Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412204552
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1412204552.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: VSD, s.r.o., so sídlom
Trebišovská 3, Bratislava, IČO: 35 814 560, zast. JUDr. Anna Dugová, advokátka, so sídlom Lazaretská
4, Bratislava proti žalovaným: 1/ R. E., R. G. XX, R., 2/ D. E., R. G. X, R., obaja zast. Mgr. Zuzana
Habajová, advokátka, so sídlom Palisády 29/A, Bratislava, o zaplatenie 436,36 € s príslušenstvom, na

odvolania žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. júla
2016, č. k. 6C/73/2012-202, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania p o t v r d z u j e.

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania z m e ň u j e tak, že žalobca
má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a rozhodol, že žalovaným priznáva
náhradu trov konania

2. Svoje uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 a § 146 CSP. Uviedol, že podaním zo dňa
24.6.2014 žalobca zobral žalobu späť a žiadal priznať náhradu trov konania. Podaním zo dňa 25.6.2014
žalovaní nesúhlasili so späťvzatím návrhu. Ako vážny dôvod nesúhlasu uviedli, že žalovaná pohľadávka
zanikla úhradou a nie započítaním zo dňa 6.11.2013. Pohľadávka podľa žalovaných zanikla úhradou
ešte pred započítaním zo dňa 6.11.2013. Súd prvej inštancie na nesúhlas žalovaných so späťvzatím
žaloby neprihliadol z dôvodu, že podľa jeho názoru skutočnosť že došlo k zániku pohľadávky skôr

ako započítaním zo dňa 6.11.2013, nie je vážnym dôvodom, pretože v každom prípade došlo k zániku
pohľadávky žalobcu voči žalovaným. Táto skutočnosť je dôležitá len pri rozhodovaní o trovách konania.
Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie konanie zastavil.

3. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným náhradu trov
konania pretože, žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď zobral žalobu späť pred meritórnym

rozhodnutím súdu vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania sa v zákonom stanovenej lehote
odvolal žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi
prizná náhradu trov konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil. Z opatrnosti
vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaných, že žalované pohľadávky zanikli úhradou, nie započítaním zo

dňa 6.11.2013. Žalobca vo všetkých svojich písomných podaniach opätovne poukazoval na to, že medzi
sporovými stranami prebiehalo už skoršie súdne konanie vedené Okresným súdom Bratislava IV pod.sp. zn. 6C/298/2010. Žalobca vo svojom odvolaní citoval z podania právneho zástupcu žalovaných v
konaní sp. zn. 6C/298/2010: „Platbami po 244,32 € v dňoch 31.5.2010, 7.6.2010, 10.7.2010, 31.7.2010,
23.12.2010 a 28.12.2010 [žalovaní] uhradili všetky eventuálne pohľadávky navrhovateľa ku dňu podania

návrhu, teda ku dňu 3.5.2010.“ Žalobca takto určené účely platieb v záujme hospodárnosti a zmierneho
riešenia veci akceptoval a priradil - započítal ich na „staré dlhy“ žalovaných, ktoré boli predmetom
konania sp. zn. 6C/298/2010. Následkom toho bolo toto konanie v časti istiny zatavené a o príslušenstve
uzavreli strany súdny zmier. Nie je vinou žalobcu, že žalovaní duplicitne používajú jednu úhradu na dva
rôzne účely. Žalovaní sa v konaní sp. zn. 6C/73/2012 snažili na svoju procesnú obranu využiť platby, na

základe ktorých bolo ukončené už skoršie konanie sp. zn. 6C/298/2010. Duplicitný účel týchto platieb
je právne a logicky nemožný. Už raz žalovanými určený účel platieb nie je možné dodatočne meniť.
Podľa názoru žalobcu kópie poštových zloženiek, ktoré predložili žalovaní, sú vpísaním nových údajov
dodatočneupravovanétak,abyvyhovovaliúčelovýmtvrdeniamžalovaných.Naniektorýchsúdodatočne
vpísané údaje preškrtnuté a sú tam vpísané ešte ďalšie údaje, čím je spochybnená ich hodnovernosť. O
tom, že svojej argumentácií nedôverujú ani sami žalovaní, svedčí aj ich vzájomný návrh a jeho následné

späťvzatie bez udania akéhokoľvek dôvodu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
okolnosti konania, aktivitu sporových strán a tým aj nesprávne rozhodol o náhrade trov konania, keď
nezohľadnil, že žalobný návrh bol podaný dôvodne. Žalobca pri podaní žaloby dňa 19.4.2012 objektívne
nemohol vedieť, aký bude výsledok vyúčtovaní za roky 2011 a 2012, ktorý mohol byť známy až po
31.5.2012apo31.5.2013,anitokoľkobudetrvaťtotokonanieaužvôbecnieto,žebudemožnéprípadný

kladný výsledok vyúčtovaní započítať na dlh žalovaných.

5. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaného v stanovej lehote nevyjadrili.

6. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie i žalovaní a to v celom rozsahu.

Žiadali, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie. Namietali, že žalovaným bola odňatá možnosť
konať pred súdom, keď súd neprihliadol k nesúhlasu žalovaných so zastavením konania, nevykonal
v tejto súvislosti dokazovanie a rozhodol, že tá skutočnosť, že došlo k zániku pohľadávky skôr ako
započítaním zo dňa 6.11.2013, nie je vážnym dôvodom, pretože v každom prípade došlo k zániku
pohľadávky voči žalovaným, a keď mal za to, že táto skutočnosť je dôležitá len pri rozhodovaní o trovách

konania. Napadnuté uznesenie vychádza podľa žalovaných z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca započítal už neexistujúcu pohľadávku, k zániku ktorej došlo už pred podaním žaloby, na základe
čoho nemôže byť žalobca v konaní úspešný a výsledkom musí byť zamietnutie žaloby, nie zastavenie
konania. Z tohto pohľadu nemôže byť nesúhlas žalovaných právne bezvýznamný. Započítanie zo dňa
6.11.2013, ktoré vykonal žalobca, nebolo oprávnené, žalovaná pohľadávka zanikla úhradou ešte pred

započítaním zo dňa 6.11.2013, o čom sú v spise založené listinné dôkazy (bankové zloženky). Za
vážny dôvod, pre ktorý žalovaní nesúhlasia so zastavením konania, možno považovať skutočnosť, že
až meritórnym rozhodnutím bude predmetný spor vyriešený a bude vydané rozhodnutie, ktoré bude pre
strany právne záväzné.

7. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa písomne vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že zastavením konania
súd prvej inštancie v podstate rozhodol v prospech žalovaných aj žalobcu. Je preto na právne posúdenie
odvolacieho súdu, či podľa § 359 CSP boli žalovaní oprávnení podať odvolanie proti výroku o zastavení
konania. Avšak žalovaní jednoznačne podľa § 359 CSP neboli oprávnení na podanie odvolania voči
výroku, ktorým im bola priznaná náhrada trov konania. Žalobca vyjadril svoj nesúhlas s tvrdením

žalovaných, že údajne došlo k zániku pohľadávky skôr, ako započítaním zo dňa 6.11.2013 a poukázal v
tomto na svoje odvolanie, ktoré podal proti napadnutému uzneseniu. Nad rámec skutočností uvedených
v jeho odvolaní žalobca zdôraznil, že platby žalovaných po 244,32 € z dní 31.5.2010, 7.6.2010,
10.7.2010, 31.7.2010, 23.12.2010 a 28.12.2010, spolu 1 465,92 €, je možné považovať výlučne za
platby týkajúce sa dlhu žalovaných v skoršom konaní sp. zn. 6C/298/2010. Zotrval tiež na svojom názore

uvedenom v jeho odvolaní, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania nesprávne. Mal za to, že
v rozhodnutí o trovách tohto celého konania nemožno opomenúť, že časť konania už bola v minulosti
zastavená uznesením č. k. 6C/73/2012-52 zo dňa 10.5.2013.

8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.9. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vzal podaním zo dňa 20.6.2014, doručeným súdu prvej inštancie
dňa 23.6.2014, žalobu v celom rozsahu späť. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.6.2014 č. k.
6C/73/2012-179 konanie zastavil, vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok a rozhodol, že žiadnej strane
náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení uznesenia uviedol, že mal za to, že súhlas žalovaných

so späťvzatím žaloby nemusel zisťovať. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.6.2014
žalovaní vyjadrili svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby. Ako dôvod svojho nesúhlasu uviedli, že žalovaná
pohľadávka zanikla úhradou, nie započítaním zo dňa 6.11.2013, preto započítanie nie je oprávnené.
Žalovaní trvali na meritórnom rozhodnutí vo veci, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná
žalovaným náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.9.2015 č. k. 9Co

582/2014-197 na základe odvolania žalovaných uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24.6.2014 č. k.
6C/73/2012-179 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie musí zisťovať i
súhlasžalovanýchsospäťvzatímžaloby.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancieopätovnerozhodol
o zastavení konania a o jeho trovách.

15. Citované ustanovenie § 145 ods. 1 CSP rešpektuje žalobcu ako dominus litis. Iba výnimočne, ak
žalobca zoberie žalobu späť, súd konanie nezastaví a to v prípade, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
nesúhlasí z vážnych dôvodov. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím nie je účinný, a teda netreba ani
zisťovať jeho stanovisko, ak došlo k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu
podľa § 168 alebo pojednávanie. Vyhovieť odvolaniu voči uzneseniu, ktorým bolo konanie zastavené

pre späťvzatie žaloby bude možné iba výnimočne, a to v prípade, ak došlo k nesprávnemu hodnoteniu
prejavu žalobcu, alebo ak súd nezobral do úvahy vážne dôvody žalovaného, pre ktoré nesúhlasil so
späťvzatím návrhu.

16. Nakoľko v posudzovanej veci došlo k späťvzatiu žaloby po začatí pojednávania, musel súd prvej

inštancie zisťovať stanovisko žalovaných k späťvzatiu žaloby a na ich stanovisko prihliadať. Zákon
zohľadňuje, že v niektorých prípadoch môže mať i žalovaný záujem na meritórnom rozhodnutí sporu a
dáva preto žalovanému možnosť zvrátiť účinky späťvzatia žaloby nesúhlasom a to z vážnych dôvodov (§
146 ods. 1 CSP). Dôvody nesúhlasu a posudzovanie ich vážnosti zákon nijako neupravuje, súd je preto
povinný ich skúmať vzhľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Prihliada pri tom na povahu

žalobou uplatneného nároku, skutkové a právne osobitosti veci, ako aj na možný vplyv zastavenia
konania na hmotnoprávne postavenie sporových strán. Je povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať
dôvod svojho nesúhlasu. Posúdenie vážnosti tohto dôvodu je záležitosťou súdu, samotné presvedčenie
žalovaného o vážnosti dôvodu nesúhlasu so späťvzatím nepostačuje pre jeho pripustenie.

17. V posudzovanej veci vzal žalovaní ako vážny dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby uviedli, že
žalobcom uplatnená pohľadávka nezanikla započítaním dňa 6.11.2013, ale úhradou, pričom k tejto
úhrade došlo ešte pred podaním žaloby, čo vyplýva i z odvolania žalovaných proti napadnutému
uzneseniu.

18. Odvolací súd zohľadňujúc charakter žalobcom uplatneného nároku a po zvážení všetkých osobitostí
posudzovanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď napriek nesúhlasu
žalovaných konanie zastavil. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná pohľadávka zanikla (pričom
žalobca už skôr čiastočne vzal späť svoju žalobu a uznesenie o čiastočnom zastavení konanianadobudlo právoplatnosť). Medzi stranami nastal rozpor iba pokiaľ ide o spôsob a čas zániku
pohľadávky. Žalobca tvrdil, že žalovaná pohľadávka zanikla započítaním, ktoré vykonal dňa 6.11.2013,
žalovaní oproti tomu tvrdili, že zanikla pred podaním žaloby úhradou. Odvolací súd nepovažuje

žalovanými prezentovaný dôvod za taký vážny, aby odôvodňoval pokračovanie v konaní aj v rozpore
s vôľou žalobcu. Okolnosti (spôsob) zániku pohľadávky by v zásade nemali význam pre prípadné
rozhodnutievovecisamejvpredmetnomsporeaichnespochybniteľnépreukázanie(pokiaľnebolsporný
samotný zánik pohľadávky), by ani nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Dôvodom späťvzatia
žaloby bol zánik vymáhanej pohľadávky, pre ktorý zo strany žalobcu nemá význam pokračovať v

konaní. Samotný spôsob a čas zániku pohľadávky je, ako poznamenal i prvoinštančný súd, významný
iba z hľadiska rozhodnutia o náhrade trov konania a iba z tohto dôvodu spôsob zániku pohľadávky
žalobca vôbec špecifikoval. Úlohou súdu je pri posudzovaní dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím žaloby
zvážiť i účinky zastavenia konania na hmotnoprávne postavenie žalovaných. Žalovaní však vo svojom
nesúhlase netvrdili, že zastavenie konania bude mať negatívny vplyv na ich hmotnoprávne postavenie
v porovnaní s meritórnym rozhodnutím vo veci.

19. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie v časti, ktorou bolo zastavené konanie, ako vecne správne potvrdil.

20. Následne sa odvolací súd zaoberal napadnutým uznesením v časti týkajúcej sa náhrady trov

konania.

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. V posudzovanej veci bolo konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby žalobcom, ku ktorému
žalobca podľa vlastného vyjadrenia pristúpil z dôvodu zániku žalovanej pohľadávky započítaním zo dňa
6.11.2013, teda po začatí konania.

25. V zmysle citovaného § 256 ods. 1 CSP platí, že povinnosť nahradiť trovy konania zaťažuje tú stranu
sporu,ktoráprocesnezavinilazastaveniekonania.Akjedôvodomzastaveniakonaniaspäťvzatiežaloby,
je potrebné z hľadiska skúmania procesného zavinenia posúdiť dôvody, ktoré žalobcu viedli k tomu,
že nemá ďalej záujem pokračovať v konaní. V zásade procesnú zodpovednosť za zastavenie konania
nesie žalobca, ktorý svojim úkonom - späťvzatím žaloby spôsobil zastavenie konania. Spravidla jediným

prípadom, kedy možno zavinenie zastavenia konania pričítať žalovanému je ten, keď žalobca podal
žalobu síce dôvodne (pričom dôvodnosť sa posudzuje z procesného hľadiska), ale v priebehu konania
na strane žalovaného nastali také skutočnosti, pre ktoré stratilo pokračovanie konania a dosiahnutie
meritórneho rozhodnutia pre žalobcu význam. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy sa žalovaný správal
v zmysle žalobného petitu a plnil žalobcovi.

26. Žalobca svoje tvrdenie o zániku žalovanej pohľadávky započítaním po začatí konania preukázal
listinnými dôkazmi - dokumentom označeným ako „Započítanie pohľadávok“ zo dňa 6.11.2013 a
Vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2012 zo dňa 22.5.2013. Podstatou jeho
argumentácie bola skutočnosť, že žalovaní nesplnili riadne a včas žalovanú pohľadávku, ale následne

plnili iné pohľadávky (ďalšie platby za náklady spojené s užívaním bytu) nad rámec reálnej konečnej
spotreby, čím im vznikol preplatok, ktorý žalobca započítal na ich skorší dlh. Žalovaní oproti tomu tvrdili,
že žalovaná pohľadávka zanikla ešte pred podaním žaloby a to splnením v zmysle jej riadnej úhrady (t.j.
nie započítaním), pričom ako dôkaz navrhli poštové platobné poukážky, ktoré tvoria obsah spisu.

27. Žalovaní sa nevyjadrili k odvolaniu žalobcu, ani súdu nedoručili repliku k vyjadreniu žalobcu k ich
odvolaniu. Odvolací súd predovšetkým dospel k záveru, že žalovaní nedostatočne špecifikovali svoje
tvrdenie o zániku pohľadávky úhradou pred podaním žaloby. Neuviedli kedy a akými platbami mala byť
pohľadávka uhradená. Odvolaním sa na poštové platobné poukážky špecifikovali iba spôsob úhrady, alez ich argumentácie odvolací súd nemohol presne ustáliť, či žalovanými realizované platby boli platbami
na žalovanú pohľadávku. Priložené poštové poukážky neobsahujú účel platby a sú na nich zjavne
dopisované a prepisované údaje, čo neumožňuje odvolaciemu súdu prísť k jednoznačnému záveru, že

týmito platbami bola uhradená práve žalovaná pohľadávka.

28. Žalobca ďalej v odvolacom konaní namietal, že žalovaní konkrétne platbami po 244,32 € z dní
31.5.2010, 7.6.2010, 10.7.2010, 31.7.2010, 23.12.2010 a 28.12.2010, spolu 1 465,92 €, ktoré vyplývajú
aj z poštových poukážok a ktoré zodpovedajú obdobiu, kedy mala vzniknúť žalovaná pohľadávka,

argumentovali už v skôr vedenom konaní medzi rovnakými stranami sporu na Okresnom súde Bratislava
IV pod sp. zn. 6C/298/2010, kde právny zástupca žalovaných tvrdil, že týmito platbami žalovaní
uhradili všetky eventuálne pohľadávky žalobcu, ktoré existovali ku dňu podania žaloby vo veci sp. zn.
6C/298/2010 dňa 3.5.2010, čo žalobca preukázal podaniami právneho zástupcu žalovaných. K týmto
skutočnostiam sa žalovaní v priebehu odvolacieho konania nijako nevyjadrili. Aj keby odvolací súd
predpokladal, že žalovaní mali pri svojej argumentácií v odvolacom konaní na mysli, že práve týmito

platbami zanikla žalovaná pohľadávka, žalovaní nijako nenamietali proti skutočnostiam preukázaným
žalobcom, spočívajúcich vo vyššie uvedenom účele platieb prezentovanom právnym zástupcom
žalovaných v konaní sp. zn. 6C/298/2010.

29. Popri tom žalobca správne poznamenal, že pre rozhodnutie o trovách konania je dôležitá tiež

skutočnosť, že v priebehu konania už žalobca žalobu vzal späť v časti 629,74 €. Pôvodná žalovaná
istina predstavovala 1 066,10 €. K zániku späťvzatej časti žalovanej pohľadávky došlo podľa žalobcu
rovnakým spôsobom ako v prípade zániku jej zvyšku, teda započítaním.

30. Odvolací súd má za to, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a to vo vzťahu k celej v pôvodnej

žalobe uplatnenej pohľadávke, keď nepreukázali svoje tvrdenie, že pohľadávka zanikla pred začatím
konania jej úhradou a nie jej započítaním. V dôsledku toho odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní
procesne zavinili zastavenie konania, keď žalobca vzal dôvodne podanú žalobu späť (najskôr čiastočne
a následne v celom rozsahu) z dôvodov na strane žalovaných, ktorí v priebehu konania poukázali
žalovanému platby nad rámec svojej spotreby a ktoré odôvodnene žalobca započítal na žalovanú

pohľadávku, čím došlo k úhrade žalovanej pohľadávke žalovanými.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie
v časti týkajúcej sa náhrady trov konania tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov prvoinštančného
konania, nakoľko zastavenie konania zavinili svojim správaním žalovaní.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
prvoinštančného i odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).