Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111210410
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111210410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsednícky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.

Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobkyne: C.. C. K. nar. XX.XX. XXXX,
V. XXX, L. K., zastúpená JUDr. Eva Borovská advokátka Štefániková 7 Bratislava, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody
v sume 118 073,63 Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave,
č.k. 15C/50/2011-155 zo dňa 11.10. 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 15C/ 50/2011-155 zo dňa 11.10.
2012 p o t v r d z u j e.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu a
žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobou zo
dňa sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 118 073,63 Eur titulom náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami podľa zákona č.514/2003
Z.z.. Nárok súvisí s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 17C 314/2004, v ktorom
sa ako žalobkyňa domáhala mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Žaloba bola podaná na súd dňa 24.03.2004 a skončená rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
21.04.2009 pod č.k. 5Co 117/2008-329. Podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. sa žalobkyňa domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup súdu a prieťahy v súdnom konaní.

2. Nesprávny úradný postup súdov žalobkyňa odôvodnila nasledovne:
• uznesením Okresného súdu Bratislava I. pod č.k. 17C 314/2004-84 z 24.02.2005 o nariadení
znaleckého dokazovania, ktoré bolo vydané nad rámec povinností súdu, sa predĺžilo súdne konanie

a zvýšili náklady konania. Už pri podaní žaloby pritom žalobkyňa predložila znalecký posudok a
žalovaný nároky neodmietol plniť. Dokonca žalobkyňu písomne informoval, že nároky uznáva a uviedol
ich výšku. Súd sa preto mal zaoberať len dôvodmi mimoriadneho zreteľa spôsobom uvedeným v §
7 ods.3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Nariadené znalecké dokazovanie v konečnom dôsledku potvrdilo
predchádzajúce hodnotenie, dokonca bolo vypracované s vyšším bodovým hodnotením. Vzhľadom na
charakter prípadu znalecké dokazovanie nebolo potrebné a žalobkyňa sa musela opätovne podrobiť
nepríjemným lekárskym vyšetreniam,

• tým istým uznesením súd zaviazal žalobkyňu na zloženie preddavku, hoci bola podľa § 4 ods.2 písm.
ch) zák.č. 71/1992 Zb. od súdnych poplatkov oslobodená. Na jej odvolanie bolo rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave z 31.05.2005 pod č.k. 5Co 73/2005-94 uznesenie v tejto časti zrušené,• okresný súd a ani krajský súd sa v tejto veci nevyporiadali s inými rozhodnutiami v obdobných veciach,
a v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu SR III. Z. XXX/XXXX č. XX/XXXX,
na článok X ods.1 Ústavy SR,

• Krajský súd v Bratislave vedel, že spor prebieha od roku 2003; vedel, že sa jedná o vec ktorú treba
prejednať s väčšou rýchlosťou a že má prednosť pred ostatnými vecami ako to vyplýva z čl. X Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
• Krajský súd v Bratislave pochybil, keď výrok jeho rozhodnutia je v podstate nevykonateľný, pretože k
výške istiny prisúdenej odvolacím súdom je možné dospieť len pracným výpočtom (ak by žalovaný sám

nevyplatil náhradu, exekúcia na základe výroku odvolacieho súdu by bola nemožná). Pre žalobkyňu
sa tak predlžoval stav právnej neistoty, keď z rozsudku odvolacieho súdu nevedela zistiť o akej výške
odvolací súd rozhodol a musela vyčkať na platbu žalovaného.

3. Prieťahy v konaní žalobkyňa odôvodnila nasledovne:
• nariadenie znaleckého dokazovania uznesením Okresného súdu Bratislava I. pod č.k. 17C

314/2004-84z24.02.2005bolonadbytočné,predĺžilosúdnekonanieazvýšilonákladysúdnehokonania.
Na prieťahy v súdnom konaní žalobkyňa poukázala aj v sťažnostiach adresovaných Okresnému súdu
Bratislava I. Krajskému súdu v Bratislave,
• v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania Okresný súd Bratislava I. spôsobil prieťahy tým, keď
súdnemu znalcovi spis doručil až 28.09.2005. Súdny znalec predložil súdu znalecký posudok v januári

2006. Následne až po roku po nariadení znaleckého dokazovania sa súd dozvedel, že ustanovený
súdny znalec už nie je znalcom a v apríli 2006 preto ustanovil nového súdneho znalca. Tomuto znalcovi
súd doručil podklady až v októbri 2006. Znalec predložil súdu posudok v decembri 2006 a po tom
ako sa účastníci vyjadrili k znaleckému posudku, súd vytýčil pojednávanie na 25.06.2007. Aj keď súd
vytýčilviaceropojednávaní(predvolávalznalcovzaúčelomvýsluchu,hocipredmetomkonaniaužnebola

otázka zdravotného stavu, ale otázka či sú dôvody hodné mimoriadneho zreteľa a rozsah sťaženia
spoločenského uplatnenia) rozhodol až v decembri 2007.
• Krajský súd v Bratislave vytýčil pojednávanie po štrnástich mesiacoch po podaní odvolania,
• Prieťahy v konaní súdov sú potvrdené aj odpoveďami správny súdov na sťažnosti žalobkyne v roku
2005 a 2006.

4. Výšku a rozsah náhrady škody žalobkyňa uplatnila titulom skutočnej škody - úroku z omeškania
z priznanej sumy 112 666,80 Eur v konaní 17C 314/2004 vo výške 8% ročne od 13.12.2004
do 17.12.2007, a vo výške 8,5% od 01.04.2008 do 21.04.2009. Celkovo v sume 37 961,61Eur s
odôvodnením, že v súdnom konaní si úrok z omeškania nemohla uplatniť, nakoľko o uplatnenom

nároku rozhoduje výlučne súd a uplatňuje si ich za obdobie prieťahov v súdnom konaní. Druhá položka
uplatnenej náhrady škody spočíva v náhrade účelne vynaložených nákladov titulom trov konania v
sume 20 112,02 Eur (keďže súdy navrhovateľke v časti trov konania priznali len tarifnú odmenu a nie
zmluvnú odmenu). Náhradu nemajetkovej ujmy v sume 60 000,- Eur žalobkyňa odôvodnila tým, že v
čase, kedy sama bola pripútaná na lôžko v zdravotníckych zariadeniach bola nútená zveriť svoje deti

do starostlivosti svojim rodičom. Súd mal okamžite odstrániť stav právnej neistoty a zabezpečiť, aby sa
žalobkyni dostalo primerané zadosťučinenie. Kvôli nedostatku peňazí sa žalobkyňa nemohla podrobiť
liečbe, ani rehabilitáciám a nemohla zabezpečiť starostlivosť o svoje deti spôsobom jej dostupným.
Neschopnosť živiť rodinu, smútok zo straty manžela, ako aj dlhotrvajúce a ponižujúce súdne spory jej
strpčovali život a práve súdy jej spôsobili ďalšie traumy dĺžkou súdnych sporov, samotným konaním,

resp. nekonaním. Celkovo si uplatnila výšku náhrady škody v sume 118 073,63 Eur.

5. Žalovaný k žalobe uviedol, že žalobkyňa namieta nesprávny úradný postup súdov v konaniach,
ktoré začali pred 01.07.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č 514/2003 Z.z.. Preto právne posúdenie
nároku spadá pod zákon č. 58/1969 Zb. s poukazom na § 27 ods.2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Podľa § 18

zákona č. 58/1969 Zb. súdne konanie a rozhodovanie nemôže preskúmavať súd v konaní o náhradu
škody z hľadiska nesprávneho úradného postupu. Súdne konanie a rozhodovanie môže preskúmavať
len príslušný súd v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania s odkazom na § 22 ods.1 zákon č. 58/1969 Zb., nakoľko pri nesprávnom úradnom postupe
nie je potrebné čakať na meritórne ukončenie konania, ale nároky je potrebné uplatniť v deň nasledujúci

po dni, kedy k nesprávnemu úradnému postupu došlo. Žalobkyňa namieta nesprávny úradný postup
súdu v čase od 13.12.2004 do 21.04.2009 a žalobu podala až 30.03.2011. Pokiaľ ide o nezákonné
rozhodnutie,odporcapoukázalnaust.§1ods.1a§4ods.1zákonač.58/1969Zb.stým,ževpredmetnejvecineexistujeprávoplatnérozhodnutie,ktoréboloprenezákonnosťzrušenéalebozmenenépríslušným
orgánom. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

6. K právnemu posúdeniu veci súd uviedol, že žalobkyňa žaluje nesprávny úradný postup v súdnom
konaní za obdobie od vydania uznesenia Okresným súdom Bratislava I. pod č.k. 17C/314/2004-84 z
24.02.2005 až do rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave z 21.04.2009 pod č.k. 5Co/117/2008-329.
Uvedené obdobie spadá pod účinnosť zákona č. 514/2003 Z.z. a preto súd aplikoval tento zákon.
Vznesenú námietku premlčania súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukázal na ustanovenie § 19

zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý stanovuje lehotu na uplatnenie nároku na náhrady škody, a táto v spojení
s § 25 ods.1 a § 420 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o
škode a kto za ňu zodpovedá. Škoda musí byť známa čo do rozsahu tak, aby ju bolo možné vyčísliť.
V danom prípade k tomu došlo až na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21.04.2009 pod
č.k. 5Co/117/2008-329, ktorým boli žalobkyni priznané žalované nároky. Trojročná lehota na uplatnenie
náhrady škody začala plynúť od 21.04.2009 a uplynula by 21.04.2012. Keďže žaloba bola podaná na

súd dňa 30.03.2011, nárok bol uplatnený včas.

7. Súd prvej inštancie v rozsudku ďalej popísal všetky úkony súdov v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I. pod č.k. 17C/314/2004, v ktorom rozsudok č.k. 17C 314/2004-84 z 24.02.2005 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 5Co 117/2008-329 z 21.04.2009 nadobudol

právoplatnosť dňa 21.05.2009. Vyhodnotil aj obsah sťažností žalobkyne na prieťahy v konaní a
odpovede správy súdov. Poukázal na ustanovenia § 3 ods.1 písm., d); 4 ods.1 písm. a); 9 ods.1, 2; 15
ods.1; 16 ods.1; 17 ods.1,2 zák.č. 514/2003 Z.z. a konštatoval, že žalovaný nárok nie je dôvodný.

8. K žalovanému nesprávnemu úradnému postupu súd uviedol tieto závery:

• Podľa žalobkyne nesprávny úradný postup spočíval v nedôvodne nariadenom znaleckom dokazovaní.
Uznesenie súdu z 24.02.2005 je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania a s poukazom na čl.
XX ods.1 Ústavy SR súd v tomto konaní nemá právomoc takého rozhodnutie preskúmavať,
• Týmto uznesením bola súčasne určená žalobkyni povinnosť zložiť preddavok na znalecké
dokazovanie, hoci od súdnych poplatkov zo zákona oslobodená. Súd k tomu uviedol, že žalobkyňa

využila svoje procesné právo podať odvolanie, na základe ktorého bolo v tejto časti uznesenie zrušené a
vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu skúmania, či sú u žalobkyne splnené podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov. Tým bolo toto pochybenie počas konania odstránené,
• K námietke, že súdy sa v konaní nevysporiadali s inými rozhodnutiami v obdobných veciach súd
poukázal na čl. XXX Ústavy SR v spojení s § 135 ods.1 OSP a konštatoval, že právny poriadok

nepovažuje súdne rozhodnutia za formálny prameň práva. Preto žiaden predpis neukladá povinnosť
všeobecných súdov riadiť sa pri rozhodovacom procese existujúcou judikatúrou. Pokiaľ ide o judikatúru,
táto slúži len na zjednocovanie výkladu zákona a nariadení,
• K tomu, že táto vec mala byť podľa rozvrhu práce prejednaná s väčšou rýchlosťou, súd uviedol, že
skúmanie porušenia tejto zásady z titulu nesprávneho úradného postupu nie je možné, pretože súd je

pri rozhodovaní viazaný ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom v spojení s
§ 135 ods.1 OSP. V konečnom dôsledku bolo prejednávané mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia za situácie, kedy zákonná náhrada bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia (na ktorú by sa vťahoval status veci s osobitnou rýchlosťou) bola už žalobkyni vyplatená.
Preto o konanie s osobitnou rýchlosťou nešlo,

• Pokiaľ ide o tvrdenie, že výrok rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci bol nevykonateľný, žalobkyňa
mala možnosť podľa Občianskeho súdneho poriadku domáhať sa nápravy opravným prostriedkom,
čo neurobila. Nemôže preto následky svojej nečinnosti prenášať na štát. V konečnom dôsledku sama
navrhovateľka uviedla, že na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave pod č.k. 5Co 117/2008-329
z 21.04.2009 žalovaný plnil, takže jeho výrok nebol nevykonateľný.

9. K namietaným prieťahom v konaní súd uviedol tieto závery:
• prieťah v súdnom konaní nie je definovaný žiadnym právnym predpisom. Či v danej veci bol
súdom spôsobený prieťah alebo nie musí súd zohľadniť predmet sporu, zložitosť veci, správanie sa
účastníkov a dotknutých orgánov. Rýchlosť a účinnosť každého konania je podmienená objektívnym

charakterom prejednávanej veci, pričom žiadny právny predpis výslovne neukladá kedy má štátny orgán
jednotlivé procesné úkony vykonať a neurčuje ani ich poradie. Na prieťahy, ktoré mali byť spôsobené
nariadenímznaleckéhodokazovaniauznesenímOkresnéhosúduBratislavaI.podč.k.17C314/2004-84
z 24.02.2005, žalobkyňa poukázala v sťažnostiach podaných okresnému aj krajskému súdu. Sťažnostižalobkyne z 01.03.2005, z 24.05.2005 a z 27.02.2006 boli vyhodnotené ako nedôvodné. K sťažnosti
z 24.03.2006 správa súdu uviedla, že súd konal plynulo, sústredene s cieľom vykonať dokazovanie
potrebné pre rozhodnutie. Z jednotlivých úkonov súdu nemožno konštatovať, že by boli zbytočné, ani

že by boli vykonané v takom časovom rozpätí, ktoré by malo za následok neprimeranú dĺžku súdneho
konania v dôsledku nekvalifikovanej činnosti súdu,
• Z chronológie všetkých úkonov v tomto konaní mal súd za preukázané, že po nariadení znaleckého
dokazovania dňa 24.02.2005 sa súd s vecou zaoberal sústredene, nepretržite a držal sa indícií
odvolacieho súdu. Námietku prieťahov v súvislosti s predvolávaním znalcov za účelom výsluchu súd

vyhodnotil ako absolútne bezvýznamnú, pretože boli predvolávaní z dôvodu námietok k znaleckým
posudkom, a pripustenie alebo nepripustenie navrhovaného dôkazu je vo výlučnej právomoci sudcu.
Navyše z obsahu zápisnice z pojednávania je preukázané, že i právna zástupkyňa žalobkyne súdnemu
znalcovi kládla otázky, takže je zrejmé, že výsluch súdnych znalcov nebol nadbytočný. Pojednávania
súd odročil aj za účelom vyjadrenia účastníkov k znaleckým posudkom, resp. na návrh žalobkyne za
účelom vykonania dôkazov. Znamená to, že nie pre nečinnosť súdu bolo vo veci, ktorá napadla na súd

24.03.2004, meritórne rozhodnuté až 17.12.2007,
• K prieťahu, ktorý mal spočívať v tom, že Krajský súd v Bratislave vytýčil pojednávanie po štrnástich
mesiacoch po podaní odvolania, súd prvej inštancie uviedol, že odvolania žalobkyne a žalovaného boli
doručené súdu dňa 13.02.2008. Úpravou z 22.02.2008 boli odvolania doručené účastníkom za účelom
vyjadrenia. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním súdu doručeným 18.03.2008 a úpravou

z 15.04.2008 bol spis predložený odvolaciemu súdu. Dňa 21.04.2008 bol spis doručený Krajskému
súdu v Bratislave, ktorý úpravou z 29.04.2008 vytýčil termín pojednávania na 21.04.2009 a vo veci
rozhodol rozsudkom. Z uvedených úkonov mal súd opäť jednoznačne preukázané, že nie pre nečinnosť
odvolacieho súdu vo veci ktorá napadla na odvolací súd 21.04.2008 bolo rozhodnuté až 21.04.2009
(žiadnyprávnypredpisvýslovneneukladákedymáštátnyorgánjednotlivéprocesnéúkonyvykonaťaani

neurčuje kedy má odvolací súd vytýčiť pojednávanie). To, že odvolací súd vytýčil pojednávanie úpravou
z 29.04.2008 na 21.04.2009 je len dôkazom toho, že iný termín k dispozícii nemal a takýto postup, resp.
úkon odvolacieho súdu nemožno podľa názoru súdu kvalifikovať ako prieťah v súdnom konaní.,
• K ďalšej námietke, že prieťahy v súdnom konaní boli potvrdené odpoveďami na sťažnosti žalobkyne
v roku 2005 a 2006 súd uviedol, že sťažnosť žalobkyne z 01.03.2005 bola odpoveďou pod Spr.: XXXX/

XX z 15.08.2005 vyhodnotená ako nedôvodná a neprípustná. Sťažnosť z 24.05.2005 bola odpoveďou
pod Spr.: XXXX//XX z 13.06.2005 vyhodnotená ako nedôvodná a neprípustná (jedine čo do vybavenia
podanej sťažnosti Okresným súdom za čiastočne opodstatnenú keďže sťažnosť nebola vybavená v
zákonnejlehote). Sťažnosťz27.02.2006 bolaodpoveďouOkresnéhosúduBratislavaI.podSpr.:XXXX/
XX z 13.03.2006 vyhodnotená ako nedôvodná. Sťažnosť z 24.03.2006 bola odpoveďou Krajského súdu

vBratislavepodSpr.:XXXX/XXz25.04.2006vyhodnotenáakonedôvodnástým,ženedôvodnéprieťahy
v konaní možno konštatovať po 24.01.2006 (len v tejto časti bola sťažnosť vyhodnotená ako dôvodná).
Pokiaľ ide o konštatovanie prieťahov po 24.01.2006, súd prvej inštancie sa s týmto názorom správy súdu
nestotožnil. Už len z toho dôvodu, že znalecký posudok bol súdu doručený 24.01.2006 a odpoveď na
sťažnosť je z 25.04.2006. Z chronológie úkonov súdu do odpovede na sťažnosť je zrejmé, že úpravou

sudcu z 23.02.2006 bol súdny znalec C.. G. vyzvaný na predloženie potrebného počtu exemplárov
znaleckého posudku a druhý súdny znalec C.. C. bol vyzvaný na predloženie znaleckého posudku pod
hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Dĺžku šesťdesiatich dní nemožno hodnotiť ako prieťah v súdnom
konaní. Po odpovedi súdneho znalca C.. C. z 03.04.2006 súd uznesením z 28.04.2006 rozhodol o
ustanovení druhého súdneho znalca. Ďalšia sťažnosť zo 14.11.2009 bola odpoveďou Okresného súdu

Bratislava I. pod Spr.: XXXX/XX z 15.01.2010 vyhodnotená pre objektívne dôvody na strane súdu ako
dôvodná a súd sa za prieťahy ospravedlnil. Táto sťažnosť sa však netýkala merita veci, ale trov konania,
a žalobkyňa v dôsledku toho už nemohla byť v stave právnej neistoty. V konečnom dôsledku sa súd za
uvedený prieťah ospravedlnil, čo podľa názoru súdu v prejednávanej veci primeranou satisfakciou,
• K uplatnenej náhrade škody, ktorú žalobkyňa špecifikovala ako skutočnú škodu vo výške 37 961,61

Eur titulom úroku z omeškania z priznanej sumy v konaní 17C/ 314/2004 vo výške 112 666,80 Eur,
súd poukázal na to, že aj sama žalobkyňa správne konštatovala, že o nároku mimoriadneho zvýšenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia rozhoduje výlučne súd. Tým je determinované, že až
súdnym rozhodnutím žalobkyni vznikol takýto nárok. Za obdobie vedenia súdneho konania nie je možné
priznať úrok z omeškania. Druhú položku náhrady škody žalobkyňa špecifikovala sumou 20 112,02 Eur

titulom účelne vynaložených nákladov - trov konania (keďže súdy navrhovateľke v časti trov konania
priznali len tarifnú odmenu a nie zmluvnú odmenu). V tejto časti súd opätovne skonštatoval, že ak
žalobkyňa nebola spokojná s rozhodnutím v tejto časti, mala možnosť sa domáhať nápravy všetkými
procesnýmimožnosťamivsúladesObčianskymsúdnymporiadkom.Keďžetakneurobila,nemôžesvojunečinnosť prenášať titulom náhrady škody na štát. Navyše o trovách už bolo právoplatne rozhodnuté
rozhodnutím súdu a opätovnému rozhodnutiu tak bráni prekážka veci rozhodnutej (rei iudicatae),
• Tretiu položku žalobkyňa špecifikovala ako nemajetkovú ujmu a požadovala náhradu 60 000,-Eur,

ktorú odôvodnila tým, že v čase, kedy sama bola pripútaná na lôžko v zdravotníckych zariadeniach
bola nútená zveriť svoje deti do starostlivosti svojim rodičom. Súd mal okamžite odstrániť stav právnej
neistoty a zabezpečiť, aby sa žalobkyni dostalo primerané zadosťučinenie. Súd poukázal na to, že v
tomto konaní nešlo o rozhodovanie o základnej zákonnej náhrade bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia (kedy by išlo o vec s osobitnou rýchlosťou konania). Nebol preto dôvod okamžite odstrániť

stav právnej neistoty. Žalobkyňa disponovala finančnými prostriedkami vyplatenými žalovaným priamo
zo zákona (čím nebola v právnej neistote). Mimoriadne zvýšenie je jednorazovým priznaním náhrady
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré sa týka zabezpečenia žalobkyne do budúcnosti.

10. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému, ktorý bol plne úspešný nepriznal
náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

11. V zákonnej lehote napadla rozsudok odvolaním žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne
podaním doručením súdu dňa 30.11. 2012. Namietla, že napadnutý rozsudok je nedostatočne
odôvodnený a tým bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom. Súd vychádzal z nesprávneho
právneho názoru, že v tomto konaní nemá titul na preskúmavanie rozhodnutia súdu o nariadení

znaleckého dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 1 pod sp. zn. 17C/314/2004,
pretože ide o uznesenie ktorým sa upravuje vedenie konania. Žalobkyňa poukázala na čl.XX odsek 1
Ústavy SR, v ktorom sa síce garantuje zásada sudcovskej nezávislosti, ale tým že súd prvej inštancie
v preskúmavanom konaní nechal bezdôvodne skúmať zdravotný stav žalobkyne, ktorý bol žalovaným
nie len uznaný ale aj finančne vysporiadaný, vyvolal prieťahy v konaní a dopustil sa nesprávneho

úradného postupu. Podľa názoru žalobkyne vykonávanie nadbytočného znaleckého dokazovania je
nesprávnym úradným postupom. Nesprávne sú aj závery súdu prvej inštancie ohľadne namietaného
rozhodnutia o zložení preddavku na znalecké dokazovanie. Podľa zákona o súdnych poplatkoch (ďalej
len ZoSP) sú oslobodené od poplatkov všetky osoby, ktoré sa domáhajú nárokov podľa § 4 ZoSP a
teda aj osoby, ktoré sa domáhajú náhrady škody vzniknutej súvislosti s ublížením na zdraví podľa písm.

ch) citovaného ustanovenia. Súd v preskúmavanom konaní preto nebol oprávnený vydať rozhodnutie,
ktorým zaviazal žalobkyňu na zloženie preddavku. Aj keď Krajský súd uvedené rozhodnutie zrušil,
týmto postupom súdu prvej inštancie sa neúmerne predĺžilo konanie. Súd sa nesprávne vyporiadal aj
s námietkou žalobkyne v podanej žalobe, že sa súd v preskúmavanom konaní nevyporiadal s inými
rozhodnutiami v obdobných veciach. V napadnutom rozsudku súd uviedol, že súdy sú viazané pri

rozhodovaní len Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou alebo zákonom, s tým, že
judikatúru právny poriadok nepovažuje za formálny prameň práva. Judikatúra slúži len na zjednocovanie
výkladuzákona.Takétozdôvodneniepovažuježalobkyňazanejasnéanezrozumiteľné.Žalobkyňanikdy
netvrdila, že judikáty sú prameňom práva, ale práve za účelom zjednotenia výkladu zákona vo veciach
kde sa posudzujú okolnosti mimoriadneho zreteľa alebo zvýšenia priznaného odškodnenia by mal byť

postup súdu zvolený tak aby bol zjednotený výklad zákona a aby nedochádzalo k zjavným anomáliám
pri priznávaní takéhoto odškodnenia. V tomto smere je potrebné dodržiavať princíp predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa jeho názoru
v preskúmavanom konaní nešlo o také konanie, ktoré malo prebehnúť s väčšou rýchlosťou, pretože tu
bolo prejednávané mimoriadne zvýšenie odškodnenia a zákonná náhrada bola už žalobkyni uhradená

žalovaným dobrovoľne. Takýto záver súdu je podľa názoru žalobkyne v rozpore s Ústavou SR, pretože
všetky konania, v ktorých je uplatňovaný nárok na náhradu škody v súvislosti s ublížením na zdraví
majú prebehnúť s väčšou rýchlosťou konania. V podanej žalobe žalobkyňa vo vzťahu k rozhodnutiu
odvolacieho súdu pod sp. zn. 5Co/117/2008 zo dňa 21.04. 2009 v preskúmavanom konaní uviedla, že
súd sa týmto rozsudkom dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že vydal rozhodnutie, ktorého

výrok je nevykonateľný. Súd v prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa touto námietkou vôbec
nezaoberal a uviedol, že žalobkyňa mala možnosť domáhať sa nápravy opravným prostriedkom čo
neurobila. Aj tento záver je podľa žalobkyne chybný, pretože súd neskúmal to, že výkon rozhodnutia
takéhoto rozsudku by súd nepripustil, pretože suma ktorá sa mala plniť na základe týchto rozsudkov
nezodpovedala výrokovej časti. K výkonu rozhodnutia by sa muselo dospieť výpočtom, čo je pri

výkone rozhodnutia neprípustné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalovaný dobrovoľne splnil výrok tohto
rozsudku, čím sa stav právnej neistoty žalobkyne nemusel ďalej predlžovať a len vďaka tomu nebolo
potrebné domáhať sa nápravy žiadnym ďalším opravným prostriedkom. Úlohou súdu v tomto súdnom
konaní bolo posúdiť aj tento namietaný postup. Nemožno súhlasiť ani so záverom súdu prvej inštancie,že súdy v preskúmavanom konaní postupovali plynulo, sústredene, s cieľom vykonať dokazovanie
potrebné pre rozhodnutie a bez zbytočných prieťahov. Súd vôbec neposudzoval predovšetkým to, či
znalecké dokazovanie nebolo nadbytočné a navyše krajský súd v odpovedi zo dňa 25.04. 2006 na

sťažnosť žalobkyne konštatoval, že k prieťahom došlo. Pritom súd vôbec nevyhodnotil skutočnosť, že
znalecké dokazovanie bolo vo veci nariadené vo februári 2005 a k prieťahom došlo už tým, že súd
až 7 mesiacov doručoval spis znalcovi. Za prieťahy v konaní z prvej inštancie nepovažoval ani to, že
znalecké dokazovanie prebiehalo viac ako 2 roky, pričom došlo k viacerým pochybeniam a prieťahom
zo strany súdu. K prieťahom preskúmavaného konania došlo neúčelným doplňovaním dokazovania

prostredníctvom znaleckých posudkov, dĺžkou vypracovávania znaleckých posudkov a ďalších úkonov
spojených s vypočúvaním znalcov. Žalobkyňa nesúhlasí ani zo záverom súdu, že pokiaľ sa okresný
súd v rámci sťažnostného konania ospravedlnil žalobkyni za prieťah v trvaní 8 mesiacov v súvislosti
s rozhodovaním o náhrade trov konania po právoplatnosti rozsudku, že ide o postačujúcu morálnu
satisfakciu. Nezohľadnil, že žalobkyňa sa ocitla v nezávideniahodnej situácii bez príjmu s dvoma malými
deťmi, a 5 až 6 rokov musela čakať na súdnu ochranu. Zákon č. 514/2003 Z.z. nerozlišuje či prieťahy sa

týkajú merita veci, príslušenstva a podobne. U žalobkyni došlo k poškodeniu zdravia v roku 2003 a stav
právnej neistoty trval až do roku 2010. Existuje množstvo smerníc ES a zákonov, ktorými sa garantuje
poskytnutie rýchlej a účinnej náhrady. Napríklad vo vzťahu k poisťovniam by súdne konanie nemalo za
žiadnych okolností prebiehať dlhšie ako rok. Žalobkyňa preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie
za nesprávny. Domáhala sa, aby ho odvolací súd zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, a súčasne

jej priznal náhradu trov odvolacieho konania.

12. Odvolanie žalobkyne bolo doručené žalovanému dňa 07.12. 2012 a nepodal k nemu žiadne
vyjadrenie.

13. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobkyne ako súd odvolací podľa § 34

CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

14. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, odôvodnenia napadnutého rozsudku a
postupu,ktorýmupredchádzal,dospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvejinštancieriadnezistilskutkový
stav veci ( § 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom

odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

15. Na zdôraznenie správnosti jeho záverov považuje odvolací súd v kontexte odvolacích námietok
žalobkyne za potrebné zdôrazniť len nasledovné:

Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne iné skutočnosti ako tie, s ktorými sa už podrobne a zrozumiteľne
vyporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Rozhodnutie súdu v preskúmavanom konaní o
vykonaní dôkazu znaleckým dokazovaním, ktoré považoval za potrebné pre jeho rozhodnutie v merite
veci, je rozhodnutím o vedení konania, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. Nemôže
ísť preto o nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom, pričom súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Bolo
by zasahovaním do nezávislosti súdu v rozhodovaní konkrétnej veci, ak by po právoplatnom skončení
konania a vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov mohli súdy v inom konaní následne

vyhodnocovať, či súd mal alebo nemal v súdnom konaní nariaďovať konkrétny dôkaz. Narušovalo by
to neprípustne aj princíp právnej istoty dotknutých strán sporu, o ktorom už právoplatne súdy rozhodli.
Pokiaľ podľa názoru žalobkyne sa súd v preskúmavanom konaní riadne nevyporiadal s judikatúrou
súdov v obdobných veciach, na ktorú poukazovala, mala túto námietku uplatňovať v rámci prípustných
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov voči meritórnemu rozhodnutiu v preskúmavanom

konaní. Ak by nesprávne právne posúdenie malo za následok nesprávne rozhodnutie v merite veci, je
možné dosiahnuť nápravu len týmto spôsobom. Uplatňovať si nároky zo zodpovednosti štátu v tejto
súvislosti by prichádzalo do úvahy až vtedy, ak by rozsudok súdu v preskúmavanom konaní bol z
tohto dôvodu zrušený ako nezákonný. Nie je udržateľná ani argumentácia žalobkyne o nezákonnomrozhodnutívsúvislostisrozhodnutímsúduvpreskúmavanomkonaní,ktorýmzaviazalžalobkyňuzaplatiť
preddavoknaznaleckédokazovanie.Totorozhodnutieneboloprávoplatnéaanipredbežnevykonateľné,
pričom v rámci riadneho opravného prostriedku bolo zrušené. Opätovne tak neboli splnené podmienky

ustanovenia § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Tento postup nemožno hodnotiť ani ako nesprávny
úradný postup v tom smere, že sa tým podľa názoru žalobkyne spôsobili bezdôvodné prieťahy v konaní.
Poprelo by to základnú filozofiu civilného súdneho poriadku o dvojinštančnom súdnom konaní, ak by
sa preskúmavanie správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie vždy vyhodnocovalo ako nedôvodné
prieťahy v konaní v prípadoch ich zmeny alebo zrušenia. Pre odvolací súd je nepochopiteľná odvolacia

námietka o nezákonnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v preskúmavanom konaní, ktorého výrok na
plnenie mal byť nevykonateľný, hoci žalovaný na jeho základe plnil. Žalobkyňa pritom neuviedla žiadnu
konkrétnu námietku, žeby žalovaný na základe tohto rozhodnutia súdu plnil nesprávne. Ak by to tak
bolo, opätovne mala možnosť domáhať sa nápravy mimoriadnym opravným prostriedkom, pretože iba
takým spôsobom by bola možná náprava. Ak by tento rozsudok bol zrušený ako nezákonný z uvedeného
dôvodu, až potom by si mohla uplatňovať aj nárok na odškodnenie podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Pokiaľ ide o prieťahy v preskúmavanom konaní, súd prvej inštancie sa dôsledne a správne vyporiadal
so všetkými tvrdeniami žalobkyne a vyhodnotil chronologicky všetky úkony súdu až do právoplatného
skončenia veci. Za dôvodné súd uznal prieťahy len v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu
trov konania, pričom správne vyhodnotil, že toto sa netýkalo merita veci; a teda ani stavu právnej
neistoty žalobkyne do poskytnutia súdnej ochrany v súvislosti s jej oprávnenými nárokmi za poškodenie

zdravia. Ani tento prieťah netrval dlhšie ako jeden rok, a v rámci sťažnostného konania sa súd žalobkyni
ospravedlnil. Vzhľadom na tieto okolnosti aj v tejto časti považuje odvolací súd závery súdu prvej
inštancie za správne.

16. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorý bol plne úspešný aj v odvolacom konaní, by mal plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací

súd mu takýto nárok nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha -

dovolací návrh (§ 428 CSP).