Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cbi/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207146
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116207146.5

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: B., T., so sídlom kancelárie D.X, XXX XX X., W. XX XXX
XXX, správca úpadcu: MERKANTIL s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104
992, právne zastúpený: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723,
proti žalovanému: Asemid Global s.r.o., so sídlom Bratislavská 78, 911 05 Trenčín, IČO: 45 256 713,
právne zastúpený: JUDr. Anton Kamas, advokát so sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, o určenie

neúčinnosti právnych úkonov, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcu zo dňa 29.05.2017 doručený Okresnému
súdu Žilina dňa 05.06.2017 v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou vo veci samej doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 17.03.2016 v znení
upresňujúcehoprednesunapojednávanídňa20.06.2017domáhalurčenianeúčinnostiprávnychúkonov
- Zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených dňa 28.10.2014, 19.11.2014, 09.12.2014 a 16.12.2014
medzi spoločnosťou MERKANTIL, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, Žilina, IČO: 34 104 992
(úpadcom) ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, na základe ktorých úpadca postúpil na
žalovanéhopohľadávkyvcelkovejnominálnejvýške703.816,98eur,aktorésúšpecifikovanévprílohách

týchto zmlúv, a to voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
MERKANTIL, s.r.o., vedeným Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 6K/3/2015. Súčasne žiadal zaviazať
žalovaného zaplatiť v prospech dotknutej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 538.816,98
eur, ktorá predstavuje rozdiel nominálnej hodnoty pohľadávok, ktoré boli postúpené titulom zmlúv
(703.816,98 eur) a sumy vo výške 165.000,- eur, ktorú žalovaný už zaplatiť úpadcovi ako odplatu za
postúpenie pohľadávky, a nahradiť trovy konania.

2. Na odôvodnenie uplatneného práva na určenie neúčinnosti označených právnych úkonov uviedol
s poukazom na úpravu § 57 ods. 1, § 59 ods. 1, 2, 3, 4 , § 62 ods. 1, 5 a § 63 ods. 1 Zákona č.
7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/, že označené právne úkony Zmluvy o
postúpení pohľadávok sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi, kedy úpadca v čase svojho úpadku postúpil
žalovanému svoje bonitné pohľadávky, z ktorých príjem mohol byť využitý na čiastočné uspokojenie

svojich veriteľov a na svoje ďalšie fungovanie. Postúpením pohľadávok úpadca síce ponížil svoj záväzok
voči žalovanému, avšak ostatní veritelia nemali z tohto právneho úkonu žiaden prospech. Úpadca tak
neodôvodnene zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa oproti iným veriteľom. Zistené pohľadávky
konkurzných veriteľov predstavujú sumu 2 196 767,59 eur, pričom majetok úpadcu nepostačuje na
úhradu zistených pohľadávok úpadcu.

3. S podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu kópie listinných dôkazov - výňatky
z Obchodného vestníka, v žalobe označené Zmluvy o postúpení pohľadávok, Jednostranné započítaniepohľadávokzodňa08.01.2015,Rozhodcovskýrozsudokč.k.E.zodňa09.12.2014,zápisnicuovýsluchu
svedka G. P. zo dňa 08.02.2016 a zo dňa 22.02.2016, výpis z Hlavnej knihy analytickej evidencie, výpis
z účtu dlžníka - úpadcu za obdobie od 21.11.2014 do 23.12.2014.

4. Žalovaný v rámci vyjadrenia sa k žalobe zo dňa 16.06.2016 namietol povahu napadnutých právnych
úkonov ako zvýhodňujúcich právnych úkonov v zmysle ust. § 59 ods. 2 ZKR. Uviedol, že okolnosť,
že žalovaný využil svoje právo a uplatnil si započítacím úkonom vzájomné peňažné pohľadávky voči
úpadcovi, nemožno prikladať na ujmu úpadcovi. Navyše v čase uzavretia napadnutých právnych

úkonovbolipohľadávkyžalovaného,ktoréučinilpredmetomzapočítania,predmetomsporovéhokonania
pred rozhodcovským súdom. Žalovaný poprel, že by uzavretím sporných zmlúv došlo k ukráteniu
veriteľov úpadcu a neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 20.06.2017 zamietol žalobu v celom

rozsahu s odôvodnením, že žalobca v konaní nepreukázal jej skutkovú a právnu dôvodnosť, primárne
z dôvodu nepreukázania ukracujúceho právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR. Rozsudok súdu prvej
inštancie doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

6. Podaním doručeným súdu dňa 05.06.2017 žalobca navrhol nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

ktorým by súd zriadil k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu, zapísaných na LV č. XXX vedeným
Okresným úradom P., okres P., obec T. k. ú. T. - J., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, záložné
právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 538.816,98 eur.
Návrh zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina zo
dňa 13.03.2015 sp. zn. 6K/3/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 54/2015 zo dňa 19.03.2015

súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu MERKANTIL, s.r.o.. Žalobca poukázal na prebiehajúce konanie
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cbi 3/2016, v ktorom žalobca domáha určenia neúčinnosti
právnych úkonov - vyššie označených Zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených medzi úpadcom
ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, na základe ktorých úpadca postúpil na žalovaného
pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote 703.816,98 eur, a ktoré sú špecifikované v prílohe týchto

zmlúv, voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, vedeným
Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 6K/3/2015. Súčasne poukázal na uplatnený peňažný nárok v
sume peňažnej náhrady v celkovej sume 538.816,98 eur (vo výške upresnenej na pojednávaní dňa
20.06.2017). Potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca dôvodí tým, že v súčasnosti nie
sú žalobcovi známe majetkové pomery žalovaného s výnimkou vlastníctva nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXX vedeným Okresným úradom P., okres P., k. ú. T. - J., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, a to pozemku - parc. registra „C“, parc. č. XXX/X., zastavané plochy a nádvoria, o
výmere XXX m2, stavby (sklad) so súpisným číslom XXX na parc. registra „C“, č. XXX/X. Žalobca
má za to, že existuje dôvodná obava, že vymožiteľnosť pohľadávky exekúciou môže byť ohrozená ,
pričom účel sledovaný žalobcom, t. j. zabezpečenie jeho pohľadávky, je možné dosiahnuť práve

zabezpečovacím opatrením. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa tvrdení žalobcu nijakým
spôsobom neobmedzí práva žalovaného a práve naopak, prípadným predajom nehnuteľnosti zo strany
žalovaného tretej osobe by mohla byť značne ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Žalobca
spolu s návrhom predložil súdu listinné dôkazné prostriedky - výpis z Obchodného vestníka č. 54/2015
zo dňa 19.03.2015, ktorým došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu, ustanovenie správcu

konkurznej podstaty úpadcu, výpis z Obchodného vestníka č. 127/2015 zo dňa 06.07.2015, ktorým
súd odvolal z funkcie pôvodného správcu C. a ustanovil do funkcie správcu žalobcu a výpis z katastra
nehnuteľností, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 17.05.2017 pre k. ú. T. - J..

7.Súdsaoboznámilsobsahomspisovéhomateriáluapredloženýmilistinnýmidôkaznýmiprostriedkami,

a to v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu zabezpečovacieho opatrenia.

8. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 z. č. 160/2015 Z.z, Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

9. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení

súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne.

14. Žalobca v prejednávanej veci podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po začatí
konania vo veci samej. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje
dva spôsoby, v prípade ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie, a to v prípade potreby

bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené
žalobcomvrámcinávrhuzabezpečovaciehoopatreniaanávrhuvovecisamejsúdvyhodnocovalotázku,
či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

15. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je
poskytnutím úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím
konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným
právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je

tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených
žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným
výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.

16. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej,
bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bol ohrozený. Vzhľadom
na čiastočné prelomenie zásady rovnosti strán a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je však
odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia, musí súd zisťovať splnenie
všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na jeho vydanie . Základným predpokladom

spoločným pre všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho
(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením
obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
dočasnú ochranu. Z vyššie citovanej zákonnej úpravy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia následne
vyplývajú aj ďalšie podmienky a predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia

spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,
existencia peňažnej pohľadávky, ktorú má navrhované záložné právo zabezpečovať a existencia obavy
z budúceho zmarenia exekúcie.17. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil ako prílohy žaloby vo veci samej a ako prílohy
návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, vyplýva záver o osvedčení existencie spôsobilého
predmetu záložného práva a uplatnenie peňažnej náhrady, ku ktorej žalobca viaže navrhované

zabezpečovacie opatrenie. Ďalším predpokladom nevyhnutným pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia tohto typu je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava
musí mať určitý reálny podklad, ktorý je spôsobilým základom pre konštatovanie o nebezpečenstve
bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k žalobcovi. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka,
aby sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav,

a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci
samej. V neposlednom rade, obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje,
musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu , teda účinky zabezpečovacieho
opatrenianesmúneprimeranýmspôsobomzasiahnuťdoprávnychvzťahovstránsporu.Všetkyuvedené
podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia
sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

18. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe
predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. K okamihu rozhodovania súdu o navrhovanom zabezpečovacom opatrení

z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobu vo veci samej súd zamietol a to z dôvodu
nepreukázania existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka, keď primárne žalobca v základnom
konaní nepreukázal existenciu ukracujúcich právnych úkonov, pokiaľ tieto viazal na uzatvorené
zmluvy o postúpení pohľadávok ako odplatné právne úkony, ktorými úpadca postúpil na žalovaného
pohľadávky za cenu 95% nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok. Žalobca nešpecifikoval, v

čom malo spočívať ukrátenie veriteľov konkurzného konania, keď úhrada za postúpené pohľadávky
bola uskutočnená žalovaným na základe jednostranného právneho úkonu započítania pohľadávok zo
dňa 08.01.2015, ktorým žalovaný započítal svoju pohľadávku voči úpadcovi, ktorá bola judikovaná
rozsudkom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., sp. zn. E. zo dňa
09.12.2014, ktorá v čase započítania spolu s príslušenstvom predstavovala ku dňu započítania celkovú

sumu 605.380,- eur s pohľadávkou úpadcu voči žalovanému, a časť odplaty za postúpenie pohľadávok
bola zo strany žalovaného úpadcovi zaplatená spolu vo výške 165.000,- eur.

19. Žalobou napadnuté právne úkony žalobca označil za zvýhodňujúce právne úkony s konštatovaním,
že postúpením pohľadávok bol žalovaný zo strany úpadcu oproti iným veriteľom neodôvodnene

zvýhodnený, pričom zvýhodnenie malo spočívať najmä v tom, že speňažením bonitných pohľadávok
by úpadca mohol získať finančné prostriedky na ďalšie fungovanie a postupné splácanie svojich
záväzkov nielen voči jednému veriteľovi, a to žalovanému, ale voči všetkým veriteľom. Výsledkom
takéhoto konania malo byť podľa tvrdení žalobcu poníženie záväzku úpadcu voči žalovanému, čo
neviedlo k riešeniu zložitej ekonomickej situácie úpadcu. Ostatní veritelia úpadcu z uzavretých zmlúv

nezískali žiadne finančné prostriedky, ktoré by mohli slúžiť na ich pomerné uspokojenie. Vo vecnej
rovine súd konštatuje, že odporovateľnosti zásadne nepodliehajú odplatné zmluvy, nakoľko v dôsledku
ekvivalentných právnych úkonov sa mení štruktúra majetku dlžníka. Zásadne nie je možné postihovať
účinky právnych úkonov úpadcu v dôsledku konania tretej osoby. Napriek tomu, že na základe
vykonaného dokazovania súd posúdil žalobu vo veci samej ako skutkovo a právne nedôvodnú, keďže

rozsudok súdu prvej inštancie doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, súd posudzoval aj splnenie a
existenciu ďalších kumulatívne stanovených podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

20.Zanosnúpožiadavkupreúspešnýnávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniaakoprocesného
prostriedku slúžiaceho na zabezpečenie efektívnosti základného konania súd považuje predovšetkým

osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí byť reálna a
musí hroziť bezprostredne a primeranosť zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zabezpečovacieho
opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi
potenciálneho povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym
zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon

súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. V návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol svoju neznalosť majetkových pomerov žalovaného s
výnimkou v návrhu označených nehnuteľností, od ktorej dovodzoval dôvodnú obavu, že vymožiteľnosť
pohľadávky exekúciou môže byť značne ohrozená. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobca predložilsúdu list vlastníctva k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým žalobca žiada zriadenie záložného práva, a
ktoré doposiaľ nie sú zaťažené právami tretích osôb. Iné tvrdenia a dôkazy žalobca k dôvodnosti návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neoznačil.

21. Z dôkazov predložených žalobcom, rovnako z tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nemožno prijať záver o preukázaní reálnej a bezprostrednej hrozby
výkonu súdneho rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobca voči žalovanému uplatňuje zaplatenie
peňažnejpohľadávkynepredstavujedostatočnýdôvodprenariadenienavrhovanéhozabezpečovacieho

opatrenia. K takto tvrdeným skutočnostiam musí nevyhnutne pristúpiť aj reálne konanie žalovaného,
ktorého výsledkom by bola skutočná alebo potenciálna negatívna zmena jeho majetkovej podstaty a
to do takej miery, ktorá by bola spôsobilá objektívne vyvolať obavy žalobcu o možnosti uspokojenia
žalovanej pohľadávky. Z podaného návrhu nevyplýva, či žalovaný vlastní aj iný majetok, z ktorého
by bolo možné žalovanú pohľadávku uspokojiť, aká je hodnota majetku žalovaného, ku ktorému sa
navrhované zabezpečovacie opatrenie viaže. Nakoľko žiadne úkony žalovaného, ktoré by smerovali k

negatívnym zmenám jeho majetku v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli uvedené,
súdkonštatuje,žežalobcanepreukázalkonaniežalovaného,ktorébysmerovalokzníženiuhodnotyjeho
majetku s cieľom zmariť výkon súdneho rozhodnutia a to ani v požadovanej rovine osvedčenia. Rovnako
žalobca neosvedčil dôvodnosť uplatneného nároku a primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia, a to hodnotu majetku žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke žalobcu. Obavu, že

exekúcia bude ohrozená vyslovil žalobca ako svoju subjektívnu domnienku bez potvrdenia konkrétnymi
úkonmi zakladajúcimi dôvod na reálnu obavu. Na majetok žalovaného podľa zistení súdu nebol
vyhlásený konkurz ani povolená reštrukturalizácia, nebolo začaté konkurzné ani reštrukturalizačné
konanie, jedná sa teda o aktívny podnikateľský subjekt, u ktorého je predpoklad, že disponuje aj inými
zdrojmi prostriedkov na uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov.

22. Súd pri rozhodovaní rešpektoval aj vlastnícke právo žalovaného ako jeho oprávnenie svoj majetok
držať, užívať a disponovať ním na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, ktoré síce môže byť dočasne
obmedzené nariadením neodkladného, príp. zabezpečovacieho opatrenia, avšak iba v nevyhnutnej
miere. Požadované zriadenie záložného práva je nesporne výrazným zásahom do vlastníckeho práva

podliehajúcim ústavným a zákonným limitom, pre nariadenie ktorého žalobca nepreukázal dostatočné
dôvody. Zo samotnej skutočnosti, že žalobca uplatňuje spolu s určením odporovateľnosti právnych
úkonov aj peňažnú náhradu, nemožno automaticky vyvodiť opodstatnenú obavu zo zmarenia výkonu
súdneho rozhodnutia. Je pritom povinnosťou žalobcu zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť
skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného

opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom
osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.

23. Na základe uvedeného súdu prijal záver, že žalobca dôvodnosť navrhovaného procesného opatrenia
dostatočneneosvedčil.Prenesplneniezákladnýchpredpokladovzabezpečovaciehoopatreniasúdtento

návrh zamietol.

24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci samej súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20.06.2017,

v štádiu rozhodovania o navrhovanom zabezpečovacom opatrení súd rozhodol o náhrade trov tohto
konania. Súd návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu, a preto je
stranou v konaní o návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu úspešný
žalovaný. U žalovaného však nebol preukázaný vznik trov konania v tejto časti, v nadväznosti na čo súd
rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania o návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm.

d) CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Vykonateľnosť tohto uznesenia nastáva doručením jeho písomného vyhotovenia účastníkom konania pri
zohľadnení ustanovenia § 331 ods. 1 CSP, podľa ktorého: Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené, v spojení s § 344 CSP, podľa ktorého:
Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.