Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111240854
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111240854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Prvá novozámocká
STK,s.r.o.,Nitrianska119,NovéZámky,IČO:36561215,práv.zast.JUDr.KarolomPešlom,advokátom,
Hlavné námestie 7, Nové Zámky, proti žalovanému Slovenský telefónny zoznam s.r.o., Ferienčíková 18,
Bratislava, IČO: 44 759 932, práv. zast. Mgr. Robertom Scigielom, advokátom, Senovážna 996/6, Praha,
Česká republika, o zaplatenie 116,62 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 33Cb/121/2012-51 zo dňa 8.10.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 33Cb/121/2012-51 zo

dňa 8.10.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
116,62 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2010 do zaplatenia a povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v sume 16,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 48,02 EUR, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie,
na základe ktorého dospel k tomu, že strany sporu sú právnickými osobami zapísanými do obchodného
registra, a preto sa ich vzťah riadi príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len ,,ObZ“). Súd poukázal na to, že skutkový stav nebol medzi stranami sporný, a preto
sa zaoberal najmä otázkou, či vôbec došlo k vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. V zmysle
príslušných ustanovení ObZ a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) súd zastával
názor, že listina doručená žalobcovi označená ako ,,telefónny zoznam“ nespĺňa náležitosti zmluvy, ale

vizuálne sa podobá faktúre a nie riadnemu návrhu na uzavretie zmluvy. Konanie žalovaného podľa
názoru súdu nebolo v súlade s § 266 ObZ, v ktorom je právny úkon definovaný ako prejav vôle smerujúci
k vzniku, k zmene alebo zániku práv, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Súd uviedol, že
podstatným znakom právneho úkonu je to, že je to prejav vôle. Prejav vôle môže byť urobený konaním
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, pričom medzi
vôľou a jej prejavom musí byť jednota. ObZ má samostatné interpretačné pravidlá pre právne úkony.
Prejav vôle sa teda vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento

úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Právne úkony treba vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho, kto právny úkon urobil, s
prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený. Vychádzajúc
z uvedeného súd uviedol, že v danom prípade jednoznačne absentuje vôľa žalobcu uzatvoriť akúkoľvekzmluvu so žalovaným. Podľa názoru súdu bol uvedený zmluvný vzťah žalobcovi ,,vnútený“, čo je v
rozpore s § 265 ObZ, aj keď súd zároveň skonštatoval, že sám žalobca nepostupoval s obozretnosťou.
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalovanú sumu. V časti príslušenstva žalovanej istiny súd uviedol, že rozhodol podľa
§ 369 ObZ a v časti týkajúcej sa trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca
bol v konaní plne úspešný.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods.

2 písm. d/ a f/ O.s.p. Uviedol, že v súlade so svojimi vyjadreniami v priebehu konania trvá na existencií
zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom, založeným jednoznačným prejavom vôle žalobcu vo forme
akceptácie obchodnej ponuky žalovaného v súlade s § 275 ods. 4 ObZ, a to zaplatením zmluvnej ceny.
K tvrdeniu súdu, že doklad doručený žalovaným žalobcovi sa podobá faktúre a nie riadnemu návrhu na
uzavretie zmluvy uviedol, že ide len o akýsi dojem žalobcu a s prihliadnutím na právnu formu žalobcu
ako podnikateľa je posudzovanie platnosti alebo neplatnosti zmluvy na základe subjektívneho dojmu

neprípustné. Žalovaný zastával názor, že základnou povinnosťou podnikateľa je okrem iného aj znalosť
povinných náležitostí daňového dokladu, ktoré žalobcovi doručená ponuka vôbec nespĺňa. S poukazom
na význam pojmu zmluva žalovaný uviedol, že v prípade zmlúv zakladajúcich obchodné záväzkové
vzťahy je platným obchodným zákonníkom stanovená pružnejšia koncepcia pre potreby obchodného
styku, nakoľko vo vzťahoch medzi podnikateľmi nie je potrebná taká miera ochrany ako v prípade

fyzických osôb - nepodnikateľov. K tvrdeniu súdu o absencii dostatočného prejavu vôle žalobcu žalovaný
uviedol, že vychádzajúc zo všeobecnej definície právnych úkonov a s tým spojeného prejavu vôle možno
vychádzať z toho, že žalobca zaplatením zmluvnej ceny ponechal žalovaného v dobrej viere, že zmluvný
vzťah bol riadne uzatvorený a že má záujem na poskytovaní služby, pričom nevyužil možnosť vyjadriť
nesúhlas so zmluvou písomným odstúpením v lehote dohodnutej v obchodných podmienkach. Teda

žalobca jasne, dobrovoľne a zrozumiteľne a v tomto prípade konkludentne potvrdil akceptáciu a logicky
aj prijatie oferty. Žalovaný však poukázal na to, že žalobca zanedbal povinnosť riadne sa oboznámiť
s obsahom ponuky a slobodne sa rozhodnúť, či ponuku bude akceptovať. Toto konanie spočívajúce
v zanedbaní povinnosti obozretnosti podnikateľa nemôže byť na ťarchu žalovaného, pričom neustále
odvolávanie sa na omyl nie je na mieste. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd

odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil alebo zmenil.

4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však
zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté
do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do
30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Pokiaľ ide o uvedenú námietku neplatnosti
zmluvy, v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, nakoľko s obsahu

spisu je zrejmé, žalovaná uzavrela zmluvu prostredníctvom svojho splnomocnenca, čo bolo preukázané
predloženým splnomocnením zo dňa 25.7.2010. Spôsob vykonania diela je zrejmý zo zmluvy o dielo a
licenčnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a X. V. zo dňa 25.5.2010. (viesť § 538 OBZ).

6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
vecne správny.

Podľa § 275 ods. 4 ObZ s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe,
ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže

osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním
tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie
návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej
pre prijatie návrhu.Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
Zároveň sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie vyjadrenými v
napadnutom rozsudku a konštatuje, že súd v prejednávanej veci dostatočne zistil skutkový stav a vec
i správne právne posúdil. Odvolací súd na potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že
sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného, že konanie žalobcu spočívajúce v zaplatení žalovanej
sumy je konkludentným konaním v zmysle vyššie citovaného § 275 ods. 4 ObZ. Toto ustanovenie síce

umožňuje nahradiť prijatie návrhu zmluvy určitým úkonom, avšak z obsahu uvedeného ustanovenia
je zrejmé, že má ísť o úkon v zmysle konkrétneho plnenia vyplývajúceho z návrhu zmluvy. Z obsahu
spisu je však zrejmé, že k žiadnemu návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovaného nedošlo a v
súlade s postupom pri uzatváraní zmlúv možno skonštatovať, že na strane žalobcu to bola práve jeho
slobodná vôľa, ktorá chýbala k tomu, aby mohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy so žalovaným

nevynímajúc skutočnosť, že predložený doklad na úhradu neobsahoval ani náležitosti potrebné k tomu,
aby ho bolo možné posudzovať ako návrh na uzavretie zmluvy. Odvolací súd poukazuje na samotný
doklad na úhradu žalovanej sumy, v ktorom sa ako popis platby uvádza uverejnenie inzerenta v zozname
Slovenský telefónny zoznam 2009/2010 za obdobie podľa zmluvných podmienok, ktoré však žalobcovi
neboli známe, nakoľko medzi ním a žalovaným žiadny zmluvný vzťah nevznikol ani neexistoval. Preto

odvolací súd dospel k záveru, že je nepochybné, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil,
a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať spolu so zákonným úrokom omeškania.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozsudku dovolanie nie je prípustné.