Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/226/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201799
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201799.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310,
zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému:
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5592/2014-2.3 zo dňa 25.8.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Urbárni spolumajitelia - pozemkové spoločenstvo Veličná, 017 54 Veličná (ďalej aj len žiadateľ)
požiadali dňa 15.5.2013 o súhlas so stavbou „Lesná cesta Medzi Jarky“ v Národnom parku Malá Fatra
v druhom stupni ochrany, v ktorom sa nachádza Chránené vtáčie územie Malá Fatra.

2. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. 2012/2648/Kr zo dňa
30.9.2013 vydal súhlas so stavbou lesnej cesty podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o
ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.). Ide o odvoznú
cestu so sezónnym využitím, je obojsmerná a dlhá 2641,9 m.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 3773/2014-2.3 zo dňa 20.1.2014 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil
okresnému úradu na ďalšie konane, v ktorom treba skúmať existenciu predpokladov na vydanie súhlasu
podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti so zmenou stavu mokrade. Ak sa zmena stavu
mokradí potvrdí, okresný úrad vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti aj o zmenu mokrade a vysporiada
sa so stanoviskom Štátnej ochrany prírody č. NPMF/576/13/2 zo dňa 22.7.2013.

4. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie v ďalšom konaní rozhodnutím č. OU-
ZA-OSZP1/Z/2014/00652/Kr zo dňa 4.3.2014 vydal súhlas so stavbou „Lesná cesta Medzi Jarky“ podľa
§ 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. a určil podmienky podľa § 82 ods. 12 zákona: zemné
práce vykonávať výlučne bagrovou technikou, pri realizácii zemných prác nepoužívať buldozér, pri
výstavbe lesnej cesty používať prírodný materiál (kameň, drevo), násypové a výkopové svahy ozeleniť a
spevniť vegetáciou miestnej proveniencie, pri budovaní vozovky a priepustov používať prírodný kameň z
miestnych zdrojov, čelá priepustov opatriť kamennou nahádzkou z lomového kameňa na vtoku aj výtoku,
nepoužívať zvyšky po vysokopecnom procese (struska) a priepusty typu tubosider, kalové jamy prikryť

zariadením zamedzujúcim pád živočíchov do nej; po ukončení stavebných prác je potrebné zlikvidovať
skládky materiálu, vzniknuté odpady a prípadné prenosné objekty zariadenia staveniska. So vzniknutým
stavebným odpadom nakladať podľa zákona o odpadoch. V prípade, že na ploche sa pri výstavbe
(resp. po nej) zaeviduje výskyt inváznych druhov rastlín, s takouto zeminou nakladať ako so stavebným
odpadom a zneškodniť ju na skládke odpadu z dôvodu ochrany územia pred šírením inváznych druhov.
Po kolaudácii stavby žiadateľ vykoná príslušné opatrenia na zabránenie prieniku cudzích vozidiel (napr.
funkčnou rampou). Rozhodnutie platí do 31.12.2016.

5. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadateľ nežiadal v rámci vydania
súhlasu na výstavbu lesnej cesty aj súhlas na zásah do mokrade, pretože nemá vedomosť, že sa na
trase výstavby vyskytuje trvalá mokraď. Správny orgán sa stotožnil so stanoviskom ŠOP SR, Správa
Národného parku Malá Fatra, č. NPMF/576/13/2 zo dňa 22.7.2013, v ktorom sa uvádza, že lesy, ktoré
lesná cesta sprístupňuje, sú hospodárskymi lesmi a nachádzajú sa v druhom stupni územnej ochrany
v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra. Jedným zo základných faktorov pri rozhodovaní je
stupeň ochrany územia, v ktorom sa stavba nachádza. Vybudovanie lesnej cesty pomáha skracovať
približovacie vzdialenosti a minimalizovať negatívne zásahy vznikajúce približovaním vyťaženej drevnej
hmoty. V súčasnosti pri vykonávaní lesohospodárskych zásahov technikou v neprístupnom teréne
dochádza k eróznemu zaťaženiu z dôvodu približovania dreva, kde je traktorové približovanie dreva na
väčšie vzdialenosti problematické, narušuje vegetačný a pôdny kryt a vytvára erózne ryhy. Výstavbou
lesnej cesty sa vzdialenosti výrazne skrátia a zníži sa erozívna činnosť pri hospodárskych zásahoch
v lesoch, nezanedbateľné je aj protipožiarne zabezpečenie lesov; navrhuje sa ako cesta odvozná,
so sezónnym využívaním, v priaznivom vegetačnom období, podľa STN 736108. Lesná cestná
sieť pri riadnej údržbe nepredstavuje zásadnejší problém a umožňuje realizovať jemnejšie spôsoby
hospodárenia, zabraňuje používaniu vodozádržne veľmi nevýhodného holorubného hospodárskeho
spôsobu. Z ďalšieho stanoviska ŠOP SR, Správa Národného parku Malá Fatra, č. NPMF/122/14/2 zo
dňa 13.2.2014 vyplýva, že výstavbou predmetnej lesnej cesty nedôjde k zmene stavu mokrade podľa
§ 6 ods. 4 zákon č. 543/2002 Z.z. Žalobca sa neoboznámil s návrhom trasy lesnej cesty v teréne, len
podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu.

6. Žalovaný rozhodnutím č. 5592/2014-2.3 zo dňa 25.8.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie č. OU-ZA-OSZP1/Z/2014/00652/Kr zo dňa 4.3.2014. Lesná cesta je
určená na lesohospodárske účely, jej využívaním sa zníži erózna činnosť. Odbor environmentálneho
posudzovania žalovaného rozhodol, že realizácia stavby lesnej cesty Medzi Jarky sa nebude
posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Žalobca v odvolaní uviedol len všeobecné námietky, preto
ich nemožno kvantifikovať. Výstavbou lesnej cesty dôjde k nepatrnému záberu lesných plôch vo
výmere 2,11 ha, preto neovplyvní odtokové pomery v takej miere, ako opisuje žalobca. Cesta sa
nachádza na okraji ochranného pásma Národného parku Malá Fatra, na území s druhým stupňom
ochrany, v hospodárskych lesoch s monokultúrnou prevahou smreka, kde je kvalita prírodných zdrojov
aj biodiverzita nízka a regeneračná schopnosť lesného porastu slabá. Z Chráneného vtáčieho územia
Malá Fatra lesná cesta zaberá len 0,0032 %, jej výstavba nebude mať významný vplyv na dotknuté
územie európskej sústavy chránených území Natura 2000.

II. Zhrnutie argumentov žalobcu

7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 5592/2014-2.3
zo dňa 25.8.2014, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné zistenie
skutkového stavu a porušenie ustanovení § 3 ods. 1, ods. 4, § 32 ods. 1, ods. 2 a § 46 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny
poriadok).

8. Podľa jeho názoru žalovaný neopísal správnu úvahu, ktorou sa riadil pri vysporiadaní s ochranou
Chráneného vtáčieho územia Malá Fatra, ako porovnal vybudovanie lesnej cesty ako pozitívneho prvku
pre obhospodarovanie územia, ktoré podľa jeho názoru nie je nevyhnutné. Žalovaný sa nevyrovnal s
vyjadrením Správy Národného parku Malá Fatra, ktoré si obstaral v konaní sp. zn. 5810/2014-3.4/ak,
a v ktorom sa uvádza, že nešťastné dotácie EÚ na výstavbu protipožiarnych lesných ciest generujú
zahusťovanie lesnej cestnej siete na území samotného národného parku.

9. Poukázal na to, že v posledných dvoch rokoch bolo v Chránenom vtáčom území Malá Fatra
vybudovaných viacero lesných ciest: Hrbatá, Plešel, Húboč, Mikanová, Paľova - Uhliská a Zázrivá -
2.etapa. Podľa jeho názoru vybudovaním lesnej cesty Medzi Jarky sa vytvorí efekt porastovej steny a
nadmerné vysúšanie lesného vnútra.

III. Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Prvostupňový správny orgán vychádzal
zo stanovísk ŠOP SR, Správy Národného parku Malá Fatra, ktoré mali odporúčací charakter s
navrhovanými podmienkami zabezpečujúcimi záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom území, ktoré
sú zahrnuté aj v prvostupňovom rozhodnutí. K vysušovaniu avifauny môže, ale aj nemusí dôjsť. Má za
to, že sa v konaní vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a vec posúdil komplexne.

11. ŠOP SR uviedla, že navrhovaná lesná cesta neprechádza žiadnym z biotopov národného alebo
európskeho významu. V blízkosti trasy a v samotnej trase lesnej cesty sa nachádzajú monokultúrne
smrekové lesné porasty, ktoré sú už aj čiastočne napadnuté podkôrnym hmyzom. Správa Národného
parku Malá Fatra nemá vedomosť, že by sa tu nachádzali stanovištia chránených druhov, ktoré
by výstavbou cesty mohli byť ohrozené. Vo vzťahu ku Chránenému vtáčiemu územiu Malá Fatra
identifikovala pravdepodobné dopady plánovaného projektu na vegetáciu a faunu a konštatovala, že
zmeny považuje za nevýznamné z dôvodu nízkej biodiverzity lesných porastov, v ktorých sa stavba bude
realizovať.

12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Pojednávanie

13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a
§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadku v znení účinnom
do 30.6.2016 rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 31.5.2017 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil, za
prítomnosti poverenej zástupkyne žalovaného a v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Právna
zástupkyňa žalobcu bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť ospravedlnila a
súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti.

V. Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním,
odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.

15. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je
zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným
skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami
zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice,
garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru (písm. a/), vjazd a státie s bicyklom na
pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej
komunikácie a vyznačenej cyklotrasy (písm. b/).

16. Podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany,
sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic.

17. Podľa § 64 ods. 1 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny
podľa tohto zákona vykonáva okresný úrad v sídle kraja.

18. Podľa § 67 písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z okresný úrad v sídle kraja vydáva súhlas podľa § 6 ods.
4, § 7b ods. 1, § 13 ods. 2 písm. c), f) a i) a o), § 14 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 2 písm. c), § 24 ods. 5,
7, 10 a 12, § 49 ods. 3, § 56 ods. 2.

19. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo vzťahu ku konaniu podľa § 13 ods.
2 písm. c/ zákon č. 543/2002 Z.z. v § 81 ods. 2 neustanovuje inak.

20. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci
pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby
konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4).

21. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).

VI. Posúdenie veci správnym súdom

22. Okresnému úradu v sídle kraja zákonodarca ustanovením § 67 písm. a/ a § 64 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 543/2002 Z.z. zveril rozhodovanie o výnimkách zo zakázaných činností v územiach s druhým stupňom
ochrany. Uvedené ustanovenie neobsahuje bližšiu špecifikáciu dôvodov udelenia alebo neudelenia
súhlasu, preto správny orgán v rámci svojej správnej úvahy a diskrečnej právomoci rozhodne o vydaní
súhlasu alebo nesúhlasu so stavbou lesnej cesty na základe zisteného skutkového stavu a okolností
prípadu. Správna úvaha však nepredstavuje ľubovôľu správneho orgánu pri rozhodovaní; správny orgán
je viazaný cieľom a zmyslom zákona a špecifickými okolnosťami konkrétneho prípadu. Správny súd
preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, ku ktorému dospel použitím správnej úvahy, z hľadiska
účelnosti a vhodnosti správneho uváženia a či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených
zákonom (§ 27 ods. 2 SSP).

23. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa
vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, správna úvaha neprekračuje medze § 13 ods. 2
písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. a správne orgány oboch stupňov vec správne právne posúdili.

24. Lesy, v ktorých sa má vybudovať lesná cesta Medzi Jarky, sú hospodárskymi lesmi a nachádzajú
sa v druhom stupni územnej ochrany v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra. Primárne
zákon zakazuje v druhom stupni ochrany vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou,
motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo
saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej
komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru,
vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice,
cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy (§ 13 ods. 1 zákona č.
543/2002 Z.z.) bez akýchkoľvek výnimiek. Ďalšie činnosti, vrátane vybudovania lesnej cesty, podliehajú
schvaľovaciemu procesu okresného úradu v sídle kraja, ktorý si môže pre svoje rozhodnutie vyžiadať
odborné stanovisko príslušného orgánu. Správny orgán prvého stupňa v konaní vychádzal z odborného
stanoviska ŠOP SR, Správa Národného parku Malá Fatra, č. NPMF/576/13/2 zo dňa 22.7.2013, a č.
NPMF/122/14/2 zo dňa 13.2.2014. ŠOP SR odporučila vydať súhlas na výstavbu lesnej cesty, pretože
sprístupňuje územie, v ktorom chýbajú prístupové komunikácie a v ktorom sa navrhuje väčší objem
ťažobných a výchovných zásahov; lesná cesta je obojsmerná, jednopruhová s výhybňami, so šírkou 3
m a bude mať nespevnené krajnice s rozmermi 2 x 0,5 m. Podľa ŠOP SR výstavbou predmetnej lesnej
cesty nedôjde k zmene stavu mokrade podľa § 6 ods 4 zákon č. 543/2002 Z.z. ŠOP SR nesúhlasila s
tvrdením žalobcu, že lesné cesty sú jedným z faktorov vzniku povodní - ak je lesná cesta realizovaná
riadne so zodpovedajúcimi priepustmi a odrážkami a vlastník ich udržiava, vplyv lesnej cesty na odtok
vody je zanedbateľný. Významný vplyv na vodný režim má realizácia holorubov. Realizáciou lesnej cesty
sa vlastníkovi umožní používať jemnejšie spôsoby hospodárenia a vyhnúť sa holorubnému spôsobu
hospodárenia, ktorý je z hľadiska vodnej bilancie najhorším variantom hospodárenia v lese. Uvedené

odborné stanoviská ŠOP SR sú pre správne orgány záväzné a aj sa nimi v tomto konaní dôsledne riadili,
čomu zodpovedajú aj podmienky uložené vo výroku prvostupňového rozhodnutia v bodoch 1 - 6.

25. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal nesúlad napadnutého rozhodnutia
s vyjadrením Správy Národného parku Malá Fatra, ktoré si žalovaný obstaral v konaní sp. zn.
5810/2014-3.4/ak a v ktorom sa má uvádzať, že nešťastné dotácie EÚ na výstavbu protipožiarnych
lesných ciest generujú zahusťovanie lesnej cestnej siete na území samotného národného parku.
Vzhľadom na to sa súd touto námietkou bližšie nezaoberal, keďže nebola vznesená v administratívnom
konaní, čo je predpokladom na jej prieskum správnym súdom. Z uvedeného dôvodu správny súd
vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.

26. Žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali aj z podkladového rozhodnutia sekcie
environmentálneho hodnotenia a riadenia žalovaného č. 5810/2014-3.4/ak zo dňa 14.8.014, v zmysle
ktorého sa navrhovaná výstavba lesnej cesty Medzi Jarky nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006
Z.z. V rozhodnutí správny orgán poukazuje na viaceré správy a vyjadrenia ŠOP SR, Správy národného
parku Malá Fatra, no námietky žalobcu uvedené v predchádzajúcom odseku sa v ňom nenachádzajú.

27. Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných
práv účastníka správneho konania vyplývajúcich z § 32 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1, ods. 4 SP. Žalobca
bol s obsahom stanoviska ŠOP SR náležite oboznámený, ako to vyplýva z administratívneho spisu,
mal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia; svoje právo využil dňa 25.6.2013. Správne orgány
postupovali v súčinnosti s ním.

28. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú riadne a presvedčivo odôvodnené a spĺňajú
kritériá § 47 SP.

29. Správny súd dospel k záveru, že v administratívnom konaní správne orgány dostatočne zistili
skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách zákona č. 543/2003 Z.z. a ich konanie
zodpovedá ustanoveniam Správneho poriadku. Preto správny súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako
nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 SSP.

30. Správny súd na záver poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/133/2015, sp. zn.
4 Sžo/134/2015 a sp. zn. 4 Sžo/6/2014, v zmysle ktorých uplynutie časovej platnosti súhlasu (ktorý bol v
predmetnej právnej veci určený do 31.12.2016) nemá za následok „anulovanie“ účinkov právoplatnosti
rozhodnutia žalovaného a vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu. Správny súd preto preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho výsledok je obsahom tohto rozhodnutia.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať.
Žalovaný nevznikli ani trovy právneho zastúpenia.

32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.