Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 33Cb/121/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111240854
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1111240854.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

v právnej veci žalobcu: Prvá novozámocká STK, s.r.o., Nitrianska 119, Nové Zámky, IČO: 36 561 215,
zastúpený: JUDr. Karol Pešl, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, advokát proti žalovanému: Slovenský
telefónny zoznam s.r.o., Ferienčíkova 18, Bratislava 811 08, IČO: 44 759 932, právne zastúpený: Mgr.
Robert Scigiel, advokát, Senovážna 996/6, 110 00 Praha, ČR, o zaplatenie 116,62 € s prísl.

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 116,62 EUR, s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 116,62 EUR od 01.01.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 EUR a trovy právneho
zastúpenia vo výške 48,02 EUR, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2011 zaplatenia sumy 116,62 EUR s
príslušenstvom a trovami konania titulom bezdôvodného obohatenia.
Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 30.11.2009 žalobca na základe faktúry bez čísla v domnení, že ide o
fakturáciu spoločnosti Zlaté stránky ohľadne uverejnenia telefónnych čísiel firmy, bankovým prevodom
v prospech žalovaného uhradil sumu 116,62 EUR. Následne žalobca už na druhý deň zistil, že daná
platba bola uhradená pre nesprávneho príjemcu. Žalobca požiadal banku o súčinnosť a o vrátenie

platby. Banka oznámila, že požiadala prijímateľa o vrátenie. Teda žalovaný nadobudol vedomosť o
prijatí neoprávnenej platby. Žalobca opakovane telefonicky kontaktoval žalovaného, avšak bezúspešne.
Žalovaný neoprávnene prijatú platbu nevrátil. Zároveň žalobca žiada úrok z omeškania odo dňa
01.01.2010, teda odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel, že prijal platbu neoprávnene.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz 30 Rob 211/2011 zo dňa, voči ktorému podal žalovaný odpor doručený
súdu dňa 23.04.2012, v ktorom uviedol, že žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá na základe

licenčnej zmluvy so zahraničným partnerom vstúpila na rozvíjajúci sa slovenský trh online telefónnych
zoznamov podnikateľských subjektov. Tento trh na základe licencie a s použitím databázy majiteľa
licencie boli vytlačené obchodné podmienky, ktoré boli graficky i textovo stručné, jasné a obsahovali
na rubovej strane plné obchodné podmienky. Žalovaný prevzal know - how partnerských európskych
zoznamov a formou tzv. direct marketingu oslovil písomne priamo potenciálnych klientov, podnikateľov
(nie spotrebiteľov). Do fázy písomného oslovenia je direct marketing už pomerne bežným nástroj, ktorý
sa stal každodennou súčasťou spotrebiteľského a podnikateľského života. Žalovaný sa od väčšiny (nie

všetkých) týchto oslovení líši i tým, že sa rozhodol ponúknuť ešte o krok väčší komfort pre potenciálnych
užívateľov. Bežne sa u ponúk Slovenského telefónneho zoznamu s.r.o. vyžaduje, aby si oslovený klient
prečítal listinu, ktorá je mu predložená, a na čelnej strane ponuky vyhľadal svoje desaťmiestne jedinečné
číslo, dostavil sa do banky alebo sprevádzkoval svoj banking, a odoslal sumu figurujúcu v rámčeku naprvom dolnom rohu na účet vedený v ľavom hornom rohu, zadal svoje klientske číslo ako kód. Celá táto
operácia vyžaduje množstvo práce s uvedenou listinou a pozornosť na detaily tejto listiny, čo vyžaduje
veľa času. O tom, čo chce klient po preštudovaní tejto listiny týmto pomerne zložitým a pozornosť

vyžadujúcim úkonom prejaviť netreba pochybovať ,uviedol žalovaný. Poukázal na ustanovenie § 275
ods. 4 OBZ. Ďalej uviedol, vo vyjadrení, že žalobca listinu prijal a preštudoval, a svoju vôľu potom potvrdil
úhradou na účet žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdí, že i po podrobnom preštudovaní vyhotovenej listiny
a opakovanom nakladaní s ňou bol stále v omyle a neprejavil týmito zložitými úkonmi svoju vôľu, tak ide
z hľadiska žalovaného o preukázateľný nezmysel a účelové tvrdenie.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril súdu podaním, ktoré bolo doručené dňa
22.05.2012 a v ktorom uviedol: Žalobca vykonal v omyle platbu v domnienke, že ide o už poskytnuté
služby iného poskytovateľa, a nie prvú platbu v zmysle návrhu na uzavretie zmluvy, ako sa domnieva
žalovaný. Žalobca bol nepriamo uvedený do omylu s podobnosťou svojho doterajšieho dodávateľa takej
istej služby v dôsledku čoho vykonal úhradu s úmyslom pre iného adresáta a nie pre žalovaného.

Žalobca nikdy nebol v telefónnom zozname žalovaného uvádzaný a to ani po vyplatení služby, ktorú mal
poskytnúť žalovaný. Nové telefónne zoznamy sa zverejňujú každoročne na jar ponúkaného obdobia,
teda ako mohol žalovaný ponúkať svoje služby žalobcovi na jeho uverejnenie v Slovenskom telefónnom
zozname 2009/10, kedy tento v období ponuky už musel byť zverejnený??

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní konanom dňa 11.05.2015 sa k veci vyjadril právny
zástupca žalobcu, ktorý sa pridržiaval doterajších návrhov a vyjadrení a zároveň uviedol, že žalobca
nikdy neobdržal Zmluvné podmienky žalovaného, obdržal výlučne faktúru založenú na č. listu 5.

Súd vykonal dokazovanie v zmysle § 122 OSP a to prednesom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného

výpisom z obchodného registra žalobcu a obchodného registra žalovaného, listinnými dôkazmi a to:
návrhom a vzájomnými vyjadreniami účastníkov konania, list žalovaného zo dňa 03.09.2009, Faktúra
žalovaného č. 210773, doručená žalobcovi dňa 11.02.2010‚ faktúra žalovaného doručená žalobcovi
dňa 30.11.2009, bankovým výpisom zo dňa 01.12.2009, žiadosťou žalobcu adresovanou otpbanka zo
dňa 1.12.2009, odpoveďou otpbanka zo dňa 10.12.2009, a ďalším spisovým materiálom a zistil tento

skutkový stav.

Žalobca a žalovaný sú právnické osoby zapísané do obchodného registra, preto sa ich vzťah riadi
príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 261 ods .l Obchodný zákonník /ďalej len OBZ/ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust.§ 261 ods.6 Obchodného zákonníka veta prvá, zmluvy medzi osobami uvedenými v odseku
1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. Tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku /ďalej len OZ/ sa spravujú, iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 1 ods. 1 OBZ ,tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,

ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniam tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa zvyklostí ,a ak ich niet ,podľa

zásad na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 2 ods. 1 OBZ podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Podľa § 8 OBZ obchodným menom a rozumie názov pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony

pri svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 OBZ obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len meno).
Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh
podnikania.Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočné neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľaust.§272ods.1OBZ,zmluvavyžadujepreplatnosťpísomnúformuibavprípadochustanovených
v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu aby sa uzavrela v
písomnej forme.
Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa ods. 2 cit. ust. právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné je neplatný.
Podľa ods. 3 cit. ust. právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný.
Podľa §39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý sa svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení neskorších predpisov, právny úkon
je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho
uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom
musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.

Podľa ust. § 265 zákona OBZ v znení neskorších predpisov, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 266 OBZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysle bol strane,
ktorej je prejav vôle určený, známy, alebo jej musel byť známy.
Podľa ust. § 267 ods. 3 OBZ, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy dohoda o voľbe práva alebo tohto

zákona (§ 262) alebo dohoda o riešení sporu medzi zmluvnými stranami, tieto dohody neplatné iba v
prípade, že sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti.
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení neskorších predpisov, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. l OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa ust. § 458 ods. 2 OZ, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný
Súd sa preto zaoberal otázkou či došlo k vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi.

Podľa názoru súdu predložená listina telefónny zoznam nespĺňa náležitosti zmluvy. Súd má za to, že
vizuálne sa predmetný doklad podobá faktúre a nie riadnemu návrhu na uzavretie zmluvy.
Konanie žalovaného podľa názoru súdu nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami § 266 OBZ v ktorom
je právny úkon definovaný ako prejav vôle smerujúci k vzniku, k zmene alebo zániku práv, ktoré právne
predpisy s týmto prejavom spájajú. Podstatným znakom právneho úkonu je to, že je to prejav vôle.

Prejav vôle môže byť urobený konaním alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť ,pričom medzi vôľou a jej prejavom musí byť jednota. Obchodný zákonník má
samostatné interpretačné pravidlá pre právne úkony. Prejav vôle sa teda vykladá podľa úmyslu tej osoby,
ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený
alebo jej musel byť známy. Právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale

najmä podľa obsahu vôle toho kto právny úkon urobil, s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu
adresáta, ktorému bol právny úkon určený (ZSP 54/2006).
Vychádzajúc už uvedeného má súd zato, že absentuje jednoznačne vôľa žalobcu uzatvoriť akúkoľvek
zmluvu so žalovaným. Podľa názoru súdu bol uvedený zmluvný vzťah ,, vnútený,, žalobcovi čo je v
rozpore s ust. § 265 OBZ (i keď musí súd konštatovať ,že sám žalobca nepostupoval s obozretnosťou).

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto zaviazal žalovaného
na zaplatenie žalovanej sumy.
O príslušenstve súd rozhodol podľa ust. § 369 OBZ.Podľa §369 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli
dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok

vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa §517 ods. 2 OBZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľaust.§3ods.lnariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.Z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia žalobca má nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške
9 % z dlžnej sumy ročne.

Nakoľko žalobca vyzval otpbanku dňa 01.12.2009 na poukázanie platby neoprávnenému prijímateľovi a
banka listom zo dňa 10.12.2009 oznámila žalobcovi, že požiadala neoprávneného príjemcu platby o jej
vrátenie, súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania od 10.01.2010 tak, ako to požadoval vo
svojom návrhu, nakoľko žalovaný preukázateľne už 10.12.2009 vedel o tom, že žalobca žiada vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 142 odsek 1 OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Výška trov žalobcu predstavovala uhradený súdny poplatok vo výške 16,5 EUR a trovy právneho

zastúpenia vo výške 48,02 EUR (nakoľko ďalšie trovy právneho zastúpenia si právny zástupca
navrhovateľa nevyčíslil), čo predstavuje trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby á 16,60
EUR (príprava a prevzatie veci, písomné podanie na súd) + 2 x režijný paušál á 7,41 EUR.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo
na podpísanom súde.
Z odvolania okrem všeobecných náležitostí /§ 42 ods. 3/ musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa
má okrem iného uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./§ 205 ods. 1 OSP/
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.