgány podľa názoru
Najvyššieho súdu SR postupovali v súlade s ust. § 238 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 73/1998
Z. z. Na základe zisteného skutkového stavu veci a uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení

odvolacích námietok žalobcu Najvyšší súd SR s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom
podľa § 219 ods. 2 O. s. p. rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/113/2014-39 ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1
a § 246c ods. 1 O. s. p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania, čo však
v prejednávanej veci nenastalo, a preto súd náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, odvolacie konania podľa piatej
časti O. s. p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov. V tejto veci začalo odvolacie konanie dňa 18.02.2016, preto najvyšší súd v tejto veci
postupoval podľa ustanovení O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyšší súd Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.